Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/37/2013 z 26. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. marca 2013, sp. zn. 7Co/37/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8707200146.1 Krajský súd Prešov | 7Co/37/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8707200146.1 | 2013-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35f65f1e-b062-4e21-bccc-a0284eb8be77 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8707200146.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707200146
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8707200146.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne JUDr. Q. Z., bytom H. XX, proti žalovaným 1. Vranovská
nemocnica, n. o., Vranov nad Topľou, M.R. Štefánika 187/177 B a 2. Prešovský samosprávny kraj,
Prešov, Námestie mieru 2, o náhradu škody spôsobenej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti s prísl.,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, zo dňa 03.01.2013 č. k. 17C 2/2007 -
800 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade.

Mení uznesenie vo výroku o trovách konania štátu vo vzťahu k žalobkyni tak, že štátu sa náhrada trov
konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému v 1. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalobkyňa vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade n e m á p r á v o na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému v 1.rade trovy
konania vo výške 1.700,87 Eur. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Na zaplatenie
trov konania štátu zaviazal žalobkyňu vo výške 2.443,56 Eur a žalovaného v 2.rade vo výške 31,18 Eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci v konaní mal plný úspech iba žalovaný v 1. rade,
voči ktorému žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Preto žalovanému v 1. rade bola priznaná
náhrada ním vynaložených trov v celkovej výške 1.700,87 Eur podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p..

Čo sa týka žalovaného v druhom rade tento s prihliadnutím na výsledok konania bol prevažne
úspešnejším účastníkom. Žalovaný v 2. rade si ale náhradu trov neuplatnil a preto mu táto priznaná
byť nemohla.

O trovách konania štátu sa rozhodlo v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého štát
má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u
niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto
účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 1,26 % a
žalovaný v 2. rade v rozsahu 98,74 %. V súvislosti so znaleckým dokazovaním bola znalcovi vyplatená
zo štátnych prostriedkov čiastka 2.474,75 eur. Z tejto čiastky na žalobkyňu pripadá suma 2.443,56 Eur
a na žalovaného v 2. rade suma 31,18 Eur.



Proti tomuto uzneseniu a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade a proti výroku o trovách konania štátu vo vzťahu k žalobkyni podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla uznesenie zmeniť tak, aby žalovanému v 1. rade ani štátu náhrada
trov konania zo strany žalobkyne priznaná nebola. Poukázala na ustanovenie § 147 ods. 1 O. s. p. podľa
ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli
vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade vznikli preto, lebo proti tomuto účastníkovi viedla súdne
konanie z dôvodu, že rozhodnutie o jeho zriadení pripúšťalo výklad, podľa ktorého za spôsobenú škodu
mohol niesť zodpovednosť aj on. Neurčitosť rozhodnutia o vytvorení žalovaného v prvom rade spôsobil
žalovaný v druhom rade, keďže v jeho pôsobnosti bolo rozhodnutie prijaté. Za takejto situácie nebolo
možné žalobkyňu zaviazať na náhradu trov vzniknutých žalovanému v 1. rade. Tento argument sa
vzťahuje tiež na rozhodnutie o náhrade trov vynaložených štátom za vyhotovenie znaleckého posudku.
Skutkové a právne okolnosti uvádzané žalobkyňou môžu byť dôvodom pre rozhodnutie súdu o trovách
podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s . p..

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie smerujúce proti výroku o trovách konania medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je neopodstatnené.

Pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade sa v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

V prejednávanej veci žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností viedla konanie proti žalovanému v 1.
rade, teda proti subjektu nemajúcemu v spore pasívnu vecnú legitimáciu. Za to kto bude v spore
vystupovať ako žalovaný nesie zodpovednosť žalobkyňa. Ak k zamietnutiu žaloby proti žalovanému
v prvom rade došlo pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pri rozhodovaní o trovách konania sa
muselo vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. vyjadrujúceho zásadu zodpovednosti za výsledok
sporového konania.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2
O. s. p. uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v prvom rade ako vecne
správne potvrdil.

Zároveň zmenil uznesenie ( § 220 O. s. p.) vo výroku o trovách konania štátu vo vzťahu k žalobkyni tak,
že štátu náhradu trov konania nepriznal.

Ustanovenie § 148 ods. 1 O. s. p. síce upravuje právo štátu na náhradu trov konania, ktoré platil podľa
výsledkov konania, avšak uvedené neznamená, aby pri zistení dôvodov hodných osobitného zreteľa na
strane niektorého účastníka nebolo možné pri rozhodovaní o trovách konania štátu postupovať v súlade
s ustanovením § 150 O. s. p.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Výklad pojmu dôvod hodný osobitného zreteľa je prenechaný súdnej praxi. Je preto vecou konkrétneho
prípadu či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernenie účinkov
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania.



V prejednávanej veci trovy konania štátu vo výške 2.474,75 Eur boli vynaložené v súvislosti so znaleckým
dokazovaním. Do konania pribratý znalec vo svojom znaleckom posudku jednoznačne skonštatoval, že
pri liečbe právneho predchodcu žalobkyne došlo k porušeniu právnej povinnosti poskytnúť pacientovi
starostlivosť lege artis. Nezodpovedalo by preto žiadnym zásadám morálky zaviazať žalobkyňu na
náhradu trov znaleckého dokazovania, ktoré bez akýchkoľvek pochybností potvrdilo tvrdenie žalobkyne
o nedostatkoch v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti jej právnemu predchodcovi.

O trovách odvolacieho konania medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou sa rozhodlo v súlade s
ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný v 1. rade majúci v odvolacom konaní plný úspech
náhradu trov tohto štádia konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.