Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoP/10/2012 z 20. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. januára 2013, sp. zn. 16CoP/10/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8112216128.1 Krajský súd Prešov | 16CoP/10/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8112216128.1 | 2013-01-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: OSP, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/390dd45b-bb2e-459f-9dca-4a6e7568ae7c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8112216128.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoP/10/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112216128
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112216128.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci starostlivosti súdu o mal.
V. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z rodičov Z. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W. XXX, E. a V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X, W. o zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 30P 38/2012-30 zo dňa 31.
10. 2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 10C
100/2005-31 zo dňa 08. 02. 2006 tak, že zveril mal. V., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej
starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch tak, že prvý bude zabezpečovať osobnú starostlivosť
maloletej otec v párny týždeň od nedele od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom týždni do 17:00
hod., matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletej následne po otcovi v dvojtýždňových
intervaloch od nedele 17:00 hod do nedele do 17:00 hod.. Tiež vyslovil, že otec je povinný maloletú v
určenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletú v určenom čase prevziať v bydlisku
otca. Každý z rodičov je povinný v určenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého
rodiča aj s osobnými vecami a riadne na styk pripraviť. Výživné zo strany rodičov neurčil a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že mal. V. bola v rámci
rozvodového konania zverená do osobnej starostlivosti matky. Od tejto doby ubehla doba 6 rokov, pričom
mal. V. sama prejavila túžbu byť častejšie so svojím otcom, keďže ho má rada a chce s ním tráviť viac
času. Doposiaľ sa stretávala s otcom každý druhý víkend, pričom tieto stretnutia v súčasnej dobe nie sú
dostačujúce, chce byť u otca častejšie, preto sa sama v priebehu konania vyjadrila na pojednávaní, že
túži byť častejšie s otcom a byť striedavo v dvojtýždňových intervaloch u otca a u matky. Toto rozhodnutie
učinila spolu so svojím otcom práve z dôvodu, že sa majú radi a chcú byť spolu častejšie, nikto k
tomu nenútil, sama sa takto rozhodla. V priebehu konania bolo zistené, že otec v súčasnej dobe býva
sám v 2-izbovom byte. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére z druhého manželstva. Je zamestnaný
ako štátny zamestnanec na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru s pevnou pracovnou dobou a s
výnimkou pohotovostných služieb, kedy musí odísť v prípade povolania do práce. Nemá však problém
postarať sa o domácnosť, varí, perie a žehlí. Maloletej dokáže v plnej miere zabezpečiť starostlivosť,
akú jej poskytuje aj matka. Matka sa v priebehu konania bránila tým, že striedavá osobná starostlivosť



nebude vhodná pre jej mal. dcéru, keďže táto po prvom pojednávaní strávila u otca takmer týždeň a
následne však už neprejavila záujem byť s ním. Okrem toho otec nebol doma, hneď po pracovnej dobe,
takže V. bola sama v domácnosti. Matka svoju nevôľou zverenia do striedavej starostlivosti prejavila
na pojednávaní tým, že pokiaľ maloletá chce byť u otca, nech si zbalí svoje veci a nech sa k nemu
odsťahuje. V prípade, že bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti, podnikne kroky k tomu, aby
bol podaný návrh z jej strany, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Podľa jej názoru
striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre V., nakoľko obaja rodičia majú iné výchovné metódy.
V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, ako aj v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, súd
vychádzal z výpovede maloletej, ktorá je vo veku XX rokov a ktorá dokáže formulovať vlastný názor,
slobodne ich vyjadrila na pojednávaní, kde bola vypočutá mimo prítomnosti rodičov a iba za prítomnosti
kolízneho opatrovníka, ktorým bola tiež vypočutá v domácnosti matky a ktorá jednoznačne vyjadrila,
že chce byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Takáto starostlivosť bude pre ňu vhodná,
nakoľko bude čas tráviť rovnako s matkou, ako aj s otcom. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky, resp.
pochybenia v starostlivosti otca za obdobie, kedy maloletá bola u neho a rodičia majú vhodné podmienky
na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, považoval zverenie do striedavej osobnej starostlivosti za
vhodné, vzhľadom na ďalší harmonický, psychický a fyzický vývin. S prihliadnutím na vek maloletej,
vzdialenosť školy, ktorú navštevuje a jej športových aktivít je vhodné, aby maloletá striedavo žila raz u
otca a raz u matky, pričom dvojtýždňový interval považoval za najvhodnejší. Zveril maloletú do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, na základe vyššie uvedeného v dvojtýždňových intervaloch. Ohľadom
výšky výživného rozhodol v súlade s návrhom otca a výživné rodičom neurčil. Prihliadol na to, že otec má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére P. a k dcére Y. z druhého manželstva, pričom sa zaviazal
na pojednávaní, že maloletej bude uhrádzať všetky výdavky spojené s návštevou školy a s návštevou
tréningov, čiže bude kupovať oblečenie, obuv a správne vzhľadom na to, že matka v súčasnej dobe je
na materskej dovolenke. Vzal do úvahy, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojím druhom, ktorý
pracuje a ktorý sa podieľa na spoločných výdavkov, pričom otec žije sám a jeho výdavky na bývanie sú
porovnateľné s výdavkami matky. Keďže otec na seba prevzal záväzok zabezpečovať úhradu výdavkov
maloletej vo väčšej miere ako matka, nebol dôvod na určovanie výživného.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., keďže ide o konanie, ktoré mohlo
začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že v
odôvodnení rozsudku sú uvedené nepravdivé skutočnosti. Nie je pravdou, aby otec býval v 2-izbovom
byte. Už pred pojednávaním predal jednu izbu susedovi, na čo upozornila aj súd počas pojednávania.
V byte sa stará aj o dvoch psov. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že maloletej V. prispieva nad rámec
bežných výdavkov a už vôbec nie v súvislosti so športovou činnosťou. Posledný príspevok 60 Eur nad
rámec výdavkov poskytol v súvislosti s lyžiarskym výcvikom ešte v roku 2009. Nefinancoval žiadne
aktivity zo športom. Na jej podnet po telefonickom rozhovore s otcom V., ju poslala na celý týždeň k nemu
od utorka do nedele, každý deň bola v telefonickom kontakte s dcérou, ale ani raz nebola doma spolu s
otcom, či to už bolo poobede, k večeru, alebo aj v nočných hodinách. Otec maloletej ju nekontaktoval,
nezatelefonoval jej, neprejavil záujem na ďalšej spolupráci. Nikdy jej nebránila kontaktu s otcom, ale je
iniciátorom toho, že nekomunikujú, pretože otec nie je schopný kompromisu. Na pojednávaní navrhla
kompromis v rámci starostlivosti o maloletú s prihliadnutím na vek a rešpektovaním jej názoru, že chcela
byť častejšie s otcom. Tento návrh nie je podchytený v odôvodnení rozhodnutia. Počas šetrenia situácie
kolíznym opatrovníkom sa dcéra vyjadrovala v zmysle, žeby skúsila viac tráviť čas s otcom. To isté
vypovedal aj otec. Ani raz nepoužila maloletá výrok, že túži žiť s otcom a že chce viac času tráviť s otcom.
Pre ňu to znamená, že sa jej otec adekvátne venuje a nie že dcéra trávi voľný čas sama v jeho byte.
Tvrdenie otca, že matka je voči dcére nedôverčivá, sú pre ňu neprípustné. Otec maloletej nevie povedať
ani názov školy, ktorú dcéra navštevuje. Aj sestra maloletej aj starí rodičia nesúhlasia so striedavou
osobnou starostlivosťou, pretože to nebude mať zdravý dopad na jej vývoj, predovšetkým psychický.
V čase pojednávania a rozhodnutia 31. 10. 2012 bola práceneschopná a poberá nemocenské dávky
cca 16,80 Eur na deň. Od 22. 11. 2012 je na materskej dovolenke. Výšku príspevku nemá k dispozícii.
Navrhla však otcovi, aby si uplatnil nárok na daňový bonus, nielen na V., ale aj na staršiu dcéru P. od
januára 2013. Otec má vyživovaciu povinnosť voči dcére z druhého manželstva Y. vo výške 150 Eur,
avšak v odôvodnení rozhodnutia je uvedená iná suma. Ohľadom výšky výživného prvostupňový súd
rozhodol v súlade s návrhom otca. Pri rozhodnutí o striedavej starostlivosti neprihliadal na fakty súvisiace
so starostlivosťou o XX-ročné dieťa, kedy sa výrazne nemení spotreba, poplatky, nároky na hygienu,
pričom sa výrazne zmenila jej finančná situácia, keďže je na materskej dovolenke od 22. 11. 2012, priateľ



je zamestnaný za minimálnu mzdu, okrem nájmu a inkasa 280 Eur za 2-izbový byt platí elektrinu 45
Eur na adrese trvalého pobytu a spláca 100 Eur pôžičku, ktorou si financuje vzdelanie. Nesúhlasí so
striedavou starostlivosťou, ale je ochotná pristúpiť na kompromis počas jedného týždňa v mesiaci. V
súvislosti so striedavou starostlivosťou trvá na vyživovacej povinnosti otca vo výške 100 Eur ako doteraz.
Navrhla aj vypočuť svedkov a aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej. S odvolaním matky nesúhlasí. Podľa jeho
názoru neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom na zmenu rozsudku a opätovné
zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Navyše, odvolanie, ktoré podala matka je založené
na výmysloch a nestálosti jej názorov a rozhodnutí. Tvrdí, že má dostatočne vytvorené podmienky pre
výchovu mal. V.. Byt pred troma rokmi zrekonštruoval. Maloletá má vlastnú izbu, síce menšiu, písací
stôl a počítač. Okrem výživného, darčekov k narodeninám a k Vianociam, často kupoval maloletej dcére
oblečenie, platil jej kredit, rovnako tak ako aj jeho druhej dcére P.. Je spokojný s rozhodnutím súdu,
pretože pobyt maloletej uňho má na dcéru dobrý vplyv. Robí kompromis v tom, že uhrádza všetky
výdavky spojené s výchovou maloletej V.. Odvolanie matky je dôkazom toho, že matka mení neustále
svoje názory, má časté zmeny nálad. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník. Navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa bol potvrdený. Mal. V. sa vyjadrila vo výpovedí pred súdom jednoznačne, že chce byť
zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Je to vôľa maloletej V.. V. svojim spôsobom života sa venuje
športu, je študentkou a nemá problémové správanie. Má záujem tráviť viac času s otcom, čo považoval
v jej veku za normálne. Otec je taktiež bezúhonný a schopný rodič, má a stále mal záujem tráviť viac
času s dcérou a mať na jej výchovu väčší vplyv. V odvolaní sa pridržiavali podanej správy v konaní o
striedavú starostlivosť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na
zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v plnom rozsahu
poukazuje aj odvolací súd.

Správne súd prvého stupňa pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti o maloletú poukázal na
ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine a aj ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého mal za
preukázané také skutkové zistenia, že je v záujme maloletej, aby táto bola zverená do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Je to aj v záujme mal. dieťaťa. Z dokazovania bolo pred súdom prvého
stupňa zistené, že maloletá má u obidvoch rodičov zaistené podmienky pre riadnu výchovu a vývoj.

Odvolací súd odvolanie matky považoval za nedôvodné. Právne závery súdu prvého stupňa totiž
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a skutkovým zisteniam. Z nich jednoznačne vyplýva, že mal.
sama prejavila túžbu byť častejšie so svojím otcom a tieto skutočnosti potvrdil aj kolízny opatrovník vo
svojom šetrení, slobodne ich vyjadrila maloletá na pojednávaní, keď bola vypočutá mimo prítomnosti
rodičov. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v posúdení starostlivosti otca, dôvodne konštatoval, že
rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú.

Z odvolania matky vyplýva, že záujem maloletej podriaďuje nad osobné názory a úvahy, pričom je
potrebné v zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine rešpektovať názor dieťaťa, ktoré je schopné
vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor. Tento názor bol bezpochybne maloletou
odprezentovaný, a preto správne súd prvého stupňa rozhodol.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že maloletá v určitých intervaloch striedala
dve prostredia, a preto dôvodne sa naplní aj účel striedavej výchovy. Striedavá výchova totiž poskytuje
určitý priestor na destabilizáciu pomerov dieťaťa, pričom kladie veľké výchovné nároky na každého z
rodičov. Na druhej strane, za predpokladu jej úspešného zvládnutia, výrazne zvyšuje predpoklad, že
láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný.

Z týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v zmysle § 219
O. s. p. ho potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.