Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/384/2015 z 13. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. júla 2015, sp. zn. 7Co/384/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1214219194.1 Krajský súd Bratislava | 7Co/384/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1214219194.1 | 2015-07-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 150 ods. 2 OSP, § 200ea ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61b7b671-f4ec-4dfd-a55e-3e2a95742f12 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1214219194.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/384/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214219194
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214219194.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska ul. č. 1,
Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie Martina Benku č. 9, Bratislava,
proti žalovanej: T. W. nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom U. X, W., zastúpenej opatrovníčkou S. P.,
zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 50,70 eura, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/255/2014 - 24 zo dňa 25. 2. 2015, jednohlasne
(pomerom hlasov 3 : 0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 36,21 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k
rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta so sídlom Námestie Martina Benku č. 9 v Bratislave.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50,70
eura a trovy konania vo výške 16,50 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 760 Občianskeho zákonníka, § 11 ods.1 písm. d/, § 14 ods. 2 zák.
č. 168/1996 Z. z., keď po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaná dňa 18. 3. 2014 cestovala na linke
MHD č. 50 v Bratislave a pri kontrole cestovných lístkov sa nepreukázala platným cestovným lístkom.
S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 50,70 eura predstavujúcu jednak cestovné vo výške 0,70 eura za použitie
prostriedku mestskej hromadnej dopravy a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo
výške 50,00 eur určenú podľa § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. znení zmien a doplnkov.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 150 ods.
2 O. s. p., keď náhradu trov konania znížil tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil tým, že hoci si žalobca uplatnil okrem náhrady
trov konania predstavujúcej zaplatený súdny poplatok aj trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88
eura, čo predstavuje spolu trovy konania vo výške 104,38 eura (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), sú
takéto trovy neprimerané voči pohľadávke vo výške 50,70 eura. Mal za to, že v uvedenom prípade
je dôvodné náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť s poukazom na to, že žalobca obdobné
nároky uplatňuje vzorovou žalobou, príprava týchto žalôb je rutinná činnosť nevyžadujúca si odborné
znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, takýto postup je
neúčelný, a tým aj vynaložené trovy.



Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť mu
nahradiť trovy konania v uplatňovanej výške. Uviedol, že § 150 ods. 2 O. s. p. možno použiť pri
rozhodovaní o trovách konania iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd pritom
musí posúdiť majetkové, sociálne, osobné pomery účastníkov konania. Neprimeranosť trov konania v
drobných sporoch treba v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Uviedol, že prvostupňový
súd v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že sú voči
pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal vzájomným pomerom výšky trov konania, trov právneho
zastúpenia a istiny.

Konštatoval, že súd môže pristúpiť k zníženiu trov konania podľa § 150 ods. 2 O. s. p. iba v prípade,
ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Domnieval sa,
že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O. s. p. k § 150 ods.
2 O. s. p. chápať minimálne ako dvojnásobne vyššiu sumu než samotná istina, čo v tejto veci nie je.
Ďalej žalobca v odvolaní vytkol súdu prvého stupňa, že napadnutým rozsudkom mu boli priznané iba
trovy pozostávajúce zo súdneho poplatku za žalobu, pričom zaplatenie tohto poplatku bolo povinnosťou
žalobcu a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia
bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku.

Uviedol, že všetky uplatňované trovy konania v návrhu na začatie konania vo veci samej sú účelne
vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR. Mal za to, že je nepochybné, že žiadne
ustanovenie hmotných, či procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka
dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, to platí aj v prípade občianskeho súdneho konania.
Zdôraznil, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považoval za
nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného
žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( vo výroku o trovách konania ), vec prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je
sčasti dôvodné.

Podľa § 200ea ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej O. s. p.), ak v priebehu konania
dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.

Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Nemožno mať pochybnosť o tom, že výška žalobcom požadovanej sumy 50,70 eura klasifikuje konanie
v tejto konkrétnej veci ako drobný spor.

Práve ustanovením § 150 ods. 2 O. s. p. bola s účinnosťou od 15. októbra 2008 pre náhradu trov konania
v drobných sporoch zakotvená výnimka zo zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok
konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Táto výnimka predstavuje tzv. moderačné právo súdu spočívajúce v
možnosti súdu nepriznať či znížiť náhradu trov konania prisudzovanú účastníkovi s plným či prevažným
úspechom v spore a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z
ktorých prvou je povaha sporu (teda okolnosť, že ide o drobný spor) a druhou, že trovy konania (ktorých
náhrada sa požaduje) sú neprimerané voči pohľadávke. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by ho bolo
možné použiť iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa.



Názor žalobcu, že § 150 ods. 2 O. s. p. možno použiť iba v prípade, ak trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka nemá oporu v znení § 150 ods. 2
O. s. p., z ktorého dikcie plynie len podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore -
takáto situácia nastáva zjavne vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná
uplatňovaná pohľadávka (nerentabilnosť vedenia sporu), ako je tomu v prejednávanej veci.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď v zmysle § 150 ods. 2 O. s. p. náhradu trov konania
znížil. Odvolací súd prihliadajúc na okolnosti prejednávaného prípadu sa však nestotožnil s rozsahom
zníženia trov konania vykonaného súdom prvého stupňa. Tým, že súd prvého stupňa žalobcovi priznal
iba náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50
eura, fakticky žalobcovi nepriznal vôbec náhradu trov právneho zastúpenia.

Takýto postup podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny, pretože právny zástupca má v zmysle
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z) nárok na odmenu za právne služby.

Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (1 á 16,60 euro)
a 3 x režijný paušál (1 á 8,04 eura). Z obsahu príslušného spisového materiálu však vyplýva, že právny
zástupca žalobcu vo veci vykonal len dva účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie žaloby) 2 x po 16,60 eura v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odvolací súd pri
rozhodovaní nezohľadnil žalobcom uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon pokus o zmier
(nakoľko tento nie je úkonom právnej služby vykonaným v konaní) a vzhľadom na jednoduchosť veci ani
úkon ďalšej porady s klientom. K priznaným úkonom je potrebné pripočítať režijný paušál 2 x
8,04 eura. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. sa odmena zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o 9,86 eura. Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú
sumu 59,14 eura, čo spolu s trovami predstavujúcimi súdny poplatok (16,50 eura) činí 75,64 eura.

Uvedené trovy konania však prevyšujú pohľadávku viac ako jednonásobne, a preto sú voči pohľadávke
neprimerané. Využijúc moderačné právo odvolací súd zohľadnil to, že v prípade žalobcu ide o hromadne
uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť
poskytnutých úkonov právnej služby (možnosť využitia na obdobné, resp. druhovo identické písomné
podania adresované väčšiemu počtu osôb skôr vyhotovených predtlačí či vzorov), z tohto dôvodu znížil
náhradu trov právneho zastúpenia na úroveň jednej tretiny, teda na sumu 19,71 eura (59,14 : 3 = 19,71
eura). So súdnym poplatkom za žalobu 16,50 eura potom celkové trovy konania predstavujú
36,21 eura (16,50 + 19,71 = 36,21 eura).

Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
pre nedostatočné odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti odvolací súd udáva, že konanie pred
odvolacím súdom je konanie apelačného súdu v plnej jurisdikcii s možnosťou modifikovať skutkový
stav; na základe uvedeného odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia širšie rozviedol a doplnil
dôvody správne vedúce súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania k použitiu § 150 ods.2
O. s. p. Ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu poukazujúcu na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 6 Co/271/2009, v ktorom označený súd dospel k záveru, že žalobca ako úspešný účastník v
drobnom spore, v ktorom bol zastúpený advokátom, má právo na náhradu (okrem vlastne účelne
vynaložených trov) trov spojených s poskytnutím právnych služieb poskytnutých mu splnomocneným
advokátom nemohol odvolací súd posúdiť, keďže žalobca k odvolaniu nepripojil rozhodnutie, na ktoré
sa odvolával. Považuje však za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o trovách súdneho konania, súd
tieto skúma vždy jednotlivo pre každého účastníka zvlášť, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré vyšli
za konania najavo. Z obsahu odvolania nie je zrejmé, aký priebeh malo predmetné konanie, či vo veci
bolo vykonané dokazovanie, či žalobca okrem obligatórnych listinných dôkazov predkladal i iné dôkazy,
či bolo problematické zabezpečiť tieto dôkazy a z akého dôvodu.

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 36,21 eura.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1, v spojení
s § 142 ods. 2 O. s. p., nakoľko žalobca mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.