{"guid": "b28a1de3-a2cc-43aa-a078-20995a2a2b97:e67c96f9-9f2f-400d-b671-b3db01fbcb9a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115200776.1", "spisova_znacka": "11Co/240/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/240/2016 z 28. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. mája 2017, sp. zn. 11Co/240/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2115200776.1", "identifikacne_cislo": "2115200776", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2017-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e67c96f9-9f2f-400d-b671-b3db01fbcb9a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115200776.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115200776.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2115200776.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/240/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200776
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115200776.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelová a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, B., o zaplatenie
294,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3.
decembra 2015, č.k. 16C/19/2015-29, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd  p r i p ú š ť a  späťvzatie  žaloby v časti o zaplatenie sumy 39,74 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 39,74 eur od 4.2.2012 do zaplatenia a v tejto časti napadnutý
rozsudok   r u š í   a konanie   z a s t a v u j e .

II. Vo  zvyšnej časti  napadnutý  rozsudok  súdu  prvej  inštancie    r u š í   a  vec  mu   v r a c i a
na  ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 52
ods. 1, ods. 2 veta tretia, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej
ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, ako i § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, § 3 ods. 5, § 4 ods.
1, ods. 2  Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež § 5b Zákona č. 250/207 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, vecne dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy  titulom zostatku
úveru, ktorý vyplýval zo Zmluvy č. 20040965  o pôžičke, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom
a žalovaným dňa 19.1.2011, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 599,46 eur a
žalovaný sa zaviazal splácať ho 20-timi splátkami vo výške 20,98 eur mesačne. Ročná úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 49,63%, RPMN vo výške 49,63%, priemerná RPMN  vo výške 44,57%, celkové
náklady spotrebiteľa 119,12 eur. Termín splatnosti bol dohodnutý 9/2012. Žalovaný z celkovo čerpaného
úveru podľa predloženého rozpisu uhradil čiastku 326,72 eur. Žalobca listom zo dňa 25.1.2012 vyzval
žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok a to najneskôr do troch dní od doručenia listu, výzva
bola doručená 31.1.2012 (uloženie zásielky), k zosplatneniu teda došlo 3.2.2012 a žaloba bola na súd
podaná 19.1.2015.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.1.2011
úverovú zmluvu, ktorá má spotrebiteľský charakter. Tento je nepochybný aj z dôvodu, že zmluva
bola žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti
zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jedná
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom  súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona



o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Súd mal z predloženej úverovej zmluvy preukázané, že
neobsahovala údaj o výške zmluvného úroku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, splatnosť úveru. Úverové podmienky žalovaný nepodpísal. Všeobecné zmluvné podmienky
majú pritom obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru,
nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku
za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov. Nakoľko neboli účastníkmi platne dohodnuté
podstatné náležitosti zmluvy, je potrebné hľadieť na poskytnutý úver ako bezúročný.

4. Súd však z dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o poskytnutí úveru nebola platne uzatvorená.
Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok navrhovateľ ako dodávateľ postupoval v rozpore
so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože zmluva neobsahovala vyššie
uvedené podstatné náležitosti. Ďalšie dojednania ohľadne úveru ako podstatné náležitosti podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch sú zapracované len v úverových podmienkach a nie priamo v zmluve,
sú napísané drobným skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie žalobcu ako dodávateľa je nutné
vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 a §39 Občianskeho zákonníka.
Žalobca v podstate týmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu
odporcu, keď mu nanútil podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, ale bez bližšie dohodnutých podmienok,
iba s odkazom na úverové podmienky. Hoci teda v konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému plnenie, avšak vzhľadom na absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy žalobca nemá právo
požadovať od žalovaného nič viac len naozaj poskytnuté plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ žalovaný dostal plnenie vo forme peňažných prostriedkov v sume 599,46 eur, bol povinný vrátiť
iba túto čiastku - po odrátaní čiastočnej úhrady.

5. Ďalej súd dôvodil, že bol viazaný ustanovením § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
musel ex offo skúmať otázku premlčania. Nakoľko dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť
odo dňa splatnosti - zosplatnenia dlhu dňa 3.2.2012, teda lehota začala plynúť 4.2.2012 a  uplynula dňom
4.2.2014. Návrh bol podaný 19.1.2015, teda po uplynutí 2-ročnej lehoty. Z uvedených dôvodov bolo
potrebné návrh zamietnuť, keď úver bol bezúročný a bez poplatkov, návrh na vydanie bezdôvodného
obohatenia bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené dôvody pre zamietnutie
nároku súd nevyslovil neplatnosť a neprijateľnosť zmluvných podmienok.

6. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože hoci
tento bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil  a tieto mu ani nevznikli.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý ho napadol v celom rozsahu z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalovaného
zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 254,80 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 254,80 eur od 4.2.2012 do  zaplatenia a náhradu trov konania. Odvolateľ dôvodil, že nesprávny
bol právny názor súdu prvej inštancie pokiaľ zamietol žalobu z dôvodu uplynutia premlčacej doby,
pri nastavení režimu bezdôvodného obohatenia z dôvodu absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy,
pre jej nedostatok obligatórnych náležitostí pre spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie poskytnutý
spotrebiteľský úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia informácie o výške
zmluvného úroku, absencie rozloženia úverovej splátky na istinu, úrok a poplatky a neuvedenie konečnej
splatnosti úveru. Takýto záver súdu je nesprávny, keďže úverová zmluva bola uzavretá v písomnej forme
podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované
predmetným zákonom, platným a účinným v čase poskytnutia úveru. Poukázal na ustanovenie § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu zavretia úverovej zmluvy, podľa
ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. a) až k), r) a y)  a  § 10 ods. 1.  Z uvedenej citácie zákon v  ustanovení  § 11 ods.
1 písm. a) sankcionoval spotrebiteľské úvery bezúročnosťou len v prípade kumulatívneho splnenia
nedostatku písomnej formy úveru a súčasnej absencie niektorej z tam citovaných náležitostí. Odvolateľ
však tvrdí, že predložená úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú písomnú formu, preto nie je
splnená zákonom stanovená podmienka pre vyhlásenie bezúročnosti úveru, takže voči žalovanému
mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy pozostávajúcej z neuhradenej istiny úveru, ako aj
zmluvne dojednaných úrokov z úveru. Neexistuje tu totiž zákonný dôvod pre označenie úveru za
bezúročného. Neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy
ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžp/1/2010 zo dňa



1.7.2010). Ďalej označil za nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje
údaj o výške zmluvného úroku, nakoľko výška ročnej úrokovej sadzby je riadne uvedená v časti s
označením „predmet financovania pôžičky“. Rovnako je nesprávny názor súdu o povinnosti uviesť
rozloženie všetkých splátok na splátku istiny, úrokov a poplatkov, a dostatočne určité a zrozumiteľné
je aj vyjadrenie konečnej splatnosti úveru ( mesiacom a rokom - 09/12). Poukázal ďalej na nesprávne
aplikovaný zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý však na úverový vzťah založený zmluvou zo dňa 19.1.2011 nie
je možné použiť, ktorý nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súd
prvej inštancie nesprávne označil úverovú zmluvu za absolútne  neplatný právny úkon, ktoré posúdenie
nemá oporu v zákone ani v skutkovom stave, keďže úverová zmluva bola uzavretá riadne a platne v
písomnej forme a existencia záväzkovoprávneho vzťahu je preukázaná aj správaním žalovaného, ktorý
v zmysle zmluvných dojednaní plnil  zmluvne dohodnuté splátky vo výške 20,98 eur so splatnosťou
k 20. dňu v mesiaci, hoci si povinnosti neplnil riadne a včas. Na základe uvedeného nie je možné
úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon, navyše aj pre prípadnú absenciu náležitostí
podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákon nesankcionuje absolútnou neplatnosťou ale len bezúročnosťou
úveru. V dôsledku nesprávneho posúdenia absolútnej neplatnosti úveru je nesprávne aj nastavenie
režimu bezdôvodného obohatenia a tým aj nesprávna aplikácia dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. Úverová zmluva bola uzavretá platne a preto sa na plynutie premlčacej doby vzťahu trojročná
premlčacia doba počítaná odo dňa uplynutia lehoty poskytnutej žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy,
ktorá uplynula dňa 3.2.2012, preto pokiaľ nárok bol v súdnom konaní uplatnený dňa 19.1.2015, bol
uplatnený riadne a včas. Žalobca zobral súčasne späť návrh v časti o zaplatenie 39,74 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 39,74 eur od 4.2.2012 do zaplatenia  titulom uplatnenej
zmluvnej pokuty za omeškanie s platením úverových splátok a navrhol odvolaciemu súdu konanie v tejto
časti zastaviť. V zmysle uvedeného zároveň upravil aj petit žalobného návrhu.

8.  Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9.  Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba  (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16C/19/2015 je zaplatenie
sumy 294,54 eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo Zmluvy o pôžičke č. 20040965,
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - spol. Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným
dňa 19.01.2011. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

11. Odvolacím dôvodom tu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel  na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a tiež je tu existencia vady konania, spočívajúca v nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

12. Odňatím  možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi
konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok, resp. od 01.07.2016 Civilný
sporový poriadok,  priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o
postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri
rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd,
ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a
vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť a to spôsobom
zakotveným do 30.06.2016 v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. účinnom aj v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, a obdobná úprava s menšími odchýlkami je obsiahnutá aj v aktuálne platnom CSP, v
jeho ust. § 220 ods. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú
právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej



možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie
za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46
Ústavy SR.
13. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že toto nespĺňa požiadavky na riadne
zdôvodnenie rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozsudku je vnútorne nekonzistentné
a rozporné a nie je zrejmé, ako dospel súd k svojim záverom. Z odôvodnenia zamietajúceho rozhodnutia
vo veci samej na jednej strane vyplýva, že súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu, že neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu platne dohodnuté podstatné náležitosti (a to
pri jednoduchom všeobecnom konštatovaní súdu, že z predloženej úverovej zmluvy mal preukázané,
že zmluva neobsahuje údaj o výške zmluvného úroku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, splatnosť úveru), zároveň súd konštatuje, že nakoľko zmluva neobsahovala podstatné
náležitosti, treba dospieť k záveru, že nebola platne uzatvorená ( pretože dodávateľ postupoval v
rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi), pričom navyše podľa názoru
súdu dodávateľ porušil zmluvnú slobodu žalovaného, keď mu nanútil podpisom jednej zmluvy podpis
ďalšej ( bez uvedenia o akú ďalšiu zmluvu by sa tu malo jednať, pričom zo spisu nie je zrejmé,
z čoho vychádzala takáto úvaha súdu). Takéto odôvodnenie je zmätočné a nezrozumiteľné, keď
jednak obsahuje iba všeobecné konštatovania súdu bez vzťahu k prejednávanej veci, navyše obsahuje
právne závery vzájomne si odporujúce ( buď je zmluva o úvere neplatná, alebo je platná s tým, že
úver je bezúročný a bez poplatkov) a  nemá oporu ani v predložených dôkazoch (  nevychádza z
reálneho obsahu predloženej zmluvy) a preto nemôže obstáť. Odôvodnenie rozsudku sa tak javí ako
arbitrárne ( svojvoľné), keď súd bližšie nešpecifikuje okolnosti konkrétneho prípadu a uspokojil sa
len so všeobecnými konštatovaniami o charaktere spotrebiteľských zmlúv bez bližšieho odôvodnenia
skutkových okolností, ktoré by reálne z prejednávanej veci vyplývali. Obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je pritom aj právo účastníka konania na rozhodnutie,
ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07).
14. Uvedené nedostatky mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňa vyššie citované požiadavky
na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo
k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu im možnosti konať pred
súdom, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu.
15. S opísanou vadou súvisí potom aj problém právneho posúdenia veci, čo tiež v odvolaní žalobca
namietal. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací
súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval.

16. V súvislosti s touto námietkou žalobcu odvolací súd uvádza, že treba súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie o posúdení predmetného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi vzhľadom na jeho povahu
ako spotrebiteľského zmluvného vzťahu (§ 52 O.z.) a to uzavretého podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, nie však už podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ale zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, t.j. k 19.01.2011. Keďže súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil nesprávny
právny predpis zák. č. 258/2001 Z.z., je možné dôvodne mu vytýkať chybu pri aplikácii práva.  Odvolací
súd má tiež za to, že síce správne postupoval okresný súd keď postupom ex offo rešpektujúc princíp
ochrany spotrebiteľa, skúmal uplatnenú pohľadávku žalobcu z hľadiska prípadného premlčania v zmysle
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z., a to aplikujúc právne normy občianskeho práva úpravy premlčania § 100
a nasl. OZ, avšak v tomto prípade došlo k nesprávnemu ( predčasnému) právnemu posúdeniu otázky
premlčania, keď súd prvej inštancie nemal jednoznačne ustálené, či tu ide o zmluvu o úvere, ktorý treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov, alebo ide o právny úkon absolútne neplatný, ktoré otázky sú
pre posúdenie premlčania rozhodujúce. V prvom prípade totiž treba uvažovať o zmluve uzavretej platne
s tým, že dodávateľovi vzniklo právo na plnenie zo zmluvy, ale nevzniklo mu právo na priznanie úrokov a
poplatkov ( kedy na premlčanie treba aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa § 101 OZ),
zatiaľ čo v druhom prípade vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ( kedy na premlčanie
treba aplikovať premlčaciu dobu podľa § 107 OZ). Z dôvodov uvedených vyššie sa rozhodnutie súdu
prvej inštancie o posúdení premlčania ním zvoleným spôsobom javí ako predčasné a vychádzajúce z
nedostatočne zisteného skutkového stavu.



17. V prejednávanej veci tak išlo o prípad nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodov uvedených vyššie
ako aj o nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dôsledkom vady v skutkových zisteniach. Na základe
uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP ) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, okrem časti, v ktorej žalobca počas odvolacieho konania vzal žalobu späť, pričom v
tejto časti odvolací súd postupom podľa § 370 ods. 1 a 3 CSP späťvzatie pripustil, rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a konanie zastavil.
18. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec znova prejedná, vykoná dokazovanie zmluvou o pôžičke zo
dňa 19.01.2011 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu ( prípadne inými dôkazmi, ak ich
strany navrhnú), výsledky dokazovania náležite vyhodnotí a vec posúdi i s prihliadnutím na argumenty
obsiahnuté v odvolaní. Zameria sa na ustálenie, či tu zmluvný vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
nároky, je zmluvou o úvere so všetkými obligatórnymi náležitosťami podľa zák. č. 129/2010 Z.z., alebo
ide o úver bezúročný a bez poplatkov pre absenciu konkrétnej náležitosti, prípadne či tu ide o absolútne
neplatný právny úkon, a následne posúdi aj otázku prípadného premlčania nároku. Svoj právny záver
však musí súd jednak oprieť o skutkové zistenia vyplývajúce z konkrétneho prípadu a jednak náležite
odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo
vykonanom dokazovaní a aby  úvahy súdu, o ktoré oprie svoje právne závery, boli logické a presvedčivé.
V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}], "citovane_v": []}