{"guid": "b2472495-a2d4-4eda-8957-059e962d18ae:40f82ac5-871b-4d81-89d4-20f406e0c674", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912207389.1", "spisova_znacka": "13Co/741/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/741/2013 z 22. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. septembra 2014, sp. zn. 13Co/741/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6912207389.1", "identifikacne_cislo": "6912207389", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2014-09-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40f82ac5-871b-4d81-89d4-20f406e0c674", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912207389.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912207389.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912207389.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/741/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912207389
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912207389.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Márie Rišiaňovej v právnej veci
navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti odporcom: 1/ Q. G.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX B. C. 2/ Q. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX,
XXX XX B. C. a 3/ Q. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B. C., všetci zastúpení JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom AK J. Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcov 1/ až 3/ : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov
5, Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom AK J. Kráľa 5/A, Lučenec,
v konaní o zaplatenie sumy 14 220,53 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 14C/327/2012-93 zo dňa 29. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ až 3/ a odporcom  1/ až 3/
trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, každému vo výške 83,75 € na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ až 3/ a odporcov 1/ až 3/, JUDr. Andreja Cifru, advokáta so
sídlom v Lučenci, vedený v L. banke, a. s., pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ až 3/ a odporcom
1/ až 3/  trovy konania vo výške určenej vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku, na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka a odporcov 1/ až 3/, JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa
18. 05. 2012 domáhal proti odporcom 1/ až 3/ zaplatenia sumy 14 220,53 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne špecifikovaným v petite žaloby. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením
sa s návrhom, Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 01. 07. 2005, Dohodou o ručení zo dňa 01. 07.
2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtovných kníh pôvodného veriteľa ku dňu
08. 06. 2010, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19. 09. 2010,
platobnou históriou odporcov, vyjadreniami navrhovateľa zo dňa 31. 01. 2013 a zo dňa 26. 04. 2013,
vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 06. 03. 2013, výpoveďou zástupcu navrhovateľa, odporkyne



3/ a spoločného právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a odporcov 1/ až 3/ na pojednávaní dňa 29.
04. 2013. Konštatoval, že dňa 18. 09. 2012 vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorý vo vyjadrení zo
dňa 06.03.2013 vzniesol námietku  premlčania voči žalovanému nároku v plnom rozsahu.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v prvom rade sa
musel vysporiadať s námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka a odporcov 1/ až 3/
vznesenou prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu, ako aj s argumentami právneho
zástupcu navrhovateľa proti námietke premlčania. Konštatoval, že z obsahu Zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 01. 07. 2005 vyplýva, že  pôvodný veriteľ poskytol odporcom 1/ a 2/ „úver PLUS na bývanie“ za
účelom rekonštrukcie rodinného domu  vo  výške 9 958,18  € (300 000,--Sk), pričom odporcovia 1/ a 2/
sa zaviazali splatiť tento úver v mesačných splátkach po 132,77 € (4 000,- Sk) počnúc splatnosťou prvej
splátky dňa 20. 08. 2005 a končiac splatnosťou poslednej splátky dňa 20. 03. 2015. Z Dohody o ručení
zo dňa 01. 07. 2005 okresný súd zistil, že odporkyňa 3/ ako ručiteľka vyhlásila, že uspokojí pohľadávku
pôvodného veriteľa vyplývajúcu z úverovej zmluvy zo dňa 01. 07. 2005, ak ju neuspokoja odporcovia
1/ a 2/ riadne a včas. Z návrhu na začatie konania okresný súd zistil, že pôvodný veriteľ odstúpil od
predmetnej úverovej zmluvy a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Z návrhu na začatie konania, ako
aj z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 31. 01. 2013 okresný súd zistil, že v čase postúpenia pohľadávky
voči odporcom 1/ až 3/  na navrhovateľa predstavoval dlh sumu 14 570 €. Následne odporcovia 24.
09. 2010 uhradili sumu 150 €, 26. 11. 2010 sumu 50 € a dňa 07. 10. 2011 sumu 150 € t. j. spolu
uhradili 350 €. Z výpisu z účtovných kníh pôvodného veriteľa k 08. 06. 2010 okresný súd zistil, že k
uvedenému dňu zostatok pohľadávky predstavoval sumu 14 570,53 €, z toho istina predstavovala 13
288,34 € a úroky z omeškania 1 282,19 €. Istina do splatnosti predstavovala sumu 13 288,34 € a istina
po splatnosti predstavovala 0 €, z čoho podľa názoru okresného súdu vyplýva, že v čase postúpenia
predmetnej pohľadávky dňa 08. 06. 2010 už bola celá pohľadávka (predčasne) splatná. Počet dní
omeškania odporcov s úhradou celej dlžnej sumy ku 08. 06. 2010 bol 1204 dní (t.j. 3 roky 3 mesiace a
14,5 dňa). Okresný súd poukázal na údaje označené vo výpise ako: istina po splatnosti 0,00 € a istina
do splatnosti 13 288,34 €, z ktorých vyplýva, že ku dňu 08. 06. 2010 už bol splatný celý nezaplatený
zostatok úveru vo výške 13 288,34 € (ku dňu podania návrhu na súd znížený o úhradu 350 € na sumu
12 938,34 € označenej v návrhu ako „neuhradená istina úveru“). Nesplatená časť zostatku úveru, ktorá
by ešte nebola splatná ku dňu 08. 06. 2010 neexistovala, a preto nebola ani vo výpise uvedená a taktiež
ani v návrhu na začatie konania. Na základe uvedených skutočností považoval okresný súd tvrdenie
zástupcu navrhovateľa o neukončenej splatnosti úveru (na pojednávaní dňa 29. 04. 2013) za nepravdivé
a odporujúce vyčísleniu nároku v návrhu, predovšetkým v časti týkajúcej sa neuhradenej istiny úveru.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že Zmluva o splátkovom
úvere zo dňa 01. 07. 2005 bola uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
pričom sa jedná súčasne o zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa vzťahujú aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný
súd konštatoval, že ak ku dňu vyhotovenia výpisu z účtovných kníh pôvodného veriteľa t. j. ku dňu 08.
06. 2010 boli odporcovia 1/ až 3/ v omeškaní s úhradou dlhu (označeného ako  istina celkom vo výške
13 288,34 € a úroky celkom vo výške 1 282,19 €) viac ako 3 roky, tak k tomuto  dňu bol žalovaný
nárok navrhovateľa už premlčaný, pričom rovnako bol premlčaný aj ku dňu podpísania Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19. 09. 2010.  Z uvedeného podľa záverov okresného
súdu vyplýva, že žalovaný nárok bol premlčaný aj ku dňu podania návrhu na súd  dňa 29. 05. 2012.
Pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania sa okresný súd vysporiadal aj s písomným uznaním
dlhu, ktoré odporkyňa 3/ podpísala dňa 19. 09. 2010, (v rámci Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach). Konštatoval, že  predmetom uznania pohľadávky voči navrhovateľovi bola
suma 13 288,34 € ako istina,  suma 1 282,19 € ako ostatné príslušenstvo,  suma 4 518,90 € ako úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13 288,34 €  od 04. 11. 2009 do 25. 01 .2011 a suma 4 518,90 €
ako náklady na inkasné konanie. Uznanie bolo súčasťou listiny označenej ako Dohoda o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19. 09. 2010. Okresný súd uviedol, že uznaním dlhu podľa §
558 Občianskeho zákonníka sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Ak
ide o dlh, ktorý bol v čase uznania už premlčaný, má uznanie tento právny následok len vtedy, ak dlžník
o jeho premlčaní vedel. Na pojednávaní konanom dňa 29. 04. 2013 odporkyňa 3/ vyhlásila, že v deň
podpisu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19. 09. 2010 ju navštívil
neznámy muž, ktorý jej predložil na podpis už vopred vyplnený formulár Dohody, pričom podotkol, že ak
nepodpíše predmetnú listinu, tak na ňu zavolá exekútora a ona bude mať problémy. Uviedol tiež, že ak



predmetnú listinu podpíše, tak bude mať s touto vecou pokoj, pretože listina sa týka len splátok, ktoré
budú splácať odporcovia 1/ a 2/. Celé jednanie prebehlo vo veľmi krátkom čase trvajúcom maximálne
5 minút, pričom odporkyňa 3/ sa nevedela poriadne sústrediť na jednanie pre okolnosti týkajúce sa jej
3-ročného dieťaťa. Odporkyňa 3/ ďalej zdôraznila, že nemala vedomosť o tom, že predmetný dlh je už
premlčaný; neznámy muž ju na to vôbec neupozornil.

V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že zo strany odporkyne 3/ bolo v konaní preukázané,
že ňou vykonané uznanie dlhu dňa 19. 09. 2010 bolo v rozpore s podmienkami ustanovenými v §
558 Občianskeho zákonníka pre platné uznanie dlhu, pričom odporkyňa 3/ v čase uznania pociťovala
psychický tlak zo strany osoby konajúcej v mene navrhovateľa a súčasne nemala vedomosť o tom, že
dlh tvoriaci predmet uznania je už premlčaný.

Vo vzťahu k námietke právneho zástupcu  navrhovateľa obsiahnutej v podaní zo dňa  26. 04. 2013,
založenej na tvrdení, že vedľajší účastník nemôže vzniesť námietku premlčania, okresný súd uviedol, že
vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcov v zmysle § 93 ods. 2 OSP, má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník konania a pritom má tiež právo vzniesť námietku premlčania, ak to urobí v rámci
procesného úkonu, ktorý mu prináleží z titulu jeho  procesného postavenia v konaní. Takýmto úkonom
je aj vyjadrenie k návrhu. Okresný súd ďalej uviedol, že ak by sa vedľajší účastník na strane odporcov
nemohol pri realizácii svojich procesných práv vyjadrovať aj k hmotno-právnym otázkam, bol by tým
účel jeho vstupu do konania (podpora odporcov) zmarený. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
považoval okresný súd vznesenú námietku premlčania za dôvodnú, a preto návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v podaní zo dňa 18. 06. 2014 navrhovateľ
odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedol, že podľa bodu 7.6.1. Všeobecných
obchodných podmienok (ďalej len VOP), ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta, Banka je oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru,
t. j. požadovať splatenie Pohľadávky  zo zmluvy o úvere a Klient je povinný splatiť Pohľadávku  zo
zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí  v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu
o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede Banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty
dňom jej doručenia Klientovi. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na ust. § 103 a § 524 ods. 2
Občianskeho  zákonníka ako aj na čl. V. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok, podľa obsahu ktorého
predmetom tejto Zmluvy o postúpení pohľadávok  je dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení
pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok
uvedených v tejto Zmluve. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ okresný súd zamietol žalobu
z dôvodu premlčania, pričom pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z údajov uvedených
v prílohe ku Zmluve o postúpení pohľadávok, tak považuje za potrebné poukázať na fakt, že právny
predchodca navrhovateľa - postupca neukončil záväzkovo právny vzťah uzatvorený medzi postupcom
na jednej strane a odporcami  1/ a 2/ na druhej strane, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom  navrhovateľ ani
nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy zo strany postupcu pohľadávky
- preukázali. Vzhľadom na uvedené okresný súd podľa názoru navrhovateľa nemohol mať ukončenie
zmluvy zo strany postupcu za preukázané. Vychádzal teda z nepreukázaných skutočností, pričom dátum
omeškania s úhradou splátky nie je možné považovať za relevantný údaj vo vzťahu k ukončeniu zmluvy.
Výkladom ustanovení VOP možno podľa názoru navrhovateľa dospieť k záveru, že postupca a následne
postúpením pohľadávky navrhovateľ boli oprávnení, nie však povinní, predčasne ukončiť  záväzkovo
-  právny vzťah.

Navrhovateľ zdôraznil, že naňho Zmluvou o postúpení pohľadávok prešli všetky práva súvisiace s
pohľadávkou a jej príslušenstvom. Okrem toho postúpením pohľadávky sa sám navrhovateľ stal
veriteľom pohľadávky, pričom  základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka
právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje
právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Podaním žalobného návrhu navrhovateľ prejavil
svoju vôľu ukončiť zmluvu a požadovať zo strany odporcov vrátenie poskytnutých finančných
prostriedkov. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok od 20. 08. 2005 do



20. 03. 2015, čo znamená, že je nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. Na
základe vyššie uvedeného podľa názoru navrhovateľa  mal súd posudzovať nárok s poukazom na ust.
§ 103 Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom
z omeškania z každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až
do zaplatenia. Keďže bola žaloba podaná dňa 18. 05. 2012 a splatnosť poslednej splátky bola určená
ku dňu 20. 03. 2015, mal súd podľa názoru navrhovateľa  priznať navrhovateľovi voči odporcovi 1/ a
2/ nárok na nepremlčané splátky počnúc splátkou splatnou  20. 05. 2009. Vo vzťahu k odporkyni 3/
navrhovateľ v odvolaní uviedol, že dňa 19. 09. 2009 podpísala odporkyňa 3/ Dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach, prostredníctvom ktorej  odporkyňa 3/ uznala svoj záväzok voči
navrhovateľovi vzniknutý na základe Dohody  o ručení  zo dňa 01. 07. 2005, ktorou došlo k zabezpečeniu
pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 303580700 uzavretej dňa 01. 07. 2005 so
Slovenskou  sporiteľnou, a. s., vo výške 16 060,50 € s prísl., čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť
tento záväzok v splátkach uvedených v Dohode. Navrhovateľ zdôraznil, že predmetná Dohoda spĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú
formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Zároveň odporkyňa 3/ potvrdila vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených.
V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na článok 3. bod 3.4. Dohody, v ktorom je jednoznačne,
zrozumiteľne a jasne uvedené: „Ručiteľ vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“.
Obsahom Dohody je uznanie dlhu ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom
právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej
doby,  čo znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva  právne bezvýznamnou a začne plynúť
nová 10-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Uvedené podľa názoru navrhovateľa potvrdzuje
skutočnosť, že po telefonickej dohode navrhovateľa s odporkyňou 3/ ohľadom splácania dlžnej sumy
bola odporkyni 3/ poštou zaslaná predmetná Dohoda podpísaná navrhovateľom v dvoch vyhotoveniach
s tým, že v prípade súhlasu odporkyne 3/ so stanoveným splátkovým kalendárom a s obsahom Dohody,
odporkyňa 3/ Dohodu podpíše a v jednom vyhotovení ju zašle späť navrhovateľovi. Odporkyňa 3/
teda podľa názoru navrhovateľa konala dobrovoľne, bez časovej tiesne, sama zaslala navrhovateľovi
podpísanú Dohodu, čím sa zaviazala k plneniu svojho záväzku v splátkach a uznala predmetný záväzok.
Navrhovateľ uviedol, že tvrdenia odporkyne 3/ sa nezakladanú na pravde, nakoľko odporkyňa 3/ sama
požiadala navrhovateľa o možnosť úhrady dlhu v splátkach, na základe čoho jej  bola zaslaná Dohoda
s výškou splátok 270 €, na čo odporkyňa 3/  reagovala tak, že požiadala o zníženie splátky na sumu
150 €. Navrhovateľ vyhovel danej žiadosti odporkyne 3/ a odporkyňa 3/ podpísala Dohodu so sumou
mesačnej splátky 150 €. V čase podpisu Dohody záväzok, ktorý odporkyňa 3/ uznala, nebol podľa
tvrdenia navrhovateľa premlčaný a to s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. V uvedenej súvislosti
navrhovateľ uviedol, že pokiaľ súd nemá „ukončenie“ Zmluvy za preukázané, mal by aj voči odporkyni
3/ vychádzať z ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky
v splátkach  bola odporkyňou 3/ podpísaná 19. 09. 2013, preto mal podľa názoru navrhovateľa
súd navrhovateľovi priznať splátky počnúc splátkou splatnou ku dňu 20. 09. 2007. Vychádzajúc z
uvedenej argumentácie navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí  so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu
premlčania, pretože  podpisom Dohody došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu vo výške 16 060,50
€ s prísl. odporkyňou 3/ a teda  podľa tvrdenia navrhovateľa nastali právne účinky spojené s uznaním
práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a zároveň podľa ust. § 558 Občianskeho
zákonníka, ktoré spája vedomosť toho kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej
domnienky, že dlh v čase uznania trval.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s priznaním trov právneho zastúpenia  odporcom 1/
až 3/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ až 3/ a to z toho dôvodu, že mu nie je známe,
kedy si odporcovia 1/ až 3/ zvolili svojho právneho zástupcu, avšak je zrejmé, že sa tak stalo až po
tom, ako do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym zástupcom. Zdôraznil, že
vyjadrenia, či už ústne alebo písomné, podané v mene odporcov 1/ až 3/, sú obsahovo podobné ako
vyjadrenia vedľajšieho účastníka, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti a teda nespĺňajú
požiadavku účelnosti. Nie je preto daný dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia odporcom 1/
až 3/ a to  za vyjadrenie zo dňa 06. 03. 2014, keďže ide  aj o vyjadrenie vedľajšieho účastníka,
ktorý je zastúpený tým istým právnym zástupcom. Rovnako, pokiaľ ide o účasť na pojednávaní, podľa
názoru navrhovateľa vzhľadom na to, že sa predmetného pojednávania zúčastnil aj vedľajší účastník
na strane odporcov 1/ až 3/, zastúpený tým istým právnym zástupcom, ide vo vzťahu k odporcom 1/
až 3/ o neúčelne vykonaný úkon právnej služby, za ktorý by nemala byť odporcom priznaná náhrada
trov právneho zastúpenia, bez ohľadu na to, že navrhovateľ nesúhlasí ani s priznaním trov právneho



zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Rovnako, pokiaľ ide o úkon právnej služby - príprava a prevzatie
zastúpenia, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia
odporcom 1/ až 3/ za uvedený úkon právnej služby, nakoľko právny zástupca odporcov 1/ až 3/ bol
už oboznámený s daným prípadom, s jeho skutkovým a právnym základom, a to z pozície právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka konania navrhovateľ v
odvolaní uviedol, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstupuje do konaní ako vedľajší
účastník práve v záujme ochrany práv spotrebiteľa, preto musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. V
uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na dôvodovú správu k zákonu  č. 384/2008 Z. z., podľa
obsahu ktorej cieľom  novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v
sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých
sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ zdôraznil,
že združenie vstupuje do množstva  konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a to oznámením
o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov
konania. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania
združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania
usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Podľa názoru navrhovateľa len na základe skutočnosti, že
odporcom je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania nie je možné pripraviť
sa na zastupovanie v tej ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu príprava a prevzatie
právneho zastúpenia. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje, bez
uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. V uvedenej súvislosti
poukázal navrhovateľ na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Košiciach, v
Nitre, v Prešove a v Žiline, ktorými chcel podporiť svoje tvrdenia vo vzťahu k trovám konania. Navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu preskúmal
a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa voči odporcom 1/ až 3/ a
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov  a odporcom 1/ až 3/  náhradu trov konania neprizná, alebo
aby  v zmysle ust. § 221 ods. 1 OSP rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči odporcom 1/ až  3/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov
1/ až 3/ spoločne a nerozdielne trovy konania a trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom
konaní, pričom trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vyčíslil v sume 373, 86  € s DPH.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa v podaní zo dňa 22. 08. 2003 vyjadrili prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odporcovia 1/ až  3/ a vedľajší účastník na strane odporcov. Vo vyjadrení
uviedli, že rozhodnutie okresného súdu považujú za správne po právnej aj skutkovej stránke, nakoľko
jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných
právnych predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec. Konštatovali, že spotrebiteľská právna úprava
zahŕňa komplex právnych noriem verejnoprávneho ako aj súkromnoprávneho charakteru. Na úrovni
súkromnoprávnej upravujú spotrebiteľské normy okruh všetkých súkromnoprávnych zmluvných
vzťahov (vrátane obchodnoprávnych, ktoré majú charakter absolútneho obchodu) uzatváraných medzi
dodávateľmi a spotrebiteľmi. Osobitný právny režim  spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú
zásadu zmluvnej autonómie vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu (spotrebiteľa), ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb (dodávateľmi), ktorí stále častejšie na trhu vystupujú v monopolnom postavení
resp. konajú v rámci kartelových dohôd. V uvedenom rámci je podľa názoru odporcov a vedľajšieho
účastníka na strane odporcov potrebné pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských
zmlúv smerujúcich k ochrane spotrebiteľa vychádzať z teórie  výhodnosti, ktorá v každom konkrétnom
prípade vždy odôvodňuje preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech
spotrebiteľa. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov ako aj Obchodným zákonníkom má povahu všeobecného
predpisu a osobitného predpisu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou boli aj všeobecné
podmienky, spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch s tým, že osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky t. j.  ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Z toho potom možno vyvodiť, že normy obchodného práva vrátane všeobecnej právnej úpravy úveru sú v
takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej zo svojej povahy prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisov vydaných na jeho vykonanie.



Medzi zákonmi prichádzajúcimi do úvahy to zn. zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom, tak za situácie označenej vyššie panuje taký
pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny to zn. zákon  č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a ak tento určitú otázku neupravuje tak nastupuje úprava spotrebiteľského práva v širšom
slova zmysle na základe Občianskeho zákonníka, ktorý  nie  je len doplnkovou právnou úpravou,
ale aj korektívom pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného práva. To v praxi znamená, že
Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku
a vo vykonávacích predpisoch k nemu. Z toho potom následne vyplýva, že aj otázka premlčania sa
posudzuje podľa Občianskeho zákonníka. Koncepcia Obchodného zákonníka vychádza z predpokladu,
že upravuje vzťahy medzi podnikateľmi v rámci ich obchodnozáväzkových vzťahov resp. vzťahy
súvisiace s ich podnikaním, pričom u účastníkov obchodnozáväzkových vzťahov sa predpokladá
vyšší stupeň vedomostí, skúseností, odbornej pripravenosti a predovšetkým právnej gramotnosti ako
je tomu v prípade účastníkov občianskozáväzkových vzťahov. Pokiaľ sa generálne pri posudzovaní
spotrebiteľských vzťahov rešpektuje aplikácia všeobecnej právnej úpravy záväzkov podľa Občianskeho
zákonníka, nie je podľa názoru odporcov a vedľajšieho  účastníka na strane odporcov, žiadny dôvod
postupovať inak ani ak sa spotrebiteľská zmluva  uzatvára ako typová zmluva podľa Obchodného
zákonníka (napr. úverová zmluva, zmluva o kúpe  prenajatej veci a pod.). Dojednanie o použití
všeobecnej právnej úpravy záväzkov podľa Obchodného zákonníka (vrátane premlčania a ručenia) t. j.
právneho kódexu určeného pre podnikateľov, je potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko samotnej koncepcii a filozofii spotrebiteľských vzťahov, ktorá predpokladá laický prístup
uzatvárania zmlúv zo strany spotrebiteľov, zodpovedá všeobecná úprava záväzkov podľa Občianskeho
zákonníka vrátane premlčania a ručenia. V uvedenej súvislosti odporcovia 1/ až 3/ a vedľajší účastník na
strane  odporcov 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že predmetný záväzkový vzťah,
o ktorý navrhovateľ opiera pohľadávku uplatnenú v konaní zjavne napĺňa kritéria spotrebiteľskej zmluvy,
preto je nutné ho posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa výpisu z
obchodného registra právny predchodca navrhovateľa v rámci predmetu podnikania poskytuje bankové
služby vrátane poskytovania úverov, pričom je povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou
pri dodržaní právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi.

Podľa bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
01. 07. 2005 bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený zmluvu o úvere predčasne ukončiť
(výpoveďou, odstúpením, vyhlásením mimoriadnej splatnosti) okrem iných prípadov aj v prípade,
ak bol úverový dlžník v omeškaní so splatením svojich záväzkov viac ako 10 dní. Len samotná
skutočnosť, že navrhovateľ nepredložil listinu o predčasnom ukončení úverovej zmluvy zo strany
jeho právneho predchodcu podľa odporcov 1/ až 3/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/
až 3/ sama o sebe nijako nevyvracia skutočnosť, že k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy
zo strany právneho predchodcu navrhovateľa v skutočnosti došlo. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
ani VOP neobsahujú dojednanie, ktoré by umožňovalo jednostranné ukončenie zmluvy úverovým
dlžníkov pre prípad jeho neschopnosti splácať riadne a včas poskytnutý úver. Jednostranné zmluvné
dojednanie, ktoré úverový veriteľ zneužije s cieľom maximalizácie svojho zisku, využívajúc plynutie
času tým, že úverový veriteľ nevyužije svoje právo predčasne ukončiť úverovú zmluvu, je  jednoznačne
výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Právny predchodca
navrhovateľa musel podľa odporcov 1/ až 3/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ až 3/
Zmluvu zosplatniť ešte pred postúpením pohľadávky - čo preukazuje aj obsah listín predložených
samotným navrhovateľom- inak by navrhovateľ nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v rozsahu
ešte nesplateného úveru, a teda nemohol by sa stať v uvedenom rozsahu ani nositeľom aktívnej
legitimácie na podanie žaloby. V uvedenej súvislosti poukázali odporcovia a vedľajší účastník na
strane odporcov vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa na zákon  č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vylúčil možnosť, aby ešte nesplatnú úverovú bankovú
pohľadávku t. j. „živý úver“, spravoval subjekt, ktorý nie je nositeľom bankového povolenia.  Odporcovia
a vedľajší účastník na strane odporcov vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zaujali pod bodom 1.
až 5.  vyjadrenia stanovisko k argumentácii navrhovateľa obsiahnutej v odvolaní, pričom uviedli, že
navrhovateľom predložená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku je formulár,
ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť
ovplyvniť jej  obsah. Takto predformulovaná Dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to
predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky
sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky
obsiahnuté vo formulári Dohody absolútne neplatné. Uzatvorenie Dohody je v rozpore s dobrými



mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
Dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v
snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky predĺženia premlčacej
doby formou uznania  dlhu odôvodnili odporcovia a vedľajší účastník na strane odporcov tým, že
predĺženie premlčacej doby umožňuje navrhovateľovi účelové kapitalizovanie pohľadávky nárastom
príslušenstva v dôsledku plynutia času a následnú kvantifikáciu príslušenstva pohľadávky, ktorú už vo
svojej žalobe  označuje navrhovateľ ako súčasť uplatnenej istiny, čo prináša možnosť  podstatného
zvýšenia trov  takéhoto súdneho konania. Spôsobuje, že drvivá väčšina priemerných spotrebiteľov už
v čase uplatnenia pohľadávky na súde  nedisponuje  prvotnými dokumentmi o uplatnenej pohľadávke
a stráca tak teoreticky možnosť brániť sa napr. preukázaním splnenia resp. čiastočného splnenia
dlhu, resp. poukazovaním na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky dodávateľa.
Predĺženie premlčacej doby navrhovateľ odvodzuje od ust. § 558 Občianskeho zákonníka, čím chce
získať výhodu právnej domnienky existencie dlhu v čase uznania a uľahčiť si tak pozíciu v súdnom spore
tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania.  Navrhovateľ vo formulárových
dohodách  teda necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú
nemá v celom rozsahu platný právny titul t. j. suma dlhu (istiny) je vyššia ako skutočná pohľadávka
podložená platným právnym titulom.  Uzatvorením Dohody chce navrhovateľ pre potreby súdneho
konania  navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul aj na vymáhanie súm, na ktoré  nemá
právny nárok,  ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi navrhovateľa resp. navrhovateľovi zakladá
spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru odporcov a vedľajšieho
účastníka na strane odporcov pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými sa spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Návrh na uzatvorenie formulára Dohody
o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku nikdy nevychádza od spotrebiteľa napriek
tomu, že navrhovateľ sa snaží tvrdiť opak. Konanie  žalovaného spotrebiteľa je vždy iba reakciou na
predchádzajúcu aktivitu zo strany inkasnej spoločnosti  navrhovateľa, ktorá pod zámienkou uzavretia
splátkového kalendára so spotrebiteľom predkladá spotrebiteľovi dohodu o uznaní a splácaní dlhu, ktorej
významu a zamýšľaným právnym dôsledkom oslovené osoby nerozumejú. Ochota prevažnej väčšiny
dlžníkov podpisovať pracovníkom inkasných spoločností prakticky akékoľvek predložené listiny, vyplýva
primárne zo záujmu dlžníkov uhradiť si svoje záväzky, často aj napriek ich objektívnej neschopnosti.
Dohoda o  uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach  je kombináciou jednostranných a
dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy.
Navrhovateľ má tendenciu prezentovať formulárovú Dohodu  ako legitímny spôsob uznania  dlhu a
predĺženia premlčacej doby poukazujúc na inštitúty klasickej civilistiky uznania práva dlžníkom podľa
§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka resp. poukazujúc na uznanie dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka. Predĺženie premlčacej doby so spotrebiteľmi navrhovateľ nesporne dojednáva
podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, čo zodpovedá obsahu dojednania podľa formulára „Dohody“.
Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a uznanie dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka sú však dva odlišné právne inštitúty, ktoré sú síce navonok podobné avšak
svojím obsahom nie sú totožné. Odporcovia 1/ až 3/ a vedľajší účastník na strane odporcov 1/ až 3/
vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedli, že navrhovateľ pri uzatváraní formulárovej dohody
zjavne ignoruje a porušuje predpisy spotrebiteľského práva a  pokiaľ sa aj pokúša za každú cenu dať
svojmu protiprávnemu konaniu pláštik vo forme uznania práva resp. dohody o uznaní dlhu, je to iba
snaha o zahmlievanie  skutočnej podstaty, pretože pod týmto pláštikom sa nachádzajú neprijateľné
zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Preukázateľná kumulácia nekalých obchodných praktík
zo strany navrhovateľa (§ 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 8 ods. 1, 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa,
§ 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súčasne s neurčitosťou
Dohody je podľa odporcov 1/ až 3/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ až 3/ dôvodom
na posúdenie uznania ako neplatného právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho sa navrhovateľ v predmetnej veci nemôže dovolávať platnosti
predloženej formulárovej Dohody a teda ani právnych účinkov s tým spojených a to ani s poukazom na
princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v
neprospech žalovaného spotrebiteľa, pretože vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života odporuje požiadavka na podrobnú znalosť právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa.



Odporcovia a vedľajší účastník na strane odporcov zaujali vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa
stanovisko aj k argumentácii navrhovateľa týkajúcej sa dôvodnosti priznanej náhrady trov konania
odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, pričom uviedli, že súd pri priznaní náhrady
trov odporcom 1/ až 3/ a vedľajšiemu účastníkovi odporcov na strane 1/ až 3/ postupoval v súlade s
legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou,
ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou.  O dôvodnosti priznania náhrady trov odporcom
1/ až 3/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ až 3/  svedčí podľa odporcov a vedľajšieho
účastníka na strane odporcov aj novelizované znenie ust. § 137 OSP, ktoré bolo s účinnosťou od 01.
01. 2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi. V zmysle citovanej novely § 137 OSP trovami konania  sú najmä hotové výdavky  účastníkov
a ich zástupcov vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie ak je zástupcom advokát.
Podľa dôvodovej správy  k zákonu č. 332/2011 Z. z. navrhovaná právna úprava má dopadať aj na
ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na
kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov napr. vo sfére  ochrany pred diskrimináciou, alebo vo
sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa.  V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon
č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou,
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47
ods. 2 Ústavy SR. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore
vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR II ÚS 31/04, II ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II ÚS 122/09.  V súvislosti
s trovami vedľajšieho účastníka poukázali odporcovia 1/ až 3/ a  vedľajší účastník na strane odporcov
1/ až 3/ na rozhodnutia Krajského  súdu  v Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a v Prešove, ktorými
chceli podporiť svoj názor týkajúci sa trov odporcov a vedľajšieho účastníka. Navrhli, aby odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu ako dôvodný a správny potvrdil a zaviazal navrhovateľa
na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si  uplatnil odporca 1/ vo výške 153,82 €, odporca 2/ vo
výške 153,82 €, odporkyňa 3/ vo výške 153, 82 € a rovnako aj vedľajší účastník na strane odporcov
vo výške 153,82 €, čo je spolu 615,29 €. Uvedenú sumu žiadali odporcovia 1/ až 3/ a vedľajší účastník
na strane odporcov 1/ až 3/ uhradiť na účet ich právneho zástupcu, JUDr. Andreja Cifru, advokáta so
sídlom v Lučenci.

V podaní  zo dňa 11. 11. 2013 označenom ako  „Doplnenie vyjadrenia odporcov a vedľajšieho účastníka
na strane odporcov“,  odporcovia 1/ až 3/ a vedľajší účastník na strane odporcov 1/ až 3/ doplnili
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, pričom zdôraznili, že teória absolútneho obchodu pri posudzovaní
úverových  vzťahov musí  ustúpiť špeciálnej záväznej spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má svoj
základ v smernici Rady 93/13/EHS o nekalých  podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej výklad
vo svojich rozhodnutiach prináša a upresňuje aj Súdny dvor EÚ. Dňom 01. 05. 2004  t. j. dňom
vstupu SR do EÚ sa stali na území SR záväznými právne akty EÚ vrátane Smernice Rady 93/13/
EHS. Teóriu absolútneho obchodu označili v kontexte kogentnej a špeciálnej spotrebiteľskej úpravy za
dnešného stavu spoločenského vývoja za prekonanú.  Uviedli, že pokiaľ sa generálne pri posudzovaní
spotrebiteľských vzťahov rešpektuje aplikácia všeobecnej právne úpravy záväzkov  podľa Občianskeho
zákonníka (uznesenie NS SR 5MCdo 20/2009 zo dňa 25. 01. 2011) nie je žiadny dôvod postupovať  inak
ani ak sa spotrebiteľská zmluva uzatvára ako typová zmluva podľa Obchodného zákonníka, pretože
pokiaľ by bol pripustený opak, vytvorila by sa dvojkoľajnosť pri posudzovaní spotrebiteľských vzťahov, čo
by neodôvodnene poškodzovalo spotrebiteľov v prípade kontraktov, ktoré sú označované ako absolútne
obchody, nakoľko v určitých prípadoch  by sa spotrebiteľský úver upravoval Občianskym zákonníkom
a v iných prípadoch zase Obchodným zákonníkom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa
podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa správne vysporiadal s povahou Zmluvy o
splátkovom úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcami 1/ a 2/ dňa 01. 07. 2005



(ďalej v texte aj Zmluva) ako zmluvy spotrebiteľskej. Predmetná Zmluva spĺňa predpoklady štandardných
spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a teda
pri podpise zmluvy nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo zmeny vopred
pripraveného obsahu zmluvy. Súčasťou zmluvy sú tiež Všeobecné obchodné podmienky, ktorých obsah
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pretože  sú rovnako pripravené vopred a pre veľký počet potenciálnych
spotrebiteľov, bez individualizácie požiadaviek konkrétneho spotrebiteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že
navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy voči odporcom 1/ a 2/ ako nárok vyplývajúci
zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01. 07. 2005 a voči odporkyni 3/ ako nárok vyplývajúci z
ručiteľského záväzku, pričom v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca odstúpil od Zmluvy a vyzval
odporcov na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 14 570,53 €. V rozpore s
uvedeným tvrdením (odstúpenie od zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa) navrhovateľ v odvolaní
tvrdí, že „právny predchodca navrhovateľa - postupca neukončil záväzkovo - právny vzťah uzatvorený
medzi právnym predchodcom navrhovateľa na jednej strane a odporcami 1/ a 2/ na strane druhej,
nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy.“ Opomenul pritom, že z ustanovenia § 79 OSP vyplýva pre neho ako navrhovateľa
povinnosť tvrdenia, ktorá v sebe zahŕňa povinnosť už v návrhu na začatie konania - v žalobe pravdivo
opísať rozhodujúce skutočnosti. Toto skutkové vymedzenie predmetu sporu potom ďalej určuje ďalší
priebeh dokazovania a právne posúdenie predmetu sporu. Tvrdenie navrhovateľa obsiahnuté v žalobe
je jednou z rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. § 79 OSP, pretože sa od nej odvíja splatnosť
dlžnej sumy - pohľadávky navrhovateľa a posúdenie námietky premlčania. Pokiaľ teda navrhovateľ v
texte žaloby tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa - postupca odstúpil od Zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 01. 07. 2005, pretože odporcovia 1/ a 2/ si neplnili povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 01. 07. 2005, čo v priebehu konania žiadnym právne relevantným spôsobom
nebolo spochybnené (navyše sa jednalo  o jeho vlastné tvrdenia, nie tvrdenia druhej sporovej strany,
ktoré druhá sporová strana nerozporovala), nemôže v odvolaní účinne tvrdiť opak a spochybniť z
dôvodu rozporuplnosti svojich tvrdení priebeh konania pred súdom prvého stupňa. V uvedenej súvislosti
odvolací súd uvádza, že okresnému súdu, ktorý pri posúdení rozhodujúcich skutočností vychádzal
z tvrdení navrhovateľa, ktorých opak nebol v konaní preukázaný, nemožno vytknúť že nesprávne
posúdil počiatok plynutia premlčacej doby. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd
sa správne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, keď dospel k záveru, že v čase podania
žaloby bola pohľadávka navrhovateľa už premlčaná. Na správnosti uvedeného záveru okresného súdu
nič nemení ani fakt, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou 3/ dňa 19. 09. 2010 Dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, kde sa v bode 2 označenom ako „Uznanie záväzku“
uvádza, že ručiteľ (odporkyňa 3/) uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi
(navrhovateľovi), ktorý vznikol na základe zmluvy zo dňa 01. 07. 2005 (číslo zákazníka 303580700),
pretože pri uzatváraní Dohody došlo zo strany navrhovateľa k nekalej  obchodnej praktike, ktorá je
v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá je spôsobilá podstatným spôsobom narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Vedomosť o premlčaní dlhu je zakomponovaná do
bodu 3 tejto Dohody označenom ako „Forma splatenia záväzku“. Formulácia vedomosti o premlčaní
dlhu zakomponovaná do bodu 3 Dohody, ktorý sa týka formy splatenia záväzku je zavádzajúca. Pri
takejto nekalej obchodnej praktike nemohla mať odporkyňa 3/ relevantnú vedomosť o tom, že podpisuje
Dohodu, do ktorej je zahrnuté uznanie premlčaného dlhu, preto toto uznanie nemôže vyvolať právne
účinky  vyplývajúce z ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Predmetná Dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach bola pripravená na vopred predtlačenom formulári, čo znamená, že
odporkyňa 3/ nemohla ovplyvniť jej obsah.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že nesúhlasí s priznaním trov právneho zastúpenia odporcom 1/ až
3/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ až 3/, konkrétne pokiaľ ide o odporcov 1/ až 3/
nesúhlasí s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby príprava a prevzatie,
vyjadrenie zo dňa 06. 03. 2013 a účasť na pojednávaní, pretože právna pomoc poskytnutá odporcom
1/ až 3/ v súvislosti s uvedenými úkonmi právnej služby je totožná s právnou službou poskytnutou
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ až 3/, nakoľko sa jedná o jedného a toho istého právneho
zástupcu. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka navrhovateľ v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s
priznaním náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, pretože vedľajší účastník by mal
byť sám z podstaty svojej existencie spôsobilý poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v spotrebiteľských
veciach. K uvedenej argumentácii navrhovateľa  odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní o
náhrade trov právneho zastúpenia odporcov 1/ až 3/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ až 3/



správne aplikoval ust. § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, zo znenia ktorého vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži,
ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Uvedené ustanovenie zohľadňuje
fakt, že jeden a ten istý právny zástupca vykonáva vo vzťahu ku viacerým  klientom v jednej právnej veci
spoločné úkony právnej služby, čo sa odzrkadľuje v tom, že odmena za spoločné úkony právnej služby
sa zníži o polovicu sumy (50 %) tarifnej odmeny určenej podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, ktorá je v danom
prípade vzhľadom na predmet sporu určená sumou 303,74 €, z ktorej 50 % je 151,87 €. Pokiaľ ide o
námietky navrhovateľa týkajúce sa trov vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník
konania má v zmysle ust. § 93 ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania,
čo znamená, že tak ako navrhovateľ má právo zvoliť si právneho zástupcu na účely jeho zastupovania
v konaní. Pokiaľ by súd nepriamo odoprel vedľajšiemu účastníkovi toto právo tým, že by mu nepriznal
právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, (ktoré boli v tomto prípade vynaložené účelne t.j. v
priamej príčinnej súvislosti s výsledkom sporu) postupoval by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov
konania vyjadrenou v ust. § 18 OSP. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie
Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že
vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom pojmu neúčelný
vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie a tak
im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať. Po
preskúmaní veci v časti trov konania odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce
sa trov odporcov 1/ až 3/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ až 3/ sú neopodstatnené. Na
základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu považoval
aj vo výroku o trovách konania za vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Trovy právneho zastúpenia odporcov 1/
až 3/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ až 3/ v odvolacom konaní predstavuje odmena za
jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) priznaná podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 a § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, t. j. každému z nich spolu s režijným paušálom (7,81 €)  vo výške 83,75 €.

O spôsobe náhrady trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/327/2012", "guid": "a66dcf85-f188-4c6f-ba00-59abcc80381f:56fec9b2-dcb6-406e-b11a-ef3634cef8e5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c5b8867-e214-4958-9e03-11c7d67ebb60"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}], "citovane_v": []}