{"guid": "b21ae3a5-e58a-4415-a7b6-8aa406e4a126:58d3bb87-d72e-41dc-b933-89a0363fb4a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6113203799.1", "spisova_znacka": "14Co/1073/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/1073/2014 z 30. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. mája 2016, sp. zn. 14Co/1073/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6113203799.1", "identifikacne_cislo": "6113203799", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2016-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58d3bb87-d72e-41dc-b933-89a0363fb4a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6113203799.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6113203799.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6113203799.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1073/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113203799
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113203799.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa
Cirkev adventistov siedmeho dňa - Slovenské združenie, so sídlom Cablková 3, Bratislava, IČO: 00
468 118, zastúpený CLC advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36
707 856, proti odporcovi 1/ P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. V., V. XX, zastúpený advokátom JUDr.
Marianom Holým, B. Němcovej 1/A, Brezno, a odporkyni 2/ U. L., bytom V. V.,. V. XX, o náhradu škody,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 07. 2014 č. k.
14C/41/2013-187, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku vyslovil, že o trovách
konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.  Rozhodol tak s odôvodnením, že medzi
účastníkmi bolo nesporne dohodnuté, čo má odporca 1/ užívať rozsah užívania a tiež platenie za
predmetný byt, pričom sa nehovorilo ani o tom, dokedy bude odporca byt užívať. Takto prejavená dohoda
účastníkov konania napĺňa náležitosti zmluvy o nájme a preto mal súd za to, že došlo k uzatvoreniu
zmluvy o nájme bytu. Vzhľadom na to, že zo strany odporcov boli plnené všetky platby spojené s
užívaním bytu, mal za to, že na strane navrhovateľa nevznikla škoda a preto nemohlo byť návrhu
navrhovateľa vyhovené.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť
a návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať aj náhradu trov konania.

V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo nikdy k
uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu. Užívanie bytu bolo umožnené zo strany navrhovateľa odporcovi 1/
výlučne z dôvodu výkonu M. činnosti, a teda bolo viazané na výkon práce. Neprávne preto okresný
súd vyvodil záver, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme, nakoľko
tento byť navrhovateľ neprenajímal. Pokiaľ aj zo strany odporcu boli platené platby za byt, tak táto
okolnosť neznamená, že na strane navrhovateľa nevznikla škoda ak odporcovia užívali byt bez právneho
dôvodu. Mal za to, že hodnota užívania je  daná cenou zabezpečenia užívania porovnateľného bytu v
porovnateľnej lokalite, teda cenou bežného nájomného. Uplatnený nárok bol teda uplatnený dôvodne a
preto mu žiadal v celom rozsahu vyhovieť.

Na odvolanie navrhovateľa sa vyjadril odporca 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Rozhodnutie okresného súdu považoval za vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Tvrdil, že v podanom
odvolaní navrhovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa nebol okresný súd zaoberal.



Mal za to, že v konaní bolo jasne preukázané za akých podmienok mali odporcovia od roku 1999
predmetný byt užívať. V čase keď došlo k uzatvoreniu dohody navrhovateľ ešte ani nebol vlastníkom
bytu a týmto sa stal až v roku 2006. Tento však len vstúpil do uzatvoreného zmluvného vzťahu bez
toho, že by sa nejakým spôsobom menila pôvodne uzatvorená dohoda.  Zo strany navrhovateľa nebola
daná odporcom žiadna výpoveď  z nájmu predmetného bytu, pričom aj z obsahu spisu je nesporné,
že ohľadom ukončenia užívania predmetného bytu sa malo ešte najmä s odporcom v 1. rade rokovať.
Okresný súd v danej veci vyvodil správny právny záver a preto je rozhodnutie okresného súdu správne,
pretože vychádza zo skutkových podkladov, ktoré boli zo strany okresného súdu riadne zistené. Žiadal,
aby súd rozhodol v zmysle podaného vyjadrenia.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s.
p. potvrdil.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež
viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil  súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až
7 § 213 O. s. p.

Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 23. 06.  2014 bolo dané právnym zástupcom účastníkov
konania poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že sú povinní označiť všetky dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,
pretože na dôkazy predložené a označené neskôr, nebude súd prihliadať. Po tomto poučení zo strany
súdu nemali právni zástupcovia účastníkov návrhy na doplnenie dokazovania. Keďže nebol dôvod na
opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa ani na doplnenie dokazovania, a teda na postup
podľa ust. § 213 ods. 3 až 5 O. s. p., tak krajský súd vychádzal v danej veci zo skutkového stavu zisteného
súdom prvého stupňa.

V zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odvolaní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľa po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru,
že okresný súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p.  S
dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ vzal späť svoj návrh v časti vypratania nehnuteľnosti z
dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť odpredal. Konanie  na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom
bolo v tejto časti zastavené. V priebehu konania však navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu návrhu takým
spôsobom, že odporcovia 1/ a 2/ budú spoločne a nerozdielne zaviazaní nahradiť navrhovateľovi škodu
a to z dôvodu, že bránia navrhovateľovi užívať byt a tým aj brať úžitky z tohto bytu a najmä tým, že
navrhovateľ je vylúčený z disponovania s bytom a nemôže uzatvárať nájomné zmluvy s treťou osobou.

Aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody sa okresný súd musel vyporiadať s otázkou či
odporcovia 1/ a 2/ dôvodne užívajú byt, ktorého vlastníkom sa stal navrhovateľ. V tejto súvislosti je
nesporné, že odporca začal užívať byt od roku 1999, ktorý mu odovzdal do užívania pán V., ktorý bol
v tom čase vlastníkom predmetného bytu, keďže cirkev v tom čase nemohla nadobúdať do vlastníctva
byty. V tom čase bolo dohodnuté čo mal odporca užívať, aký je rozsah užívania a tiež aj výška platenia
za predmetný byt. Bolo dohodnuté, že odporca 1/ mal platiť všetky náklady na byt a súvisiace platby,
pričom sa nikdy nehovorilo o tom dokedy bude odporca byt užívať.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že takýmto spôsobom sa odporca 1/ aj správal a vo vzťahu
k družstvu si plnil všetky povinnosti z toho vyplývajúce. Aj krajský súd mal preto za to, že dohoda, ktorá
bola takýmto spôsobom medzi zástupcom cirkvi a odporcom 1/ ako kazateľom uzatvorená, splnila všetky
podstatné náležitosti zmluvy o nájme, a preto správne vyvodil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme
bytu v súlade s § 686 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na dobu neurčitú, pretože takáto doba nájmu
nebola dohodnutá.



Tak ako vyplýva z obsahu spisu, aj keď mal odporca 1/ vo vzťahu k navrhovateľovi ukončiť svoju M.
činnosť, tak z písomných dokladov, ktoré sú založené v spise, nebolo možné vyvodiť, že by týmto
spôsobom u odporcu 1/ automaticky zanikol nájom predmetného bytu. Ako vyplýva z písomných
dokladov, o týchto otázkach sa malo ešte ďalej rokovať. Aj tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že medzi
navrhovateľom a odporcom 1/ nedošlo k skončeniu nájmu bytu. Popri tom trval medzi navrhovateľom a
odporcom 1/ ešte spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Ak za daných okolností odporcovia predmetný byt naďalej užívali a platili všetky náklady a výdavky
spojené s užívaním bytu, tak ako bolo dohodnuté, tak správne okresný súd dospel k záveru, že na strane
navrhovateľa nevznikla ani škoda. Okrem toho, aj keď navrhovateľ má už vo svojom vlastníctve byty, tak
podľa svojich vnútorných predpisov s týmito nenakladá takým spôsobom, že by ich prenajímal za trhové
a nájomné. Nebolo možné preto očakávať, že by na strane navrhovateľa došlo k nejakej majetkovej
ujme.

Z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval krajský súd odvolanie navrhovateľa za dôvodné a preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách celého konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/41/2013", "guid": "456e6174-c0e5-45a6-955f-35e8aaab20cf:d466fc94-bce4-472b-8008-dbd5aead3998", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b21ae3a5-e58a-4415-a7b6-8aa406e4a126:ead124f1-14d9-4692-b9b7-e60114fe6c26", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6113203799.1", "spisova_znacka": "14Co/1073/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/1073/2014 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6113203799.1"}], "citovane_v": []}