{"guid": "b2089f6d-d2fb-40f2-b2d5-756c8aaeebd5:0a798443-551a-42de-8f75-1f3932e4e0d3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3513209731.1", "spisova_znacka": "6CoP/13/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/13/2014 z 24. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. februára 2014, sp. zn. 6CoP/13/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3513209731.1", "identifikacne_cislo": "3513209731", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2014-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a798443-551a-42de-8f75-1f3932e4e0d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3513209731.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3513209731.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3513209731.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513209731
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3513209731.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o mal. G. P., nar. XX.XX.XXXX, dieťa
rodičov matky G.. S. P., bytom W. pod W., N. XXX/XX, a otca G. P., bytom F., O. nad Q. XXX, v konaní
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o zvýšenie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.decembra 2013 č.
k. 9P/189/2013-34, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  okresného súdu       m e n í  tak, že znie :

I. M e n í  rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.04.2011 č.k. 4C/1/2011-24
vo výroku o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu tak, že vyživovaciu povinnosť otca k
maloletému dieťaťu G. P.      z v y š u j e   zo sumy 100 eur mesačne na sumu 165 eur mesačne s
účinnosťou od 11.09.2013, ktoré je otec povinný platiť vždy do    15. dňa každého mesiaca vopred k
rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.09.2013 do 12.12.2013 v sume 199,33 eur   j
e    otec    p o v i n n ý    zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným do rúk
matky dieťaťa  počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť  celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov     n e m á    právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd otcovi s účinnosťou od 11.09.2013 zvýšil vyživovaciu povinnosť
k maloletému G. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne a uložil mu zaplatiť nedoplatok
na zameškanom zvýšenom výživnom za dobu od 11.09.2013 do 12.12.2013 v celkovej sume 213,33
eur v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Týmto
vo výroku o výživnom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.04.2011
č.k. 4C/1/2011-24. Zároveň rozhodol, že  žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že na strane všetkých účastníkov konania došlo k zmene pomerov, ktoré
odôvodňujú zvýšenie výživného. Na strane dieťaťa je to zhoršený zdravotný stav a vyššie výdavky v
súvislosti s vyšším vekom, na strane matky sú to vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť a u otca
došlo k zvýšeniu príjmu. Maloletý G. mal v čase posledného rozhodnutia o výživnom necelé 2 roky.
V súčasnosti navštevuje materskú školu, podľa vyjadrenia matky trpí častými ochoreniami dýchacích
ciest, často sa u neho vyskytuje laryngitída, v tomto roku bol opakovane hospitalizovaný vždy po dobu
jedného týždňa. Od nástupu do škôlky sa situácia ešte zhoršila, neustále mu je menená liečba zo strany
lekára, opakovane užíval antibiotiká, je potrebné kupovať mu vitamíny. Matka maloletého mala v čase
posledného rozhodnutia o výživnom príjem vo výške 970 eur, v súčasnosti dosahuje obdobný príjem (884



eur + nemocenské dávky). Rovnako i u matky maloletého došlo k výraznejšej zmene pomerov z dôvodu
ochorenia, ktoré si vyžaduje veľmi časté návštevy lekára v W., s čím má matka maloletého spojené
zvýšené výdavky. Podľa jej vlastného vyjadrenia ide o ochorenie, u ktorého sa liečba predpokladá v
rozsahu 5 rokov, v tomto roku bola dvakrát operovaná, cca štyridsaťkrát bola  u lekára v W.. Rovnako
potrebuje vitamínovú liečbu okrem bežnej liečby. Matka s maloletým žijú sami vo vlastnom byte, náklady
na bývanie sú cca vo výške 250 eur. Matka má zvýšené výdavky v súvislosti s dochádzkou do práce.
Ani v minulosti a ani v súčasnosti nemala inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého dosahoval v
čase posledného rozhodovania o výživnom príjem vo výške 515,88 eur. Dnes je jeho príjem 858 eur +
nemocenské dávky. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, spoločne uhrádzajú náklady na bývanie a
stravu. Priateľka pracovala do konca júla 2013 ako opatrovateľka, s čistým mesačným príjmom vo výške
861 eur, v súčasnosti podniká, zatiaľ ťažko zhodnotiť, aký bude jej reálny príjem, keďže s podnikaním
začína a v tej súvislosti musí vynakladať i počiatočné náklady. Otec má zvýšené výdavky v súvislosti s
dochádzkou do práce. Nemá a ani nemal inú vyživovaciu povinnosť. Obaja rodičia sú schopní pokrývať
zo svojho príjmu nielen základné potreby, ale i zvýšené nároky dieťaťa. Súd prvého stupňa zdôraznil,
že u všetkých členov rodiny by sa mala dosahovať v zásade rovnaká životná úroveň. Navyše, na strane
matky maloletého je potrebné brať do úvahy jej osobnú starostlivosť o dieťa, ktorá je rovnako vyčísliteľná
v peniazoch. Súd bral do úvahy i záujem otca podieľať sa na výchove syna, keďže otec sa s dieťaťom
pravidelne stýka a s tým má samozrejme spojené výdavky. Okresný súd poukázal na znenie § 36 ods.
1, § 24, § 62 ods. 1, -6  a § 65 ods. 1,2 , § 75 ods. 1,2 a § 78 ods. 1- 3 Zákona o rodine. Pri zohľadnení
všetkých týchto skutočností okresný súd potom za primerané výživné považoval sumu 180 eur, z ktorej
bude matka maloletého schopná pokrývať i zvýšené potreby dieťaťa. Po zaplatení takéhoto výživného
zostáva otcovi maloletého dostatok finančných prostriedkov i na uspokojovanie vlastných potrieb a
nárokov a výživné zvýšil od 11.09.2013, teda odo dňa podania návrhu na súd, keďže je zrejmé, že už v
tomto čase zmena pomerov na strane účastníkov konania nastala. Tým vznikol nedoplatok na výživnom
za dobu od 11.09.2013 do 12.12.2013 v celkovej sume 213,33 eur (september 53,33 eur, október a
november po 8 eur). Tento okresný súd povolil otcovi maloletého splatiť v mesačných splátkach po 50
eur spolu s bežným výživným.

Proti tomuto rozsudku podal včas  odvolanie otec. Navrhoval zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
tak, že sa zvýši jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu na sumu 130 eur mesačne a nedoplatok na
zameškanom výživnom bude splácať po 30 eur mesačne, prípadne, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie.  Namietal nedostatočné a
nesprávne zistenie skutkového stavu veci. Uviedol, že nástup mal. G. do materskej školy nemožno
považovať za výraznú zmenu pomerov na strane dieťaťa, nakoľko náklady spojené s dochádzkou
do školy nie sú vysoké. Opakované zápaly dýchacích ciest v jesenných mesiacoch označil za bežnú
záležitosť u detí, ktoré sa na jar a v lete zvyknú upraviť. V minulosti na požiadanie matky o príspevok
na vitamíny  doplnky poskytol sumu na účet. Poukazoval na to, že matka má v súčasnej dobe okrem
pracovného príjmu aj príjem z výživného 100 eur a prídavky na dieťa v sume 2 eur. Spolu je príjem matky
1.007 eur. Neboli preukázané náklady matky spojené s jej onkologickým ochorením,  jej náklady na
cestovanie do práce vo výške tvrdených 130 eur ani náklady na cestovanie za lekárom do W.. Uviedol,
že zárobok jeho priateľky je o 157 eur menší ako je uvedené v rozsudku. Poukazoval na to, že priateľka
začala  podnikať a je momentálne v strate . Jeho mesačné náklady predstavujú náklady za plyn 175
eur, rozhlas  a TV 4,64 eur, elektrina 71 eur a  na cestovanie do práce autom 245,99 eur a  od 04/13
príspevok na stavebné sporenie pre mal. G. 15 eur. Ďalej má splátky úverov po 58,43 a 50,96 eur použité
na kúpu ojazdeného auta potrebného na cestu do práce a za synom. Vytýkal súdu, že neprihliadol na
jeho náklady spojené s bývaním na prestavby časti domu - nové WC, v ktorom s priateľkou žije v nájme.
Ani náklad na kúpu postele pre syna. Podľa jeho názoru, by sa aj matka mala podieľať rovnakou sumou
výživného pre mal. Dieťa t.j. vo výške 180 eur, čo by spolu predstavovalo 360 eur pre 4,5 ročné dieťa.
Poukazoval na majetkové pomery matky, ktorá vlastní trojizbový byt a chatu a úspory na účte namietal,
že musí vyriešiť vlastné bývanie kúpou nehnuteľnosti a túto skutočnosť súd nevyhodnotil.

Matka  sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila. Uviedla, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého
dieťaťa i na jej strane. Poukazovala na nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, na jej pobyt v nemocnici
počas hospitalizácie dieťaťa, s úhradou nákladov. Poukazovala na svoj náhle zhoršený zdravotný stav z
dôvodu onkologického ochorenia s náročnou liečbou a dvoma operáciami. Náklady na výživové doplnky
predstavujú 50 eur mesačne.  Napriek zdravotnému stavu sa snaží pracovať. Namietala, že výživné má
prednosť pre inými výdavkami rodičov. Náklady  otca spojené s rekonštrukciou v dome, ktorý podľa jeho
tvrdenia užíva ako nájomca a ktorý nevlastní, sú bezpredmetné ako i doklady na bývanie ako káblová



televízia, ktoré sú písané na meno inej osoby. Finančné prostriedky na jej účte sú darom od jej rodičov
a chata je stará nerekonštruovaná malá chatka taktiež dar od rodičov. Auto nevlastní.

Kolízny opatrovník sa  k odvolaniu otca písomne vyjadril. Navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu
v časti bežného výživného a v časti určenia nedoplatku znížiť splátky z 50 eur na sumu 20 eur
mesačne. Poukázal na to, že matka sčasti plní svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou
o maloletého, preto je nesprávne tvrdenie otca, že by mala vynakladať rovnakú sumu výživného pre
maloletého.

Krajský  súd, ako  súd odvolací,  vec preskúmal podľa  § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť z týchto dôvodov:

Ako vyplýva z podaného odvolania, otec odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd nesprávne zistil
a  posúdil mieru rozsahu zistených zmien, teda uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O.s.p.

Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že na strane otca došlo k zmene pomerov a k nárastu príjmu o 300
eur oproti príjmu pri predošlom rozhodovaní o výživnom. Zároveň došlo k nárastu jeho výdavkov na
cestovnom za prácou a za dieťaťom v zmysle upraveného styku, ktoré predstavujú mesačne 246 eur. K
výraznej zmene pomerov došlo na strane matky, ktorá trpí onkologickým ochorením s predpokladanou
dobou liečby 5 rokov, s čím má prirodzene spojené zvýšené výdavky (návšteva lekára mimo miesta
bydliska, výdavky na lieky a pod.). Matka naďalej popri ochorení pracuje. Jej príjem z pracovnej činnosti
sa znížil. Je nenáležité tvrdenie otca, že matka by mala prispievať na výživu ich dieťaťa  rovnakou
sumou výživného. V tomto veku dieťa stále vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť. Vychádzajúc z § 62
ods. 4 Zákona o rodine k výkonu tejto intenzívnejšej starostlivosti je treba plne prihliadať pri stanovení
vyživovacej povinnosti a jej výkon  zo strany jedného z rodičov je plnením  jeho vyživovacej povinnosti.
To znamená, že znižuje rozsah vyživovacej povinnosti plnenej týmto rodičom v peniazoch a v závislosti
na tom primerane a úmerne zvyšuje i rozsah vyživovacej povinnosti druhého rodiča. Všeobecne možno
konštatovať, že ten z rodičov, ktorý sa o dieťa osobne stará, aspoň čiastočne kompenzuje svoj podiel
vyživovacej povinnosti vždy. Odvolací súd vyhodnotil tvrdenia otca o jeho výdavkoch na rekonštrukciu
domu, v ktorom býva, za bezvýznamné pre rozhodnutie vo veci. Ide o dom patriaci rodine jeho priateľky.
Ak sa otec rozhodol financovať rekonštrukciu cudzieho domu, takéto výdavky nemožno označiť za
nevyhnutné  a nemožno na ne prihliadať. Otec ďalej poukazuje na skutočnosť, že  sám financuje
domácnosť, v ktorej žije s priateľkou resp. náklady na bývanie. Jeho priateľka síce nemá vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu, avšak jej povinnosťou je podieľať sa na nákladoch ich spoločnej domácnosti. Ak
túto povinnosť neplní a plní ju za ňu otec dieťaťa, táto skutočnosť a výdavky z toho plynúce nemôže
ísť na úkor výživného pre maloleté dieťa. Odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine,
podľa ktorého  výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Vychádzajúc z uvedených skutočností je teda na mieste zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Odvolací súd sa však nestotožňuje s posúdením miery rozsahu
zvýšenia vyživovacej povinnosti. Na strane dieťaťa došlo k  zmene pomerov, nie však výraznou mierou.
Maloletý G. nastúpil do materskej školy  a v detskom kolektíve nastúpili detské ochorenia. V súvislosti
s nástupom do materskej školy sa odôvodnené potreby dieťaťa výrazne nezvýšili. Za obdobie 2,5 roka,
ktoré uplynulo od posledného zvýšenia vyživovacej povinnosti, nemožno konštatovať 80% navýšenie
výdavkov dieťaťa ani po zohľadnení zmeny pomerov na strane matky (zvýšenie výdavkov spojených
s liečením). Odvolací súd zohľadnil, že otec dobrovoľne prispieva v sume 15 eur mesačne na účet
stavebného sporenia založený v prospech maloletého G. za účelom tvorby úspor. Z uvedených dôvodov
považoval za  dôvodné zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 165 eur mesačne.

Na základe uvedeného a správnych zistení okresného súdu odvolací súd ustálil, že dlžné zročné výživné
za obdobie od 11.09.2013 do 12.12.2013 predstavuje sumu 199,33 eur, ktoré súd povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.



O náhrade trov odvolacieho odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. z
dôvodu, že  ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie       n i e    j e    p r í p u s t n é   .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/1/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}