Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/179/2016 z 18. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2017, sp. zn. 11S/179/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:1016200477.1 Krajský súd Trenčín | 11S/179/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:1016200477.1 | 2017-09-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d41ed2d1-a067-4aad-9dde-495cd7d9e1f8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:1016200477.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/179/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200477
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:1016200477.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobkyne: O. K., bytom N. D., K. XXX, právne
zastúpenej Mgr. Lenkou Laurincovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Hálkova 32, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 22131-2/2016-BA zo dňa 18. januára 2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 200-020041-CA04/2015 zo dňa 26. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave domáhala preskúmania v záhlaví
tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 200-020041-CA04/2015 zo dňa 26. októbra 2015, ktoré
navrhla zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

2. Uznesením sp. zn. 6S/59/2016 zo dňa 22. júna 2016 Krajský súd v Bratislave postúpil vec Krajskému
súdu v Trenčíne ako súdu miestne príslušnému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2016 a
žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 05.09.2016.

3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 22131-2/2016-BA zo dňa 18. januára 2016 zamietla odvolanie
žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica,
ktorým správny orgán I. stupňa podľa § 48 ods. 2, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.) priznal žalobkyni nárok na materské za obdobie od
20.10.2015 do zániku nároku na materské vo výške 17,86440500 eur za deň.

4. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného
vymeriavacieho základu na určenie výšky materského. Uviedla, že povinné nemocenské poistenie u
nej trvalo nepretržite od 01.01.2008 do 31.05.2015. Dňa 31.05.2015 povinné nemocenské poistenie
žalobkyne v súlade s § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu skončenia pracovného pomeru
zaniklo. Nové povinné nemocenské poistenie u žalobkyne vzniklo dňom uzatvorenia nového pracovného
pomeru založeného pracovnou zmluvou dňa 01.06.2015. Napadnuté rozhodnutie žalovanej považovala
za nesprávne v časti určenia výšky materského, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázala na skutočnosť, že povinné nemocenské
poistenie žalobkyne trvá nepretržite od 01.06.2015, odkedy uzatvorila nový pracovný pomer. Uvedenú
skutočnosť žalovaná nevzala do úvahy a vychádzala z § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..



Nesprávne tak vypočítala výšku nároku na materské, keď za rozhodujúce obdobie na zistenie denného
vymeriavacieho základu považovala kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Poukázanie žalovanej na § 57 ods. 1 písm. d) zákona
č. 461/2003 Z.z. považovala žalobkyňa pre posúdenie prípadu za absolútne nepodstatné, nakoľko sa
vzťahuje výlučne na dobrovoľné nemocenské poistenie. Nemožno tak bez ďalšieho vyvodiť záver, že
v prípade, ak sa jedná o povinné nemocenské poistenie, možno vychádzať z opaku a poistenie, ktoré
jeden deň zaniklo a druhý deň vzniklo, považovať za nepretržité. Takýto výklad nemá oporu v žiadnej
právnej norme a je v rozpore s § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. S poukazom na ust. § 20 ods. 1,
§ 55 ods. 1 a § 54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vyvodila žalobkyňa záver, že žalovaná pri výpočte
materského postupovala v rozpore so zákonom a uplatnila svojvoľný výklad právnej normy v neprospech
žalobkyne.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala, aby súd žalobu zamietol. Uviedla, že žalobkyňa
je v informačnom systéme Sociálnej poisťovne evidovaná ako povinne nemocensky poistená
zamestnankyňa spoločnosti U. Z. I. s.r.o. od 01.01.2008. Podľa výpisu z Obchodného registra jedným z
konateľov uvedenej spoločnosti je pán W. K., K. XXX, XXX XX N. D., ktorá adresa je totožná s adresou
žalobkyne. Podľa prehľadu vymeriavacích základov, ktoré žalobkyňa od 01.01.2008 dosahovala, sa
jej príjem od februára 2015 v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami výrazne zvýšil (v rozmedzí od
1607,- eur až 1610,- eur). Dňa 31.05.2015 sa pracovný pomer žalobkyne so zamestnávateľom U. Z.
I. s.r.o. skončil. Hneď nasledujúcim dňom po ukončení tohto pracovného pomeru, t.j. 01.06.2015, však
vznikol žalobkyni nový pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa. Opätovne bola zaregistrovaná
ako zamestnankyňa s pravidelným príjmom. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že v praxi sa začali
vyskytovať prípady zneužívania systému sociálneho poistenia pri využívaní aplikácie ustanovení zákona
č. 461/2003 Z.z., týkajúcich sa rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu.
Manipuláciou so vznikom nemocenského poistenia a s vymeriavacimi základmi sa poistenci snažia
dosiahnuť pri dlhodobej nízkej výške odvedeného poistného na nemocenské poistenie maximálnu výšku
nemocenskej dávky. Ukončovanie a znovu uzatváranie súkromnoprávnych pracovných vzťahov s cieľom
ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech sa v prevažnej väčšine realizuje v čase, keď
už má poistenec vedomosť, že bude poberateľom niektorej z nemocenských dávok. Ustanovenie§
54 zákona č. 461/2003 Z.z. sa vykladá v tom zmysle, že pri určení rozhodujúceho obdobia na
zistenie denného vymeriavacieho základu sa ako začiatok rozhodujúceho obdobia zohľadňuje deň,
kedy poistencovi vznikol poistný vzťah u toho istého zamestnávateľa prvýkrát. Je nespochybniteľné,
že žalobkyňa je povinne nemocensky poistenou zamestnankyňou v spoločnosti U. Z. I. s.r.o. od
01.01.2008 a od tohto dňa jej toto poistenie nepretržite trvá a od tohto dňa platí a je za ňu platené
poistné na nemocenské poistenie z dosiahnutých príjmov. Žalobkyňa síce dňa 31.05.2015 ukončila
pracovný pomer so spoločnosťou U. Z. I. s.r.o., no od nasledujúceho dňa, t.j. 01.06.2015, jej vznikol s
týmto zamestnávateľom nový pracovný pomer. V skutočnosti tak nedošlo k zániku pracovnoprávnych
väzieb medzi zamestnávateľom U. Z. I. s.r.o. a žalobkyňou ako zamestnankyňou, ale tieto väzby
kontinuálne pretrvávajú až do súčasnosti. Je tak nevyhnutné vyhodnocovať ich vo vzájomnej súvislosti
a aj príjmy dosiahnuté z týchto väzieb hodnotiť ako celok, t.j. ako dosiahnuté v jednom rozhodujúcom
období. Negatívne vymedzenie ,,nepretržitého poistenia“ len pri dobrovoľnom nemocenskom poistení
je možné chápať aj ako jednoznačný úmysel zákonodarcu posudzovať pri inom druhu nemocenského
poistenia rovnakú situáciu za nepretržitú bez negatívneho vymedzenia. Vzhľadom na rozdiel pri výpočte
materského je zrejmé, že žalobkyňa účelovo, len po formálnej stránke ukončila k 31.05.2015 pracovný
pomer v spoločnosti U. Z. I. s.r.o. a nasledujúcim dňom 01.06.20145 opätovne uzatvorila pracovný
pomer u toho istého zamestnávateľa, aby manipuláciou nemocenského poistenia a aj vymeriavacimi
základmi na platenie poistného na nemocenské poistenie získala vyššiu nemocenskú dávku (materské).
Žalobkyni bolo doteraz vyplatené materské v sume 3632,30 eur a v prípade výpočtu materského tak, ako
požaduje žalobkyňa, by bolo materské vyplatené v sume 5370,30 eur. Žalobkyňa tak podľa žalovanej
namieta aplikáciu rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu pre uvedený
vysoký finančný rozdiel medzi priznanou a požadovanou sumou materského.

6. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 12.03.2017, v ktorom zotrvala na
podanej správnej žalobe. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej, podľa ktorého sa príjem žalobkyne od
februára 2015 v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami výrazne zvýšil, poukázala na predpokladaný
dátum pôrodu žalobkyne, ktorý bol lekárom stanovený na 01.12.2015. S poukazom na skutočnosť, že
tehotenstvo trvá 40 týždňov a graviditu potvrdzuje lekár v cca 6.-7.týždni tehotenstva ženy, považovala za
diskutabilné, či v čase, kedy žalobkyňa dosiahla prvýkrát vyšší príjem (február 2015) vedela, resp., mohla



vedieť, že je tehotná a tak konať účelovo s úmyslom výrazne ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj
prospech tak, ako to tvrdí žalovaná. Ďalej po ukázala na skutočnosť, že za predpokladu, že by žalobkyňa
konala s úmyslom manipulácie so vznikom nemocenského poistenia a s vymeriavacím základom, jej
príjem by dosahoval vyššiu výšku v období približne 90 dní pred očakávaným dňom pôrodu tak, ako to
predpokladá zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 54 ods.2, a nie viac ako 300 dní pred stanoveným dňom
pôrodu. V tejto súvislosti uviedla, že aj obdobie od začiatku nového pracovného pomeru (01.06.2015)
do očakávaného dňa pôrodu vysoko prevyšuje obdobie 90 dní, ktoré je v uvedenom prípade podstatné
na priznanie a výšku nároku na túto nemocenskú dávku. Pokiaľ ide o poukázanie žalovanej na § 57
ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z., toto pre posúdenie prípadu žalobkyne považovala za absolútne
nepodstatné, nakoľko sa vzťahuje výlučne na dobrovoľné nemocenské poistenie. Nemožno tak bez
ďalšieho vyvodiť záver, že v prípade, ak sa jedná o povinné nemocenské poistenie, možno vychádzať
z opaku a poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a druhý vzniklo, považovať za nepretržité. Takýto výklad
nemá oporu v žiadnej právnej norme platného právneho poriadku a je v absolútnom v rozpore s § 20 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. Záverom žalobkyňa vyjadrila názor, že celé vyjadrenie žalovanej je založené
výlučne na domnienkach, ktoré nie sú ničím preukázané.

7. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199
a nasl. SSP, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že
preskúmavané rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach
žaloby v súlade so zákonom a správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:

8. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8.1. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

8.2. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

8.3. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

8.4. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

9. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 22131-2/2016-BA zo dňa
18. januára 2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Považská
Bystrica č. 200-020041-CA04/2015 zo dňa 26. októbra 2015, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na
materské za obdobie od 20.10.2015 do zániku nároku na materské vo výške 17,86440500 eur za deň.

10. Z administratívneho spisu žalovanej krajský súd zistil, že žalobkyňa si dňa 14.10.2015 uplatnila
nárok na materské od 20.10.2015 predložením žiadosti o materské č. B0835129 z poistného vzťahu
zamestnankyne obchodnej spoločnosti (U. Z. I. s.r.o.). Na žiadosti o materské lekár uviedol, že pôrod u
žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 01.12.2015.

11. V informačnom systéme Slovenskej poisťovne má žalobkyňa od roku 2008 evidované poistné vzťahy
povinne nemocensky poistenej zamestnankyne obchodnej spoločnosti U. Z. I. s.r.o. od 01.01.2008
do 31.05.2015 a následne od 01.06.2015 (stále u toho istého zamestnávateľa), ktoré ku dňu vydania
rozhodnutia žalovanej naďalej trvalo.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu správny orgán I. stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka
Považská Bystrica vydal dňa 26. októbra 2015 rozhodnutie č. 200-020041-CA04/2015, ktorým podľa
§ 48 ods. 2, § 53 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol, že žalobkyňa má nárok na materské za



obdobie od 20.10.2015 do zániku nároku na materské vo výške 17,86440500 eur za deň. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské od 20.10.2015 predložením žiadosti o
materské, z poistného vzťahu zamestnanca. Lekár určil očakávaný termín pôrodu na 01.12.2015 a nárok
na materské stanovil žalobkyni od 20.10.2015. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej
dávky určil s použitím ust. § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..

13. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namietala obsahovo tie isté
skutočnosti, ako v samotnej správnej žalobe. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná napadnutým
rozhodnutím č. 22131-2/2016-BA zo dňa 18. januára 2016 tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie
správneho orgánu I. stupňa potvrdila, keď v zhode s prvostupňovým rozhodnutím na určenie denného
vymeriavacieho základu aplikovala § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003Z.z. Konštatovala, že navrhovateľke
opätovne vznikol dňa 01.06.2015 právny vzťah zakladajúci nemocenské poistenie k tomu istému
zamestnávateľovi (U. Z. I. s.r.o.) a nemocenské poistenia z tohto právneho vzťahu a predchádzajúceho
právneho vzťahu (od 01.01.2008 do 31.05.2015) na seba časovo nadväzujú, a preto sa na účely
určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu považujú za nepretržité.
Pri určení rozhodného obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu preto v danom prípade
bolo potrebné zohľadniť, že žalobkyňa je povinne nemocensky poistenou zamestnankyňou uvedeného
zamestnávateľa (U. Z. I. s.r.o.) od 01.01.2008 nepretržite.

14. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

14.1. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku
šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa
pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa
od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

14.2. Podľa § 53 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia výška materského je 65% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo
pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

14.3. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej
od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základe je kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

14.4. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo
v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské
poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

14.5. Podľa § 57 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. výška nemocenskej dávky sa určuje
z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba
bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na
poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné
nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

15. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie správnosti postupu pri výpočte denného



vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, a to, či má byť použité ust. § 54 ods. 1 alebo
54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Medzi účastníkmi bola totižto sporná skutočnosť, či nemocenské
poistenie žalobkyne na účely určenia rozhodujúceho obdobia pre určenie výšky materského trvalo
nepretržite od 01.01.2008 a naďalej alebo trvalo až od 01.06.2015 naďalej.

16. Krajský súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že postup správnych orgánov pri výpočte
denného vymeriavacieho základu u žalobkyne na materské bol správny. Z obsahu spisového materiálu,
ako aj z vyjadrení účastníkov konania má krajský súd za preukázané, že žalobkyňa je manželkou
jedného z konateľov spoločnosti U. Z. I. s.r.o., ktorí podľa výpisu z obchodného registra za predmetnú
spoločnosť konajú samostatne, a teda aj uzatvárajú a rozväzujú pracovné pomery. Žalobkyňa je u
žalovanej registrovaná od 01.01.2008 ako zamestnankyňa spoločnosti povinne nemocensky poistená, s
tým, že dňa 31.05.2015 bola odhlásená a nasledujúci deň, t.j. dňa 01.06.2015, bola opätovne prihlásená
k registrácii, a to z dôvodu ukončenia pracovného pomeru a jeho opätovného vzniku. Túto skutočnosť
žalovaná vyhodnotila ako účelové konanie žalobkyne s úmyslom dosiahnuť pri výpočte dávok zo
sociálneho zabezpečenia výhodu, čo vyplýva i z výšky odvodov nemocenského poistenia po uzatvorení
pracovného pomeru od 01.06.2015, keď boli odvádzané do nemocenského poistenia mnohonásobne
vyššie sumy. Krajský súd sa s týmto názorom žalovanej plne stotožnil a dospel k rovnakému záveru, že
žalobkyňa účelovo ukončila právny vzťah, ktorý jej zakladal účasť na povinnom nemocenskom poistení
zamestnankyne, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa pravdepodobného dňa pôrodu určeného
lekárom na 01.12.2015 vedela dátum, od ktorého si môže uplatniť nárok na materské a jeho výplatu a
ovplyvniť tak určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa ust. §
54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Skutočnosť, že vymeriavací základ mala žalobkyňa zvýšený skôr, ako
90 dní (čo je zákonom stanovené minimum) pred dátumom, kedy mal vzniknúť dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky podľa ust. § 54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., nemá na právne posúdenie danej
veci žiadny vplyv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd v zhode so žalovanou dospel k záveru,
že nemocenské poistenie žalobkyne trvalo 01.01.2008, a nie od 01.06.2015, kedy malo dôjsť k novému
pracovnému pomeru žalobkyne, avšak u toho istého zamestnávateľa. U žalobkyni v skutočnosti nedošlo
k zániku nemocenského poistenia a následne k jeho vzniku, ale nemocenské poistenie trvalo nepretržite
z dôvodu zamestnania žalobkyne u toho istého zamestnávateľa. Správne preto správne orgány pri
výpočte denného vymeriavacieho základu u žalobkyne vychádzali z ust. § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z., pričom správnosť tohto postupu vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 10Sžso/3/2016 zo dňa 27.02.2017.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa tak nemožno stotožniť s námietkou žalobkyne, že v
danom prípade mala žalovaná pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho
základu prihliadať len na vznik nemocenského poistenia u zamestnávateľa U. Z. I. od 01.06.2015, t.j.
postupovať podľa ust. § 54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. V danej veci išlo o prípad opätovného vzniku
právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi, a to žalobkyňou
ako zamestnankyňou a zamestnávateľom, ktoré časovo nadväzuje na predchádzajúce nemocenské
poistenie medzi tými istými subjektmi, (zamestnankyňa a zamestnávateľ), pričom predchádzajúce
nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je rovnakého typu. Preto nemožno opätovne
vzniknuté nové nemocenské poistenie považovať za vznik nového nemocenského poistenia. Na účely
určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu za vznik nemocenského
poistenia je potrebné považovať vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa, t.j.
od 01.01.2008 a nie od 01.06.2015, ako tvrdí žalobkyňa. Práve naopak, ak by sa žalobkyni určila výška
materského iba zo súčtu vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia, ktoré navrhuje žalobkyňa,
viedlo by to k situáciám v aplikačnej praxi, ktoré by boli v rozpore s účelom nemocenského poistenia
a dobrými mravmi. Žalovaná tak pri určení výšky materského žalobkyne postupovala správne, keď
za rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu postupovala podľa ust. § 54
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie
zamestnanca považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa,
ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

18. K uvedenému krajský súd v zhode so žalovanou dopĺňa, že ak by zákonodarca nemal v úmysle
považovať povinné nemocenské poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo, za
nepretržité, uviedol by to explicitne v ust. § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobne ako je to uvedené
v ust.§ 57 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. Keďže v ust. § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
nie je uvedené takéto negatívne vymedzenie nepretržitosti povinného nemocenského poistenia, krajský



súd s prihliadnutím aj na uvedenú skutočnosť dospel k záveru, že postup správnych orgánov pri výpočte
denného vymeriavacieho základu u žalobkyne na materské bol správny.

19. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako
aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

20. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.

21. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko žalovaná na pojednávaní konanom dňa 19.09.2017 výslovne uviedla, že v prípade úspechu si
trovy konania neuplatňuje.

22. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.