{"guid": "b1d0f23f-e2d2-4254-a5ec-d345b3448fdd:4025898a-d063-4ce5-a4f2-3aef2162fa61", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7712215614.1", "spisova_znacka": "6Co/165/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/165/2015 z 14. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 14. marca 2016, sp. zn. 6Co/165/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7712215614.1", "identifikacne_cislo": "7712215614", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Edita Szabová", "sudca_id": 13, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-edita-szabova-13", "datum_vydania": "2016-03-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4025898a-d063-4ce5-a4f2-3aef2162fa61", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7712215614.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7712215614.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7712215614.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/165/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215614
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712215614.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 26. marca 2015 č.k. 6C/170/2012-74

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce ako súd prvého stupňa uznesením označeným v záhlaví uložil žalobcovi, aby
v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 20 € podľa
pol. č. 7a (účinnej od 1. októbra 2012) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnuté
uznesenie „bez náhrady“. Vyčítal súdu, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto
rozhodnutia, a tým je odôvodnenie. Argumentoval, že podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
sa poplatok vyrubuje len za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu teda nepodliehajú ďalšie
úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych
poplatkov. Poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony (predmetný návrh zákona obsahuje legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho
poplatku za podanie žaloby), čl. II bodu 3: Žaloby sa budú spoplatňovať podľa pol. č. 1 Sadzobníka
súdnych poplatkov. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Vyčítal súdu, že nie je
oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže
byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Upriamil pozornosť (odvolacieho súdu)
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007, z ktorého
citoval, že „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník
súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú. V takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká
a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Uviedol, že v prílohe zákona č.
71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Konštatoval, že žalobcovi bola v rozpore so
zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Tento postup zo strany súdu považoval za zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je
zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 12  ods. 1 a



čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. Poznamenal, že v § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
je vyjadrená ústavná zásada  vyplývajúca z čl. 59 ods. 2 Ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno
ukladať zákonom alebo na základe zákona. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia
súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené. Poznamenal, že podľa § 18ca zákona
č. 71/1992 Zb. z úkonov navrhnutých alebo za konanie začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri
2012. V danom prípade bola žaloba podaná žalobcom pred 1. októbrom 2012, konanie teda začalo
pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z. (ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony), a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav
platný do 30. septembra 2012. Do dňa 30. septembra 2012 bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č.
71/1992 Zb. konanie vo veciach náhrady škody spôsobené nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 201 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa
vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej
správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“, ktorý tvorí prílohu tohto zákona).

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten kto podal dovolanie.
Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní
nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.).

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je sadzba poplatkov ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poplatok za odvolanie je poplatkom za konanie súdov.
Pod konaním treba rozumieť konanie vo veci samej. Občianskoprávne konanie na prvom stupni i
na druhom stupni tvorí jeden celok, keďže sa končí až právoplatnosťou prvostupňového rozhodnutia.
Na účely plnenia poplatkovej povinnosti účastníkov konania však prvostupňová i druhostupňová fáza
konania predstavuje samostatné konania (§ 6 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb.). Konaním na
návrh sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku. Konaním je pre účely
platenia súdnych poplatkov nielen konanie pred súdom prvého stupňa, ale rovnako aj odvolacie konanie
a dovolacie konanie. Znamená to, že súdny poplatok sa predovšetkým platí za podaný návrh na začatie
občianskeho súdneho konania v prvom stupni. Ak konanie prechádza do fázy druhostupňovej, treba
poplatok zaplatiť opätovne, a to podľa rovnakej sadzby, ako tomu bolo v konaní uskutočnenom na prvom
stupni. Ak je teda sadzba poplatku stanovená za konanie, rozumie sa tým konanie v jednom stupni.
Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní. Na uvedené ustanovenie nadväzuje
§ 7, v ktorom sa určuje základ poplatku pri jednotlivých druhoch predmetov poplatkových úkonov. Z
ich formulácie je zrejmé, že za základ poplatku sa považuje vždy predmet konania vo veci samej,
teda vo veciach začatých na návrh predmet konania určený žalobou (návrhom). Ten je aj predmetom
odvolacieho konania, samozrejme v rozsahu, v akom je rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej
napadnuté odvolaním. Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním. Uvedené platí nielen pre
návrh na začatie konania, ale aj pre návrh na obnovu konania, návrh na preskúmanie rozhodnutí orgánov
verejnej správy na základe žaloby, procesné podanie, ktorým sa rozširuje návrh (žaloba). Pod pojem



návrh treba subsumovať aj odvolanie a dovolanie (viď uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 323/2014 z
28.1.2015).

V danom prípade žalobca podal žalobu na súd 27. septembra 2012. Vzhľadom na v tom čase platnú
právnu úpravu od zaplatenia súdneho poplatku za žalobný návrh bolo predmetné konanie oslobodené
podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. účinného do 30. septembra 2012.

Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. bolo od 1. októbra 2012 zrušené. V prílohe
Sadzobníka súdnych poplatkov (pol. 7a) bola určená sadzba súdneho poplatku za tento druh žalobných
návrhov pevnou sumou vo výške 20 €.

Pre spoplatnenie úkonu je rozhodujúce, kedy návrh (žaloba), odvolanie, dovolanie bolo podané.

Žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podal  28.1.2015, teda v čase, keď už boli konania
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
postupom spoplatnené.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď žalobcovi za odvolanie vyrubil súdny poplatok podľa
pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20 €.

Nedôvodné sú námietky žalobcu v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia,
lebo jednoznačne ide o uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, kde je uvedený jednak dôvod vyrubenia
súdneho poplatku, ktorým je odvolanie a taktiež je uvedená aj položka, podľa ktorej je súdny poplatok
vyrubený. V predmetnom konaní bol vydaný len jeden rozsudok a proti tomuto rozsudku bolo podané
len jedno odvolanie, takže nieto žiadnych pochýb o tom, ktoré odvolanie bolo spoplatnené.

Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z.
o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/170/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}