Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoZm/5/2017 z 18. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júla 2017, sp. zn. 41CoZm/5/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6115218771.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoZm/5/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6115218771.1 | 2017-07-18 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 17 ods. 1 zákona č. 190/1950 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d1dbfcd-f645-4f8e-b228-c07e7b2034e7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6115218771.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoZm/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218771
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115218771.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženou z predsedníčky senátu JUDr. Daniely
Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r . o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:35 807 598, právne zast.
Advocate, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej v konaní koná
konateľ - advokát JUDr. Martin Máčaj proti žalovanému H. B., trvale bytom I. W. XXXX/XX, XXX XX O.
O., nar. XX.X.XXXX o zaplatenie zmenkovej sumy 432,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64CoZm/63/2015-57 zo dňa 21.októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64CoZm/63/2015-57 zo dňa 21.októbra 2016
potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd prvej inštancie návrh žalobcu, ktorý mu bol postúpený z
rozhodcovského súdu, na ktorom pôvodne žalobca uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní, ktoré
bolo na základe § 73 ods.6 zák.č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ku dňu
16.06.2015 zastavené. Podaným návrhom si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmenkovej
sumy 432,-- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 432,--eur od 16.3.2011 do
zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 432,-- eur od 30.5.2011 do zaplatenia a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za trovy rozhodcovského konania v sume 172,09 eur.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca nadobudol všetky práva zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný vo forme blankozmenky dňa 16.9.2009. Zmenka je vlastnou zmenkou - vista
zmenkou zabezpečujúcou peňažný záväzok žalovaného zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX podpísanej
zmluvnými stranami dňa 16.9.2009. Zmenka obsahuje náležitosti podľa § 75 zák.č. 191/1950 Sb.
zmenkového a šekového. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe uvedenej
zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
za dohodnutých podmienok. V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalobca a žalovaný
uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplnil uzatvorenú Zmluvu
o úvere v súlade s dojednanými podmienkami riadne a včas, stal sa jeho dlh splatným. Následne
žalobca postúpil vec advokátskej kancelárii za účelom zabezpečenia návratnosti svojej pohľadávky.
Advokátska kancelária pristúpila k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 432,-
Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 16.3.2011. Žalovaný sa ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť
žalobcovi ako remitentovi za predmetnú zmenku pri jej predložení zmenkovú sumu spolu s dohodnutým
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 16.3.2011 do zaplatenia. Keďže žalovaný si nesplnil



svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmenkového vzťahu riadne a včas, vzniklo žalobcovi s poukazom na §
48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. (ďalej ZZŠ) právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku
a zákonného úroku.

3. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že ak zmenka vznikne na
zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej
existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z nich je zohľadnenie kauzy právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a ďalšou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy,
z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, v dôsledku čoho okresný súd skúmal
v súlade s § 17 ods.2 Zákona zmenkového a šekového ex offo, či základom predloženej zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto obsahuje neprijateľné podmienky a teda či vôbec žalobcovi vzniklo právo
na vyplnenie blankozmenky.

4. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere ako fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. ako spotrebiteľ a
žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, keďže jedným z jeho
predmetov podnikania je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, t.j. ako dodávateľ, jedná sa podľa
názoru okresného súdu o spotrebiteľskú zmluvu tak, ako ju má na mysli § 52 a nasl. OZ. Keďže
predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému vo forme
úveru, jedná sa o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.d) zák.č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomná
a musí obsahovať obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods.2 cit. zák. Okresný súd zistil, že zmluva o
úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, údaj o RPMN, priemernú RPMN a ani termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje § 9 cit. zák., v dôsledku čoho sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm.a) cit. zák.

5. Prijatie zabezpečovacej zmenky veriteľom v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi bolo s účinnosťou
od 01.01.2011 zakázané. Do 31.12.2010 však podľa § 4 ods.6. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere platilo, že v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať.

6. Okresný súd uviedol, že zmenka bola vyplnená žalobcom v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola vyplnená nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, preto je takto vyplnená zmenka na vyššiu sumu neprípustná. Ak bola zmenka
vydaná v rozpore so zákonom, je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ, keďže na zmenku ako právny úkon
sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. Pôvodne
uplatnený úrok 0,25 % denne predstavoval v ročnom plnení 91,25 %, čo bolo plnenie v rozpore s dobrými
mravmi. Na tejto situácii nič nemení ani to, že žalobca v priebehu konania upravil výšku požadovaného
zmenkového úroku na 0,06% denne, keďže pôvodné zmluvné dojednanie bolo neplatné, takže žalobca
si nemôže uplatňovať v danom prípade žiadne nároky.

7. Aj dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyhodnotil
okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, keďže mal za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú, ktorá
zároveň spôsobovala značnú nerovnováhu právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa z dôvodu, že umožnila vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom. Keďže zmluva
o úvere neobsahovala zákonné náležitosti, mal veriteľ úveru nárok iba na čistý úver bez úrokov a bez
poplatkov, pričom v rozpore s tým na základe dohody o vyplnení zmenky mu bolo umožnené vymáhať na
dlžníkovi - spotrebiteľovi aj plnenia, na ktoré nemal nárok a ktoré boli v rozpore so zákonom. Okresný súd
poukázal na to, že v bode 13 Dohody o vyplnení zmenky bolo veriteľovi umožnené dopísať zmenkovú
sumu, ktorá mohla pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré mu
vznikli ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto dojednanie možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle §



37 ods. 1 OZ, ako aj s poukazom na ust. § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto dojednanie
umožnilo obhádzať zákonnú úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré
boli v rozpore so zákonom. Dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku aj s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. a) OZ, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 06.05.2008, ako
aj na rozhodnutia Krajských súdov Košice, Trnava a Nitra.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní svoj nárok odvodzuje len zo zmenky ako z cenného papiera
a dohoda o vyplnení zmenky a na jej základe vystavená zmenka sú z uvedených dôvodov absolútne
neplatné, návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

9. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie s odôvodnením,
že konaním súdu došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm.d),f) a h) Civilného sporového poriadku
tým, že súd prvého stupňa rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred
súdom, pričom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Poukázal na tú skutočnosť, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX odkazuje na Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), v ktorých sa zmluvné strany v bode 16 dohodli podľa § 262 ods.1
Obch. zák. tak, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva
sa uzatvorila podľa § 269 ods.2 Obch. zák. ako zmluva nepomenovaná. Podľa jeho názoru je preto
nepochybné, že zmluva o úvere uzavretá medzi ním a žalovaným sa bez ohľadu na dohodu zmluvných
strán riadi § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je
založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako
všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodnoprávnom vzťahu, pokiaľ Obchodný zákonník
danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom, pokiaľ Obchodný zákonník vylučuje
aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia, napr. § 267 ods.2 vylučuje
aplikáciu § 49 OZ alebo pokiaľ dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských
zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom
nie je relevantné, či ide o relatívny, absolútny alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

11. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty. Ak
teda záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014. Znamená to,
že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014,
obmedzenie výšky odplaty sa neaplikuje. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods.6 OZ, v zmysle ktorého
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob
a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, neuzatvoril ju v tiesni
a ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobca uzavrel úverovú
zmluvu s dlžníkom podľa § 497 a nasl. Obch. zák., pričom žalovaný pri podpise zmluvy o úvere
vystavil blankozmenku, ktorú vlastnoručne podpísal. Mal pritom vedomosť o tom, že na zmenke je
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne a bol oboznámený aj s dohodou o vyplnení zmenky. Žalobca bol
preto toho právneho názoru, že blankozmenka ako zárodok budúcej zmenky, ktorú vystavil žalovaný
ako vystaviteľ má všetky podstatné náležitosti predpokladané Zákonom zmenkovým a šekovým (ZZŠ)
vrátane dohodnutého zmenkového úroku vo výške 0,25% denne. V blankozmenke nebola vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorých vyplnenie bolo dohodnuté v
dohode o vyplnenie zmenky. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplnil uzatvorenú zmluvu o úvere, čím sa
stal jeho dlh splatný v celku, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu pristúpil k vyplneniu zmenky
tak, ako sa dohodol so žalovaným v dohode o jej vyplnení. Podľa jeho názoru postupoval v súlade s
§ 48 ZZŠ a dohodnutú výšku úrokov 0,25% denne nepovažoval za neprimeranú a ani za dohodnutú v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. s dobrými mravmi, a to aj preto, že poskytuje



úvery z vlastných zdrojov, pričom nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, s ktorým nesie vždy
obchodné riziko.

12. Poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 1Obdo/34/2004 zo dňa 21.12.2004, ako aj na rozhodnutie č.k.
2Odbo/26/2004 ohľadom primeranosti výšky úrokov z omeškania a ich súladu s dobrými mravmi, ako aj
na judikát Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 12Cmo/95/2005, podľa ktorého nie je možné u nebankových
subjektov obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov požadovaných bankami. Pokiaľ by si bol
žalovaný plnil svoje povinnosti riadne a včas, žalobca by si úrok z omeškania v dohodnutej výške voči
nemu nemusel uplatniť. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť v celom rozsahu.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a §
385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

15. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný sa ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť
pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava sumu 432,- Eur a zmenkový úrok
0,25% denne od 16.3.2011. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ adresou, rodným
číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané
údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanému, zatiaľ čo zmenková
suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o
indosácii: „namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha, ČR, IČO:
264 297 05“ s podpisom oprávnenej osoby za spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Zmenka obsahuje
v pravom hornom rohu č. XXXXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava a žalovaným. Zmenka bola vystavená žalovaným dňa
16.9.2009.

16. Odvolaciemu súdu je rovnako, ako aj súdu prvej inštancie z úradnej činnosti známe, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. vedie voči dlžníkom ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k
návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou
blankozmenkou. Už okresný súd vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá obsahuje
odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich
obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky, ktorú mal okresný súd v fotokópii k dispozícii pri prejednaní veci.

17. Z jej obsahu odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 600,- Eur. Žalovaný ako dlžník sa v nej
zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. dlžnú sumu 12 mesačných splátkach po 98,- Eur
mesačne počnúc dňom 17.10.2009. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa
19.07.2010, kedy bola podpísaná žalovaným ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky.
Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ),
ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje
žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

18. Z čl. 13 VPPÚ, ktorými tiež okresný súd vykonal dokazovanie vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o
vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného
záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (POHOTOVOSŤ, s.r.o) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný



celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok
prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.

19. Žalobca podal dňa 4.8.2011 návrh na začatie rozhodcovského konania. Podľa § 73 ods.6
zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovské konanie, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 01.01.2015
týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred
Stálym rozhodcovským súdom, ktorý spĺňa podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ Stáleho
rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.12.2014 stal podľa § 73 ods.5 cit. zák. členom
zriaďovateľa nástupníckeho Stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym
Stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky Stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do
15.06.2015, nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú zo zákona a postupuje sa podľa §
28 ods.11 cit. zák. s tým, že účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského
konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov tohto konania zostávajú zachované, ak žalobca podá
žalobu na súd do 3 mesiacov od výmazu Stáleho rozhodcovského súdu.

20. Z oznámenia o zastavení rozhodcovského konania vyhotoveného Združením arbitráže a mediácie,
zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Karloveské rameno, Bratislava zo dňa 17.06.2015
vyplýva, že ním žalobcu informuje o tom, že rozhodcovské konanie vedené pod sp.zn. SR 11761/10 vo
veci žalobcu proti žalovanému o zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom bolo dňom 16.06.2015
zastavené na základe § 73 ods.6 zák.č. 355/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

21. Z prezentačnej pečiatky návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu datovaného dňom
14.09.2015 vyplýva, že tento bol doručený na Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.09.2015, t.j. v 3-
mesačnej lehote podľa § 28 ods.11 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

22. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia
dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:

23. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
II. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
III. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

24. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

25. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

26. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č.
191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky
ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.

27. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



28. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

29. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

31. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

32. Podľa čl. I v § 17 ods.1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaný zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

33. Podľa čl. I v § 17 ods.2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

34. Podľa čl. I §10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

35. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže
postihom žiadať:
zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

36. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, zamestnania alebo povolania.

37. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 27.05.2010
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 27.05.2010, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

39. Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
19.07.2010 na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do
31.12.2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.



40. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

41. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

42. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

44. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

45. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

47. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

48. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

49. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

50. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

51. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

52. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

53. Odvolací súd prejednal vec s prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015,
zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval čl. I. § 17 a § 3a/ zákona č. 191/1950
Zb. zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 17
zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku, podľa ktorých sa na všetky konania, a teda aj prebiehajúce, začaté



predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, vrátane
ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a povinnosti z
nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.

54. Na toto súdne konanie sa do 30.06.2016 aplikoval zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
a od 01.07.2016 sa konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným
sporovým poriadkom. V prejednávanej veci bolo preto potrebné aplikovať § 79 OSP v znení účinnom do
30.06.2016 a od 01.07.2016 ustanovenia § 290 a § 295 CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany
v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory,
v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného,
a to aj v konaniach o nárokoch zo zmenky.

55. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a 2
zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák. č.
438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, je v konaniach o nárokoch zo zmenky
vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje ako remitent
vlastnou zmenkou povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú jeho zmluvného úverového vzťahu so
žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie
práva z nej.

56. Okresný súd rovnako, ako aj súd odvolací v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie
záväzkov z písomnej zmluvy, ktorú si v konaní pred okresným súdom zaobstaral podľa § 295 CSP súd
sám. Keďže ju zaobstaral už okresný súd a vykonal ňou aj dokazovanie, odvolací súd z jeho zistení pri
skúmaní charakteru úverového vzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným
ako dlžníkom a veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru sú dôkazom o tom, že zmenka má k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací
charakter a že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

57. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení
vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi ako remitentovi zmenky námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k vystaviteľovi zmenky, a teda žalovanému. Z ods.2 cit. ust. vyplýva,
že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý
podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej
povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy,
na ktoré § 17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky žalovaného, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi - remitentovi zmenky, tzv. kauzálne námietky, ktoré
by žalovaný bol mohol v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či zaviazanosť žalovaného zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma, či v rámci uplatneného nároku zo
zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.

58. Žalobca v odvolaní namietol posúdenie jeho vzťahu so žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského.
Uviedol, že zmluvu o úvere uzavreli zmluvné strany ako zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ktorého aplikáciu si dohodli v bode 16 Všeobecných podmienok
úveru. Odvolací súd k argumentom žalobcu v ním podanom odvolaní o tom, že Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX ako zmluva nepomenovaná, uzatvorená podľa § 269 ods.2 Obch. zák. odkazuje na
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), v ktorých sa zmluvné strany dohodli podľa §
262 ods.1 Obch. zák. na tom, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom,
preto sa má na prejednávanú vec aplikovať Obchodný zákonník a že vzťah Obchodného a Občianskeho
zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom a ak aplikáciu právnej úpravy
inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide
o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné úpravu obsiahnutú v Obchodnom
zákonníku v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať bez ohľadu na to, či ide o relatívny,
absolútny alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah, uvádza nasledovné.



59. Aj keď nie sú tvrdenia žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom v prejednávanej veci sporné,
nie je možné súhlasiť s tým jeho názorom, že na posúdenie záväzkového vzťahu, záväzok ktorého
zmenka vystavená žalovaným zabezpečovala, je potrebné aplikovať výlučne Obchodný zákonník, a to
bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Hlavný zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a
žalovaným za účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, z ust. § 2 ods. 1 ktorého v
znení ku dňu uzavretia zmluvy vyplýva, že na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumelo
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa
rozumela zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

60. Pojem „spotrebiteľ“ je vymedzený v § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa tak,
že je ním fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

61. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení platnom v čase uzavretia zmluvy sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca konal pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto mal podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch postavenie veriteľa spotrebiteľského úveru. Keďže žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol
ako veriteľ spotrebiteľovi peňažné prostriedky, napĺňa uzavretá zmluva aj znaky spotrebiteľského
úveru, ktoré sú kogentne vymedzené v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Poskytnutie úveru žalovanému zároveň nespĺňa žiaden zo znakov negatívneho vymedzenia
spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., preto je zmluva medzi žalobcom a
žalovaným zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., preto sa na
ňu vzťahujú ustanovenia toho zákona.

62. Keďže má právna úprava vymedzujúca pojem „spotrebiteľ“ a definujúca znaky spotrebiteľského
úveru kogentný charakter, nie je možné tento dohodou strán meniť. Žalovaný ako osoba, ktorej predmet
podnikania je poskytovanie úverov napĺňajúcich znaky spotrebiteľského úveru mal pri vynaložení
odbornej starostlivosti zistiť, že dlžník, s ktorým uzavrel zmluvu o úvere má postavenie spotrebiteľa.
Dlžník v Zmluve o úvere prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na „iný účel“ než účel
zamestnania, povolania alebo podnikania, takže veriteľ ani nemal dôvod domnievať sa, že ide o iný druh
úveru, ako spotrebiteľský.

63. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a pri uvedenej činnosti
je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Námietky žalobcu, že je treba aplikovať Obchodný
zákonník neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez
ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym
obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi
spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so
spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník.

64. Kogentné ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej
zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech
spotrebiteľa, preto je takáto dohoda účastníkov spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa pre
rozpor s ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

65. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi
podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické
občianskoprávne vzťahy. Je to vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na
spotrebu. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, a preto
je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých



inštitútov súkromného práva bola aplikovaná právna úprava o občianskych právach, teda Občiansky
zákonník, a nie právo podnikateľské, upravené v Obchodnom zákonníku (rozsudok NS SR vo veci sp.
zn. 5 Mcdo 20/2009).

66. Vychádzajúc aj z judikatúry súdneho dvora je spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy v nevýhodnejšom
postavení, a to jednak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti. Uvedené
závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. júna 2013, č. k. I. ÚS
402/2013-10. V súlade so zásadou, že pokiaľ súd rieši tú istú alebo analogickú právnu otázku, ktorá už
bola právoplatne vyriešená, je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pri rozhodovaní súdov nižších stupňov
v súlade s princípom právnej istoty takéto rozhodnutie rešpektovať.

67. Odvolací súd poukazuje na súčasnú súdnu prax, ktorá zastáva názor, že právna úprava chrániaca
spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu toho zákona, ustanovenia ktorého by mohli byť pre spotrebiteľa v
určitej konkrétnej situácii výhodnejšie. Aj v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú preto neplatné.

68. Žalovanému boli peňažné prostriedky boli poskytnuté ako fyzickej osobe, ktorá bola v Zmluve o úvere
identifikovaná prostredníctvom svojho mena, bydliska a rodného čísla. Žalovaný v zmluve prehlásil,
že finančné prostriedky sú mu poskytnuté za iným účelom, než je zamestnanie, povolanie alebo
podnikanie.

69. Keďže zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
dohoda strán o voľbe Obchodného zákonníka obsiahnutá v bode 13 VPPÚ nemôže mať na kogentnú
aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na ich zmluvný vzťah žiaden vplyv.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia Zmluvy o úvere v ust. §
9 ods. 7 výslovne upravil, že ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Zmluvné dojednanie o
výbere Obchodného zákonníka je preto v danom prípade irelevantné a zmluva sa považuje za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Nad rámec toho odvolací súd vzhľadom na námietku žalobcu uvedenú odvolaní
preskúmal dohodu o voľbe Obchodného zákonníka a zistil, že bola vyhotovená dopredu na predtlačenom
formulári a bola začlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi
inými dôležitými dojednaniami, uvedenými na jednej strane. Nebola teda uzavretá individuálne a
navyše by pre spotrebiteľa privodila nevýhodnejšie právne postavenie, preto spĺňa zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ.

70. Keďže si žalobca uplatnil nárok zo zmenky, ktorá má charakter zabezpečovacej zmenky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, okresný súd následne postupoval podľa § 17 ods. 2 ZZŠ a z úradnej povinnosti
prihliadol na všetky námietky, ktoré by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť. Povinnosť súdu ex offo
prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky žalovaným, pokiaľ jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bola do nášho právneho poriadku zavedená
zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo novelizované ust. čl. I., § 17 ods. 2 ZZŠ s účinnosťou od
23.12.2015. Preto bez ohľadu na to, kedy bol zmenkový nárok na súde uplatnený, od 23.12.2015 bol
okresný súd pri jeho posúdení povinný prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohol v konaní
vzniesť dlžník.

71. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že zmenka vystavená dlžníkom ako zmenka
vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového
a je zmenkou platnou. Žalovaný ju vystavil ako zmenku na rad s doložkou bez protestu, ktorá
mala zabezpečovať splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa,
pričom sa nejedná o spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností. Je
treba zdôrazniť, že ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nie je možné posudzovať práva a
povinnosti z nej oddelene od použitých zabezpečovacích prostriedkov, akými sú dohoda o zrážkach zo
mzdy, zmluvná pokuta a vystavená zabezpečovacia zmenka. Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy
podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, preto nie je možné
zabezpečenie záväzku zmenkou posudzovať mimo kontext kauzálneho vzťahu k spotrebiteľskému



úveru. Zároveň zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení
zmenky nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového. Zakladá však dôvodnú
obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku remitentovi, a ak ich aj
žalovaný nevznesie, súd ich skúma vždy sám.

72. Zmenka predložená žalobcom bola pôvodne vystavená ako blankozmenka. Dohoda o vyplnení
zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma bola v čase
vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na
zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo.

73. V čase uzavretia Zmluvy o úvere, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky žalovaným a k Dohode
o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný osobitne nepodpísal, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských
vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom ku dňu 27.05.2010 sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru
zmenkou alebo šekom vzťahovali ustanovenia predchádzajúceho predpisu, ktorým bol zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru
zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ ani nesmel prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať.

74. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil,
nesporne vyplynulo, že Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného ku dňu uzavretia Zmluvy. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona sa tak poskytnutý spotrebiteľský
úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Preto Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá v rozpore s §
11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. umožňovala veriteľovi doplniť do zmenky nielen nároky z úveru, ale aj
úroky, poplatky a zrejme aj odplatu, na ktoré zo zákona ako veriteľ nemal nárok, je v zmysle § 39 OZ
pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom.

75. Zároveň je treba uviesť, že Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená
do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej
strane. Veriteľ podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom skutočnosť,
že žalovaný vystavuje blankozmenku nebola v Dohode o vyplnení zmenky uvedená. Neboli tak uvedené
dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol žalovaný
zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej
vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o čom nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol
najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy
a jej splatnosť, pričom žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis,
rovnako ako ani VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola uzavretá individuálne a spôsobovala
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, takže v zmysle
Občianskeho zákonníka bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú spotrebiteľská zmluva nesmie v
zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ obsahovať. Dohodu o vyplnení zmenky preto okresný súd správne vyhodnotil
ako neplatný právny úkon.

76. Zákon zmenkový a šekový v ust. čl. I., § 10 umožňuje zmenkovému dlžníkovi uplatniť voči majiteľovi
zmenky námietku, že zmenka nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané, iba pokiaľ majiteľ zmenky
túto nadobudol zlomyseľne, alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Pre posúdenie
vzniku nároku na zaplatenie zmenky je preto nevyhnutné preskúmať nielen to, či zmenkovému dlžníkovi
svedčí námietka neplatnej Dohody o vyplňovacom práve, ale aj to, či je v zmysle Zákona zmenkového
a šekového prípustné vzniesť majiteľovi zmenky námietku, že Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná.



77. Pokiaľ ide o možnosť vzniesť námietku nesprávne vyplnenej zmenky majiteľovi zmenky, v zmysle
zmenkového práva platí, že pokiaľ ide o prvého majiteľa zmenky, postačí na splnenie uvedenej
podmienky skutočnosť, že zmenka bola vyplnená inak, než na základe dohody strán o jej vyplnení. Pokiaľ
prvý majiteľ zmenky, ktorý uzavrel dohodu o vyplnení zmenky túto vyplnil odchylne od dohody, mohol
takto postupovať iba zámerne, alebo preto, že nevedel ako ju mal vyplniť (nebol správne oboznámený
s dohodou) a napriek tomu ju vyplnil, takže išlo z jeho strany o hrubú nedbanlivosť. V prejednávanom
prípade mal veriteľ ako osoba podnikajúca v predmete poskytovania úverov spotrebiteľovi postupovať v
zmysle platnej právnej úpravy, preto s obmedzením vystaviť zmenku na zabezpečenie spotrebiteľského
úveru len do zákonom stanoveného rozsahu mal byť oboznámený. Pokiaľ veriteľ postupoval pri uzavretí
Dohody o vyplnení zmenky v rozpore so zákonom, ktorý takúto dohodu limitoval, v zmysle čl. I., § 10
ZZŠ nadobudol zmenku zlomyseľne, a preto zostala dlžníkovi zachovaná možnosť vzniesť majiteľovi
námietku, že dojednanie o vyplnení zmenky obchádzalo platnú právnu úpravu. Keďže uvedeným
dojednaním bola Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá nie je platná a iné dojednanie o vyplnení zmenky
so zmenkovým dlžníkom neuzavrel, nebol žalobca oprávnený doplniť do blankozmenky vystavenej
dlžníkom žiadne údaje. Pokiaľ tak v rozpore so zákonom urobil, nemohol mu vzniknúť z takto doplnenej
blankozmenky žiaden nárok.

78. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je zásadný záver, že predmetom konania
sú výlučne nároky zo zmenky, a nie nárok z iného záväzkového právneho vzťahu, že zmenka nie je
vzhľadom na jej zabezpečovací charakter samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy,
preto ju je možné spájať a podmieňovať aj inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, keďže právo
žalobcu ako majiteľa zmenky na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému vzniklo v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, čo bolo súdom v konaní dostatočne jasne zistené, keď tento ex
offo prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči
majiteľovi zmenky tak, ako mu to ukladá ust. čl. I. § 17 ZZŠ v záujme ochrany práv žalovaného, ktorý
má v prejednávanej veci nesporne postavenie spotrebiteľa.

79. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie k záveru,
že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku
čoho nemohol majiteľ nadobudnúť žiadne práva zo zmenky. Aj keď žalovaný kauzálne námietky,
t. j. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv ako spotrebiteľa nepodal, okresný súd správne zistil všetky
relevantné skutočnosti ex offo vykonaným dokazovaním, a to v intenciách platného a účinného ust. čl. I.
§ 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda nielen u tých zmenkových nárokoch, ktoré
boli uplatnené na súde po 23.12.2015 tak, ako to v odvolaní nesprávne tvrdil žalobca.

80. Dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy obsiahnutej v Dohode o vyplnení zmenky je stav, akoby
žiadna zmenková dohoda nevznikla, čím nie je daný základný predpoklad, že by bolo možné takto
vyplnenú zmenku považovať za zmenku zabezpečovaciu. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil,
že zmenka nemala zabezpečovací charakter a že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca uplatnil voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou
zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský uver vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy,
neoprávnene. Chýba totiž základný vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorú mala
zmenka zabezpečovať. Zmenka, ktorá by tak mala plniť zabezpečovaciu funkciu reálne nezabezpečuje
žiaden úver, pretože nemá žiaden zmluvný základ. Žalovaný preto nemusí z dôvodu, že sa môže jej
plateniu ubrániť práve námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej,
na zmenku plniť. (pozri aj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Obdo V 432/2006 zo dňa 05.03.2009).

81. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odvolací súd z Dohody o vyplnení zmenky zistil
preto vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku na rad, ktorá súvisela so
spotrebiteľským úverom, nie je z dôvodu neplatnosti zmenkovej dohody podľa § 39 OZ ako zmenkový
dlžník jej majiteľovi na zmenku plniť.

82. K argumentom žalobcu ohľadom opodstatnenosti a primeranosti uplatnenia úroku 0,25% denne zo
zmenkovej sumy odvolací súd uvádza, že v takejto výške uplatnený úrok je nesporne v rozpore so
zásadami zmenkového práva. Zmenku je v zásade možné úročiť zmenkovým úrokom vo výške 6%
ročne, pretože úročenie presahujúce túto hranicu bolo v čase vzniku zmenkového práva považované za
úžeru. Výnimku z tejto zásady tvoria prípady, kedy je zmenka splatná na videnie (resp. konkrétny časový



údaj po videní), takže nie je možné odhadnúť, kedy bude predložená na zaplatenie, a preto je v zmysle
zmenkového práva možné dohodnúť aj osobitný zmenkový úrok tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci.
Toto oprávnenie malo zo svojej podstaty chrániť zmenkového veriteľa, ktorý si vzhľadom k neznámemu
času predloženia zmenky nemohol vypočítať presnú výšku úroku, ktorá za bežných okolností, pri zmenke
s určeným dátumom splatnosti tvorí súčasť zmenkovej sumy. Zmenková suma je vytvorená ako súčet
istiny poskytnutých peňažných prostriedkov a úroku z týchto peňazí podľa dohodnutej výšky úroku,
vypočítaného ku dňu predpokladaného vrátenia peňazí, teda doby splatnosti zmenky. Preto ustanovenie
ZZŠ o možnosti dohody úroku nemalo slúžiť na osobitné obohatenie veriteľa prostredníctvom úžernícky
navýšeného úroku z poskytnutých peňazí. Výška úroku dohodnutého v súlade so zásadou poctivého
obchodného styku, keďže ide o zmenku vystavenú žalovaným ako spotrebiteľom, by preto nemala
prekročiť úrok bežne aplikovaný v porovnateľných úverových vzťahoch.

83. Úrok dohodnutý vo výške 0,25% denne zodpovedá ročnej sadzbe 91,25%, preto nie je možné práve
s ohľadom na takto dohodnutú výšku súhlasiť s tvrdeniami žalobcu o jeho primeranosti a oprávnenosti.
Naopak, odvolací súd je toho právneho názoru, že takto dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi,
preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka takáto dohoda absolútne neplatná. Okresný súd bol v
zmysle zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 povinný prihliadnuť na
neprimerane vysoký úrok ex offo, a to aj preto, že zmenka bola vystavená v spotrebiteľskom vzťahu.

84. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

85. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného
sporového poriadku súd prvej inštancie.

86. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).