Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoE/45/2013 z 28. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2013, sp. zn. 23CoE/45/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8512207336.1 Krajský súd Prešov | 23CoE/45/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8512207336.1 | 2013-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19fef5b1-2472-46f6-b33d-9bd8cf0c4be6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8512207336.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/45/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207336
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8512207336.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25 IČO: 35807598, právne zastúpenej spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnej I. C., bytom A. E. ul. C. č.XXXX/X, o vymoženie 538,73 EUR s prísl., o
odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 23.januára 2013, č. k. 1Er
674/2012 - 14, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava. S odkazom na
§ 44 ods. 2, § 45 ods.1a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 4 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 až § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
ustanovení Smernice Rady ES č. 93/13/EHS dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka ako
neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Spotrebiteľ nemá v tejto situácii možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, ten je vopred daný, a preto
je zmluva v tejto časti neplatná. Spotrebiteľ je v pozícii, kedy má možnosť predloženú zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým nastoleným podmienkam. Dojednanie rozhodcovskej doložky v
takejto podobe a následne vykonané rozhodcovské konanie vedie v konečnom dôsledku k tomu, že
spotrebiteľovi je odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a
smernice č. 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka nemôže
platne založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe tejto doložky je vydaný v rozpore so zákonom, a teda je neplatný. Oprávnený teda nedisponuje
vykonateľným exekučným titulom, ktorý by bol podkladom pre nariadenie exekúcie. Exekučný súd je
v postavení orgánu zo zákona oprávneného tieto skutočnosti posúdiť a v prípade zistenia rozporu so
zákonom žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. Navrhla uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Poukázala, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd je v postavení, kedy
je oprávnený preskúmať len formálnu stránku predloženého exekučného titulu. Exekučný súd svojím
postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl.
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona.



Tento postup možno považovať za výrazný zásah do právnej istoty oprávneného, ktorý disponuje
právoplatným rozhodnutím bez možnosti reálneho uspokojenia jeho nárokov v exekučnom konaní.
Zároveň poukázala na pochybenie exekučného súdu v tom, že súd dospel k svojím záverom bez
primeraného dokazovania a odôvodnenia, len na základe konštatovania o existencii spotrebiteľského
vzťahu medzi povinným a oprávneným.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere
zo dňa 18.11.2009 uzavretej medzi oprávnenou ako poskytovateľom úveru a povinnou nebola platne
uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu (Stály rozhodcovský
súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava). Rozhodcovský súd preto nie je oprávnený
vo veci konať a rozhodnúť.

Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo ich odmietne a zmluva nevznikne.
Predovšetkým práve v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak
čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi
(Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok boli vopred pripravené a nemožno ich meniť individuálnym
dojednaním svedčia tomu, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku
dojednať individuálne.

Z formy zmluvy o úvere ani nie je jednoznačne zrejmé, aby obchodné podmienky pre úver tvorili
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V zmluve je formulovaný iba všeobecný odkaz na všeobecné podmienky
poskytovania úveru, bez zmienky o rozhodcovskej doložke, pričom tá je ustanovená vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, bod 15. Z obsahu spisu nevyplýva a oprávnená to nepreukázala, aby
povinná bol so znením všeobecných obchodných podmienok, predovšetkým s rozhodcovskou doložkou
oboznámený, a podpisom s nimi prejavil svoj súhlas.

Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou, že výhradná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu a ktorá nebola individuálne dohodnutá,
je neprijateľná zmluvná podmienka.

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú,
ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy
považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať
žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou
zmluvou.



Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti
individuálneho dojednania či ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Neprijateľná
zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno
vykonať.

Takéto zmluvné ustanovenie je neplatné tiež podľa príslušných ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorých výklad je v súlade s ustanoveniami citovanej smernice.

Za opodstatnenú nepovažuje súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia právomocí
exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo
1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval,
že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný
súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti,
so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. (Obdobne porovnaj aj uznesenie
najvyššieho súdu vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Odvolací súd sa pri rozhodovaní tiež pridržiaval spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť



sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

Na podporu a doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na
ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 4 upravuje formálne náležitosti
rozhodcovskej doložky.

Podľa § 4 ods. 1 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom
konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy
nespĺňa formálny odkaz v zmluve o úvere na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, s ktorými
netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami
formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere, je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné
náležitosti. Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov
formou rozhodcovského konania, nedošlo ani k podpisu všeobecných podmienok zmluvnými stranami.
Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a
že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola
prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému
rozhodcovskému konaniu.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ak zohľadníme skutočnosť, že
rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť,
nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred
nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu
exekučného konania.

Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k
možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.



V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I). V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 78/05 zo dňa 16.3.2005,
o.i. odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní. Odvolací súd, so zreteľom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej
doložky, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne, vrátane osvojenia si dôvodov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.