Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/431/2015 z 26. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. apríla 2016, sp. zn. 14CoE/431/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7107211074.1 Krajský súd Košice | 14CoE/431/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7107211074.1 | 2016-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-44.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-r, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-224.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/051ce29e-35d6-4ba2-99b4-714ba2bbb081 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7107211074.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/431/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107211074
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7107211074.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska
21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M. N., D.. X.XX.XXXX, G. A. XX, Z. D. H., o
vymoženie 285,20 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom,
Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13, Prešov, pod EX 1889/2007, o odvolaní povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I. zo dňa 25.5.2012 č.k. 40Er/2240/2007-30 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a vyslovil,
že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 23.5.2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre
súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča. Súdny exekútor podaním zo dňa 8. 9. 2011 požiadal
súd o rozhodnutie o návrhu povinnej zo dňa 17. 8. 2011, ktorým povinná požiadala o zastavenie
exekúcie. Povinná v predmetnom návrhu uviedla, že žiada o ukončenie príkazu na úhradu trov exekúcie
č. EX 1889/2007 - 45, EX 1889/2007 - 44, EX 1889/2007 - 43 zo dňa 18. 1. 2011 a to z dôvodu, že
zdravotné poistenie za obdobie od 1. 1. 1995 do 31. 12. 1999 neuhrádzala, nakoľko spolu s jej rodičmi
bola posudzovaná dávkou sociálnej pomoci na Obvodnom úrade Košice III, čiže zdravotné poistenie bolo
uhrádzané štátom. Z uvedených dôvodov žiada súdneho exekútora o zastavenie uvedeného príkazu a
vrátenie už vyplateného dlhu v sume 120,- eur. Podaním zo dňa 6. 12. 2011 žiadala o oznámenie, či na
základe vyššie uvedených dôvodov bola jej exekúcia zrušená. Oprávnený podaním zo dňa 28. 3. 2012
navrhol zamietnuť návrh povinnej, nakoľko povinná mala podľa neho možnosť podať proti exekučnému
titulu - platobnému výmeru odvolanie, pokiaľ mala za to, že bol vydaný na základe nesprávne zisteného
skutkového stavu. Platobný výmer je opatrený doložkou vykonateľnosti, tzn. je exekučným titulom, na
základe ktorého možno vykonať exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekúcia začala
dňa 2. 5. 2007 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 36
ods. 2, § 41 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. a/ až písm. j/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 41 ods. 2 O.s.p. a zistil, že exekučným titulom
v predmetnej exekúcii je rozhodnutie - platobný výmer vydaný SIDERIOU - ISTOTOU, združenou
zdravotnou poisťovňou, pobočka Košice pod č. XXXX - XXXX - XXXXX/IS z 23. 10. 2003, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 8. 2004, a ktorým bolo povinnej predpísané zaplatiť
čiastku 8. 592,00 Sk na poistnom podľa § 18 ods. 8 (§ 19 ods. 2) a § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994
Z. z.. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie osvedčil postúpenie pohľadávky SIDERIE - ISTOTY,
združenej zdravotnej poisťovne dňa 20. 7. 2005 spoločnosti VERITEĽ, a. s., so sídlom Štefanovičova č.
5, 811 06 Bratislava, IČO: 35 859 881, ktorá dňa 30. 12. 2005 zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorých
súčasťou je aj predmet tejto exekúcie, postúpila pohľadávku voči povinnej oprávnenému. Poverený
súdny exekútor vydal dňa 26. 6. 2007 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinná prevzala dňa 17.



7. 2009. Následne vydal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie dňa 18. 1. 2011 a upovedomenie o
spôsobe vykonania exekúcie, dňa 18. 1. 2011, ktoré povinná prevzala dňa 20. 1. 2011 a dňa 24. 1. 2011.
Na základe uvedeného posúdil súd podanie povinnej doručené exekútorskému úradu dňa 17. 8. 2011
ako návrh na zastavenie exekúcie, pretože nesmeroval proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré
nebolo napadnuté v zákonom stanovenej lehote námietkami proti exekúcii. Súd prvého stupňa však
po preskúmaní dôvodov, ktoré povinná vo svojom podaní uviedla, jej návrhu na zastavenie exekúcie
nemohol vyhovieť. Nebol totiž preukázaný žiadny z dôvodov možného zastavenia exekúcie podľa §
57 Exekučného poriadku, ani podľa iných relevantných právnych predpisov. Skutočnosť, či povinná v
rozhodnom období mala uhrádzať poistné, ktoré je predmetom exekučného konania je možnou obranou
v konaní o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu - platobnému výmeru, avšak povinná proti
tomu rozhodnutiu opravný prostriedok nepodala, a ten nadobudol dňa 18. 8. 2004 vykonateľnosť.
Súd je podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku viazaný exekučným titulom, ktorý je vykonateľný, jeho
vykonateľnosť povinná nenamietala, preto súd prvého stupňa návrh povinnej na zastavenie exekúcie
zamietol a rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak keďže oprávnený, ktorý
mal vo veci plný úspech, si náhradu trov konania neuplatnil, rozhodol súd o nepriznaní náhrady trov
konania účastníkom konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Navrhol exekučné
konanie zastaviť z dôvodu, že exekúcia je podľa dôkazov neoprávnená. Uviedol, že návrh na
zastavenie exekúcie podal dôvodne, pretože je v hmotnej núdzi, je insolventný a neprevzal osobne
platobný výmer a ani upovedomenie o začatí exekúcie. Je si vedomý, že má dlh voči poisťovni, no
nemá žiadny príjem, poberá len dávku v hmotnej núdzi a príspevok. Navrhol zastaviť exekúciu.

Súdny exekútor a oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 18.3.2013 a oprávnenému dňa 18.3.2013.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť,
preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu povinného uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 2.5.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Povinný doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa
8.9.2011 z dôvodu, že exekúcia je neoprávnená. Súd prvého stupňa návrhu povinného na zastavenie
exekúcie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.



Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Ak sa
exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu,
než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne. Exekútor je povinný predložiť
vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie
exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku e xekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa ods. 2 písm. g/ a písm. h/ tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach
daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov
nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového
sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.

Povinný svojimi tvrdeniami a dôkazmi predloženými súdu nepreukázal, že v prejednávanom exekučnom
konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1
Exekučného poriadku. Odvolanie povinného preto nie je dôvodné.

Na základe uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa uvádza, že exekučný súd nie je
oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom
konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva,
že súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič nenavrhol zastavenie exekúcie z dôvodu podľa
ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak návrhu povinného na
zastavenie exekúcie nevyhovel, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko povinný
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov tohto konania a oprávnenému
preukázateľne takéto trovy nevznikli, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. účinný od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.