Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/30/2011 z 26. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2011, sp. zn. 20Co/30/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8110211761.1
Krajský súd Prešov | 20Co/30/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8110211761.1 | 2011-09-26 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/692a43d8-cabf-40fb-88a3-b801bb29b3e8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110211761.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/30/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110211761
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8110211761.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., J. XX, zastúpená
JUDr. Oktáviou Ťukotovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Námestie slobody č. 27, 083 01 Sabinov,
proti žalovanej X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č. XX, zastúpená JUDr. Blankou Nagyovou,
advokátkou, so sídlom kancelárie Štúrova č. 44, 040 01 Košice o určenie povinnosti odstrániť stavbu,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 11. 02. 2011, č. k. 11C 99/2010 -
83, o žiadosti žalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P r i z n á v a žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

P o t v r d z u j e  uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej trovy konania vo výške 299,72 Eur na účet právnej zástupkyne žalovanej do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu
späť po začatí pojednávania vo veci samej a žalovaná so späťvzatím súhlasila, súd konanie v celom
rozsahu zastavil. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.
s. p. a žalobkyni, ktorá zavinila zastavenie konanie späťvzatím žaloby, bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanej trovy konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 299,72 Eur. Predmetom
konania bolo odstránenie stavby, predmet tohto konania nie je možné oceniť v peniazoch, preto pri
výpočte trov právneho zastúpenia súd vychádzal z ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom
znení, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového
základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len
s nepomernými ťažkosťami. 1/13 výpočtového základu v roku 2010 predstavovala sumu 55,49 Eur a v
roku 2011 sumu 57 Eur. Súd prvého stupňa priznal odmenu za 4 úkony právnej služby, a to prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 11. 06. 2010, vyjadrenie zo dňa 04. 08. 2010 za 55,49 Eur, účasť na pojednávaní
dňa 12. 01. 2011 a súhlas so späťvzatím návrhu zo dňa 07. 02. 2011 za 57 Eur + 2 x režijný paušál
7,21 Eur, 2 x režijný paušál vo výške 7,41 Eur, cestovné náklady Košice - Prešov a späť cca 74 km za
účasť na pojednávaní dňa 12. 01. 2011, základná náhrada 74 km x 0,183 vo výške 13,54 Eur, PHM pri
priemernej spotrebe 7,7 l/100 km a cene 1,32 Eur/l spolu s náhradou cestovných výdavkov vo výške
20,80 Eur, náhradu za stratu času 2 x 0,5 hod. za 12,35 Eur, t. j. 24,70 Eur za účasť na pojednávaní dňa
12. 01. 2011 podľa ust. §§ 11, 14, 16 ods. 4, 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.



Proti tomuto uzneseniu, iba proti výroku o náhrade trov konania, podala odvolanie žalobkyňa, ktorá
navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že nikto nemá
právo na náhradu trov konania. Zároveň žiadala, aby bola v konaní o odvolaní oslobodená od súdnych
poplatkov. Odvolateľka v odvolaní ďalej uviedla, že pri podaní žaloby súčasne žiadala súd o oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov. Aj napriek tomu, že výška dôchodku žalobkyne je iba 249,20 Eur,
ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a zdokladovala aj svoje výdavky, súd oslobodenie od súdnych
poplatkov zamietol. Vzhľadom na to, že žalobkyňa chcela, aby sa v konaní pokračovalo, neodvolávala
sa proti uzneseniu prvostupňového súdu zo dňa 17. 09. 2010. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru,
celé pojednávanie na prvostupňovom súde smerovalo k tomu, aby bol návrh zamietnutý, pretože na
pojednávaní nebol vypočutý manžel žalobkyne ako svedok. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je ťažko
zdravotne postihnutá, jej manžel ju zastupuje na základe plnomocenstva vo všetkých veciach. Aj preto
chcel na súde vypovedať, aby ozrejmil súdu skutočnosti, ktoré v pôvodnej žalobe neboli. Keďže však súd
rozhodol uznesením o pribratí znalca k vyhotoveniu znaleckého posudku na preskúmanie podkladov a
zameranie hospodárskej budovy, súčasne určil žalobkyni uhradiť preddavok na dokazovanie vo výške
500 Eur. Žalobkyni sa táto čiastka zdala neprimerane vysoká. Na jej pokyn preto bolo na súd zaslané
upresnenie žaloby dňa 20. 01. 2011, kde žalobkyňa upresnila odstránenie jednak rodinného domu a
tiež múru hospodárskej budovy. Táto skutočnosť nebola uvedená v pôvodnej žalobe, pretože právna
zástupkyňa nemala dostatok informácií, resp. použila informácie, ktoré jej žalobkyňa poskytla a tie
neboli kompletné. Na základe telefonického rozhovoru právnej zástupkyne a sudkyne prvostupňového
súdu nakoniec žalobkyňa dňa 31. 01. 2011 podanú žalobu vzala v celom rozsahu späť. Následne bolo
vydané napadnuté uznesenie, kde žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť trovy konania právnej zástupkyni
žalovanej vo výške 299,72 Eur. Odvolateľka sa odvoláva proti tomuto rozhodnutiu, pretože žalobkyňa
je presvedčená o tom, že keby bol vypočutý na pojednávaní jej manžel ako svedok, nebolo by konanie
pokračovalo týmto smerom a bolo by rozhodnuté v jej prospech.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie
potvrdil a priznal si trovy odvolacieho konania vo výške 64,41 Eur.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené a žiadosť o
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov dôvodná.

Z č. l. 75 spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa svojím podaním zo dňa 31. 01. 2011 zobrala podanú
žalobu v celom rozsahu späť. Dôvodom boli tie skutočnosti, ktoré boli zistené na prvom pojednávaní a
neboli uvedené v pôvodnej žalobe, preto žalobkyňa zvažuje podanie novej žaloby s uvedením všetkých
skutočností, resp. stavieb, ktoré navrhuje odstrániť.

Podľa č. l. 80 spisu, žalovaná na základe výzvy prvostupňového súdu oznámila, že so späťvzatím návrhu
na začatie konania súhlasí. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania v celkovej výške 299,75 Eur.

So zreteľom na uvedené je teda nepochybné, že žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť z dôvodu tak, ako
je to uvedené na č. l. 75 v podaní zo dňa 31. 01. 2011, a teda že dôvodom sú skutočnosti, ktoré boli
zistené na prvom pojednávaní a neboli uvedené v pôvodnej žalobe, preto žalobkyňa zvažuje podanie
novej žaloby s uvedením všetkých skutočností, resp. stavieb, ktoré navrhuje odstrániť.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa R 49/1993, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta
O. s. p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť
odporcovi trovy konania.



V danej veci je teda nepochybné, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, a preto je povinná nahradiť
odporkyni trovy konania.

V danej veci odvolací súd skúmal aj možnosť použitia ust. § 150 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne tiež aj na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Podľa zborníka IV. (str. 64) pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a
ich postoja v konaní. Len zistenie, že účastník mal úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky
premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov
konania. I tu treba prihliadať na všetky okolnosti významné pre posúdenie náhrady trov konania z
hľadiska ust. § 150 O. s. p.

Odvolací súd teda skúmal, či v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako ich má
na mysli ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že tieto dôvody v danej veci neexistujú.

Pri skúmaní podmienok dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné skúmať aj majetkové pomery
na strane žalovanej a taktiež ako žalobkyňa, aj žalovaná je dôchodkyňou a poberateľkou dôchodku.
Z uvedeného je teda zrejmé, že tak ako žalobkyňa, podľa názoru odvolacieho súdu, tak aj žalovaná,
spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto nebolo možné použiť zmierňujúce
ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Bolo dôvodné postupovať tak, ako postupoval súd prvého stupňa podľa ust. §
146 ods. 2 veta prvá O. s. p., teda vychádzať zo skutočnosti, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa,
a preto je povinná nahradiť trovy konania žalovanej.

Za takejto situácie, keď trovy prvostupňového konania sú vypočítané správne, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 219 O. s. p. potvrdil uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

Odvolací súd je zároveň toho názoru, že bolo potrebné žalobkyni vyhovieť vo vzťahu k jej žiadosti
o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pretože to jej pomery odôvodňujú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 249,20
Eur a výška starobného dôchodku spoluposudzovanej osoby je vo výške 439,10 Eur. Podľa názoru
odvolacieho súdu, už vzhľadom na vek žalobkyne a na jej príjem, je bez akýchkoľvek pochybností
potrebné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, vzhľadom na životné náklady súvisiace s bežnou
činnosťou v takom veku a zdravotným stavom, pričom žalobkyňa je na dôvažok osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím.

Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 138 O. s. p. priznal žalobkyni oslobodenie
od súdnych poplatkov.



O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s p. s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O. s. p. a keďže odvolací súd posúdil vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne ako neúčelné
uplatnenie alebo bránenie práva, tak odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Čo sa týka neúčelnosti uvedených trov odvolacieho konania, odvolací súd poukazuje na č. l. 86 spisu,
podľa ktorého žalovaná bola vyzvaná na vyjadrenie s tým, že prvostupňový súd jej zaslal odvolanie, ku
ktorému mala možnosť sa do 10 dní písomne vyjadriť. So zreteľom na uvedené odvolací súd posúdil
úkon právnej zástupkyne žalovanej, označený ako vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne, ako neúčelný, a
preto o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.