Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/157/2017 z 4. 9. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. septembra 2019, sp. zn. 6S/157/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201624.2
Krajský súd Bratislava | 6S/157/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017201624.2 | 2019-09-04 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5989c525-ffc8-4397-bcbe-bd04831593f3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201624.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/157/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201624
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201624.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: J. T. G., nar.
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu v zahraničí: G. Y. zastúpený JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD.,
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina,
proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2016/008996-003 zo dňa 27.07.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava,         č. PPZ-HCP-BA6-737-37/2017-PPC
zo dňa 10.05.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva
hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava
č. PPZ-HCP-BA6-737-37/2017-PPC zo dňa 10.05.2017, ako orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona
č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), bola žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu
na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov
zamietnutá z dôvodu, že pobyt účastníka konania za účelom podnikania nie je vo verejnom záujme (§
33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov).

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ pod č. PPZ-
HCP-BA2-2016/008996-003 dňa 27.07.2017 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

II. Žaloba.

3. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.10.2017, sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho



posúdenia, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a pre porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, a ako nezákonné ich žiada zrušiť a vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konane.

4. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že hoci z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že
žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky pre udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky, avšak v zmysle § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, udelenie prechodného
pobytu nie je vo verejnom záujme. Prvostupňový správy orgán v svojom rozhodnutí konštatoval, že
žalobca k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania
predložil všetky doklady, a vzápätí správny orgán uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona o
pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení zákonných podmienok, udeliť
prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu, pričom ustanovenie § 33 ods.
6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov má napomáhať k regulácii neefektívnej imigrácii cudzincov na
územie Slovenskej republiky. Správny orgán v svojom rozhodnutí uviedol, že je povinnosťou žiadateľa
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom nepredložením dokladov vyžadovaných správnym
orgánom od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré nevedelo zaujať stanovisko k prínosu
žiadateľa pre hospodárstvo Slovenskej republiky, nedošlo k prejavu dôveryhodnosti podnikateľskej
činnosti žiadateľa. V tejto súvislosti správny orgán poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017.

5. Žalobca namieta, že splnil podmienky pre udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky, keď správnemu orgánu predložil všetky doklady v zmysle § 32 ods. 2 zákona o pobyte
cudzincov. K žiadosti sa po osobnom pohovore vyjadrilo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v W., ktoré
udelenie prechodného pobytu odporučilo.

6. Žalobca namieta, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky k prínosu žalobcu pre
hospodárstvo Slovenskej republiky nevedelo zaujať stanovisko, preto si vyžiadalo podklady v zmysle §
49 ods. 8 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti").
Požadované podklady neboli ministerstvu predložené s odôvodnením, že požadované podklady možno
predložiť až vtedy, keď bude žiadateľ podnikať na území Slovenskej republiky. Napokon Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky sa vyjadrilo tak, že podnikateľská činnosť žiadateľa nebude prínosom
pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené, jediným dôvodom pre zamietnutie
žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ktorého podkladom bolo
vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, bola skutočnosť, že podnikateľská činnosť
žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, čím udelenie prechodného
pobytu nie je vo verejnom záujme. V tejto súvislosti žalobca poukázal na správnu úvahu, ktorá vyjadruje
určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať
také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. V
predmetnej veci podľa názoru žalobcu, použitie správnej úvahy pri aplikácii právnych predpisov v
napadnutom rozhodnutí nie je náležite odôvodnené. So závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sžak/7/2017 z 20.06.2017 žalobca súhlasí, avšak nesúhlasí s tým, že v zmysle týchto
záverov je potrebné vec žalobcu posúdiť tak, že jeho činnosť nie je v hospodárskom záujme Slovenskej
republiky, nakoľko skutkové okolnosti žiadosti žalobcu sú odlišné od okolnosti v konaní vo veci
predmetného rozsudku (žiadateľ nepredložil podnikateľský zámer, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky
v Hanoji po osobnom pohovore podľa § 31 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov udelenie prechodného
pobytu neodporučilo, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky udelenie prechodného pobytu
neodporučilo keďže malo aj bez podnikateľského zámeru na základe vstupného pohovoru dostatok
informácií nato, aby si vytvorilo obraz o prínose plánovanej podnikateľskej činnosti účastníka konania).

7. Žalobca namieta použitie správnej úvahy žalovaným, ktorú odôvodnil výlučne potrebou regulácie
imigrácie cudzincov, s poukazom na vyjadrenie ministerstva, ktoré je kompetentným orgánom na zaujatie
stanoviska, ale nie je kompetentné rozhodovať o žiadostiach o udelenie povolenia na prechodný pobyt
a nepreberá zodpovednosť za vydané rozhodnutie a jeho odôvodnenie. V prípadoch, kde je priestor pre
použitie správnej úvahy, musí byť jej použitie odôvodnené takým spôsobom, aby boli vylúčené akékoľvek
pochybnosti o svojvôle správneho orgánu.

8. Žalobca namieta požiadavku predloženia ďalších dokladov s poukazom na § 49 ods. 8 zákona o
službách zamestnanosti, nakoľko nie je zrejmé, prečo mal predkladať ďalšie dokumenty, ktoré objektívne



nemohol zabezpečiť, nakoľko uzatvorené zmluvy, cenníky a ďalšie dokumenty viažuce sa k výkonu
jeho podnikateľskej činnosti by mohol predložiť až potom, čo by mohol ako osoba s prechodným
pobytom na území Slovenskej republiky na účel podnikania takú podnikateľskú činnosť vykonávať.
Uvedené zákonné ustanovenie sa podľa žalobcu vzťahuje na poskytovanie príspevku na samostatne
zárobkovú činnosť v prípadoch, keď vykonávanie podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky
je podmienené iba získaním živnostenského oprávania a nie udelením povolenia na prechodný pobyt
na území Slovenskej republiky. Ak bez uvedených dokladov ministerstvo nevedelo zaujať stanovisko
k prínosu žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky, nie je zrejmé, ako možno z vyjadrenia
ministerstva dospieť k záveru, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárstvo
Slovenskej republiky. Preto vyjadrenie ministerstva s poukazom na ustanovenie právneho predpisu,
ktorý v predmetnej veci nemožno aplikovať, nemôže byť relevantné a nemohlo sa stať prakticky jediným
dôvodom pre vydanie zamietajúceho rozhodnutia. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, nesprávnou
aplikáciou a interpretáciou ustanovení Správneho poriadku a zákona o službách zamestnanosti.
Napadnuté rozhodnutie vychádza iba z uvedeného vyjadrenia ministerstva, pričom v odôvodnení
žiadnym spôsobom nepolemizuje o rozdielnom stanovisku zastupiteľského úradu, ktorý udelenie
prechodného pobytu odporučil a vyjadrením ministerstva. S absenciou správnej úvahy žalovaný iba
favorizoval vyjadrenie ministerstva bez toho, aby sa vyporiadal so stanoviskom zastupiteľského úradu.

9. Žalovaný zásadným spôsobom porušil svoju povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku,
keď pred vydaním napadnutého rozhodnutia neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom napadnutého
rozhodnutia. Ak by žalobca mal vedomosť o tom, že konanie o jeho žiadosti o udelenie prechodného
pobytu smeruje k zamietnutiu aj na odvolacom orgáne, mohol na základe preštudovania podkladov
navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by preukázali, že udelenie prechodného pobytu jeho osobe
je vo verejnom záujme, a to najmä s poukazom na to, že až žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,
že žalobca neosvedčil svoju podnikateľskú dôveryhodnosť.

III. Vyjadrenie žalovaného.

10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 21.12.2017 s tým, že napadnuté
rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a zákonom č. 404/2011
Z.z. o pobyte cudzincov, správne orgány náležite použili hmotnoprávny predpis, správne vyhodnotili
získané podklady a dôkazy. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí a žalobu žiada zamietnuť.

11. K námietke v ktorej žalobca poukazuje na skutočnosti, ktorými správny orgán odôvodnil svoje
rozhodnutie, žalovaný uviedol, že dňa 13.04.2017 splnomocnený zástupca žalobcu nahliadol do
administratívneho spisu a svojim fotoaparátom si vyhotovil kópiu celého spisového materiálu. Týmto
bol oboznámený s priebehom komunikácie správneho orgánu s Ministerstvom hospodárstva SR o tom,
že dňa 16.08.2016 požadovalo predloženie podnikateľského zámeru, ktorý následne správny orgán
požadoval od žalobcu a splnomocneným zástupcom bol doručený správnemu orgánu dňa 15.12.2016
a následne ministerstvu zaslaný dňa 22.12.2016. Ministerstvo hospodárstva SR požadovalo doložiť
k predloženému podnikateľskému zámeru doplňujúce údaje ako zmluvu o budúcej zmluve, nájomné
zmluvy, cenníky, certifikáty a osvedčenia, za účelom preukázania dôveryhodnosti podnikateľského
zámeru, bez ktorých ministerstvo nevie podať vyjadrenie o tom, či podnikateľská činnosť žalobcu
bude prínosom pre hospodárske záujmy SR. Na základe uvedeného stanoviska správny orgán dňa
31.01.2017 požiadal splnomocneného zástupcu o doloženie požadovaných dokladov s uvedením
dôvodov požadovaných ministerstvom. Splnomocnený zástupca listom zo dňa 28.02.2017 okrem iného
uviedol, keďže žalobcovi ešte nebol udelený prechodný pobyt na území SR, nemôže vykonávať
podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej by vstupoval do právnych vzťahov s inými subjektmi SR, nie je
od neho možné požadovať, aby predkladal listiny požadované správnym orgánom viažuce sa k výkonu
podnikateľskej činnosti, rovnako nemá žiadnu právnu povinnosť preukazovať verejný záujem svojej
podnikateľskej činnosti, poukazujúc na ustanovenia čl.2 ods.3, ods.2 Ústavy SR a § 3 ods. l SP.
Na základe uvedeného žalovaný má zato, že žalobca o povinnosti doplniť spisový materiál vedel, avšak
nepovažoval to za potrebné. Žalovaný poukázal na rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorý v
svojom rozhodnutí konštatoval, že je povinnosťou žalobcu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení
a že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 SP má správny orgán len v rozsahu dôvodov, ktoré
žalobca v priebehu správneho konania uviedol. Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že
by správnemu orgánu vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody účastníkom
konania neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. V zmysle § 34



ods. 3 SP účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Preto ako uviedol odvolací orgán, nemožno správnemu orgánu vytýkať ako vadu konania, že neprihliadol
na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len žalobca alebo na dôkazy, ktoré
mohol navrhnúť zas len žalobca. Žalobca ako účastník konania, nemôže určovať správnemu orgánu
rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie vo veci, kedy toto právo zákonodarca zveril do
výhradnej právomoci správneho orgánu. Správne orgány postupovali v súlade so svojimi právomocami
a v súlade so zákonom a naopak žalobca nemal záujem doplniť podklady, ktoré od neho správny orgán,
ako aj Ministerstvo hospodárstva požadovali predložiť.

12. K námietke nesprávneho posúdenia veci, keď hoci žalobca spĺňa podmienky na udelenie
prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, správne orgány dospeli k
záveru, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme, žalovaný uviedol, že je bežnou
praxou v správnych konaniach o prechodných pobytoch na účel podnikania, obracať sa s dožiadaniami
na inštitúcie pre potrebu posúdenia prínosu podnikateľských subjektov pre konkrétnu oblasť, v ktorej
podnikajú. Správny orgán tak robí z dôvodu objektívneho zistenia stavu veci a preto požiadal žalobcu
o doloženie príslušných podkladov, ktoré si Ministerstvo hospodárstvo pre svoje potreby vyžiadalo.
Splnomocnený zástupca žalobcu v zmysle vyjadrenia nevidel v doložení požadovaných dokladov
zmysel, nakoľko žalobca v tejto oblasti ešte reálne nepodnikal. Je na účastníkovi konania (žalobcovi),
aby si v konaní zabezpečil také podklady, aby bez akýchkoľvek pochybností mohol mať povolený pobyt
na území Slovenskej republiky. Žalovaný konštatoval, že podnikateľská činnosť žalobcu nevykazuje
taký rozsah, aby nevyhnutne mal povolený prechodný pobyt. Žalovaný poukázal na administratívny spis
z ktorého vyplýva, že správny orgán dňa 24.08.2016 prerušil konanie do doby posúdenia predbežnej
otázky, kedy pre objektívne posúdenie verejného záujmu čakal na stanovisko Ministerstva hospodárstva
SR, či podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy SR. Dňa 30.03.2017 po
doručení odpovede z Ministerstva hospodárstva SR správny orgán v konaní pokračoval a z uvedeného je
zrejmé, že správny orgán sa zodpovedne zaoberal predmetnou vecou, správne vyhodnotil zaobstarané
podklady a dôkazy aj v tej súvislosti správne použil hmotnoprávny predpis.

13. K námietke aplikácii rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017 v
rozhodnutí správnych orgánov žalovaný uviedol, že uvedený rozsudok nebol citovaný z dôvodu, že ide o
totožný prípad, ale že išlo o konanie o prechodnom pobyte na účel podnikania, ktoré má určité spoločné
znaky a v takýchto prípadoch je bežnou praxou vyžiadať si stanovisko od Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky, iných orgánov štátnej samosprávy, ako aj informácie získané z pohovoru na
zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky príslušného štátu.

14. K námietke nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci žalovaný uviedol,
že z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 31.03.2017 zaslal správny orgán splnomocnenému
zástupcovi výzvu na vyjadrenie v zmysle § 33 ods. 2 SP, nakoľko správny orgán zistil skutočnosti, ktoré
odôvodňujú zamietnutie žiadosti na udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania
podľa § 33 ods.6 písm. g) s poukazom na § 33 ods.l písm. a) zákona č.404/2011 Z.z.. Dňa 11.04.2017
bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie splnomocneného zástupcu k výzve, v ktorom okrem iného
žiadal o nahliadnutie do spisu s tým, že až po nahliadnutí sa môže vyjadriť k podkladom rozhodnutia a že
tento list nie je vyjadrením v zmysle § 33 ods. 2 SP, zároveň žiadal o predĺženie lehoty o 7 pracovných dní
na vyjadrenie po nahliadnutí do spisu od termínu nahliadnutia. Dňa 13.04.2017 splnomocnený zástupca
vykonal nahliadnutie do spisu, svojim fotoaparátom si vyhotovil kópiu celého spisového materiálu, čím
lehota na vyjadrenie bola do 26.04.2017. Do dňa vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. do 10.05.2017
nebolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 SP.
V odvolacom konaní, odvolací orgán vychádzal z podkladov, ktoré si zabezpečil prvostupňový správny
orgán, v konaní nevykonával nové dokazovanie, preto nebolo potrebné zasielať žalobcovi výzvu na
vyjadrenie, pretože vedel o všetkých skutočnostiach, keďže bol o nich informovaný počas konania na
prvostupňovom správnom orgáne tak, ako vyplýva z administratívneho spisu.

15. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že na prechodný pobyt na účel podnikania nie je
právny nárok, je potrebné, aby bolo nevyhnutne preukázané, že sa žalobca na účely svojho podnikania
musí na území Slovenskej republiky aj reálne nachádzať na základe povoleného pobytu, nakoľko na
niektoré druhy podnikania sa môže podnikateľ nachádzať na území Slovenskej republiky aj na základe
krátkodobého pobytu, v prípade žalobcu na základe platného víza.



IV. Replika žalobcu.

16. Žalobca v svojej replike doručenej súdu dňa 19.01.2018, reagoval na vyjadrenie žalovaného s
tým, že predložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky obligatórne
doklady v zmysle § 32 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) zákona o pobyte cudzincov, čo potvrdil vo svojom
vyjadrení aj správny orgán. Rovnako žalovaný potvrdil, že Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v W.
po osobnom pohovore so žalobcom, udelenie prechodného pobytu odporučilo. Zastupiteľstvo súčasne
dôrazne odlíšilo žalobcu od ostatných členov jeho rodiny. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 33
ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti
o udelenie prechodného pobytu prihliada na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného
pobytu.

17. K vyjadreniu žalovaného na 2. strane v štvrtom odseku o tom, že zastupiteľstvo zaujalo stanovisko k
účelovosti pobytu žalobcu súvisiacej so zabezpečením voľného prístupu do Schengenského priestoru,
toto žalobca namieta, nakoľko z vyjadrenia zastupiteľstva z 01.05.2016 vyplýva všeobecné odporúčanie
(nie stanovisko), aby bolo žiadostiam o zlučovanie rodín vyhovené vtedy, keď bude hodnoverne
zdokumentovaná podnikateľská činnosť hlavného žiadateľa v Slovenskej republike a odporúčanie
vyhodnotiť k otázke, či je masívne zakladanie firiem v Slovenskej republike a následné vysťahovanie
rodín z krajín ako je Irán (Irán je uvedený iba ako príklad), kde môže ísť o štátom organizovanú
a podporovanú aktivitu, je v záujme Slovenskej republiky. Žalobca nežiada o pobyt za účelom
zlúčenia rodiny a v jeho prípade ani nebolo preukázané, že by bol účelom jeho žiadosti voľný prístup
do Schengenského priestoru a ani to, že jeho žiadosť o udelenie prechodného pobytu je štátom
organizovanou, či podporovanou aktivita.

18. Zástupca žalobcu namieta tvrdenie žalovaného, že bol nahliadnuť do spisového materiálu dňa
13.04.2017, nakoľko podľa evidencie zástupcu žalobcu, do spisu bol nahliadnuť v máji 2017.

19. Žalobca sa opäť vyjadril k nosnému dôvodu zamietnutia žiadosti, ktorým bolo vyjadrenie ministerstva
zo 16.08.20.16 o tom, že nevie posúdiť, či podnikateľská činnosť žalobcu je/bude prínosom pre
hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Predmetné vyjadrenie bolo poskytnuté v zmysle § 33 ods. 1
písm. a) zákona o pobyte cudzincov, ktoré však upravuje povinnosti policajného útvaru a nie ministerstva,
lebo policajný útvar je ten, kto vo veci rozhoduje a prihliada na skutočnosti v zmysle § 33 zákona o pobyte
cudzincov. Nemožnosť posúdenia veci bez podnikateľského zámeru  podľa zákona o pobyte cudzincov
nemá a nemôže mať za následok zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na
území Slovenskej republiky, pretože účel pobytu môže žalobca preukázať viacerými spôsobmi v zmysle
§ 32 ods. 5 písma. a) zákona o pobyte cudzincov, pričom, zákon obligatórne nevyžaduje vypracovanie
podnikateľského zámeru.

20. Žalobca je názoru, s odkazom na § 32 ods. 5 písm. a) v spojení s § 33 ods. 2 zákona o pobyte
cudzincov a vzhľadom na to, že účel pobytu žalobca preukázal predložením oprávnenia na podnikanie,
nebol daný dôvod pre vyžiadanie stanoviska ministerstva. Zákon od žalobcu nevyžadoval vypracovanie
podnikateľského zámeru a ani žalovanému neukladal povinnosť obrátiť sa so žiadosťou o stanovisko
na ministerstvo.

V. Administratívne konanie.

21. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 01.05.2016 podal žiadosť o udelenie
prechodného pobytu na území SR na účel podnikania na Veľvyslanectve SR v W.. Predmetná žiadosť
bola doručená na správny orgán dňa 09.06.2016, ku ktorej boli priložené doklady v zmysle ustanovenia
§ 32 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) zákona o pobyte cudzincov, medzi ktorými bolo rozhodnutie zo dňa
30.03.2016, jediného spoločníka obchodnej spoločnosti Morning Star, s.r.o., so sídlom Špitálska 53,
Bratislava, IČO: 50 092 634, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I,
oddiel: Sro, vložka č.: 109569/B, v ktorom J. X., vykonávajúci podľa 132 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v platnom znení, pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti, o vymenovaní
nového konateľa spoločnosti, žalobcu, a prevode 100% podielu spoločnosti na žalobcu, spolu s
výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo:109569/8 zo dňa
31.03.2016 na spoločnosť Morning Star, s.r.o., so sídlom Špitálska 53, Bratislava, IČO: 50 092 634, s
dňom zápisu spoločnosti 05.03.2016. Predmetom podnikania spoločnosti Morning Star s.r.o. je



1. Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
2. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb,
3. Počítačové služby,
4. Prenájom nehnuteľností v spojení s poskytovaním iných než základných služieb spojených s
prenájmom,
5. Administratívne služby,
6. Reklamné a marketingové služby,
7. Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov,
8. Vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti,
9. Organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí,
10. Ubytovacie služby bez poskytovania pohostinskej činnosti.
Ako jediný spoločník spoločnosti Morning Star s.r.o., je uvedená spoločnosť SlovakiaInvest Group
s.r.o., ktorej konateľom je J. X.. Na preukázanie tejto skutočnosti bol doložený výpis z Obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 59733/13 zo dňa 22.03.2016 spoločnosti
SlovakiaInvest Group s.r.o., so sídlom Špitálska 53, Bratislava, IČO: 44 868 197 s dňom zápisu
01.08.2009. Medzi ďalšími dokladmi bol napr. výpis z registra trestov, potvrdenie banky, potvrdenie o
zabezpečení ubytovania a pod..

22. Pri podaní žiadosti zastupiteľský úrad vykonal so žalobcom pohovor z ktorého vyplýva, že žalobca je
aktuálne manažérom lekárne, ktorá je rodinným podnikom, ktorého vlastníkom je otec žalobcu. Žalobca
sa v SR chce zaoberať dovozom a vývozom kozmetiky a lekárskych nástrojov. Zastupiteľský úrad v
závere svojho stanoviska udelenie prechodného pobytu odporúčal, avšak zároveň odporučil preveriť,
či podnikateľská činnosť žalobcu nesúvisí so zabezpečením vysťahovania celých rodín z Iránu do SR
resp. Schengenského priestoru, nakoľko spolu so žalobcom si podali žiadosť súčasne aj jeho rodinní
príslušníci. V tejto súvislosti zastupiteľský úrad odporučil v takýchto prípadoch vyhodnotiť, v spolupráci s
kompetentným inštitúciami ako napr. Ministerstvo hospodárstva SR, či masívne zakladanie firiem v SR
a následné vysťahovanie celých rodín z Iránu je v záujme SR.

23. Prvostupňový správny orgán z dôvodu posúdenia žiadosti podľa § 33 ods.1 písm. a) zákona o pobyte
cudzincov, dňa 30.06.2016 požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o zaujatie stanoviska, ktoré listom zo
16.08.2016 oznámilo správnemu orgánu, že bez predloženia podnikateľského zámeru žiadateľa, nevie
posúdiť otázku, či podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny je/bude prínosom pre hospodárske
záujmy SR a žiadalo zabezpečiť podnikateľský zámer žiadateľa. Na základe uvedenej požiadavky,
správny orgán rozhodnutím z 24.08.2016 v zmysle § 29 ods. 1 SP, konanie prerušil do doby posúdenia
predbežnej otázky. Následne listom z 15.09.2016, prvostupňový správny orgán vyzval splnomocneného
zástupcu žalobcu na predloženie podnikateľského zámeru žalobcu. Zástupca žalobcu dňa 27.09.2016
požiadal prvostupňový správny orgán o nahliadnutie do spisu a opakovane dňa 22.11.2016. Dňa
15.12.2016 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený podnikateľský zámer žalobcu, ktorý bol
správnym orgánom dňa 22.12.2016 zaslaný ministerstvu.

24. Zástupca žalobcu dňa 29.12.2016 požiadal prvostupňový správny orgán o nahliadnutie do spisu.
Dňa 24.01.2017 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanovisko ministerstva podľa § 33
ods. 2 zákona o pobyte cudzincov s tým, že podnikateľský zámer je potrebné zdokladovať doplňujúcimi
údajmi ako zmluva o budúcej zmluve, nájomnými zmluvami, cenníkmi, certifikátmi a osvedčeniami, ktoré
zvyšujú dôveryhodnosť podnikateľského zámeru žiadateľa, bez ktorých sa ministerstvo nevie vyjadriť, či
podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy SR. Na základe
uvedeného, prvostupňový správny orgán vyzval listom z 31.01.2017 zástupcu žalobcu o predloženie
doplňujúcich informácií s odkazom na stanovisko ministerstva. Zástupca žalobcu listom z 23.02.2017
oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, keďže žalobcovi ešte nebol udelený prechodný pobyt na
území SR, nemôže ešte vykonávať podnikateľskú činnosť v rámci ktorej by vstupoval do právnych
vzťahov s inými subjektmi na území SR, nie je možné od neho požadovať dokumenty viažuce sa
k výkonu podnikateľskej činnosti. Prvostupňový správny orgán listom z 02.03.2017 s poukazom na
opísanú genézu priebehu administratívneho konania, opäť požiadalo o zaujatie stanoviska Ministerstvo
hospodárstva SR s tým, či spoločnosť Morning Star s.r.o., bude prínosom pre hospodárske záujmy
SR.  Listom z 21.03.2017 ministerstvo predložilo správnemu orgánu stanovisko, že v zmysle § 49
ods. 8 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, v časti 8 - doplňujúce údaje- žiadateľ
nedoložil informácie, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť podnikateľského zámeru a vzhľadom na vyjadrenie



zastupiteľského úradu SR v W. k účelovosti pobytu žiadateľa, ktorá súvisí so zabezpečením voľného
prístupu do Schengenského priestoru, podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny, nebude prínosom
pre hospodárske záujmy SR.

25. Listom z 31.03.2017 prvostupňový správny orgán oznámil zástupcovi žalobcu, ako mieni vo veci
predmetnej žiadosti rozhodnúť a zároveň ho vyzval na možnosť vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2, § 27
ods. 1 SP a § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. Listom doručeným správnemu orgánu
dňa 11.04.2017 zástupca žalobcu požiadal o nahliadnutie do administratívneho spisu s tým, že až
po oboznámení sa s jeho obsahom sa vyjadrí v lehote sedem pracovných dní od nahliadnutia do
spisu. Listom z 13.04.2017 správny orgán oznámil zástupcovi žalobu, že lehota na rozhodnutie vo veci
predmetnej žiadosti bola podľa § 125 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov predĺžená do 13.05.2017.

26. Zo záznamu z nahliadnutia do spisu súd zistil, že zástupca žalobcu nahliadol do spisu a vyhotovil
si fotografie celého spisu dňa 13.04.2017. Zástupca žalobcu sa po nahliadnutí do spisu v lehote sedem
pracovných dní nevyjadril a opäť žiadal o nahliadnutie do spisu žiadosťou doručenou správnemu orgánu
dňa 05.05.2017, pričom dňa 20.05.2017 bol osobne informovaný o termíne nahliadnutia do spisu na
deň 25.05.2017. Prvostupňový správny orgán vo veci žiadosti žalobcu rozhodol dňa 10.05.2017 pod č.
PPZ-HCP-BA6-737-37/2017-PPC. Následne v zmysle záznamu z nahliadnutia do spisu súd zistil, že
zástupca žalobcu nahliadol do spisu a vyhotovil si fotografie celého spisu dňa 25.05.2017.

27. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom ustanoveného zástupcu
odvolanie, ktoré bolo doručené správnemu orgánu dňa 05.06.2017. Prípisom zo 07.06.2017 bol spis
predložený odvolaciemu správnemu orgánu, čo bolo oznámené zástupcovi žalobcu. Odvolací správny
orgán o odvolaní rozhodol dňa 27.07.2017 pod č. PPZ- HCP-BA2-2016/008996-003. Dňa 08.08.2017
žalovaný informoval zastupiteľský úrad SR v W. o zamietnutí žiadosti v zmysle § 33 ods. 6 písm. g)
zákona o pobyte cudzincov.

VI. Právne posúdenie žaloby.

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

32. Podľa § 1 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, účinný ku dňu podania žiadosti,
tento zákon upravuje podmienky pobytu.



33. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt oprávňuje štátneho
príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky
v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený.

34. Podľa § 20 ods. 2 vety prvej zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt je viazaný
na jeden účel.

35. Podľa § 21 ods. 1 písm. a)  zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt môže policajný
útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania.

36. Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, účel prechodného pobytu vykonáva
štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

37. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel
podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická
osoba.

38. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí prechodný pobyt
na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky.

39. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, žiadosť o udelenie prechodného pobytu
podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre
štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom
má bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch
hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný
zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného
pobytu. Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o
jej prijatí.

40. Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal,
vykoná so žiadateľom o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia
žiadosti. Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O
pohovore vyhotoví zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného
pobytu. Záznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak
pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho
jazyka a opatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk,
môže si na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský
úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu
prechodného pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s
uvedením konkrétnych dôvodov.

41. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k
žiadosti o udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu
podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú
a) účel pobytu,
b) bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,
c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29,
d) finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22;
to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného
zahraničného investora,
e) zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o
1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez
štátnu hranicu zo susedného štátu,
2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 24, § 25 ods. 1
písm. e), f) alebo § 30 a bude študovať na vysokej škole alebo vykonávať pedagogickú alebo výskumnú
činnosť, alebo
3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 26 alebo § 29,



f) súhlas podľa § 27 ods. 4.

42. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, účel pobytu podľa odseku 2
písm. a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa
osobitného predpisu, osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie
na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22.

43. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti
o udelenie prechodného pobytu prihliada na
a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,
najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej
republiky a na ochranu verejného zdravia,
b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho
príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,
c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

44. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar pri posudzovaní
podnikateľského zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a),
si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť
štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

45. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť
o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

46. Podľa § 33 ods. 8 vety prvej zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar rozhodne o
žiadosti o udelenie prechodného pobytu do 90 dní.

47. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

VII. Závery správneho súdu.

48. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť
postupu a rozhodnutí žalovaného č. PPZ- HCP-BA2-2016/008996-003 zo dňa 27.07.2017 a
prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA6-737-37/2017-PPC zo dňa 10.05.2017, ktorými
bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na
účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že pobyt žalobcu za
účelom podnikania nie je vo verejnom záujme.

49. Hneď v úvode správny súd uvádza, že rozhodovanie o žiadosti prechodného pobytu cudzinca, je
jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky a cudzinec nemá
na prechodný pobyt právny nárok. Pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu sa prihliada na
verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, prínos cudzinca pre hospodárstvo
SR. Príslušný orgán je povinný riadne vec preskúmať a žiadosť o udelenie prechodného pobytu je
oprávnený zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch, pričom svoje rozhodnutie, v súlade so
zákonom, má povinnosť náležite odôvodniť.

50. Základným rámcom právneho posúdenia žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území
Slovenskej republiky na účel podnikania je zákon o pobyte cudzincov, ktorý v § 22 upravuje prechodný
pobyt na účel podnikania s tým, že v § 32 ods. 2 písm. a), v spojení s ods. 5 písm. a) ukladá povinnosť
žiadateľovi aké doklady majú byť predložené a čo majú potvrdzovať a zároveň zákon o pobyte cudzincov
v § 33 ods. 1 písm. a), písm. c) v spojení s ods. 2 upravuje postup správneho orgánu pri posudzovaní
žiadosti.

51. Dôraz súdneho prieskumu treba zamerať na účel udelenia prechodného pobytu a to podnikanie,
ktoré sa pre potreby zákona o pobyte cudzincov vždy posudzuje vo vzťahu k verejnému záujmu a to
preto, že právo podnikať sa v súkromnom záujme chráni ako spôsob obživy jednotlivca a pre obchodnú



spoločnosť ako spôsob dosiahnutia zisku. Zároveň sa však podnikaním zabezpečuje verejný záujem ako
prvok trhového hospodárstva. Z uvedeného potom vyplýva, že podnikanie by malo prinášať prospech
podnikateľovi ako aj prospech spoločnosti, t.j. verejný záujem.

52. V súvislosti s nastolenou problematikou treba vziať do úvahy nielen to, že správny súd nie je súdom
skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia
orgánu verejnej správy, pričom zároveň musí vychádzať z účelu zákona o pobyte cudzincov, ku ktorému
dôvodová správa uvádza: „Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie
migračnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti
založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu
medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej
únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích
krajín, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov... Už samotná príprava na vstup
Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z.
z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o pobyte cudzincov“), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú
príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tretích štátov a tiež k občanom Európskej únie
a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej
dohody k Schengenskej zmluve. Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú
časť acquis upravujúci voľný pohyb osôb.“

53. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že druhostupňový správny orgán vo veci nevykonal žiadne
dokazovanie ale „len“ preskúmal dôvody podaného odvolania, preto nebol dôvod na výzvu adresovanú
žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, aby sa vyjadril k podkladom napadnutého rozhodnutia,
ku ktorým sa už v rámci konania pred prvostupňovým správnym orgánom vyjadril a v podanom
odvolaní žiadne nové dôkazy nepredložil a ani nenavrhol. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i
na skutočnosť, že vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 21.03.2017 k otázke
prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy SR bolo negatívne a bolo súčasťou
administratívneho spisu pred rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Z uvedeného súd nezistil
okolnosti, ktoré by indikovali, že žalobcovi v konaniach pred prvostupňovým správnym orgánom a
druhostupňovým správnym orgánom, nebolo umožnené k veci sa vyjadriť, resp. predniesť svoju právnu
argumentáciu alebo inak konať.

54. K námietke žalobcu uvedenú v odseku 6. a 8. tohto rozhodnutia, správny súd musí uviesť do
súladu tvrdenie žalobcu so skutkovým stavom zistený prvostupňovým správnym orgánom s tým, že
žalobca účel podnikania pri podaní žiadosti nepreukázal tak, ako ukladá zákon o pobyte cudzincov v
§ 32 ods. 5 písm. a), predložením podnikateľského zámeru. Vzhľadom k tomu, že správny orgán pri
rozhodovaní prihliada podľa § 33 ods.1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov okrem iného aj na verejný
záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na prínos podnikateľskej
činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky, vyžiadal si v
zmysle § 33 ods.5 zákona o pobyte cudzincov stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske
záujmy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené, námietka žalobcu ohľadom nedôvodného postupu
správneho orgánu ktorý si vyžiadal stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
či podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, nie je
dôvodná a správny orgán konal v súlade so zákonom.
V tejto súvislosti však dáva súd za pravdu žalobcovi v tom, že správny orgán sa vôbec nevysporiadal
s negatívnym stanoviskom ministerstva z 21.03.2016 o prínose podnikateľskej činnosti žalobcu pre
hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ktoré bolo ministerstvom vydané v zmysle § 49 ods. 8 zákona
č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktoré sa vzťahuje na poskytovanie príspevku na samostatne
zárobkovú činnosť v prípadoch, keď vykonávanie podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky
je podmienené iba získaním živnostenského oprávania, čo nie je prípad žalobcu (predložil oprávnenie
na podnikanie vo forme výpisu z obchodného registra a dodatočne predloži podnikateľský zámer). Preto
pre posúdenie prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky
ministerstvom v zmysle § 49 ods. 8 zákona o službách zamestnanosti, nemalo skutkový základ.



55. Námietku žalobcu s odkazom na § 32 ods. 5 písm. a) v spojení s § 33 ods. 2 zákona o pobyte
cudzincov, že účel pobytu preukázal predložením oprávnenia na podnikanie, preto nebol daný dôvod
pre vyžiadanie stanoviska ministerstva, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Správny súd opäť poukazuje na § 32 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, ktorý ukladá
žalobcovi predložiť doklady, ktoré potvrdzujú účel pobytu - podnikanie, a to predložením podnikateľského
zámeru vo forme podľa osobitného predpisu, osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo dokladu
potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie tak, ako upravuje § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte
cudzincov. Keďže správny orgán všeobecne pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu prihliada
podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov na verejný záujem, na bezpečnostné hľadisko,
hospodárske záujmy Slovenskej republiky, na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej
krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky, pri posúdení udelenia pobytu na účel podnikania,
dôvodne skúmal prínos podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky a za
tým účelom si v súlade s § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, vyžiadal stanovisko od Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o konanie ministerstva a v jeho nadväznosti následné
konanie správneho orgánu, ktorý správne konanie uznesením prerušil do času zabezpečenia podkladov
potrebných pre stanovisko ministerstva, toto bolo súladné so SP (priebeh je opísaný v odseku 23. tohto
rozhodnutia). Rovnako bolo logické a aj v kompetencii ministerstva, pre zaujatie stanoviska, požadovať
okrem podnikateľského zámeru aj doplňujúce informácie preukazujúce dôveryhodnosť podnikateľského
zámeru, t.j. osvedčiť také aktivity žalobcu, ktorými preukáže, že predložený podnikateľský zámer
je postavený na určitých vopred predjednaných aktivitách (zmluva o budúcej zmluve, certifikáty,
osvedčenia a pod.) ktoré ministerstvo prostredníctvom správneho orgánu od žalobcu požadoval. Podľa
názoru súdu, nemožno zaujať kvalifikované stanovisko k posúdeniu otázky, či podnikateľská činnosť
žalobcu, ktorá je účelom udelenia pobytu, bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, len
samotným podnikateľským zámerom bez toho, aby boli dostupné doplňujúce informácie o tom, napr. že
žiadateľ si robil prieskum trhu, zisťoval možnosti reálneho fungovania na trhu s predložením certifikátov
a pod., pričom spôsob preukázania dôveryhodnosti, že podnikateľský zámer nie je „postavený na vode“,
je v plnej réžii žalobcu ako žiadateľa o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania.

56. Na tomto mieste považuje správny súd za dôležité uviesť, že podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona
o pobyte cudzincov v spojení s § 33 ods. 2, je správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného
pobytu na účel podnikania povinný prihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša
majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom), osobitne na
hospodárske záujmy Slovenskej republiky či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny
bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, k čomu má kompetenciu vyjadrovať sa
ako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, nakoľko je
žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne
orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť a s tým súvisiaci pobyt cudzincov
na území Slovenskej republiky, má vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva,
že ako prínos sa javí prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom
pre hospodárstvo Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža
8/2012 zo dňa 24.02.2012). Zároveň žalobca ani v rámci administratívneho konania neuviedol, že má
na území Slovenskej republiky také rodinné väzby, ktoré by zaväzovali správny orgán prihliadať na
rešpektovanie súkromného a rodinného života.

57. Súd dal za pravdu žalobcovi v tom, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, bez správnej úvahy,
ktorá mala dostatočným spôsobom, v logických súvislostiach odôvodniť v proporcionálnom vyhodnotení
negatívne stanovisko ministerstva, vo vzťahu k odporúčaniu zastupiteľského úradu, ktorý je prvým
a priamym kontaktom so žiadateľom o pobyt. Hoci podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov,
správny orgán má povinnosť prihliadať na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos
podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky ako
aj na  stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu, správny orgán sa vôbec
nevysporiadal a ani v správnej úvahe neuviedol, prečo v jeho rozhodnutí zavážilo nesúhlasné stanovisko
ministerstva oproti odporúčaniu zastupiteľského orgánu. V tomto je odôvodnenie rozhodnutia absolútne
nulové, bez akéhokoľvek stanoviska a teda nepreskúmateľné.

58. Rovnako žalovaný dostatočne a jasne neodôvodnil a v ani v správnej úvahe neuviedol, aký dopad,
resp. význam malo negatívne stanovisko ministerstva pre posúdenie žiadosti žalobcu na vydanie
rozhodnutia, ktorým zamietol žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na



účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že pobyt žalobcu za
účelom podnikania nie je vo verejnom záujme. Podľa názoru súdu, negatívne stanovisko ministerstva
mal správny orgán v svojej správnej úvahe vyhodnotiť vo vzťahu k žiadosti žalobcu (k reálnemu predmetu
podnikania) a nie toto negatívne stanovisko bez ďalšieho pretransportovať do svojho rozhodnutia.

59. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové
okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné
len citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby
účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu v celom rozsahu odôvodnenia absentuje. Právna teória považuje za
nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery.
V odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi použitými
zákonnými ustanoveniami a opisom skutkových zistení. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku
ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej
rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3
Správneho poriadku, musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné
odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčujúcim o jeho zákonnosti (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009). Úlohou súdu v správnom súdnictve
je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho
orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho
orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu je náležite odôvodniť
svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

60. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných
subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých
porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za
súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov
svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť
a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Preskúmavané rozhodnutia síce obsahujú
náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, avšak absentuje vyhodnotenie a správna
úvaha vo vzájomnom kontexte zistených skutočností. Účastník má právo na také odôvodnenie
správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky
súvisiace s predmetom správneho konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na
spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej.

61. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí
dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

62. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná a rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. d)  SSP, ktorá ho robí
nepreskúmateľným, preto ho zrušil a vec vrátil druhostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa §  191 ods. 6 SSP a bude povinný vo
veci na základe indícií súdu opätovne rozhodnúť.
VIII. Trovy konania.
63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443  SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).