Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/137/2015 z 10. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. októbra 2016, sp. zn. 4Co/137/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8813207522.1 Krajský súd Prešov | 4Co/137/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8813207522.1 | 2016-10-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d41b7a8-c909-4f76-b647-3ba8e0e76dfb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8813207522.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/137/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207522
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813207522.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej, JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: AutoFinance, a.s.,
Okružná 18, Poprad, 36 810 894, právne zastúpený JUDr. Petra Izakovičová, advokátka, Na varte 2/
B, Bratislava, IČO: 42 354 111, proti žalovanému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie
1.839,66 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k.
10C/444/2013-68 do dňa 29.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 1.839,66
Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.01.2011 do zaplatenia zamietol. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust.
§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ďalej ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 4, § 100, § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka a 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014
a uviedol, že vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky vo výške 1.332,-
Eur, ktoré mal žalovaný splácať v mesačných splátkach po 82,74 Eur v počte 24 splátok, teda mal
žalobcovi vrátiť 1.985,76 Eur, ktorá skutočnosť vyplynula zo splátkového kalendára - faktúry, ktorá
tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Pri posudzovaní žaloby súd vychádzal len z listinných dôkazov
predložených žalobcom, vzhľadom na nečinnosť žalovaného, ktorého pobyt nie je známy. Z prehľadu
úhrad, ako aj z výpočtu pokuty za omeškanie v sume 46,- Eur po vyhlásení predčasnej splatnosti
vyplýva, že žalovaný uhradil všetky, do uvedeného dňa nesplatené splátky naraz, a to 17.11.2010,
mal uhradiť 6 krát po 82,74 Eur. To zn., že celkový úver voči žalobcovi uhradil. I napriek tomu
pristúpil žalobca k realizácii zabezpečovacieho prevodu práva, a to predajom motorového vozidla
namiesto toho, aby ho žalovanému vrátil, pričom náklady, ktoré si uplatnil sú zásadne len nákladmi na
realizáciu tohto zabezpečovacieho prevodu práva. Ide o náklady, ktoré má uhradiť žalobca voči tretím
osobám. Z právneho hľadiska ide o spôsobenú škodu žalobcovi žalovaným, tak ako to vyplýva aj zo
žalobcom predložených listinných dôkazov, faktúry - určenie predčasnej splatnosti SU XXXXXXX zo
dňa 17.11.2010, ďalej faktúry - určenie predčasnej splatnosti SU XXXXXXX zo dňa 17.11.2010, ako aj
faktúry - určenie predčasnej splatnosti SU XXXXXXX zo dňa 05.01.2011, kde sám žalobca označoval
uplatnené nároky ako škoda a nedoplatky. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a to subjektívnu 2-ročnú premlčaciu lehotu vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský vzťah
pri nároku o náhradu škody. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa, súd z úradnej
moci prihliada na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Uviedol, že
všetky náklady, ktoré mali byť spojené so speňažením predmetu zabezpečovacieho prevodu práva,
predajom auta, a to náklady fakturované spoločnosťou EVOL s.r.o. za odobratie motorového vozidla,



faktúrou zo dňa 31.10.2010 spoločnosti AUTOCARD SLOVAKIA s.r.o. za servis, kedy k zdaniteľnému
plneniu malo dôjsť 04.01.2011, sprostredkovanie predaja spoločnosťou AUTOCARD SLOVAKIA s.r.o.,
ku ktorej malo dôjsť dňa 05.01.2011, k podaniu žaloby (18. 07. 2013) došlo po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby od uvedeného dátumu, a preto súd žalobu zamietol. Poukázal na nekalé obchodné
praktiky žalobcu spočívajúce v tom, že ako vyplýva z uvedených listinných dôkazov, žalobca sa vlastne
pokúsil o duplicitné obohatenie na úkor žalovaného. Po samotnej úhrade celého dlhu, po mimoriadnej
splatnosti, žalobca predal predmet zabezpečovacieho prevodu práva, motorové vozidlo zn. R. M. za
sumu 999,- Eur. Čiže popri sume úveru, ktorá mu bola v celom rozsahu splatená a popri predajnej cene
vozidla, za ktorú jeho predaj získal, účtoval a fakturoval žalovanému ďalších 2.442,70 Eur za náklady
za údajné speňaženie vozidla, resp. popri nich ako vyplýva z faktúry na určenie predčasnej splatnosti
zo dňa 17.11.2010 účtoval aj zmluvnú pokutu z omeškania splátok v sume 46,- Eur. Ako vyplýva z
jej výpočtu a samotnej úverovej zmluvy, malo ísť o výšku 0,1% denne, čo ročne predstavuje výšku
36,5%, čo je v rozpore so spotrebiteľským právom a v rozpore s dobrými mravmi, a preto aj v tejto časti
uplatneného nároku, žalobu zamietol, ako aj nepriznal účtovaný poplatok za administráciu predčasnej
splatnosti s DPH v sume 141,61 Eur vo faktúre - určenie predčasnej splatnosti zo dňa 17.11.2010,
pretože nie je zrejmé čo všetko tento poplatok obnáša a aká reálna protislužba za účtovanie tohto
poplatku mala byť žalovanému poskytnutá zo stany žalobcu. Ďalej sú to náklady spojené s odobratím
predmetu financovania so skladovaním, obhliadkou a údržbou odobratého vozidla, ako vyplýva z faktúry
- vyúčtovanie predčasnej splatnosti zo dňa 05.01.2011, aj náklady spojené s predpredajným servisom.
Všetky tieto náklady sú škodou, ktorá by bola mala vzniknúť žalobcovi na úkor žalovaného, ktorá nebola
uplatnená v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, a preto súd prevej inštancie aj v tejto časti žalobu
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalobcu. Namietala
nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že žalobcom
uplatnený nárok je nárokom na úhradu vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho
prevodu práva s poukazom na ust. § 553d ods. 2 a § 553c ods. 5 Občianskeho zákonníka, v súlade s
čl. VII. ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok. Právo na náhradu nákladov, ktoré žalobca vynaložil
voči tretím osobám pri výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, priznáva priamo zákon,
ktorý tento nárok v žiadnom smere nedefinuje ako náhradu škody. Nesúhlasila s posúdením uplatneného
nároku ako nároku na náhradu škody, ako aj s námietkou premlčania, na ktorú súd prvej inštancie
prihliadal ex offo s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedla, že
v danom prípade na premlčanie sa vzťahuje ust. § 101 Občianskeho zákonníka, t.j. premlčacia doba
v trvaní 3 rokov. Žalobca si právo mohol uplatniť po prvý raz 27.01.2011 s poukazom na oznámenie
o ukončení realizácie zabezpečovacieho prevodu práva k zmluve č. XXXXXXXX zo dňa 05.01.2011,
ktorým bola žalovanému vyčíslená konečná dlžná sumu a stanovený termín jej úhrady. Žaloba bola
podaná na súde dňa 18.07.2013, t.j. v zákonom stanovenej lehote. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalovaný sa doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

3. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len Civilného
sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,



judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva princíp okamžitej
aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, t.j. do 30.06.2014 so zachovaním účinkov procesných úkonov vykonaných podľa
pôvodného právneho predpisu, t.j. Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016 s tým,
že následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následne nepočíta,
čo je v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúce z ust. § 379, § 380 a § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 a contrario Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Uplatnená
námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia, vrátane nesprávnych skutkových zistení bola
dôvodná.

Podľa § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
Citované ustanovenie je vyjadrením dispozičného princípu sporového konania, z ktorého vyplýva, že
žalobca v žalobnom návrhu obmedzuje konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením
je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán a
prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje aj to, aby súd neprisúdil
iné plnenie, než ktorého sa strany domáhali. Súd musí teda rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký by
bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak nie je však porušením zásady viazanosti
súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia
je vždy vecou súdu v zmysle zásady „iura novit curia“, a preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou
náležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Ncdo/15/2010 z 27.07.2011).
Vychádzajúc z obsahu žaloby, skutkových tvrdení uvedených v žalobe, ako aj pripojených listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v spise, z ktorých vyplýva, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol
na základe zmluvy o spotrebnom úvere z 01.10.2009, č. zmluvy XXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie účelového spotrebného úveru na kúpu motorového vozidla R. M. vo výške 1.332,- Eur.
Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať 24 mesačnými splátkami, vo výške 82,74 Eur so
splatnosťou prvej splátky 01.11.2009 s poplatkom za dojednanie úveru vo výške 66,39 Eur a RPMN vo
výške 50,13 %. V rámci VII. bodu 2, si strany sporu dojednali aplikáciu Obchodného zákonníka na ich
právny vzťah s tým, že podľa prehľadu splátok žalovaný mal na úvere zaplatiť 24 splátok, t.j. celkom
vo výške 1.985,76 Eur. V prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov si účastníci strany
sporu dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, pričom veriteľ bol
oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu do výšky 30 % z výšky spotrebného úveru, ako sankciu za
hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasnej splatnosti
úveru. Žalobca listom zo dňa 17.11.2010 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 17.11.2010 vo výške
2.442,70 Eur a z dôvodu odobratia predmetu financovania motorového vozidla R. M., začal realizovať
zabezpečovací prevod práva predajom predmetného motorového vozidla tretej osobe. Po realizácii
predaja motorového vozidla žalobca vyúčtoval náklady spojené s výkonom prevodu zabezpečovacieho
práva, ako aj s realizáciou zabezpečovacieho prevodu práva, a to faktúrami v spise na č.l. 21, 22 a 32
ako konečnou faktúrou po realizácii zabezpečovacieho prevodu práva vo výške 1.839,66 Eur.



6. Podľa § 553c ods. 1, 3,4,5 Občianskeho zákonníka, ak zabezpečený záväzok nie je riadne a
včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo
speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. Začatie výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie
poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred. Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, veriteľ je pri výkone svojho
práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa
rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá
osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí. Ak výťažok dosiahnutý vykonaním
zabezpečovacieho práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je bez
zbytočného odkladu povinný vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po
odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho
prevodu práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo.

Podľa § 553d ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza
späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe
vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo. Veriteľ má právo na náhradu nákladov
účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.

7. Právna zástupkyňa v odvolaní namietala, že predmetom uplatneného nároku je nárok na zaplatenie
nákladov, ktoré žalobca mal v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva, s poukazom
na ust. § 553c a § 553d Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie, pokiaľ posúdil uplatnený nárok
ako nárok na náhradu škody a následne ex offo prihliadal na námietku premlčania v zmysle ust. §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, postupoval nesprávne,
a preto námietka nesprávneho právneho posúdenie bola dôvodná. Vzhľadom na nesprávne právne
posúdenie uplatneného nároku, preto aj nesprávne súd prvej inštancie prihliadal na námietku premlčania
vyplývajúcu z ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako pri nároku na náhradu škody, ktoré právo
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá.
Inštitút zabezpečenia záväzkov prevodom práva zavádza podmienený prevod práva, ktorý je dočasný.
Z právnej úpravy z ust. § 553 Občianskeho zákonníka vyplýva, že splnenie záväzku možno zabezpečiť
dočasným prevodom práva dlžníka, alebo tretej osoby v prospech veriteľa. Pri zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo prevádzanej veci, pričom zákon vyžaduje, že takýto
prevod je dočasný, a tým neumožňuje veriteľovi nakladanie s vecou, ktorá je predmetom prevodu
práva ako bežnému vlastníkovi, ktorého právo nie je obmedzené. Spätný prevod nastáva priamo zo
zákona, čiže nie je potrebný žiadny úkon prevodcu, ani osoby, ktorá právo nadobudla, a to za splnenia
podmienok, že dlžník svoj zabezpečený dlh splní.

8. V predmetnej veci, vzhľadom na porušenie povinnosti žalovaného splácať dlh v splátkach, žalobca
pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti dňa 17.11.2010 a k následnému výkonu zabezpečovacieho
prevodu vlastníctva motorového vozidla zo žalovaného na žalobcu. Vzhľadom na nesprávne posúdený
uplatnený nárok samotným súdom prvej inštancie, odvolací súd preto považoval odvolanie žalobcu
za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového
poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s
ust. § 397 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo
nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku, z ktorého súd prvej inštancie pri viazanosti žalobného
petitu nevychádzal. Uplatnený nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s realizáciou
zabezpečovacieho prevodu práva, nie je nárokom na náhradu škody.

9. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať (§ 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku
žalobcom, vyporiadať sa so skutkovými tvrdeniami vyplývajúcimi zo žaloby, ako aj z obsahu pripojených
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise č.l. 17, 21, 22, 32 a následne vo veci samej opätovne
rozhodnúť. Právo na spravodlivý proces zahŕňa povinnosť súdu vysporiadať sa všetkým, čo v priebehu
konania vyšlo najavo, a čo strany sporu tvrdili, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd
túto zákonnú povinnosť nesplní tým, že sa so zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietky
nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu



konania predstavujúcu zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 46
ods.1 Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým
je Slovenská republika viazaná. Nesprávnym právnym posúdením uplatneného nároku v rozpore so
skutkovými tvrdeniami v žalobe, ako aj vyplývajúcimi z obsahu spisu súdom, došlo k porušeniu práva
strany sporu na spravodlivý proces, na ktorú skutočnosť odvolací súd prihliadal. Vzhľadom na porušené
procesné práva strany sporu, nebolo účelné doplňovať dokazovanie v rámci odvolacieho súdu v záujme
zachovania zásady dvojinštančnosti sporového konania.

10. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.