Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/285/2014 z 5. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. mája 2015, sp. zn. 3Co/285/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8714201543.1 Krajský súd Prešov | 3Co/285/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8714201543.1 | 2015-05-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa44395a-1a44-47a1-95f9-a68d99fc05b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8714201543.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/285/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714201543
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714201543.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava proti žalovanej: Mgr. S. X., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I. XX/XX, I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1 055,48
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 05. 09. 2014, č. k.
17C/39/2014-66 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanej
a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci konania dňa 30. 08. 2010 uzavreli zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8300032193, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 170 Eur. Poskytnutý
úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 42-mesačných splátkach po 62,69 Eur. Žalovaná v splátkach
zaplatila žalobcovi sumu 1 577,50 Eur. Pretože žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3
mesiace žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil okamžitú splatnosť úveru a žiadal, aby
mu žalovaná uhradila 1 055,48 Eur. Súd uzavrel, že úrok vo výške 76,21 % ročne vyplývajúci zo zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, keď dojednaná výška úroku
je neprimerane vysoká. Z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v čase
uzavretia zmluvy (august 2010) na www.nbssr.sk súd zistil ročnú percentuálnu
mieru nákladov pri spotrebiteľských úveroch 15,88 % a úrokovú sadzbu 14,91 % pri úveroch na dobu
od 1 do 5 rokov. Pokiaľ žalobca v konaní uplatňuje úroky 76,21 % ročne, tieto sú neprimerane vysoké
a prevyšujú úroky v bankách o 500 %. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je
v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že vo veciach
nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú
banky, ale výška úrokov nemôže byť neprimeraná. Preto súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie
žalovanej sumy, ktorá predstavuje uplatnený úrok vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere.



O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa zásady úspechu podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal závery súdu o
neprimeraných úrokoch a rozpore s dobrými mravmi. Podľa odvolateľa súd k uvedenému záveru dospel
nezákonne, podľa nepríslušnej právnej normy. Otázka odplaty za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie
bola z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom regulácie od 01. 07. 2008, kedy nadobudlo účinnosť
Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým sa vykonávali ust.§ 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z. Po
zrušení uvedeného zákona zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne a
nie všeobecne na základe pravidla o dobrých mravoch a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb..
Výška odplaty za poskytnutý úver na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 30. 08. 2010 výslovne
regulovaná, a to v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy. V
zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale
aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Pri tom
porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj
za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod.. To znamená, že úrok nebol pre ňu jediný výnos
za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu
platiť. Preto je porovnávanie súdu a priori nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Žalovaná k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za spravodlivé a odôvodnené pre obe strany,
vydané v súlade so zákonom.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej len „smernica“). Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne
náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie
do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na
koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský
zákonodarca zakotvil v ust.§ 54 Občianskeho zákonníka. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú
(napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Cláro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 - C-244/98).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej
únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než
aké odporúča Smernica Rady 93/13/EHS (č. l. 8 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa“, porov. tiež rozsudok Súdneho dvora vo veci C-484/08).

Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv s cieľom
vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ čl.
6 citovanej smernice „postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj po preskúmaní konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že dojednaný úrok v danej veci je
v rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy vyplýva, že nepochybne bol dojednaný úrok vo výške 76,21
% ročne, čo je výška, ktorá nemôže byť akceptovateľná a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je
nebankovou spoločnosťou, ktorá sa stáva zmluvným partnerom osôb, ktoré nepochodia zo žiadosťami o
poskytnutie úveru v bankách, lebo vstupné hodnotiace parametre ich bonity sú nepostačujúce a banky im



úver neposkytnú. Ani táto skutočnosť však neodôvodňuje, aby žalobca mal nárok na vrátenie peňažných
prostriedkov s úrokom (odplatou) v neprimeranej výške.

Odvolací súd má za to, že aj odplata, ktorá je v súlade s Nariadením vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým
sa ustanovuje výška, ktorá nesmie prevýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru, môže byť v
rozpore s dobrými mravmi. Ust. § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie, kedy výkon
práva vyplývajúci zo všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore s neformálnym normatívnym
systémom dobrých mravov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na definíciu konania v rozpore s
dobrými mravmi tak ako ju vymedzil zákonodarca práve pre veci akou je predmetná právna vec.

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ZOS)).

Podľa ust.§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd sa postupom podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol odmietnuť poskytnúť
ochranu žalobcovi v časti úrokov (odplaty), lebo žalobca ako dodávateľ by mal preukazovať, z akého
dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého
charakteru (napr. také rizikové), žeby vyžadovali stanovenie úrokovej sadzby takmer 80 % ročne.
Dôkazná povinnosť v tomto smere je na žalobcovi ako na dodávateľovi. Pokiaľ nebudú preukázané
žiadne okolnosti odôvodňujúce iný záver (a žalobca v žalobe ani v odvolaní žiadne takéto okolnosti
netvrdí), je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že úver s úrokovou sadzbou 76,21 % ročne
je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti
(dojednanie o úroku) a žalovaná je povinná podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len
poskytnutú sumu úveru. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaná vyčerpala úver vo výške
1 170 Eur a žalobcovi v splátkach zaplatila 1 577,50 Eur, t. j žalovaná vrátila žalobcovi sumu vysoko
prevyšujúcu poskytnutú istinu. Záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná uhradila žalobcovi viac ako
poskytnutý úver je správny a správny je preto aj záver súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby žalobcu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom
podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p..

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 142 ods. 1 O. s. p. a § 224 ods. 1 O. s. p..
Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalobca nebol úspešný a žalovanej a
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej žiadne preukázateľne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.