{"guid": "aeae42af-590e-4759-ad0b-e8651f736cdf:17672e51-4200-406f-8060-d45e8c86f92c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814215184.1", "spisova_znacka": "5Co/138/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/138/2016 z 19. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. decembra 2016, sp. zn. 5Co/138/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3814215184.1", "identifikacne_cislo": "3814215184", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17672e51-4200-406f-8060-d45e8c86f92c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814215184.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814215184.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814215184.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/138/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215184
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215184.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom Trenčín, Piaristická, 707/25, proti žalovanému: P. I., bytom
O., M. M. XXX/XX, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, právne zastúpený
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 627,40 eur s
príslušenstvom, na odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 14C/3/2015-50, zo
dňa 3. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 20.07.2016 na
pokračovanie v konaní pod procesným označením osobitný subjekt konania z a m i e t a .

Odvolací súd  rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania Združenia na
ochranu občana  spotrebiteľa HOOS ( do 30.06.2016 ako  vedľajšieho účastníka na strane žalovaného )
m e n í   tak, že žalobca    j e   p o v i n n í    nahradiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
trovy právneho zastúpenia v sume 211,32 eur,  do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca a Združenie na ochranu občana  spotrebiteľa HOOS    n e m a j ú    nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh, výrokom II. žalovanému
právo na náhradu trov konania nepriznal a výrokom III. žalobcovi uložil povinnosť  nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia v sume 320,22 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že z Úverovej zmluvy číslo 3703012685 zo dňa 2.3.2007 je nepochybné, že
žalovaný uzavrel so žalobcom individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, na základe ktorej mu žalobca
poskytol úver v celkovej sume 8.492,- Sk na nákup spotrebného tovaru, mobilného telefónu. Touto
zmluvou však žalobca vnútil žalovanému aj iný úkon. Žalovaný súčasne jediným podpisom, ktorým
potvrdil poskytnutie úveru vo výške 8.492,-Sk, ktorý bol primárne vo sfére jeho záujmu, zároveň podpísal
aj tú časť predtlačenej zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho vzťahu - poskytnutia revolvingových
úverov, ktoré mali vzniknúť až v budúcnosti. Zmluvy o revolvingovom úvere sú podľa názoru súdu
neplatné aj podľa § 40 ods. 1 OZ, a to pre nedodržanie písomnej formy právneho úkonu. Zákon pre
zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu. V danom prípade však písomná forma nebola
zachovaná, pretože zmluva nemá ani základné náležitosti úverovej zmluvy. Zmluva zároveň nemá ani
základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4  zákona  č.  258/2001 Z.z. v znení



platnom v čase  jej uzavretia. Pokiaľ boli na základe týchto neplatných zmlúv poskytnuté žalovanému
nejaké finančné prostriedky, bol povinný vrátiť ich žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle
ustanovenia § 457 OZ. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému sumu 828,10 eur a
žalovaný mu do podania návrhu uhradil až 903,04 eur. Žalovaný teda žalobcovi zaplatil dokonca vyššiu
sumu, než mu žalobca poskytol. Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrh žalobcu zamietol.

3. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Rovnaký nárok má aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane. Žalovaný si trovy konania neuplatnil,
preto mu súd ich náhradu nepriznal. Vedľajší účastník si uplatnil trovy právneho zastúpenia a vyčíslil ich
v podaní doručenom súdu dňa 5.11.2015. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú priznané
v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov nasledovne: prevzatie a
príprava zastúpenia 16.9.2014  51,45 eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci samej 1.10.2014
51,45 eur, účasť na pojednávaní 3.11.2015 51,45 eur, 2 x režijný paušál á 8,04 eur 16,08 eur, 1 x režijný
paušál á 8,39 eur. Cestovné náhrady: krátené o 1 - účasť aj na iných pojednávaniach 3.11.2015 cesta
Lučenec - Prievidza a späť, 240 km, VW GOLF, 1,4l benzín, náhrada za spotrebované PHM  0,07 l x
240 km x 1,208 eur/l  10,15 eur,  náhrada za každý 1 km jazdy 240 km x 0,183 eur   21,96 eur. Náhrada
za stratu času: krátené o 1 - účasť aj na iných pojednávaniach cesta Lučenec - Prievidza a späť dňa
3.11.2015 8 x polhodina á 13,98 eur, spolu 55,92 eur. DPH 20 %  za úkony vykonané po 15.4.2014
53,37 eur. Spolu 320,22 eur.
4. Proti tomuto rozhodnutiu, a to proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca a
žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, aby žalovanému nepriznal žiadne
trovy právneho zastúpenia prípadne, aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd priznal trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi, ktoré on nepokladá za účelne vynaložené. Vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom
vystupuje v obdobných konaniach na strane spotrebiteľov a podáva hromadné a obsahovo totožné
vyjadrenie iba s obmenou jednotlivého prípadu, avšak právna argumentácia je v obdobných veciach
úplne rovnaká. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo
5/2013. Ministerstvo hospodárstva poskytuje dotácie spotrebiteľským združeniam, udeľuje dotáciu na
zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi; napr. Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola
dňa 29.02.2012 udelená dotácia vo výške 4.000 eur. Súd neskúmal, či zo strany žalovaného, ide o
účelne uplatnené trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca na strane žalovaného si vyúčtoval trovy
za náhradu straty času za účasť na pojednávaní z Lučenca do Prievidze. Má za to, že táto položka
advokátskemu koncipientovi neprináleží, nakoľko podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je možné
náhradu za stratu času priznať len advokátovi, nie jeho zamestnancovi, ani advokátskemu koncipientovi.
Účelom náhrady straty času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda
stratu za čas počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú prácu. Prisúdená náhrada za stratu času
je riadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient je zamestnancom advokáta, ktorý je advokátom
vyslaný na služobnú cestu. Za tento čas advokátskemu koncipientovi nepatrí náhrada za stratu času,
ale náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona o cestovných náhradách. Ide o plnenie pracovných
povinností v rámci pracovného času, za ktorý patrí advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý
advokátskeho koncipienta zamestnáva, môže počas tohto času vykonávať inú odbornú prácu. Ak by
súd priznal náhradu za stratu času aj za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť
advokátskemu koncipientovi, potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej
práce, ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by potom v prípade
priznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím zastúpením v
rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov alebo svojich zamestnancov, náhrada za stratu
času by bola priznávaná opakovane, čo je v rozpore so zmyslom § 16 ods. 3 označenej vyhlášky. V
predmetnom konaní si za stratu času právny zástupca žalovaného vyúčtoval 8 polhodín v paušálnej
sume 13,98 eur, ktoré nie sú účelne vynaložené a v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom mu
neprináležia. Okrem vyššie uvedených skutočností dal do pozornosti súdu výpočet tarifnej odmeny trov
právneho zastúpenia žalovaného. Predmetná tarifná odmena je vypočítaná z istiny a úroku z omeškania
spolu vo výške 758,42 eur, čo pokladá za sporné, nakoľko výška tarifnej odmeny sa má odvíjať podľa
žalobcom uplatňovanej istiny v predmetnom konaní, ktorá je vo výške 627,40 eur ( § 9 ods. 1 a § 10 ods.
2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ).
Na základe tejto skutočnosti má za to že, trovy právneho zastúpenia vyčíslené právnym zástupcom
žalovaného nie sú správne. Na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že trovy právneho
zastúpenia žalovaného sú súdom priznané chybne.



5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrilo Združenia na ochranu občana  spotrebiteľa HOOS ( do
30.06.2016 ako vedľajší účastník na strane žalovaného ), podľa ktorého je rozhodnutie v napadnutej
časti správne a preto navrhovalo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
potvrdil. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že právo za stratu času strávenou na cestu na pojednávanie patrí
iba advokátovi a nepatrí advokátskemu koncipientovi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných
krajských súdov. Rovnako nesúhlasil s názorom žalobcu, že trovy neboli účelne vynaložené, pričom
rovnako poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov a Najvyššieho súdu SR.
6. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej
inštancie rozhodoval o náhrade trov konania. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval
splnenie podmienok pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd prvej inštancie o náhrade
trov konania rozhodoval v danej veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
7. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním zo dňa 20.07.2016 doručeným
odvolaciemu súdu dňa 21.07.2016, ktoré na základe predchádzajúceho návrhu na vstup vystupovalo
v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník v súlade s § 93 O.s.p., navrhlo
aby súd s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, naďalej konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt
konania podľa § 95 ods. 1 CSP. V podaní uviedlo, že zastáva názor, že pokiaľ právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bola na základe svojho úkonu
(návrh na vstup do konania) riadnym účastníkom konania pod procesným označením vedľajší účastník,
ostávajú účinky jej úkonu zachované, ostáva naďalej účastníkom konania a nie je potrebné podávať
nový (duplicitný) návrh na jej pribratie do konania pod novým procesným označením osobitný subjekt
konania. Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 CSP svojim obsahom a účelom zodpovedá
pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p., a preto ostáva
procesná kontinuita zachovaná na základe všeobecného pravidla o zachovaní právnych účinkov úkonov,
ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred
nadobudnutím účinnosti CSP musia byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme
určitosti procesných vzťahov. Iba pre prípad, že by sa súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, z
opatrnosti navrhoval, aby súd v súlade s 95 ods. 1 CSP pribral právnickú osobu, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, do konania ako osobitný subjekt konania. Iba pre
ten prípad súčasne žiadal, aby mu súd v súlade s § 262 ods. l CSP priznal náhradu trov konania za
obdobie do 30.06.2016.
8. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
9. Odvolací súd po preskúmaní návrhu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré
vystupovalo v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník, aby súd s označenou
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal
počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1
CSP, dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný a preto ho zamietol, nakoľko združenie k návrhu
nepriložilo v zmysle § 95 ods. 1 CSP súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať.
10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. podľa ust. § 388 CSP zmeniť, nakoľko nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
11. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie iba vo výroku o nároku na náhradu trov
konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie vo
zvyšnej časti ( výroky I. a II.  ) ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
12. Postavenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka do
30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv
podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy
Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal
Občiansky súdny poriadok, zanikol.



13. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex
priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti
novej právnej normy  sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou
normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím  účinnosti novej právnej normy, právne
nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia  zrušenou právnou
normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom
opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior  by rušil resp.
neuznával právne účinky úkonov vzniknutých  v dobe účinnosti lex priori),  ktorá je v našom právnom
poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.
14. Odvolací súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo  Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS na náhradu trov konania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.
15. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodoval o trovách
konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( do 30.06.2016 ako  vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného ) podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Správne konštatoval, že
keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania,
pričom rovnaký nárok má aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane. Nesprávne súd prvej inštancie
však postupoval pri vyčíslení trov právneho zastúpenia, keď do základu pre výpočet odmeny za jeden
úkon právnej pomoci, okrem istiny 627,40 eur, započítal aj žalobcom vyčíslené úroky z omeškania.
17. Podľa ust. § 10, ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
18. Uvedené ustanovenie výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva
pohľadávky. Úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Ak by základom
pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už
spomínanom ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Keďže sa tak nestalo,
tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky, z ktorej odvolací súd aj pri výpočte
úkonu právnej pomoci vychádzal.
19. Rovnako súd prvej inštancie pochybil, keď priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní vo výške 55,92 eur, nakoľko pokiaľ sa pojednávania
zúčastní advokátsky koncipient, advokát nemá právo na náhradu za stratu času za účasť na tomto
pojednávaní.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III.,
ktorým priznal náhradu trov konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( do 30.06.2016
ako vedľajší účastník na strane žalovaného ) tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci á 39,84 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd, účasť na pojednávaní), 2x režijný paušál á 8,04 eur a 1x režijný paušál á 8,39 eur, a
náhradu cestovných výdavkov vo výške 32,11 eur a DPH 20% vo výške 35,22 eur, celkom trovy právneho
zastúpenia vo výške 211,32 eur.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca mal úspech len čiastočný, odvolací súd rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca a Združenie na ochranu občana  spotrebiteľa HOOS nemajú nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho  súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :    Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/3/2015", "guid": "1e13e08b-a837-4bbe-a6f6-3c52cccb7189:4df4798d-3c7c-4fe1-afd6-e6108de20d02", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}], "citovane_v": []}