Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/85/2013 z 8. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. mája 2013, sp. zn. 19Co/85/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3611206503.3 Krajský súd Trenčín | 19Co/85/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3611206503.3 | 2013-05-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08274df6-11c3-4ca8-938f-c725665faf96 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3611206503.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/85/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611206503
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3611206503.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. R. XXX, zastúpenej P.. C. Q., advokátom v X., A. C. X proti odporcom 1) mal. V. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., V. XXX/XX, zastúpenej matkou M. J., bytom B., V. XXX/XX, t.č. bytom X., X. V. XXXX/XX,
2) F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. P. XXX/X, 3) F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. P. XXX/X,
zastúpenej matkou D. P., bytom X., J. P. XXX/X, odporkyne 1) až 3) zastúpené P.. P. L., advokátom
v K., V. XXXX/X, o určenie nemožnosti nadobudnutia dedičského podielu po poručiteľovi neb. J. A.,
zomr. XX.XX.XXXX, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13.
novembra 2012, č.k. 3C/120/2011-53, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyniam v 1. až 3. rade náhradu trov odvolacieho konania
v sume 127,95 Eur, do troch dní, k rukám P.. P. L..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol žalobný návrh navrhovateľky o určenie, že odporkyne v 1. až
3. rade nemôžu nadobúdať rovnakým dielom dedičský podiel po poručiteľovi neb.
J. A., zomr. XX.XX.XXXX, pozostávajúci z nehnuteľností nachádzajúcich sa v Obci V. R., katastrálne
územie V. R., zapísaných v KN, Správa katastra X. na LV č. XXX ako parcela č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 361 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX a
parcele č. XXX, záhrady o výmere 1.130 m2 v podiele 1-ica. Rozhodol, že navrhovateľka
je povinná zaplatiť odporkyniam v 1. až 3. rade náhradu trov konania, k rukám ich právneho zástupcu v
sume 324,92 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na
výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľka je bývalá družka neb. J. A.,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. J. A. so svojou bývalou manželkou F. A. bol podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. R., zapísaných Správou katastra X. na LV
č. XXX ako parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 361 m2,
rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX a parcele č. XXX - záhrady vo výmere
1.130 m2. Neb. J. A. svoje dve dcéry M. A. a D. A. vydedil listinou o vydedení zo
dňa 23.01.1991, spísanou do notárskej zápisnice pod číslom N 19/91 a NZ 20/91. Vydedené dcéry
poručiteľa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. PE-4C/138/03 domáhali
určenia neexistencie dôvodov vydedenia, ktorý návrh bol rozsudkom zo dňa 31.03.2005 zamietnutý.
Poručiteľ tiež zriadil závet, v zmysle ktorého odkázal celý svoj majetok, ktorý mal byť prejednaný po jeho
smrti ako pozostalosť, navrhovateľke, ktorú týmto ustanovil za univerzálnu dedičku, avšak rozhodnutím
Okresného súdu Partizánske, č.k. 3C/224/00-67 zo dňa 29.10.2001 súd určil, že závet, zriadený dňa
18.09.1998, je neplatný. S poukazom na to, že navrhovateľka spochybňuje dedičské právo odporkýň



a rozhodnutie súdu v predmetnej určovacej žalobe môže s definitívnou platnosťou usporiadať právne
vzťahy medzi účastníkmi a vniesť do ich právnych vzťahov istotu, považoval za opodstatnené v zmysle
ust. § 80 písm. c) O.s.p. právne vzťahy účastníkov konania vecne posúdiť a meritórne rozhodnúť. Ako
predbežnú otázku riešil, či sa vydedenie dcér poručiteľa M. A. a D. A. týka aj ich potomkov. Konštatoval,
že pokiaľ by súd dospel k pozitívnemu záveru, bol by návrh dôvodný, pretože odporkyne by nemohli
zdediť majetok po poručiteľovi. Ak by súd dospel k záveru, že odporkyne ako vnučky poručiteľa J. A.
neboli vydedené, boli by dedičkami po poručiteľovi a návrh by bolo potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
Nakoľko od spísania listiny o vydedení dňa 23.01.1991 do smrti poručiteľa dňa XX.XX.XXXX došlo
k zmene Občianskeho zákonníka, pričom zmenený bol aj právny inštitút vydedenia, súd vychádzal z
intertemporálneho ustanovenia § 873 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že platnosť listiny o
vydedení (zo dňa 23.01.1991) sa posudzuje podľa ustanovení účinných do 31.12.1991. Podľa právneho
stavu platného do 31.12.1991 bolo možné vydediť len potomka poručiteľa. Ust. § 469a Občianskeho
zákonníka je kogentným ustanovením, od ktorého nie je možné sa odchýliť. Vydedenie je možné len
poručiteľom a len voči potomkovi a len z dôvodov a spôsobom podľa Občianskeho zákonníka, pričom
vždy musí byť uvedený dôvod vydedenia. Právna úprava do 31.12.1991 neumožňovala v listine o
vydedení vydediť potomka a zároveň aj jeho potomkov v ďalšom stupni príbuzenstva púhym vyhlásením,
že účinky vydedenia sa vzťahujú aj na nich. Vydediť potomka v ďalšom stupni bolo možné len jeho
výslovným vydedením podľa § 469a Občianskeho zákonníka, teda označením potomka v ďalšom stupni
a dôvodov vydedenia v listine o vydedení. Pokiaľ poručiteľ výslovne neuviedol, že vydedenie sa vzťahuje
aj na odporkyne v 1. až 3. rade, tak tieto vydedené neboli. V konečnom dôsledku ich poručiteľ v listine
o vydedení nemohol ani vydediť, pretože v tom čase neboli narodené. Nakoľko poručiteľ odporkyne
nevydedil, stávajú sa dedičkami v prvej skupine podľa § 473 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka.
S ohľadom na tvrdenie navrhovateľky uviedol, že z hľadiska dedenia nie je podstatné, či poručiteľ
predpokladal alebo nepredpokladal, že vydedil aj svoje vnučky. Podstatné je, že neexistuje listina o
vydedení, ktorou by tieto vnučky boli vydedené. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešným odporcom priznal náhradu trov konania za právne zastúpenie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uplatnenému žalobnému návrhu vyhovie. Zdôraznila, že si je
vedomá toho, že ide o žalobu netypickú, ale právne možnú. Je toho názoru, že prvostupňový
súd nepochopil zmysel žaloby a argumentáciu o tom, prečo odporkyne 1), 2), 3) nemohli nadobudnúť
dedičský podiel, a prečo aktom smrti poručiteľa nemohli byť považované za dedičov zo zákona podľa §
473 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany bol zamietnutý žalobný
návrh o určenie neexistencie dôvodov vydedenia. Platil preto právny stav, že notárska zápisnica o
vydedení M. J. a D. P. je platná. Za takejto situácie nadobudli dedičské podiely vydedených dcér
ich deti - odporkyne. Tu sa však stala základná chyba pri právnej úvahe a pri vyriešení predbežnej
otázky, či deti vydedených detí majú zákonnú spôsobilosť nadobudnúť dedičstvo. Zdôraznila, že pokiaľ
sa závet vyhotovil pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, zákonom č. 509/1991 Zb., ktorý
nadobudol účinnosť 01.01.1992, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších predpisov. To platí aj o
platnosti vydedenia. Keďže predmetné vydedenie sa má posudzovať podľa doterajších predpisov, teda
podľa Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991, je evidentné, že poručiteľ J. A. vyhotovil listinu
o vydedení vzťahujúcu sa len na vydedenie dcér v súlade s týmto zákonom, a že toto vydedenie sa
posudzuje podľa práva platného a účinného v čase vyhotovenia uvedenej listiny. Nebolo preto nutné,
aby J. A. v ďalšom období listinu o vydedení dopĺňal o ďalších potomkov vydedených dedičov po
ich narodení. Keďže dcéry poručiteľa boli vydedené a ich potomkovia - poručiteľove vnučky neboli
podľa platnej listiny na základe existujúceho právneho stavu schopné dediť, malo sa postupovať na
základe ustanovení upravujúcich dedenie zo zákona. Konanie poručiteľa navrhovateľka zdôvodnila tým,
že platné právo v čase zriadenia listiny o vydedení poznalo vydedenie žijúcich zákonných dedičov a
neupravovalo pôsobnosť tohto vydedenia na iných ďalších potomkov. Keďže to zákon neupravoval,
tak nemohli byť ďalší potomkovia vydedení touto listinou za predpokladu, ak v čase jej spísania žili.
Poručiteľ vykonal daný prejav vôle vydedenia u notára v období, kedy vnučky nežili, to znamená,
že postupoval absolútne v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Nemal koho ďalšieho vydediť,
pretože iní potomkovia nežili. Zastávala názor, že prvostupňový súd správne neposúdil, že odporkyne
nemohli nastúpiť ako zákonné dedičky podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ich matky
boli nespochybnenou listinou vydedené a analogicky sa podľa zákona platného a účinného i v čase
23.01.1991 musia považovať za vydedené, či nespôsobilé dediť i ony z toho dôvodu, že ich matky
úspešne nedokázali v súdnom konaní poprieť platnosť listiny o vydedení rozsudkom na základe
hmotnoprávnych dôvodov. Poručiteľ vydedil svojich priamych potomkov (ich ďalší potomkovia vtedy



nežili) a v celkovom kontexte je potom potrebné vykladať vôľu poručiteľa tak, že ak by žili a zákon vtedy
platný by to pripúšťal, isto by vydedil aj ich.

Odporkyne 1) až 3) v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu potvrdil, nakoľko je správny po vecnej aj právnej stránke. Uviedli, že bez ohľadu na
to, kedy boli novelizované predpisy upravujúce právne vzťahy v Občianskom zákonníku, je právne
nástupníctvo aj po všetkých novelizáciách upravené rovnako. Riziko uplatnenej žaloby je v tom, že
takýto ojedinelý a súčasne špekulatívny návrh je podaný na docielenie zmeny platnej legislatívy, čo nie
je možné, a to ani pri zachovaní možnosti podať akékoľvek žaloby. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho
konania v sume 127,95 Eur.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p.

Okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým považoval uplatnený nárok navrhovateľky za nedôvodný, založil
na závere, že odporkyne 1), 2), 3) ako svojich zákonných dedičov poručiteľ nevydedil, stávajú sa
dedičkami v prvej skupine podľa § 473 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, a preto určovací
návrh, že odporkyne v 1. až 3. rade nemôžu nadobúdať rovnakým dielom dedičský podiel po poručiteľovi
J. A., zomrelom XX.XX.XXXX, v majetku vymedzenom žalobným petitom zamietol.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že odvolací súd
je rozsahom a dôvodom podaného odvolania viazaný. Navrhovateľka v podanom odvolaní výslovne
nevymedzuje, ktorý z odvolacích dôvodov stanovených v § 205 ods. 2 O.s.p. uplatňuje. Z obsahu
podaného odvolania je zrejmé, že namieta nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko výhradou proti
záverom prvostupňového súdu tvrdí, že pokiaľ právna úprava v čase zriadenia listiny o vydedení
(t. j. Občiansky zákonník účinný do 31.12.1991) poznala vydedenie žijúcich zákonných dedičov a
neupravovala pôsobnosť tohto vydedenia na iných ďalších potomkov a poručiteľ vykonal daný prejav
vôle vydedenia u notára v období, kedy vnučky nežili, znamená to, že postupoval absolútne v súlade
s vtedy platnou právnou úpravou. Podľa názoru navrhovateľky týmto svojím konaním podľa platného
zákona poručiteľ platne rozhodol o prechode vlastníckeho práva k majetku, ktorý vlastnil, na iných ako
žijúcich zákonných dedičov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu
práva a povinnosti. Pri aplikácii práva ide teda o to, či bol použitý správny predpis, a či bol správny jeho
výklad.

Vydedením sa rozumie prejav poručiteľovej vôle, ktorou odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu
inak podľa zákona patrilo. Občiansky zákonník stanovuje nevyhnutné obsahové náležitosti tohto prejavu
poručiteľa.

Podľa ust. § 469a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, podľa ktorého sa v danej
veci v zmysle ust. § 873 Občianskeho zákonníka posudzuje listina o vydedení zriadená poručiteľom
J. A. dňa 23.01.1991, poručiteľ môže vydediť potomka, pretože v rozpore s pravidlami socialistického
spolunažívania neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných
prípadoch. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ust. § 476 a § 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia. Z tohto zákonného znenia nepochybne vyplýva, že vydedenie
sa môže týkať ktoréhokoľvek potomka poručiteľa. Ak dôjde k vydedeniu po práve, má to pre potomka
poručiteľa za následok stratu subjektívneho dedičského práva v celom rozsahu, najmä v tej zložke, ktorá
predstavuje povinný podiel z dedičstva podľa § 479 Občianskeho zákonníka. Do tohto podielu potom
nastupujú potomkovia vydedeného.

Poručiteľ v tomto prípade vydedil svojich potomkov - dcéru M. a D. a nevydedil žiadnych iných ďalších
potomkov, preto odporkyne dôvodne nastúpili do dedenia po poručiteľovi ako potomkovia
vydedených, a preto žalobný návrh o určenie, že odporkyne v 1. až 3. rade nemôže nadobúdať rovnakým
dielom dedičský podiel po poručiteľovi neb. J. A., zomr. XX.XX.XXXX v označenom majetku,



nie je dôvodným. Za daných okolností nemožno prisvedčiť námietke navrhovateľky
v podanom odvolaní, že nakoľko poručiteľ postupoval v čase zriadenia listiny o vydedení v súlade s
vtedy platnou právnou úpravou a potomkovia nežili, týmto svojím konaním poručiteľ rozhodol o prechode
vlastníckeho práva k majetku, ktorý vlastnil, na iných ako žijúcich zákonných dedičov. Z listiny o vydedení
totiž nevyplýva vydedenie odporkýň ako zákonných dedičov a ani nemožno prisvedčiť záveru, že účinky
vydedenia potomkov poručiteľa (dcér M. a D.) sa automaticky vzťahujú aj na potomkov vydedených
osôb, t. j. na odporkyne.

Prvostupňový súd teda vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky nie je dôvodný, pretože poručiteľ posudzovanou listinou o vydedení odporkyne 1), 2), 3)
nezbavil dedičského práva.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Okresný súd v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v
prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný
prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, prijaté závery primerane vysvetlil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p.,
na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu.

V odvolacom konaní mali úspech odporkyne 1), 2) 3), preto odvolací súd uložil navrhovateľke, aby
nahradila odporkyniam 1), 2), 3) náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú v odmene za
vykonanú právnu službu, a to 1 úkon právnej služby pri spoločnom úkone pri zastupovaní troch osôb 3
x 30,35 Eur + režijný paušál 7,81 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Navrhovateľka je povinná náhradu trov konania, prisúdenú odporkyniam, zaplatiť do rúk ich advokáta.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .