Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/79/2016 z 19. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. decembra 2016, sp. zn. 26Co/79/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2513213027.1 Krajský súd Trnava | 26Co/79/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2513213027.1 | 2016-12-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 255 ods. 1 CSP, § 370 ods. 1 CSP, § 370 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4d0de8d-cd7a-4b5e-a3f6-913a956149d2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2513213027.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/79/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513213027
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2513213027.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanej: G. L., nar. XX. K. XXXX, bytom D., E.F. E. XXXX/X, zastúpenej splnomocnenkyňou: Kanisová
& Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, Bratislava, Špitálska 10, o 1.578,10 eur s
príslušenstvom, o späťvzatí žaloby žalobkyňou a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany z 12. októbra 2015 č.k. 5C/47/2014-57, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby sa n e p r i p ú š ť a a rozsudok súd prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
rozhodnutia o trovách konania sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu v celom rozsahu zamietol a II.
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 346,75 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Takéto svoje rozhodnutie v časti rozhodnutia o náhrade trov konania
odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou priznania účelne
vynaložených trov konania žalovanej z dôvodu jej plného úspechu v spore, kedy za účelné trovy konania
žalovanej považoval len trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2015 a
vyčíslené podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 v spojení s § 13a vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a účasť
na pojednávaní konanom dňa 12. októbra 2015 po 71,37 eur (spolu za dva úkony 142,74 eur), 2 x režijný
paušál po 8,39 eur (spolu režijný paušál 16,78 eur), náhradu cestovných výdavkov v sume 54,56 eur za
jednu cestu z Bratislavy do Piešťan za účelom účasti na pojednávaní (z toho 14,78 eur za spotrebované
pohonné hmoty a 30,78 eur ako základnú náhradu) a napokon náhradu za stratu času pri uvedenej
ceste do Piešťan podľa § 17 ods. 1 práve citovanej vyhlášky, vyčíslenú v sume 83,88 eur a to za 6
polhodín, to všetko aj s DPH vo výške 20% zo sumy 288,96 eur, teda celkovo trovy konania v sume
346,75 eur z pôvodne uplatnenej náhrady trov konania žalovanou v sume 597,79 eur. Súd prvej inštancie
nepriznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia za nahliadnutie žalovanej do spisu na Okresnom
súde Piešťany po prevzatí zastúpenia v sume 71,37 eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál 8,39
eur ako aj k takémuto nahliadnutiu do súdneho spisu prislúchajúcu náhradu cestovných výdavkov za
používanie motorového vozidla a náhradu za stratu času za jednu cestu z Bratislavy do Piešťan súvisiacu
s nahliadaní do spisu, vyhodnotiac takéto trovy za neúčelné a to jednak s ohľadom na výšku vzniknutých
trov ako aj nevyužitú možnosť právneho zástupcu žalovanej vyžiadať si relevantné listiny (pokiaľ tieto
neboli doručené žalovanej) od súdu v písomnej forme a to poštou.



2. Rozsudok bol doručený splnomocnenkyni žalobkyne 12. novembra 2015.

3. Žalobkyňa podaním z 12. novembra 2015, doručeným súdu prvej inštancie 23. novembra 2015,
vzala žalobu v celom rozsahu späť, a to bez uvedenia dôvodu takéhoto späťvzatia žaloby. Následne
splnomocnenkyňa žalobkyne dňa 30. novembra 2015 podala odvolanie voči rozsudku súdu prvej
inštancie v časti rozhodnutia o náhrade trov právneho zastúpenia s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
v tejto časti veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac nesprávnosťou rozhodnutia o trovách
konania súdom prvej inštancie, ktorý údajne žalovanej priznal náhradu trov konania aj za nazretie do
spisu, hoci takýto úkon je už súčasťou úkonu právnej pomoci, akým je príprava a prevzatie právneho
zastúpenia.

4. Žalovaná na výzvu súdu prvej inštancie z 12. decembra 2015 (vyzývajúcu túto na jej vyjadrenie
sa ku späťvzatiu žaloby žalobkyňou) svojím podaním z 21. januára 2016 vyjadrila svoj nesúhlas so
späťvzatím žaloby a to jednak z dôvodu jej obavy, že ak toto konanie (v ktorom bola žalovaná v celom
rozsahu úspešná a rozhodnutie vo veci samej tvorí prekážku opätovného rozhodovania o tejto veci)
by bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby, žalobkyňa by opätovne iniciovala jeho začatie novou
žalobou, ako aj z dôvodu jej obavy pred ďalšími zrážkami z jej mzdy na úhradu predmetného úveru,
keďže žalobkyňa sa v minulosti už takéhoto konania dopustila (žalovanej zarážala z jej mzdy zrážky na
splátky úveru aj potom, čo žalovaná úver v celom rozsahu uhradila). V konečnom dôsledku dôvodom jej
nesúhlasu so späťvzatím žaloby, je aj snaha žalovanej dosiahnuť od žalobkyne vydanie bezdôvodného
obohatenia sa žalobkyne na úkor žalovanej v rozsahu finančných plnení, ktoré jej žalovaná nad rámec
svojej povinnosti vyplývajúcej jej z úverového vzťahu zaplatila. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti
rozhodnutia o trovách konania navrhla ako vecne správny potvrdiť, keďže z odôvodnenia samotného
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie žalovanej nepriznal náhradu trov konania za
nahliadnutie do spisu (ako to namietala žalobkyňa vo svojom odvolaní), keďže takýto úkon právnej
pomoci (uplatnený žalovanou) vyhodnotil ako neúčelný.

5. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p. (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia súd späťvzatie žaloby nepripustí,
ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

6. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu späť po vydaní rozsudku, avšak ešte pred uplynutím
jej odvolacej lehoty, teda až v čase, kedy na toto súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek
zareagovať; šlo tu o prípad späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť
konanie (ktorá právoplatnosť by mohla nastať buď márnym uplynutím príslušnej lehoty obom stranám
alebo vecným rozhodnutím o prípadnom odvolaní). Príslušným podaním (späťvzatím žaloby) takto
žalobkyňa privodila aj stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) otázkou prípustnosti späťvzatia
žaloby. Dikcia "zo závažných dôvodov nesúhlasí" indikuje, že nemusí ísť o nevyhnutné dôvody alebo
záujmy právne. Žalovaný môže mať aj iné ako len právne dôvody na to, že so späťvzatím žaloby
nesúhlasí. Bez akýchkoľvek pochybností je možné konštatovať, že takýmito dôvodmi môžu byť aj
dôvody ekonomické, ako to namietala aj samotná žalovaná vo svojom vyjadrení sa ku späťvzatiu žaloby
žalobkyňou.

7. Posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Súd pri
posudzovaní závažnosti dôvodov súd berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu
uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska
právneho a faktického stavu vzťahov medzi sporovými stranami a dopad na postavenie sporových strán,
najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak
dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať
podľa § 96 ods. 2 O.s.p. (teraz § 370 C.s.p.). V opačnom prípade konanie zastaví (tu pozri uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010 spis. zn. 4Cdo 136/2010).

8. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa sa v konaní domáha voči žalovanej zaplatenia
sumy 1.578,10 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania počítaným od 2. januára 2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalobkyňou žalovanej na základe



zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100003157 z 27. decembra 2007. Na základe
predmetnej zmluvy mal byť žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.792,47 eur a následne
dňa 23. decembra 2010 ďalší revolving vo výške 2.422,56 eur (teda spolu finančné prostriedky vo výške
4.215,03 eur) ktorý (údajný revolving) sa žalovaná zaviazala splatiť dvadsiatich štyroch mesačných
splátkach vo výške 100,94 eur, v termínoch podľa splatnosti podľa nového splátkového kalendára.
Vychádzajúc zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe je potom zrejmé, žalovaná sa mala dostať do
omeškania s úhradou splátok už pri splátke číslo 4, pričom do zosplatnenia úveru žalobkyni zaplatila
sumu 5.689,58 eur (teda viac ako na základe neplatnej ( prípadne neexistujúcej) úverovej zmluvy
skutočne čerpala) a ako to vyplynulo z jej výpovede na pojednávaní súdu, žalobkyňa jej napriek tomu
naďalej zrážala finančné prostriedky z jej mzdy na úhradu splátok úveru, čo malo bez akýchkoľvek
pochybností nepriaznivý dopad na finančnú situáciu žalovanej a ohrozovalo jej práva a právom chránené
záujmy na ochranu jej majetku. Ani zo späťvzaia žaloby nebolo možné ustáliť, že žalobkyňa sa stotožnila
so závermi súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti jej nárokov uplatnených v tomto konaní a tak obavu
žalovanej, že si tie isté nároky uplatní opätovne považoval aj odvolací súd za plne dôvodnú.

9. Vzhľadom na tieto skutočnosti, považujúc požiadavku žalovanej (vystupujúcej v tomto konaní v
postavení spotrebiteľa) na prejednanie a rozhodnutie veci za dôvodnú, odvolací súd podľa § 370 ods. 2
C.s.p. späťvzatie žaloby nepripustil a vec v rozsahu podaného odvolania žalobkyňou v časti rozhodnutia
o náhrade trov konania vecne prejednal.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1
v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.,
aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p., po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent
v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej
časti rozhodnutia o trovách konania vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

12. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách
konania a to z pohľadu namietaného údajného duplicitného priznania náhrady trov právneho zastúpenia
žalovanej za prípravu a prevzatie zastúpenia, ako aj za nazretie do súdneho spisu v rámci takejto
prípravy.

13. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého



rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.(2).

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie
dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a
odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať
sa s námietkou žalobkyne dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine), že takáto jej odvolacia námietka o
duplicitnom priznaní náhrady trov právneho zastúpenia žalovanej za prípravu a prevzatie zastúpenia a
súčasne aj za nazretie do súdneho spisu počas takejto prípravy - teda 2 krát za ten istý úkon, keďže
nazretie do súdneho spisu je potrebné považovať za súčasť úkonu právnej pomoci označovaného ako
prevzatie a príprava zastúpenia neobstojí, pre jej nepatričnosť. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku totiž jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie žalovanej z dôvodu neúčelnosti nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia za nahliadnutie žalovanej do spisu na Okresnom súde Piešťany po
prevzatí zastúpenia v sume 71,37 eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál 8,39 eur, ako aj k takémuto
úkonu prislúchajúcu náhradu cestovných výdavkov za používanie motorového vozidla a náhradu za
stratu času za jednu cestu z Bratislavy do Piešťan, súvisiacu práve s takýmto nahliadaní do spisu,
vyhodnotiac takéto trovy za neúčelné a to jednak s ohľadom na výšku vzniknutých trov, ako aj nevyužitú
možnosť právneho zástupcu žalovanej vyžiadať si relevantné listiny priamo od súdu, pokiaľ tieto neboli
doručené žalovanej.

15. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná a podľa § 369 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. jej vzniklo
právo na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

16. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).