Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoE/108/2012 z 17. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. januára 2013, sp. zn. 4CoE/108/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8411206293.1 Krajský súd Prešov | 4CoE/108/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8411206293.1 | 2013-01-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, OZ, ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99215006-7fbf-4ff3-a7ea-cc6918470891 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8411206293.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/108/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411206293
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411206293.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava,
IČO:45869464, právne zastúpený Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18,
Bratislava, IČO: 35 940 875 proti povinnému R. F., bytom L. T. M. XX, V., o vymoženie 515,88 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 5Er 962/2011-62 zo
dňa 10.08.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 09.09.2011.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vymoženia istiny vo výške 515,88 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
a MEDIAČNÁ, a. s., Bratislava, sp. zn. IIB0310167 zo dňa 28.04.2011.

Ďalej uviedol, že uznesením č.k. 5Er 962/2011-25 zo dňa 25.01.2012, exekučné konanie vedené u
súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, sp.zn. EX 2804/11 zastavil. Krajský súd v Prešove uznesením
č.k. 4CoE 26/2012 - 60 zo dňa 30.07.2012 zrušil uvedené rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie s odôvodnením, že zo strany súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Súd
prvého stupňa mal postupovať podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodnúť o
žiadosti o udelenie poverenia.

Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1 a
2, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákona o rozhodcovskom konaní) a
uviedol, že súd je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný preskúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti
exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie je také
zákonné ustanovenie, ktoré by bránilo vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto
ustanovením je aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 44 Ods. 2 Exekučného
poriadku však súd musí zamietnuť návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistí rozpor
exekučného titulu so zákonom.

Následne súd poukázal na ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluva,
ktorú uzavrel oprávnený s povinným spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s tým,



že dojednanú rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka)
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom,
lebo rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy č. 5 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalá. Poukázal na to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a to ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Súd zdôraznil, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.

Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu. Bol toho názoru, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku rozhodcovským súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený
v ustanovení § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda vtedy, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi, je tak viazaný
na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie
každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom.
Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Ďalej poukázal na ust. § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), v zmysle ktorého si jeho právny predchodca plnil svoju
povinnosť. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo zrušiť
napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s.
p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.



Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
ROZHODOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, IIB0310167 zo dňa 28.04.2011, ktorým
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 515,88 Eur spolu s príslušenstvom a
náhradou poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (v spise na čl. 4).

Z predloženej zmluvy o úvere č. 7087519505 zo dňa 21.10.2005 (v spise na č.l. 15) uzavretej
medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou a.s., Bratislava, vyplýva,
že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 995,81 Eur (30.000,- Sk) ktorý sa povinný zaviazal
splácať v 60 mesačných splátkach po 30,70 Eur (925,- Sk). Ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej len RPMN) bola 11,21 %. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú všeobecné obchodné
podmienky pre úver, v ktorých článku 9 bode 9.2. je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej
všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú riešiť dohodou zmluvných strán. Ak k takej dohode nedôjde, klient
banky prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich
so zmluvou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
ROZHODOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava. Miesto rozhodcovského konania je
Bratislava.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania
(č.l. 15 spisu), z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba -
nepodnikateľ a oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je teda
nepochybné, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa
Obchodného zákonníka označuje ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. ako zmluvu spotrebiteľskú. Z tohto
dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Navyše v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. dňa
24.10.2005 povinný uviedol ako zamestnávateľa Obec L. T. M.. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si
povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej
obsah. Namietané nesprávne právne posúdenie nebolo dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že neprijateľnou podmienkou je taktiež
rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie
inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil
rozhodcovskému konaniu. Navyše povinný ako spotrebiteľ nemal v danom prípade ani možnosť výberu
rozhodcovského súdu, pretože tento bol presne stanovený v rozhodcovskej doložke.

Odvolací súd dodáva, že dané ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé.
Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm.
q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami
výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej
základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje
exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Po zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie,
ktoré je nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie
zastaviť. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy a judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie.

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len
rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky.



Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj v súlade s ust. § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa
aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navyše je v rozpore s ust. § 4 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky nie je podpísané účastníkmi zmluvy.
Ani v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené. Navyše rozhodcovský súd nie je orgánom
verejnej moci a taktiež ani jeho rozhodcovské rozsudky nemôžu byť rozhodnutím orgánu verejnej moci.
Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od súkromných osôb (nález
Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 174/2002).

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.