{"guid": "ad805e9b-e040-4fe3-8e8c-e411531bbb84:02a399e2-d7ad-4c6f-80c0-e03ab46f76c7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4212203560.1", "spisova_znacka": "9Co/107/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/107/2013 z 29. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2013, sp. zn. 9Co/107/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4212203560.1", "identifikacne_cislo": "4212203560", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "nazov": "§ 93 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 146 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-47", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-137", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02a399e2-d7ad-4c6f-80c0-e03ab46f76c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4212203560.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4212203560.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4212203560.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/107/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212203560
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4212203560.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5,
IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Q. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., S. XX/X, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42
260 086, zastúpené HKP Legal, s. r. o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 3.361,71 eura
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 26. novembra 2012, č. k. 13C/257/2012-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho
účastníka   m e n í    tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
v sume 333,02 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal, s. r. o., do troch dní
od právoplatnosti  tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 50,40
eura, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal,              s. r. o., do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o zaplatenie 3.361,71 eura s 13%
úrokom z omeškania zo sumy 1.263,03 eura od 16. 10. 2009 do zaplatenia, odporcovi náhradu trov
konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 159,17 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka na strane odporcu č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Posledným výrokom vrátil navrhovateľovi zo zaplateného súdneho poplatku za návrh sumu 194,87 eura
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava,          po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zastal názor,
že s poukazom na § 93 ods. 4 OSP má aj vedľajší účastník na strane odporcu procesné právo vzniesť
námietku premlčania v rámci obrany proti žalobnému návrhu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR,
sp. zn. 25Cdo 539/2008 z 19. 02. 2009). S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tento názor zastal
aj navrhovateľ, ktorý po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu do
konania s námietkou premlčania, to všetko dňa 05. 10. 2012, prípisom z 12. 10. 2012 súdu oznámil, že
návrh berie späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť s tým, že mu bude vrátený súdny poplatok.
Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie vo veci odročil na neurčito, za účelom doručenia späťvzatia
návrhu ostatným účastníkom konania. Keďže späťvzatie návrhu je v dispozícii navrhovateľa, súd prvého
stupňa konanie podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP zastavil v celom rozsahu. Okrem toho v súlade
s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. navrhovateľovi zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo
výške 201,50 eura vrátil sumu 194,87 eura, teda mu vrátil súdny poplatok za návrh krátený o 6,63
eura cestou príslušného daňového úradu. Rozhodnutie o náhrade trov konania, ktorého predmetom
bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, založil na ustanovení § 146 ods. 2 OSP veta prvá.
Navrhovateľ, bez zavinenia odporcu, zobral návrh v celom rozsahu späť pred otvorením pojednávania.



Teda v danej veci sa konanie muselo zastaviť pre správanie navrhovateľa. Súd nemal preukázaný žiadny
dôvod hodný osobitného zreteľa pre postup podľa § 150 ods. 1 OSP. S poukazom na uvedené ustálil,
že navrhovateľ, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 159,17 eura, ktorá je podľa § 149 ods. 1 OSP
splatná na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Priznaná náhrada trov
konania pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za dva
úkony právnej pomoci (prevzatie veci a podanie vyjadrenia z 10. 05. 2012) po 58,69 eura za úkon
(analogicky podľa § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keďže je zrejmé, že ide o zastupovanie
spotrebiteľského združenia advokátom, teda združenia, ako právnickej osoby, ktorého predmetom je
ochrana práv spotrebiteľa v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom pre absenciu úspešného účastníka
konania nie je možná aplikácia § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky), dva režijné paušály po 7,63 eura a 20%
DPH. Následne vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo 14. 11. 2012 k návrhu vo veci,
ktoré bolo súdu doručené dňa 22. 11. 2012, teda už po doručení späťvzatia návrhu tomuto vedľajšiemu
účastníkovi, nepovažoval za účelný úkon. Okrem toho rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli a ani postupom podľa § 151 ods. 1 OSP odporca
nenavrhol rozhodnúť o povinnosti navrhovateľa nahradiť mu trovy.

Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník na strane odporcu včas odvolanie v časti výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnej
aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb na prejednávanú vec. S poukazom na § 10 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm.
b), § 11 ods. 2 vyhlášky zastal názor, že aplikácia § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky na daný skutkový stav
nie je náležitá. Jednak mal za to, že vedľajší účastník nie je samotným spotrebiteľom, ale právnickou
osobou založenou za účelom ochrany práv spotrebiteľov. Okrem toho nebol toho názoru, že by odporca
- spotrebiteľ nebol v spore úspešný. Mal za to, že odporca bol v spore úspešný práve v dôsledku úkonov
vedľajšieho účastníka stojaceho na jeho strane a to tým spôsobom, že navrhovateľ bol kvôli vznesenej
námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka nútený vziať návrh na začatie konania späť a
následne bolo konanie v celom rozsahu zastavené. Okrem toho uviedol, že ust. § 11 ods. 1 písm. b)
vyhlášky by sa podľa neho nemalo aplikovať v prospech navrhovateľa, ale výlučne v prospech odporcu,
teda výlučne v prípadoch, ak by bol klient - spotrebiteľ povinný nahradiť svojmu právnemu zástupcovi
- advokátovi trovy konania. Z uvedených dôvodov bol toho názoru, že súd mal v prejednávanej veci
o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky v spojitosti s ust. § 10 ods. 1
vyhlášky, a teda priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 333,02
eura, čiže tak, ako si ju v konaní riadne uplatnil a špecifikoval. V ostatnej časti sa plne stotožnil s právnym
názorom súdu na prejednávanú vec. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu
súdu uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť v časti výroku o výške priznanej náhrady trov právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, ako aj si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, okrem
vedľajšieho účastníka, napadol včas podaným odvolaním aj navrhovateľ z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal pritom na cieľ Spotrebiteľského združenia OSA, na základe čoho
zastal názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Mal za to, že z údajov registrácie Ministerstva
vnútra SR vyplýva, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie,
ako aj majú možnosť využívať určenú podporu ministerstva. Okrem toho, vychádzajúc z vlastných
skúseností namietal, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného považoval za zrejmé, že pred zaslaním oznámenia
o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše dodal, že
vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných
skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. V zmysle vyššie uvedeného zastal názor, že trovy
konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Zároveň upozornil na skutočnosť,
že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania
neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka
k predmetu konania. Poukázal na obdobný právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze sp.



zn. II. ÚS 78/03. Uvedený právny názor potvrdili rôzne senáty aj viacerých krajských súdov. Z uvedených
dôvodov považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné,
účelové a nehospodárne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a
v zmysle § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si
uplatnil aj trovy konania v odvolacom konaní.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník, uvádzajúc, že vo svojom podaní
uviedol relevantnú právnu argumentáciu, ktorá viedla k späťvzatiu návrhu na začatie konania zo
strany navrhovateľa. Poukázal taktiež na skutočnosť, že námietka premlčania pritom nebola daná
zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu, keďže námietka premlčania
je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych právnych predpisov. Bez právneho posúdenia
veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní
nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný
účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých
navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac
obsahovali aj neprijateľné podmienky. Okrem toho namietal, že nepriznaním náhrady trov konania by
súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv
vedľajšieho účastníka garantovaných o.i. v § 93 ods. 4 OSP a znemožnil mu tak reálny výkon úloh
spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Súd by zároveň fakticky odňal spotrebiteľovi právo
na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Pokiaľ by
súd chcel aplikovať argumenty navrhovateľa na všetky konania, nemohol by pre prípad plného úspechu
v konaní navrhovateľa priznať navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ
je v konaniach zastúpený advokátom, na základe čoho si v konaniach uplatňuje náhradu trov právneho
zastúpenia, pričom používa pre množstvo prípadov štruktúrou aj právnou argumentáciou podobné
podania. Vzhľadom na uvedené považoval argumentáciu navrhovateľa za tendenčnú a irelevantnú a
považoval za dôvodné priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, keďže nie je vylúčené, aby si
vedľajší účastník, ak zostane až do právoplatného skončenia veci, nemohol uplatniť jemu vzniknuté
trovy. Zdôraznil pritom, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť
advokátom. Okrem toho bol tiež toho názoru, že v predmetnom konaní neexistuje dôvod na aplikáciu §
150 OSP. Záverom pre prípad, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom navrhovateľa, požiadal odvolací
súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP pred vydaním rozhodnutia konanie prerušiť a požiadať Súdny
dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné
právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony
združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti
spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke. Zároveň požiadal o
priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že pridŕžajúc
sa svojich tvrdení vyjadrených v odvolaní mal za to, že v predmetnom prípade nemožno hovoriť o
trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Zastal názor, že vedľajší účastník
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach, a preto právne zastúpenie považoval za neúčelné a nadbytočné. Vzhľadom
na to, že združenie udelilo právnemu zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát
má vykonávať úkony právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu združenia, videl dôvodnú
pochybnosť v tom, či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného
konania. Z uvedeného považoval za zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej
služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s klientom. V tejto súvislosti upozornil na to, že právny
zástupca vedľajšieho účastníka sa o predmete konania dozvedel až po vstupe do konania. Okrem toho
poukázal na skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov súd neporuší
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, keďže
tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom
vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Zastal tiež názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe
jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti
konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 OSP a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o trovách



konania preskúmať a v zmysle § 220 OSP ho zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania neprizná.

Písomne vyjadrenie k odvolaniam zo strany odporcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaných odvolaní podľa
§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
trov konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že  navrhovateľ sa ním
proti odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3.361,71 eura spolu s úrokom z omeškania 13% ročne zo sumy 1.263,03 eura od
16. 10. 2009 do zaplatenia a poplatok za súdne konanie 201,50 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia vo
výške 499,56 eura vrátane DPH. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 07. 03. 2005 uzavrel
postupca s odporcom Zmluvu č. 211990390, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy SY. poskytla odporcovi peňažné prostriedky.
Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa
zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy.

Dňa 07. 06. 2012 bolo súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, jeho
žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania a vyjadrenie - vznesenie námietky premlčania. Zároveň
požiadal o priznanie náhrady trov konania. Následne, dňa 02. 07. 2012 bolo súdu prvého stupňa
doručené podanie navrhovateľa, v rámci ktorého upresnil návrh na začatie konania tak, že žiadal, aby
odporca bol povinný zaplatiť mu do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu vo výške 3.361,71
eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.263,03 eura od 16. 10. 2009 do zaplatenia a
súdny poplatok vo výške 201,50 eura, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 499,56 eura. Súd
prvého stupňa podaním zo dňa              14. 09. 2012, č. k. 13C/257/2012-56 oznámil navrhovateľovi
vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Predmetné oznámenie súdu prvého stupňa
navrhovateľ prevzal dňa 05. 10. 2012. Následne, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18. 10.
2012 navrhovateľ zobral svoj  návrh na začatie konania v zmysle § 96 ods. 1 OSP späť v celom rozsahu,
žiadal konanie zastaviť a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Navrhol, aby súd o trovách
vedľajšieho účastníka rozhodol v zmysle § 150 OSP.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o zaplatenie 3.361,71 eura s 13%
úrokom z omeškania zo sumy 1.263,03 eura od 16. 10. 2009 do zaplatenia, odporcovi náhradu trov
konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 159,17 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka na strane odporcu č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Posledným výrokom vrátil navrhovateľovi zo zaplateného súdneho poplatku za návrh sumu 194,87 eura
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedené uznesenie
napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane odporcu vo výroku, ktorým mu súd
prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške 159,17 eura.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi. Pod pojem každý spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby,
akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatnil, ale musí počítať



s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod
na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov  včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy  dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ak došlo k zastaveniu konania (napríklad podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP                  v prípade, že
navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania), nemá zásadne žiadny              z účastníkov (§ 146
ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146
ods. 2 OSP) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného
konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť
zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý
návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne.

K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého                  z účastníkov.
Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo
pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ
domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že
podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v
tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal.

Povinnosť hradiť trovy konania sa môže v jednotlivých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá.
Ustanovenie § 150 odsek 1 OSP preto umožňuje súdu, aby v takýchto výnimočných prípadoch z
dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom, vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak
mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Ide o odchýlku zo
zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Keďže toto
ustanovenie negatívne dopadá na účastníka, ktorý by mal inak právo na náhradu trov konania, jeho
použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu         k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej
situácie účastníkov. V takomto prípade súd musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy tiež treba
brať také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov v konaní.
Súd teda musí starostlivo posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu.



Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o
zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, ustanovenie odseku 1 písm. b) sa nepoužije, ak bol
klient v spore zo spotrebiteľskej zmluvy čo i len čiastočne úspešný.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby jedna trinástina výpočtového základu, pokiaľ je klientom spotrebiteľ a jedná sa o zastupovanie v
spore zo spotrebiteľskej zmluvy. Novela do ust. § 11 doplnila nový ods. 2, podľa ktorého, ak bol klient
v spore zo spotrebiteľskej zmluvy úspešný čo len čiastočne, nepoužije sa ustanovenie § 11 ods. 1
písm. b) vyhlášky. V uvedenom prípade patrí advokátovi tarifná odmena podľa § 10 vyhlášky, t.j. podľa
všeobecného výpočtu odmeny.

V preskúmavanej veci je nesporné, že podaním zo dňa 12. 10. 2012 navrhovateľ zobral svoj návrh na
začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa správne v zmysle
ust. § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil, pričom je nesporné, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ,
a preto tu nastupuje v zmysle § 146 ods. 2 OSP povinnosť toho, kto zavinil zastavenie konania nahradiť
druhej strane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho
práva. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP, avšak nesprávne na daný prípad aplikoval ustanovenie § 11
ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, pretože v danom prípade niet sporu o tom, že išlo o právne zastúpenie spotrebiteľského
združenia a nie spotrebiteľa. Okrem toho aplikáciu daného ustanovenia vylučuje aj skutočnosť, že
spotrebiteľ bol v konaní úspešný, a preto advokátovi patrí tarifná odmena podľa § 10 vyhlášky, ako si
ju aj správne vyčíslil a žiadal priznať.

Pokiaľ súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 159,17 eura
aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky na výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby, odvolací súd považuje jeho rozhodnutie za nesprávne. Z týchto dôvodov
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa priznania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podľa § 220 OSP zmenil a vedľajšiemu účastníkovi
priznal náhradu trov konania v sume 333,02 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej pomoci
(prevzatie veci a vyjadrenie k veci) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 2 x 131,13 eura, režijného paušálu za 2 úkony
podľa  § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 2 x 7,63 eura a DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky
v sume 55,50 eura (20% z 2 x 131,13 eura + 2 x 7,63 eura). Ohľadom súdom prvého stupňa nepriznanej
odmeny za úkon - vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 14. novembra 2012,
odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že ide o úkon vynaložený neúčelne, pretože
k jeho vykonaniu došlo až po späťvzatí návrhu. Naviac, z odvolania vedľajšieho účastníka na strane
odporcu nevyplýva, že by tento úkon v rámci odvolania vôbec požadoval.

K navrhovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ust. § 146 ods. 2 OSP, resp. k hodnoteniu úkonov
právnej služby vykonaných právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na strane odporcu za neúčelné
a nadbytočné a aplikácii § 150 OSP, odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa dodáva, že s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4 OSP, ktoré výslovne ustanovuje, že vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, je podľa odvolacieho súdu možné v tejto
veci vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých
prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník
podporuje. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov
a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení
na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania



ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy
konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajšiemu účastníkovi
umožňuje vstúpiť do konania ustanovenie § 93 ods. 2 a 3 OSP a to i z vlastného podnetu, pričom vstup
vedľajšieho účastníka navrhovateľ nenamietal. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje
každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť
i advokát. Uvedené zákonné ustanovenie, ale ani čl. 47 ods. 2 Ústavy SR nevylučuje, aby aj združenie na
ochranu spotrebiteľa bolo zastúpené advokátom. Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné dospieť
k záveru, že vedľajší účastník má v zásade právo na náhradu trov konania, avšak vždy je potrebné
posudzovať účelnosť trov právneho zastúpenia v každom individuálnom prípade. V danom prípade
odvolací súd videl účelnosť vynaložených trov už v samotnom charaktere vedľajšieho účastníctva, keď
vedľajší účastník vstúpil v danom konkrétnom prípade do konania za účelom ochrany práv spotrebiteľa.
Účelnosť vynaložených trov odvolací súd videl i v tom, že práve v dôsledku úspešne vznesenej námietky
premlčania zobral navrhovateľ svoj návrh späť a došlo k zastaveniu konania. Uvedené potvrdzuje aj
skutočnosť, že k späťvzatiu návrhu došlo po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka na
strane odporcu navrhovateľovi.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
úspešnému vedľajšiemu účastníkovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej pomoci (podané odvolanie zo dňa 17. 12. 2012 + vyjadrenie k
odvolaniu navrhovateľa zo dňa 17. januára 2013) vo výške         2 x 13,28 eura, t.j. 26,56 eura (v zmysle
§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004  Z. z.), režijného paušálu vo výške 7,63 eura + 7,81
eura a 20% DPH. Spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 50,40 eura. Keďže predmetom
odvolacieho konania boli iba trovy konania, a nie vec sama, z ktorej si právny zástupca nesprávne žiadal
priznať odmenu, základná sadzba tarifnej odmeny bola vo výške 26,56 eura, ktorá sa v zmysle § 14
ods. 3 písm. b) vyhlášky znížila na 1 -cu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/257/2012", "guid": "921e3767-1c10-4b17-aedf-42298b301866:f093f3bc-b311-46cb-a557-b2fa87c16b4d", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}], "citovane_v": []}