Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/31/2016 z 11. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 11. apríla 2016, sp. zn. 13Cob/31/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5415202378.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/31/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5415202378.1 | 2016-04-11 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24e61b06-c534-4fa5-97ef-46257a158243 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5415202378.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/31/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415202378
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415202378.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky: Eva Vonšáková, s miestom
podnikania Severná 781/25, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 32 271 522, proti odporcovi: VOLKSWAGEN
Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, v konaní
o návrhu na povolenie obnovy konania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Dolný
Kubín č.k. 9Cb/45/2015-59 zo dňa 05.10.2015

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/45/2015-59 zo dňa 05.10.2015 p o t
v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľky na povolenie obnovy konania vedeného
na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 8Rob/15/2011 zamietol, keďže bol podaný oneskorene.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka podala na okresný súd dňa 23.05.2014 podanie označené
ako „Odvolanie proti rozhodnutiu č. 4Er/283/2011-22, námietka voči platobnému rozkazu 8Rob/15/2011
a exekúcii č. EX 712/11-47“. Okresný súd toto podanie podľa jeho obsahu posúdil a zistil, že
navrhovateľka okrem iného navrhuje povoliť obnovu konania vedeného pred okresným súdom pod sp.
zn. 8Rob/15/2011. Následne navrhovateľka svoj návrh doplnila podaniami zo dňa 02.02.2015, zo dňa
30.07.2015 a ústne do zápisnice dňa 16.02.2015.

Navrhovateľka v návrhu poukázala na skutočnosť, že v januári 2009 navštívila predajňu automobilov
GALIMEX v Martine, kde prejavila záujem o kúpu motorového vozidla značky Volkswagen Caddy. Po
týždni si to rozmyslela, o čom informovala predajcu, ktorý však naliehal, aby automobil prevzala, lebo
v opačnom prípade bude musieť platiť pokutu. Neskôr jej automobil poskytli na tzv. predvádzaciu jazdu
s tým, že po mesiaci sa bude môcť rozhodnúť, či si automobil kúpi. Vozidlo prevzala dňa 06.05.2009
spolu s dokumentmi, ktoré však nečítala. Až keď dňa 18.05.2009 žiadal odporca zaplatenie splátky
vo výške 2.142,17 Eur, zistila, že vozidlo jej bolo predané. Následne bolo vozidlo odporcom dňa
22.06.2009 odobraté. Neskôr jej prišli ďalšie výzvy zo strany odporcu, pričom poslednou bola výzva zo
dňa 15.10.2010 na zaplatenie sumy 11.423,44 Eur, a bolo voči nej začaté súdne konanie.

Listom doručeným okresnému súdu dňa 02.02.2015 navrhovateľka ako dôvod obnovy uvádzala nové
dôkazy, o ktorých skôr nevedela a dozvedela sa o nich až v roku 2014, pričom do zápisnice spísanej
na okresnom súde dňa 16.02.2015 uviedla, že sa jedná o dôkazy, ktoré našla doma dňa 14.02.2015.
Ide o technický preukaz, potvrdenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla a preberací protokol.
Zároveň predložila zmluvu o predaji motorového vozidla, faktúry, protokol o prevzatí vozidla, oznámenie
o predčasnom ukončení leasingu a finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o finančnom
leasingu. Navrhovateľka návrh ďalej doplnila dňa 30.07.2015, pričom uviedla, že návrh na povolenie
obnovy podáva podľa § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. s tým, že dôkazy nemohla predložiť v pôvodnom
konaní, keďže ich nemala k dispozícii. Tieto doklady omylom zobral jej syn do Veľkej Británie, kde
dlhodobo pracuje, a vrátil jej ich až vo februári 2015. Doklady potvrdzujú, že bola zo strany odporcu



uvedená do omylu a že motorové vozidlo prevzala až dňa 06.05.2009, nie už dňa 30.01.2009, ako
vyplýva z listinných dôkazov predložených odporcom.

Okresný súd poukázal na ust. § 228 ods. 1, 2, ust. § 230 ods. 1, 3 a ust. § 234 ods. 2 O.s.p.
s tým, že základným predpokladom na povolenie obnovy konania je podanie návrhu v zákonom
stanovenej lehote troch mesiacov od času, kedy sa navrhovateľ o dôvode obnovy konania dozvedel,
resp. odkedy ho mohol uplatniť (subjektívna lehota) a zároveň v objektívnej lehote troch rokov, ktorá
plynie dňom právoplatnosti rozsudku (platobného rozkazu). Trojmesačná subjektívna lehota zároveň
plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskôr môže byť návrh podaný v lehote
troch rokov od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Podanie návrhu po uplynutí trojročnej objektívnej
lehoty pripúšťa zákon len z taxatívne uvedených dôvodov. V prejednávanom prípade platobný rozkaz
okresného súdu sp. zn. 8Rob/15/2011 zo dňa 18.04.2011 sa stal právoplatným dňa 19.05.2011, a teda
trojročná objektívna lehota na podanie návrhu na podanie obnovy konania uplynula dňa 19.05.2014.
Navrhovateľka návrh na povolenie obnovy konania podala na súd až 23.05.2014, teda po uplynutí
trojročnej zákonnej lehoty. Tvrdenie navrhovateľky, že o dôkazoch, ktoré zakladajú dôvody na povolenie
obnovy, sa dozvedela až 16.02.2015, nemôže podľa okresného súdu vyvolať žiadne právne účinky,
nakoľko zákon explicitne uvádza dôvody, na základe ktorých môže byť podaný návrh na povolenie
obnovy konania aj po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku. Takéto nové dôkazy by tak v zmysle
§ 230 ods. 2 písm. a), b) O.s.p. museli súvisieť buď s trestným rozsudkom, na základe ktorého sa v
občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestno-právnych predpisov zrušený,
alebo s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť. Navrhovateľkou
označené nové dôkazy (technický preukaz, osvedčenie o pridelení evidenčného čísla, zmluvy, protokol
o odovzdaní vozidla) nie sú a ani nemôžu byť podľa okresného súdu dôvodom na povolenie obnovy
konania po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty. Ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať
povolenie obnovy konania po uplynutí lehoty v zmysle § 230 ods. 2 písm. c) až e) O.s.p., navrhovateľka
neuviedla. Preto okresný súd návrh na povolenie obnovy konania ako oneskorene podaný zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, a to z dôvodu, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka zotrvala na svojich tvrdeniach, že zo strany
pracovníka spoločnosti GALIMEX spol. s r.o., Martin bola uvedená do omylu, keď bola ubezpečená,
že sa jedná o prevzatie vozidla na jeden mesiac za účelom tzv. predvádzacej jazdy, pričom jej pán Y.
dal na podpis papiere, o ktorých tvrdil, že sú rovnaké ako keby auto kupovala, lebo by vraj hrozilo,
že auto nevráti alebo predá. V skutočnosti jej však dal dňa 06.05.2009 podpísať doklady s dátumom
30.01.2009, a to zmluvu o finančnom leasingu, poistenie zodpovednosti, zmluvu o predaji motorového
vozidla, protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla a žiadosť o poskytnutie leasingu. Navrhovateľka tvrdí, že
zo strany spoločnosti GALIMEX spol. s r.o. išlo o nekalé obchodné praktiky, resp. o klamlivé opomenutie
konania, čo napĺňa znaky nekalých obchodných praktík uvedených v Smernici č. 2005/29/ES o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Za nekalé obchodné praktiky
sa považuje aj klamlivá obchodná praktika, ktorá obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá
alebo akýmkoľvek spôsobom vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu, alebo je spôsobilá uviesť
do omylu priemerného spotrebiteľa. Podľa Smernice sa za klamlivé opomenutie považuje, ak obchodník
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje na to, aby urobil kvalifikované
rozhodnutie o obchodnej transakcii. Podľa Európskeho súdneho dvora sa za priemerného spotrebiteľa
považuje spotrebiteľ primerane dobre informovaný a primerane vnímavý a opatrný. Navrhovateľka
preto, aj keď do zmluvného vzťahu so spoločnosťou GALIMEX spol. s r.o. vstupovala ako živnostníčka,
spĺňa definíciu priemerného spotrebiteľa, nakoľko podľa živnostenského zákona je živnosťou sústavná
činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia
zisku. Majetkovú zodpovednosť za riziká živnostenského podnikania nesie podnikateľ, t.j. v danej
situácii navrhovateľka ako nepodnikateľka. Navrhovateľka poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev sp. zn. 62011CJ0435, v zmysle ktorého sú klamlivé a agresívne praktiky
zakázané, sp. zn. 62013CJ0388, v zmysle ktorého sa musí považovať za klamlivú obchodnú praktiku
poskytnutie nepravdivej informácie spotrebiteľovi zo strany obchodníka, a sp. zn. 62012CJ0281, podľa
ktorého sa má obchodná praktika posúdiť ako klamlivá, ak obsahuje nesprávne informácie alebo je
spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.



Navrhovateľka konštatovala, že v podaní zo dňa 23.05.2014 uviedla skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., v zmysle ktorého právoplatný rozsudok je možné
napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev alebo iného orgánu európskych spoločenstiev, pričom návrh na obnovu konania možno
v takomto prípade podať aj po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku (§ 230 ods. 1 písm. e/ O.s.p.).
Navrhovateľka bola konaním zástupcu spoločnosti GALIMEX s.r.o. uvedená do omylu, resp. jej bola
poskytnutá nesprávna informácia, boli jej predložené na podpis doklady, ktoré podpísala v dobrej viere,
že ide o doklady týkajúce sa informácie poskytnutej zástupcom spoločnosti GALIMEX spol. s r.o.
Zástupca tejto spoločnosti jej poskytol nesprávne, zavádzajúce a klamlivé informácie, ktoré ovplyvnili jej
správanie sa v súvislosti s automobilom Volkswagen Caddy tak, že bola presvedčená, že vozidlo preberá
na skúšobnú jazdu a v žiadnom prípade ho nepreberá za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva,
resp. uzavretia leasingovej zmluvy. Tieto skutočnosti môže potvrdiť syn navrhovateľky B. Z., ktorý bol na
danom stretnutí prítomný, a sú preukázané aj potvrdením o pridelení zvláštneho evidenčného čísla zo
dňa 06.05.2009, ktoré potvrdzuje, že v tento deň prevzala uvedený automobil a že v tento deň došlo aj k
podpísaniu všetkých dokladov, a teda doklady neboli podpísané dňa 30.01.2009. Zo strany spoločnosti
GALIMEX spol. s r.o. došlo voči navrhovateľke k uplatneniu nekalých obchodných praktík, ktoré sú podľa
rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zakázané. Bolo preto povinnosťou okresného
súdu pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na obnovu konania posúdiť aj tieto relevantné skutočnosti s
tým, že pre takýto dôvod obnovy konania neplatí obmedzenie, v zmysle ktorého je návrh na obnovu
konania možné podať len do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh na obnovu konania
je dôvodný, bol podaný v zákonom stanovenej lehote a navrhovateľka žiadala napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že návrh na obnovu konania
povolí.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky trval na svojom písomnom stanovisku vo veci s tým,
že nevyužitím procesnej obrany navrhovateľky, a to uplynutím trojročnej objektívnej lehoty na podanie
návrhu na obnovu konania, už nie je možné navrátenie lehoty na obnovu konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd sa za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované
tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce,
pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia
právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...
„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...
„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd
sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „odvolací súd, ktorý
sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia



konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú
argumentáciu.“
Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov navrhovateľky sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil
so spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že navrhovateľka podala návrh na obnovu konania
vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 8Rob/15/2011 podaním označeným ako Odvolanie
doručeným okresnému súdu dňa 23.05.2014, pričom toto svoje podanie doplnila a upresnila ďalším
podaním zo dňa 09.12.2014 a ústnym vyjadrením do Zápisnice spísanej pred okresným súdom dňa 16.
februára 2015 (č.l. 7 spisu). Navrhovateľka do súdneho spisu predložila Zmluvu o predaji motorového
vozidla datovanú dňa 6.5.2009, z ktorej vyplýva označenie navrhovateľky: Eva Vonšáková, Severná
781/25, 026 01 Dolný Kubín, zapísaná na Obvodnom úrade v Dolnom Kubíne vo Vložke: 503-1418.
Rovnakým spôsobom, teda uvedením obchodného mena Eva Vonšáková, miesto podnikania 026 01
Dolný Kubín, Severná 781/25 a uvedením IČO: 32 271 522, bola navrhovateľka označená aj v Zmluve
o finančnom leasingu zo dňa 30.01.2009 (č.l. 50), na listine označenej ako Poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (č.l. 51), v Poistnej zmluve pre poistenie finančnej
straty - GAP (č.l. 52), v Zmluve o predaji motorového vozidla zo dňa 30.1.2009 (č.l. 53), v Protokole
o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 30.01.2009 (č.l. 55) a na listine z č.l. 57, v zmysle ktorej
navrhovateľka žiadala odporcu o poskytnutie finančného leasingu.

Nosným dôvodom odvolania podaného navrhovateľkou je námietka, že v danom prípade sa jedná o
návrh na obnovu konania podaný podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., teda z dôvodu, že právoplatné
rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
európskych spoločenstiev, v dôsledku čoho v danom prípade neplatí objektívna trojročná lehota na
podanie návrhu na obnovu konania plynúca od právoplatnosti dotknutého rozhodnutia. Navrhovateľka
argumentuje tým, že sa na ňu vzťahuje ochrana spotrebiteľa v zmysle Smernice č. 2005/29/ES.

Pre vyhodnotenie tejto odvolacej námietky je predovšetkým potrebné zaoberať sa právnym postavením
navrhovateľky v právnom vzťahu s odporcom, z ktorého bola uplatnená pohľadávka odporcu voči
navrhovateľke v konaní, ktorého obnovy sa navrhovateľka domáha. V tejto súvislosti krajský súd
poukazuje na relevantnú právnu úpravu týkajúcu sa vymedzenia pojmu spotrebiteľ. Podľa kapitoly 1
článok 2 Smernice č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu, na ktorú sa navrhovateľka odvoláva, je spotrebiteľ definovaný ako akákoľvek
fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely
spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti. Obdobným
spôsobom je spotrebiteľ definovaný tiež v ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa tohto
zákonného ustanovenia je tak každá nepodnikajúca fyzická osoba a z podnikajúcich fyzických osôb
sa za spotrebiteľa považuje tá, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Rada Európskej únie definuje pojem spotrebiteľ tak, že sa jedná o
osobu, ktorá používa tovary a služby na vlastné účely, pričom spotrebiteľom môže byť len fyzická alebo
právnická osoba, ktorej sa tovary a služby poskytujú na osobné použitie. Z hľadiska posúdenia právneho
statusu spotrebiteľa je pritom rozhodujúci okamih uzavretia dotknutej zmluvy.

Pri aplikácii uvedených teoretických východísk na prejednávaný prípad možno konštatovať, že zo
všetkých listinných dôkazov predložených samotnou navrhovateľkou, ktorých podpísanie navrhovateľka
potvrdila, vyplýva, že navrhovateľka do zmluvného vzťahu či už so spoločnosťou GALIMEX s.r.o.
alebo s odporcom vstupovala ako podnikajúca fyzická osoba. Táto skutočnosť plynie z predložených
listinných dôkazov citovaných krajským súdom, v ktorých je navrhovateľka označená svojím obchodným
menom, miestom svojho podnikania a uvedením údaja IČO. Z aktuálneho výpisu živnostenského registra
na navrhovateľku krajský súd zistil, že navrhovateľke vzniklo podnikateľské oprávnenie s predmetom
podnikania: Výroba a predaj syrových korbáčikov dňa 18.2.1994 a toto podnikateľské oprávnenie trvá
doposiaľ. V súvislosti s posúdením námietky navrhovateľky, že sa v jej prípade jedná o vzťah spotrebiteľa
s odporcom ako dodávateľom, považuje krajský súd za potrebné poukázať aj na vyjadrenia samotnej
navrhovateľky. Táto v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 23.05.2014 výslovne uviedla,
že pri kontakte so spoločnosťou GALIMEX sa jej pán Čeman pýtal, o aký druh automobilu by mala
záujem a keďže je živnostníčka vo výrobe syrových korbáčikov, tak jej urobil ponuku na vozidlo
Volkswagen Caddy. Toto svoje vyjadrenie zopakovala tiež v písomnom doplnení návrhu na obnovu
konania doručenom okresnému súdu dňa 30.07.2015 (č.l. 46 spisu). Rovnako v podanom odvolaní proti



uzneseniu okresného súdu navrhovateľka uviedla, že v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou GALIMEX
spol. s r.o. nevystupovala ako nepodnikateľ, ale ako živnostníčka, teda ako podnikajúca fyzická osoba.

Na základe uvedených skutočností potom krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka do zmluvného
vzťahu s odporcom vstupovala ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti, čo jednoznačne
vyplýva z jej vyjadrenia, že o predmetné motorové vozidlo sa zaujímala ako živnostníčka vo výrobe
syrových korbáčikov a tiež zo všetkých písomných dokladov predložených navrhovateľkou, v ktorých
vystupuje ako živnostníčka označená svojím obchodným menom, miestom podnikania a údajom IČO.
Navrhovateľka ako podnikajúca fyzická osoba so živnostenským oprávnením tak v danom zmluvnom
vzťahu nespĺňa vyššie uvedenú definíciu spotrebiteľa, či už v zmysle Smernice ES alebo v zmysle
Občianskeho zákonníka, a preto na daný právny vzťah nie je možné aplikovať rozsudky Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev, ktorými argumentuje navrhovateľka v podanom odvolaní. Za situácie, kedy
navrhovateľka do zmluvného vzťahu s odporcom vstupovala ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej
činnosti, nedopadá na tento vzťah judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev týkajúca sa
spotrebiteľov, a tak nie je možné konštatovať, že by vo veci bol daný dôvod obnovy konania uvádzaný
navrhovateľkou. Keďže na daný právny vzťah nie je možné aplikovať navrhovateľkou uvádzané rozsudky
Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, nemôže byť platobný rozkaz, ktorým bolo právoplatne
skončené konanie pred okresným súdom vedené pod sp. zn. 8Rob/15/2011, v rozpore s týmito
rozhodnutiami a vo veci tak nie je daný dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p.
Lehotu na podanie návrhu na obnovu konania preto nie je možné posudzovať podľa ust. § 230 ods.
2 písm. e) O.s.p., ale je potrebné vychádzať zo všeobecného obmedzenia možnosti podať návrh na
obnovu konania v zákonom stanovenej trojročnej objektívnej lehote. Ohľadom plynutia subjektívnej a
objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania krajský súd v celom rozsahu odkazuje na
odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.

Krajský súd potom vzhľadom na absenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné podľa ust. § 230 ods. 2
O.s.p. podať návrh na obnovu konania aj po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty, dospel rovnako ako
súd prvého stupňa k záveru o oneskorenom podaní návrhu na obnovu konania zo strany navrhovateľky.
Platobný rozkaz, ktorým bolo rozhodnuté vo veci sp. zn. 8Rob/15/2011, nadobudol právoplatnosť dňa
19.05.2011, trojročná objektívna lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy konania uplynula dňa
19.05.2014, a preto navrhovateľkou podaný návrh na obnovu konania doručený okresnému súdu dňa
23.05.2014 je podaný oneskorene. Krajský súd tak napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol
návrh navrhovateľky na povolenie obnovy konania zamietnutý ako oneskorene podaný, potvrdil ako
vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.