{"guid": "ad59aa8e-02b0-40a3-9fb5-ad95a5f008f6:9be00be1-de5b-4fe6-8526-e4e7ed9d37f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5014200437.2", "spisova_znacka": "9Sžso/173/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/173/2015 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 9Sžso/173/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:5014200437.2", "identifikacne_cislo": "5014200437", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9be00be1-de5b-4fe6-8526-e4e7ed9d37f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5014200437.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5014200437.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5014200437.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/173/2015\n5014200437\n25. 01. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:5014200437.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci žalobkyne: R. N. W.,\nnar. XY, bytom O., zastúpená Advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti\npribratého účastníka konania: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 47 237 201,\nzastúpený Advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17511-2/2014-BA z 03.02.2014, o odvolaní žalobcu a pribratého\núčastníka proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 17. júna 2015, č.k. 21Scud/52/2014-87, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 17. júna 2015, č.k.\n21Scud/52/2014-87, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 17511-2/2014-BA z 03. februára 2014 z\nr u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nOdvolanie pribratého účastníka o d m i e t a.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho\nzastúpenia vo výške 139,32 € na účet právneho zástupcu žalobkyne, V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého\n4, 010 01 Žilina, do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 21Scud/52/2014-87 zo 17. júna 2015 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 17511-2/2014BA z 03. februára 2014. Týmto rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Čadca, č. 45739-1/2013-CA z 26. septembra 2013, ktorým\nbolo rozhodnuté, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi spoločnosti WEBUNG, s.r.o. od 01. apríla\n2013 podľa slovenskej legislatívy.\nPrvostupňový rozsudok odôvodnil krajský súd tým, že žalobkyňa v danom prípade nepreukázala\nreálny výkon činnosti zamestnanca u označeného zamestnávateľa. Bola v konaní povinná uniesť\nbremeno tvrdení a dôkazné bremeno a preukázať, aký konkrétny rozsah akej pracovnej činnosti pre\nzamestnávateľa reálne vykonávala, čo sa však nestalo. Neuniesla teda bremeno tvrdenia a dôkazné\nbremeno. Žalobkyňa tvrdí, že má vykonávať prácu promotéra služieb a produktov poskytovaných\nzamestnávateľom alebo klientmi zamestnávateľa, podľa pracovnej zmluvy jeho náplňou práce je kontakt\ns potenciálnymi klientmi, najmä však distribúcia reklamných letákov na území SR. Prvostupňový súd\nvymedzuje promotéra ako osobu, ktorej úlohou je zviditeľniť určitý produkt, jeho úlohou nemôže byť\nlen fyzické odovzdávanie vizitiek, resp. letákov rôznych spoločností bez ďalšieho. Krajský súd ďalej\n\nustálil, že aplikovať nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 (ďalej\nlen „základné nariadenie“) a jeho čl. 11 (1) vo väzbe na čl. 13 ods. 3, ako aj nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) a čl. 14\n- 16 je možné iba v prípade, keď osoba vykonáva činnosť zamestnanca ako aj činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) v dvoch členských štátoch. V posudzovanej veci žalobkyňa\nvykonáva SZČO v Poľskej republike (čo nebolo v konaní sporné), avšak z vykonaného dokazovania v\nsprávnom konaní nebolo preukázané, že by fakticky vykonávala činnosť zamestnanca na území SR.\nNeboli teda splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu základného nariadenia - čl. 13 (3), nakoľko nebol\npreukázaný reálny súbeh činností žalobkyne ako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca\nna území SR. V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a\nčinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch tak, ako predpokladá čl.\n13 (3) základného nariadenia. Uvedené ustanovenia základného nariadenia predpokladajú skutočný,\nexistujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonávané v odlišných členských štátoch), len\ntáto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného nariadenia (čl. 13 /3/) a aplikáciu uplatniteľných\nprávnych predpisov príslušného členského štátu (hlava II čl. 16 vykonávacieho nariadenia). Za\nnedôvodnú súd považoval námietku žalobkyne, že kontroly žalovanej neboli podkladom napadnutého\nrozhodnutia, pretože v nich neboli zistené žiadne pochybenia. Z týchto kontrol jednoznačne vyplýva\nskutkové zistenie o nepreukázaní reálneho výkonu činnosti žalobkyne. Ako nedôvodnú posúdil krajský\nsúd tiež námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého správneho rozhodnutia a námietku\ndiskriminačného zaobchádzania so žalobkyňou.\nProti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolali žalobkyňa a pribratý účastník. Spoločne podaným\nodvolaním namietajú, že v prvostupňovom rozhodnutí organizačná zložka žalovaného odôvodňuje\nsvoj záver len na základe výsledkov kontroly za obdobie od 01. februára 2012 do 26. februára 2013\nvykonanej u pribratého účastníka dňa 26. februára 2013, ktoré sa na žalobkyňu nemôžu vzťahovať,\nlebo v tomto období u pribratého účastníka nepracovala. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí pojednáva\no skutočnostiach, ktoré neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní a neboli súčasťou\nzisteného skutkového stavu. V tomto smere bolo žalobcovi a pribratému účastníkovi odňaté ich právo\nbrániť sa proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, keď druhostupňový orgán rozhodoval o ich právach\na povinnostiach na podklade nových skutočností - a to informácie o kontrole vykonanej 05. novembra\n2013, ku ktorým sa žalobca ani zamestnávateľ nemali možnosť vyjadriť, lebo boli spomenuté až v\ndruhostupňovom rozhodnutí žalovaného. Záver, že na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané,\nže žalobca na území Slovenskej republiky reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec je predčasný a\nneobstojí, vyplýva z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z predloženého administratívneho spisu\nnie je zistiteľné, akým spôsobom bolo preukázané, že žalobca reálne činnosť zamestnanca nevykonával.\nPribratý účastník tiež namieta, že prvostupňovému správnemu orgánu predložil všetky potrebné\ndoklady preukazujúce reálny výkon činnosti zamestnancov, ktoré si kontrolóri vyžiadali. Žalovaná však\nnepristúpila k doplneniu dokazovania, nevyžiadala si od pribratého účastníka žiadne ďalšie doklady,\nnepristúpila k osobnému výsluchu žalobcu ani k inému spôsobu preverenia tvrdení žalobcu a zotrvala\nna svojich záveroch. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia neuviedla, ako v súvislosti so záverom o\nnepreukázaní reálneho výkonu práce žalobcom vyhodnotil dôkazy predložené pribratým účastníkom.\nNa základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok Krajského súdu Žilina\nzmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej zo dňa 03. februára 2014 a vráti vec žalovanej na ďalšie\nkonanie.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaná uviedla, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vykonala dňa\n26. februára 2013 kontrolu v sídle zamestnávateľa, zameranú na preverenie reálneho výkonu činnosti\nzamestnancov zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. na území Slovenskej republiky. Podľa vyjadrenia\nkonateľa tejto spoločnosti všetci zamestnanci roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem po rôznych\nmestách na území Slovenskej republiky, pričom prácu im zadáva zamestnávateľ telefonicky, e-mailom\nalebo poštou, a teda podľa názoru žalovanej je zrejmé, že činnosť spoločnosti zamestnávateľ neriadi\nbezprostredne zo sídla spoločnosti tak, ako je to stanovené v podmienkach pre registrované sídlo. Počet\nhodín, ktoré majú zamestnanci odrobiť a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu vzbudzujú\nodôvodnené pochybnosti o rentabilnosti, keďže zamestnanci dochádzajú z Poľskej republiky na územie\nSlovenskej republiky individuálne. Doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom\nmieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov, predložené neboli. Sociálna poisťovňa\nteda určila, že príslušný zamestnávateľ v zmysle kritérií stanovených na určenie registrovaného sídla\nalebo miesta podnikania zamestnávateľa nevykazuje znaky registrovaného sídla podľa Praktickej\n\npríručky o uplatniteľných právnych predpisoch. Kontrolou takisto nebol preukázaný reálny výkon činnosti\nzamestnancov na Slovensku. Zamestnanci vykonávajúci kontrolu sa so žiadnymi zamestnancami\nzamestnávateľa osobne nestretli. Žalovaná ďalej poukazuje na skutočnosť, že v prípade žalobcu poľská\nZUS Sosnoviec listom zo 04. júla 2013 určila, že žalobca podlieha poľskej legislatíve od 01. februára\n2013. Žalovaná túto skutočnosť nenamietala, čím sa určenie poľskej legislatívy stalo definitívnym.\nŽalovaná ďalej poukazuje na list č. 369682/2013-BA zo dňa 25. júla 2013 adresovaný poľskej inštitúcii\nZUS, z ktorého vyplýva, že zamestnanci WEBUNG s.r.o. reálne nevykonávajú činnosť na území\nSlovenskej republiky. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava listom č. 992900/205/\n32/2013 zo dňa 10. októbra 2013 tieto skutočnosti akceptovala. V tejto súvislosti potom žalovaná\npoukazuje na čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia s tým, že dohoda medzi poľskou inštitúciou ZUS\na Sociálnou poisťovňou nemusí mať písomnú formu. Vzhľadom na uvedené potom žalovaná navrhuje,\naby odvolací súd prvostupňový rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na\nodvolanie nie je oprávnený.\nPokiaľ ide o odvolanie podané pribratým účastníkom konania, Najvyšší súd v rámci skúmania podmienok\nkonania riešil otázku, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.\nSpoločnosť WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, bola do konania pribratá uznesením\nKrajského súdu v Žiline č.k. 21Scud/103/2014-37 z 09. októbra 2014 podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribratý\núčastník podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. nemá postavenie vedľajšieho účastníka konania podľa\n§ 92 a nasl. O.s.p.\nUstanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. je vo vzťahu k pribranému účastníkovi konania potrebné vykladať tak,\nže ide predovšetkým o zabezpečenie práva takého účastníka byť informovaný o prípadnej zmene v\njeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením žalobou napadnutého\nrozhodnutia správneho orgánu. Spoločnosť WEBUNG, s.r.o. bola do konania pribratá z dôvodu, že\nby ako zamestnávateľ a ako účastník správneho konania mohla byť dotknutá prípadným zrušením\nnapadnutého rozhodnutia žalovanej. Ide o konanie vo vzťahu k nej nesporové, v rámci konania pred\nsúdom nebolo vo vzťahu k nej vykonávané dokazovanie a úkony pribratého účastníka konania po podaní\nžaloby nemali vplyv na výsledok súdneho konania.\nKeďže odvolateľ WEBUNG, s.r.o. bol v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku pribratým účastníkom konania, nie je osobou oprávnenou podať odvolanie. Navyše spoločnosť\nWEBUNG, s.r.o. nebola účastníkom správneho konania, ktorý by v správnom konaní využil všetky\nopravné prostriedky. Odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nepodal. Na základe\nuvedeného odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. odvolanie podané\nproti rozsudku krajského súdu pribratým účastníkom konania odmietol. Z tohto dôvodu pribratému\núčastníkovi konania nevzniklo ani právo na náhradu trov konania. Zároveň odvolací súd dodáva, že\npredmetné ustanovenie § 250k druhej hlavy piatej časti O.s.p. s trovami pribratého účastníka konania\nani neráta (upravuje len trovy žalobcu a žalovaného).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja\nods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané dôvodne a prvostupňový rozsudok\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 08. apríla 2015, č.k. 21Scud/103/2014-77, je potrebné zmeniť tak, že\nrozhodnutie žalovanej č. 27923-2/2014-BA zo dňa 14. mája 2014 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanej\nna ďalšie konanie.\nPodľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\nPodľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\nPodľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\nPodľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých\nčlenských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu\nbydliska.\nPodľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\nPodľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\nPodľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych\npredpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských\nštátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských\nštátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na\ndotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné\nustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú\nvo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní\nsa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\nPodľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej\nosobe.\nPodľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku\n1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského\nštátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej\ninštitúcie.\nPodľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov\nsociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti\ndokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie\n\nstanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v\ntýchto prípadoch:\na) prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,\nktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)\nč. 987/2009, alebo\nb) prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov.\nPodľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu,\nktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením\nuplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského\nštátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.\nPodľa bodu 6 rozhodnutia č. A1 ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia\nsa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade\npotreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje\nrozhodnutie.\nPodľa bodu 7 rozhodnutia A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje\ntoto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude\njej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.\nPodľa bodu 9 rozhodnutia A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku\nsvojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.\nPodľa bodu 10 rozhodnutia A1 ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument zruší\nalebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí\ninformuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu\ntoto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\nPodľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)\nsociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.\nPodľa § 120 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia\nplní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu,\nstyčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami\ndávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou\nstranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.\nPodľa § 2 zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je :\na) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a\nna zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,\nb) dôchodkové poistenie, a to\n1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,\n2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v\ndôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,\nc) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného\núrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,\nd) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na\nuspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa\nosobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len\n„príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu\npríspevkov na starobné dôchodkové sporenie,\ne) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku\nnezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,\ndospel odvolací súd k záveru, že tento rozsudok je potrebné zmeniť tak, že súd zruší správne rozhodnutia\noboch stupňov a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. Nie je totiž možné stotožniť sa s argumentáciou\no nesplnení predpokladov pre aplikáciu základného nariadenia ani vykonávacieho nariadenia, z\ndôvodu, že nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobcu ako SZČO na území Poľskej republiky a\nzamestnanca na území SR.\nV zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný čl. 249 Zmluvy o Európskom\nspoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej\ncelistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Rovnako rozhodnutie je záväzné\nv celom rozsahu. Nariadenie je teda nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu\nčlenského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu, nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.\nZ obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vykonávala v\nspoločnosti WEBUNG, s.r.o., Palárikova 76, Čadca od 26. februára 2013 do 07. marca 2013 kontrolu\nso zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky\nza kontrolované obdobie od 01. februára 2012 do 06. februára 2013, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť\nnemá samostatnú kanceláriu, doklady spoločnosti sa nachádzajú na adrese sídla a pracovné zmluvy\nso zamestnancami sú uzatvorené na 10 hodín mesačne. Podľa vyjadrenia konateľa všetci zamestnanci\nspoločnosti roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území Slovenskej\nrepubliky. Prácu zamestnávateľ zadáva zamestnancom takým spôsobom, že im telefonicky, e-mailom\nalebo poštou oznámia, kde a kedy sa majú dostaviť. Zamestnanci sa na miesto stretnutia dopravia\nindividuálne.\nPodľa registračného listu FO bol žalobca prihlásený do sociálneho poistenia v Slovenskej republike 01.\napríla 2013.\nĎalšia kontrola bola Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca vykonaná dňa 05. novembra 2013, pričom v\nuvedený deň sa na adrese sídla spoločnosti nenachádzal žiaden zamestnanec ani konateľ spoločnosti,\npreto z kontroly nevyplynuli žiadne zistenia.\nV administratívnom spise sa nachádza podanie Sociálnej poisťovne adresované poľskej inštitúcii\nsociálneho zabezpečenia ZUS, označené ako „oznámenie týkajúce sa spoločností, ktoré na území\nSlovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy“, podľa ktorého u zamestnancov\nžalobcu, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie už vystavila formuláre E101 SK, t.j. zamestnanci podliehajú\nslovenským právnym predpisom a tieto boli doručené, nebudú spätne rušené. Ak po skončení platnosti\nformulára E101SK/PD A1 poistný vzťah u zamestnávateľa ďalej trvá, príslušná pobočka Sociálnej\npoisťovne vydá rozhodnutie o zániku poistenia dňom, ktorým skončila platnosť formulára E101SK/PD\nA1. U zamestnancov, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom podliehajú, vydá\nrozhodnutie o nevzniku poistenia, t.j., že nepodliehajú slovenským právnym predpisom.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že podľa oznámenia zo 04. júla 2013\nrozhodnutím pobočky poľskej inštitúcie ZUS v Sosnowci č. 380000/UBS/401/38/JŚ/2013 zo 04. júla\n2013 bolo podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia rozhodnuté, že na žalobkyňu sa vzťahuje od\n01.03.2014 poľské zákonodarstvo (po zohľadnení činnosti vo WEBUNG, s.r.o.), pričom toto predbežné\nurčenie sa stalo definitívnym z dôvodu, že žalovaná toto určenie nenamietala. Uvedené oznámenie sa\nv predloženom administratívnom spise nenachádza.\nRozhodnutím č. 45739-1/2013-CA z 26. septembra 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, rozhodla,\nže žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01. apríla 2013 podľa slovenskej\nlegislatívy. Prvostupňové správne rozhodnutie bolo odôvodnené kontrolou vykonanou dňa 26. februára\n2013.\nOtázka, či žalobkyňa spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je\nosobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo\nčinná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie\n\nktorého je však príslušná inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie\nsociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie\nje. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o.i., aby osoby, ktoré sa\npohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského\nštátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a\nkomplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by\no skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia\nrozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by tak\ndôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho táto osoba by podliehala systému sociálneho\nzabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo\nštátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie\nnariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje\npostup určovania uplatniteľnej legislatívy.\nZ ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí\ninštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia : institution of\nthe place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts) , ktorá má podliehať čl. 13\nzákladného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike,\na teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS.\nŽalovaná teda bola povinná vyčkať na určenie uplatniteľnej legislatívy poľskou inštitúciou ZUS.\nPokiaľ ide o oznámenie ZUS Sosnowiec, podľa ktorého sa na žalobkyňu vzťahuje poľské zákonodarstvo,\npotrebné je na jednej strane zdôrazniť, že toto bolo predložené až do konania pred súdom, pričom\noriginál, resp. overená kópia tohto podania nie je súčasťou administratívneho spisu. Odvolací súd\nlen poznamenáva, že z predmetného podania vyplýva, že poľská legislatíva bola žalobkyni od 01.\napríla 2013 určená rozhodnutím ZUS, pobočky v Sosnowci č. 380000/UBS/401/38/JŠ/2013 zo 04. júla\n2013. Práva a povinnosti však zakladajú, menia a rušia len vykonateľné a - v zásade právoplatné\nrozhodnutia. Pre konanie žalovanej bolo potrebné vyžiadať od poľskej inštitúcie odpis rozhodnutia o\nurčení uplatniteľnej legislatívy s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Pokiaľ totiž žalovaná\nnenamietla rozhodnutie o predbežnom určení poľskej legislatívy a zároveň toto rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť, určenie malo mať zásadné dôsledky aj na postup žalovanej. Po takomto určení\naplikovateľnej legislatívy totiž nemá Sociálna poisťovňa právomoc vôbec konať a rozhodovať, čo je\nskutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení ako aj zo slovenského právneho poriadku. Ako už\nsúd vyššie uviedol, práve predchádzanie mnohosti uplatniteľných systémov sociálneho zabezpečenia\na príslušných orgánov bolo dôvodom prijatia nariadení. Osoby, na ktoré sa základné a vykonávacie\nnariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu, a teda tiež právomoc\nna vykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a rozhodovaní s ním spojených má inštitúcia\nsociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. Sociálna poisťovňa ako štátny orgán môže konať\niba v rozsahu a spôsobom, aký je určený zákonom, v tomto prípade zákonom o sociálnom poistení.\nZákon o sociálnom poistení vymedzuje právomoc žalovanej vykonávať sociálne poistenie ako aj jeho\nrozsah, pričom tiež určuje jej špeciálne oprávnenia k inštitúciám členských štátov Európskej únie,\navšak aplikáciu legislatívy iného členského štátu v prípade jej určenia zákon medzi právomoci Sociálnej\npoisťovne nezaradil. Ak teda bola právoplatne určená legislatíva Poľskej republiky, iba inštitúcia ZUS\nmala právomoc konať vo veci žalobcovho sociálneho poistenia a povinnosťou Sociálnej poisťovne bolo\npodanie - prihlášku, ktorým sa začalo konanie, zaslať poľskej inštitúcií.\nVzhľadom na uvedené argumenty odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým bolo hmotnoprávne posudzovanie splnenia\nkritérií čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom vadou bolo konanie bez\nrozhodnutia o uplatniteľnej legislatíve podľa čl. 16 vykonávacieho nariadenia, a zároveň rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu, keď žalovaná sa odvolávala na také\nskutočnosti, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu, čo je samo o sebe dôvodom na zrušenie\nsprávneho rozhodnutia ex offo, bez ohľadu na žalobné námietky, keďže z neúplného administratívneho\nspisu nikdy nebude možné konštatovať zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Preto rozsudok\nKrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil a podľa §250j ods. 2 písm. a/ a písm. e/ a § 250j ods.\n3 O.s.p. rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nV ďalšom konaní žalovaná bude postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránila vyššie uvedené\npochybenia, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu. Ak bola uplatniteľná legislatíva\nurčená príslušnou poľskou inštitúciou v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, resp. dohody, je\npotrebné vyčkať na právoplatné skončenie prípadného súdneho sporu v Poľskej republike. Konečné, na\nsúde už nenapadnuteľné, rozhodnutie ZUS vylučuje možnosť, aby o uplatniteľnej legislatíve rozhodovala\naj žalovaná. Žalovaná bude viesť spis riadnym spôsobom. Pod pojmom spisy žalovaného správneho\norgánu podľa § 250d ods. 1 O.s.p. sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál\nsprávneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998).\nO náhrade trov celého konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods.\n1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za úkony, ktoré\núčelne vynaložili na uplatnenie práva.\nPodľa § 250k ods. 1 veta prvá a tretia O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti\nžalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania a môže tiež rozhodnúť, že sa\nnáhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nOdvolací súd považoval za vhodné využitie možnosti, ktorú mu poskytla tretia veta § 250k ods. 1 O.s.p.,\npričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval najmä skutočnosť, že v prejednávanej veci ide\no jedno z opakujúcich sa konaní (ďalšie napr. 9Sžso/142/2015, 9Sžso/225/2015, 9Sžso/228/2015,\n9Sžso/164/2015, 9Sžso/4/2016), ktoré sú skutkovo veľmi obdobné s totožnou právnou otázkou,\ntýkajúcou sa uplatnenia práv žalobcov v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj\njednotlivé podania úspešných žalobcov, čo do rozsahu aj ich obsahu, vrátane ich vyjadrení. Na druhej\nstrane pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol aj na povinnosť\nprávneho zástupcu riadne plniť procesné povinnosti žalobcu, a to najmä pri dodržiavaní lehôt a pokynov\nkonajúcich súdov.\nPo zvážení oboch uvedených hľadísk znížil Najvyšší súd Slovenskej republiky požadovanú náhradu\ntrov konania a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške jednej pätiny za úkony právnej služby.\nPriznaná náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, a to:\n- prevzatie a príprava zastúpenia (r. 2014)...............26,8 eur\n(§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR\nč. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb /ďalej len „vyhláška“/)\n- režijný paušál............................................................8,04 eur\n- podanie žaloby 07.04. 2014...................................26,8 eur\n(§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. c/ vyhlášky)\n- režijný paušál...........................................................8,04 eur\n- účasť na pojednávaní 17.06. 2015........................27,97 eur\n(§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. d/ vyhlášky)\n- režijný paušál...........................................................8,39 eur\n- podanie odvolania .................................................27,97 eur\n(§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm. c/ vyhlášky)\n- režijný paušál...........................................................8,39 eur\nDPH 20%................................................................. 28,48 eur\nspolu........................................................................170,88 eur\nSúd žalobcovi nepriznal náhradu za jeden vyčíslený úkon, a to za odpoveď na výzvu súdu z 29. apríla\n2014. V tomto prípade išlo totiž o dodatočné doplnenie originálu plnej moci, udelenej žalobcom právnemu\nzástupcovi, nie o úkon právnej pomoci - podanie vo veci samej.\nSúd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 170,88 eur.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}