{"guid": "ad1d3f82-5522-4b12-bc36-a4c03f75b62c:7649b93e-8ef1-4e5c-a533-5e1b3f86dca1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1015200762.2", "spisova_znacka": "5S/116/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/116/2015 z 3. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 3. júla 2017, sp. zn. 5S/116/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015200762.2", "identifikacne_cislo": "1015200762", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2017-07-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-249", "nazov": "§ 249 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-249", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-249"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-249"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7649b93e-8ef1-4e5c-a533-5e1b3f86dca1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015200762.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1015200762.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1015200762.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/116/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200762
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200762.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JUDr. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, E. XX/XX, XXX XX J.,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní proti
nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 14.05.2015 a doplnenou podaním zo dňa
26.02.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
sprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „infozákon“) všetky požadované informácie v písomnej forme na adresu
žalobcu do 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žiadosťou zo dňa 18.12.2013 požiadal žalovaného o informáciu, aké
ústavné, zákonné a súdne dôvody bránia tomu, že Sociálna poisťovňa nerozhodla o jeho žiadostiach o
starobný dôchodok z 15.12.2008 a 07.08.2013 v zákonom stanovených lehotách a nerozhodla ani ku
dňu podania žiadosti. Do dátumu podania žaloby nebola žalobcovi táto informácia zo strany žalovaného
sprístupnená.

Žiadosťou zo dňa 07.01.2014 požiadal žalobca žalovaného o sprístupnenie informácie, aké vyplnenie
tlačiva by mal požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, na základe ktorého by mu bol vrátený
starobný dôchodok od 22.09.2003, ktorý mu bol nezákonne retroaktívnym konaním a postupom odňatý
vo výške 9.219,- Sk. Žalobca uviedol, že ku dňu podania žaloby mu žalovaný uvedenú informáciu
nesprístupnil.

Listom zo dňa 29.05.2014, adresovaným žalovanému, požiadal žalobca o poskytnutie informácie, aké
právne dôvody bránia tomu, že do dňa spísania žaloby nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti o starobný
dôchodok z 15.12.2008, ktorým žiadal o vrátenie nezákonne odňatého starobného dôchodku. Táto
informácia nebola žalobcovi sprístupnená.

Žiadosťou z 18.09.2014 požiadal žalobca žalovaného o informáciu, na základe akého právneho
podkladu (zákona, ústavy, nálezu ÚS SR, dohovoru č. 128) nepoberá starobný dôchodok, na ktorý
mu vznikol nárok ešte 14.10.1999, ktorý si uplatnil 16.01.2003 a ktorý mu bol aj Sociálnou poisťovňou
priznaný odo dňa 01.07.2002, ktorý mu bol nezákonným spôsobom odňatý odo dňa 22.09.2003. Zároveň
žiadal o poskytnutie informácie, prečo mu nebol jeho nezákonne odňatý starobný dôchodok (vo výške
9.219,- Sk) vrátený na základe rozsudku NS SR (v danej veci) sp. zn. 9So/190/2011 zo dňa 31.10.2012
a na základe rozsudku NS SR (v danej veci) sp. zn. 10So/70/2013 zo dňa 30.04.2014. Nakoľko žalovaný



tieto informácie žalobcovi v zákonom stanovenej lehote nesprístupnil a ani nebolo vydané rozhodnutie
o nesprístupnení informácií, žalobca podal dňa 03.10.2014 odvolanie. Podľa tvrdenia žalobcu ku dňu
podania žaloby nebolo o odvolaní rozhodnuté.

Dňa 17.10.2014 požiadal žalobca opakovane žalovaného o sprístupnenie informácií, ktoré žiadal v
žiadosti zo dňa 18.09.2014. Do dátumu podania žaloby neboli žalobcovi tieto informácie sprístupnené.

Žiadosťou z 13.11.2014, adresovanou žalovanému, požiadal žalobca o poskytnutie informácií, ktoré
žiadal v žiadosti zo dňa 18.09.2014 a zároveň žiadal sprístupniť informáciu, prečo Sociálna poisťovňa,
ústredie ani po šiestich rokoch od podania nerozhodla o jeho žiadosti zo dňa 24.09.2008, ktorou žiadal
priznať starobný dôchodok za službu (zamestnanie) I kategórie funkcií od 22.09.2003. Požadované
informácie neboli žalobcovi sprístupnené.

Listom zo dňa 17.12.2014 požiadal žalobca v zmysle príslušných ustanovení infozákona žalovaného o
sprístupnenie nasledovných informácií:
1/ Prečo žalobcovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 441 014 7450 0 zo dňa 03.10.2005 nebol priznaný
(vrátený, uvoľnený) starobný dôchodok odo dňa 22.09.2003, odkedy bol žalobcovi nezákonne odňatý,
keď § 95 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988...ak sa neprávom odoprela, dávka
sa prizná odo dňa odkedy patrí.
2/ Prečo nebol žalobcovi tento nezákonne odňatý starobný dôchodok vrátený odo dňa 22. septembra
ani na základe jeho žiadosti zo dňa 15.12.2008, keď § 95 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 94 ods. 1 a 2 zákona
č. 100/1988...ak sa neprávom odoprela, dávka sa prizná odo dňa odkedy patrí.
3/ Prečo nebol žalobcovi nezákonne odňatý starobný dôchodok vrátený odo dňa 22.09.2003 ani na
základe rozsudku NS SR sp. zn. 7So/125/2009 zo dňa 25.08.2010 (v danej veci), keď § 95 ods. 1 a
2 v spojitosti s § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988...ak sa neprávom odoprela, dávka sa prizná odo
dňa odkedy patrí.
4/ Prečo nebol žalobcovi nezákonne odňatý starobný dôchodok vrátený odo dňa 22.09.2003 ani na
základe rozsudku NS SR sp. zn. 9So/190/2011 zo dňa 31.10.2012, keď § 95 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 94
ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 alebo podľa § 112 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003...ak sa neprávom
odoprela, dávka sa prizná odo dňa odkedy patrí.
5/ Prečo nebol žalobcovi nezákonne odňatý starobný dôchodok (odo dňa 22.09.2003) priznaný ani na
základe právoplatného rozsudku odvolacieho súdu (ktorým bol definitívne zrušený nezákonne priznaný
starobný dôchodok odo dňa 15.07.2005 a ktorý nezákonne poberal do 22.02.2013, keď Sociálna
poisťovňa, ústredie vie, že podľa článku 19 Dohovoru č. 128 dosiahnutím dôchodkového veku, (teda
vzniknutím sociálnej udalosti) má nárok na poberanie tohto starobného dôchodku až do konca svojho
života.
6/ Prečo Sociálna poisťovňa, ústredie svojím rozhodnutím zo dňa 05.08.2003 (ktorým mu odňala
zákonným spôsobom priznaný starobný dôchodok od 01.07.2002) nerešpektovala (hoci bola povinná)
článok 30 Dohovoru č. 128, článok 12 ods. 1 Ústavy SR.
7/ Prečo sa Sociálna poisťovňa pri zdôvodnení svojich nezákonných rozhodnutí odvoláva vždy na
„ustálenú súdnu prax“ len na nezákonne rozsudky odvolacieho súdu, ktoré vždy predsedá JUDr.
Nevedelová.
8/ Prečo Sociálna poisťovňa v rámci ustálenej súdnej praxe nerešpektuje aj dovolacie rozsudky NS SR,
týkajúce sa sociálnej oblasti (v danom prípade starobného dôchodku).
9/ Prečo Sociálna poisťovňa nerešpektuje v danej veci nálezy Ústavného súdu SR, (týkajúce sa
všeobecného zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty, všeobecného zákazu diskriminácie) hoci je
týmto viazaná v zmysle článku 125 ods. 6 posledná veta Ústavy SR.
Žalobca uviedol, že ku dňu podania žaloby mu žalovaný predmetné informácie nesprístupnil.

Žiadosťou datovanou dňom 19.01.2015 požiadal žalobca žalovaného o poskytnutie informácie, prečo
mu nebol do dňa podania žaloby (ani po 11-tich rokoch) Sociálnou poisťovňou, ústredie vrátený starobný
dôchodok, ktorý mu bol nezákonne odňatý rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 441 014 745 0
zo dňa 05.08.2003 v sume 9.219,- Sk mesačne. Do dátumu podania žaloby nebola žalobcovi uvedená
informácia poskytnutá.

Následne dňa 23.02.2015 žalobca žiadosťou v zmysle príslušných ustanovení infozákona požiadal
žalovaného o informáciu, ako je možné v právnom a demokratickom štáte, že osoba, ktorá podmienky



nároku na starobný dôchodok splnila ešte dňom 14.10.1999, nepoberá tento starobný dôchodok. Táto
informácia nebola žalobcovi sprístupnená.

Žalobca zastával názor, že horeuvedené konanie a postup žalovaného jednoznačne dokazuje, že
žalovaný nerešpektuje príslušné ustanovenia infozákona. Žalovaný pritom tieto požadované informácie
nesprístupnil ani na základe podaných žalôb zo dňa 13.11.2014, 17.12.2014, 5.2015.

V písomnom podaní zo dňa 26.02.2016, doručenom správnemu súdu dňa 29.02.2016, žalobca uviedol,
že žalobou sa domáha ochrany svojich práv - práva na poskytnutie požadovaných informácií a povinnosti
Sociálnej poisťovne konať v danej veci tak, ako to stanovuje infozákon. Pred podaním žaloby žalobca
na to, aby mu boli sprístupnené požadované informácie, využil všetky možnosti dané mu zákonom
o slobodnom prístupe k informáciám, t. z. že prostredníctvom Sociálne poisťovne podal opravný
prostriedok adresovaný Úradu vlády SR ako ústrednému orgánu štátnej správy, nakoľko Sociálna
poisťovňa nepatrí pod žiadne ministerstvo. Ani v jednom prípade nebolo žalobcovi doručené rozhodnutie
nadriadeného orgánu, že aké prijal opatrenia na dodatočne poskytnutie požadovaných informácií.
Keďže k tomu nedošlo ani k 10.05.2015, tak žalobca podal dňa 11.05.2015 žalobu na Sociálnu poisťovňu
pre neplnenie si povinností vyplývajúcich z uvedeného zákona. Nečinnosť žalovaného spočívala podľa
názoru žalobcu v tom, že ani na jedinú žiadosť o sprístupnenie informácie žalovaný nereagoval a
žiadané informácie nesprístupnil, pričom nerozhodol ani o žalobcom podaných opravných prostriedkoch.
Nekonanie Sociálnej poisťovne bez vážnejšieho dôvodu žalobca videl aj v tom, že Sociálna poisťovňa
nesplnila povinnosť, ktorá jej bola uložená rozsudkom NS SR sp. zn. 9So/190/2011 zo dňa 31.10.2012,
hoci v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. bola povinná najneskôr do 60 dní rozhodnúť o uloženej
povinnosti. Sociálna poisťovňa nekonala v danej veci ani na základe upozornenia zo dňa 17.10.2014.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne v podaní zo dňa 25.05.2016. Vo vyjadrení uviedol, že
v roku 2014, 2015 a 2016 boli Sociálnej poisťovni doručené viaceré opakované a identické žiadosti
žalobcu o sprístupnenie informácie. Vo všetkých žiadostiach sa žalobca dožadoval informácií, ktoré
sa týkajú navrátenia starobného dôchodku, ktorý mu bol odňatý od 22.09.2003 rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 05.08.2003 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.10.2003. Žalobca v
žalobe namietal nevybavenie niektorých jeho žiadostí o sprístupnenie informácie doručených Sociálnej
poisťovni v roku 2014 a 2015 a odvolania zo dňa 03.10.2014 k žiadosti zo dňa 18.09.2014.

Žalovaný uviedol, že žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 18.12.2013 vecne príslušný útvar
Sociálnej poisťovne na vybavenie žiadostí o sprístupnenie informácie neeviduje.

Žiadosť o sprístupnenie informácie zo 07.01.2014, doručenú žalovanému dňa 09.01.2014, žalovaný
vybavil listom, sprístupnením informácie zo dňa 16.01.2014, doručeným žalobcovi dňa 22.01.2014.

Žiadosť o sprístupnenie informácie z 29.05.2014, doručenú žalovanému 02.06.2014, žalovaný vybavil
listom, sprístupnením informácie zo dňa 10.06.2014, doručeným žalobcovi dňa 16.06.2014.

Žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 18.09.2014, doručenú žalovanému dňa 22.09.2014, žalovaný
vybavil poskytnutím informácie zo dňa 02.10.2014, doručeným žalobcovi dňa 06.10.2014.

Odvolanie zo dňa 03.10.2014, doručené žalovanému 08.10.2014, žalovaný vybavil vyjadrením zo dňa
14.10.2014, doručeným žalobcovi dňa 16.10.2014.

Žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 17.10.2014, doručenú žalovanému dňa 20.10.2014, žalovaný
vybavil listom, sprístupnením informácie zo dňa 30.10.2014, doručeným žalobcovi dňa 03.11.2014.

Žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 13.11.2014, doručenú žalovanému dňa 18.11.2014, žalovaný
vybavil listom, sprístupnením informácie zo dňa 27.11.2014, doručeným žalobcovi dňa 01.12.2014.

Žalovaný ďalej uviedol, že na identické žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 17.12.2014 a
19.01.2015 nereagoval, nakoľko neboli postúpené vecne príslušnému organizačnému útvaru, preto sa
považujú za vybavené v zmysle § 18 ods. 3 infozákona.



Žiadosť o sprístupnenie informácie z 23.02.2015, doručenú žalovanému dňa 25.02.2015, žalovaný
vybavil odpoveďou zo dňa 27.02.2015, doručenou žalobcovi dňa 02.03.2015.

Žalovaný zároveň dodal, že okrem uvedených žiadostí o sprístupnenie informácií, žalobca podal
v rokoch 2014 až 2016 ďalšie žiadosti o sprístupnenie informácií, ktoré žalovaný vybavil buď
sprístupnením informácie alebo inou odpoveďou.

Všetky opakované a identické žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií sa týkajú jeho starobného
dôchodku, ktorý mu bol odňatý rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Podľa tvrdenia žalovaného však
uvedené žiadosti nemali charakter žiadosti o sprístupnenie informácií, pretože sa týkali konania vo
veciach sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, boli vybavené sprístupnením informácií v zákonom stanovenej lehote. Okrem uvedených
žiadostí podal žalobca aj ďalšie žiadosti a návrhy na súd, pričom sa týkajú tej istej veci, žalobca sa
opakovane domáha navrátenia starobného dôchodku, ktorý mu bol odňatý od 22.09.2003 rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 05.08.2003 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.10.2003.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci žalovaný považoval návrh žalobcu za
neopodstatnený a navrhol, aby ho súd v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Krajský súd v Bratislave preskúmal podanú žalobu, oboznámil sa s priloženými dokladmi,
administratívnym spisovým materiálom, s vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobcova žiadosť o
sprístupnenie informácie zo dňa 18.12.2013 sa v spise nenachádza.

Ďalej správny súd zistil, že žiadosť o poskytnutie informácie datovaná dňom 07.01.2014, bola
žalovanému doručená dňa 09.01.2014 a tento ju vybavil sprístupnením informácie dňa 16.01.2014,
doručeným žalobcovi dňa 22.01.2014.

Následne žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 29.05.2014, prevzal žalovaný dňa
02.06.2014. Žiadosť vybavil žalovaný listom - sprístupnením informácie zo dňa 10.06.2014, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 16.06.2014.

Žiadosť o sprístupnenie informácie z 18.09.2014, doručenú žalovanému 22.09.2014, žalovaný vybavil
sprístupnením informácie zo dňa 02.10.2014, doručeným žalobcovi dňa 06.10.2014.

Odvolanie žalobcu zo dňa 03.10.2014, bolo žalovanému doručené dňa 08.10.2014 a žalovaný ho vybavil
vyjadrením zo dňa 14.10.2014, doručeným žalobcovi dňa 16.10.2014.

Ďalšiu žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 17.10.2014, doručenú žalovanému 20.10.2014,
žalovaný vybavil sprístupnením informácie dňa 30.10.2014, doručeným žalobcovi dňa 03.11.2014.

Dňa 18.11.2014 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie z 13.11.2014.
Žalovaný ju vybavil listom zo dňa 27.11.2014, a to poskytnutím informácie, ktorá bola žalobcovi doručená
dňa 01.12.2014.

Na identické žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 17.12.2014 a 19.01.2015 žalovaný nereagoval.
Keďže predmetné žiadosti neboli postúpené vecne príslušnému organizačnému útvaru, považujú sa za
vybavené podľa § 18 ods. 3 infozákona.

Žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 23.02.2015, doručenú žalovanému dňa 25.02.2015, žalovaný
vybavil odpoveďou datovanou dňa 27.02.2015 a doručenou žalobcovi dňa 02.03.2015.

Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

Ustanovenia prvej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku upravujúce konanie o žalobe
proti nečinnosti orgánu verejnej správy umožňujú správnemu súdu poskytnúť ochranu fyzickej alebo
právnickej osobe, ktorá ako účastník administratívneho konania, namietajúci nečinnosť orgánu verejnej
správy, neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre a do
práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy. Na návrh dotknutej osoby môže
správny súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v určenej lehote konať a rozhodnúť, vydať opatrenie
alebo vykonať úkon, prípadne začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Samozrejme za
predpokladu zistenia, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa žalobcu bez vážneho dôvodu nekoná
spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal.

Z ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že na ich základe možno nečinnému orgánu
verejnej správy len uložiť povinnosť zaoberať sa vecou žalobcu a vydať o tom rozhodnutie. Správny súd
nie je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia danej veci
príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Meritórne rozhodnutie
žalovaného vo veci bude možné po príslušnom inštančnom postupe opäť preskúmať súdom. Nečinnosť
je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet
žiadnej zákonnej alebo faktickej preukážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Tvrdenie v žalobe
sa musí vzťahovať na vážnosť dôvodu, napríklad na to, že v konaní niet žiadnej prekážky pre úkony
správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nečinnosť sa
najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov,
opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri
postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí
nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v
spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom chápaní sa táto
nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy
na rozhodnutie vo veci. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť, o čom musí byť účastník vyrozumený, ale toto
vyrozumenie je opatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho orgánu nemá zásadnejší
vplyv. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre
správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité úkony a rozhodovať.

Podľa § 17 ods. 1 infozákona, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez
zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej
osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a) , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 infozákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v
rozsahu a spôsobom podľa § 16 
v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno
podať opravný prostriedok.

Podľa § 18 ods. 2 infozákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom
stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14
ods. 3 ).

Podľa § 18 ods. 3 infozákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie
či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie,
ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje
tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17 ).

Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.



Z administratívneho spisu žalovaného má správny súd preukázané, že žalovaný nebol v konaní nečinný,
žiadosti žalobcu vybavil v súlade s infozákonom v zákonom stanovej lehote, a to sprístupnením
informácie alebo inou odpoveďou. Keďže správny súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu
nezistil nečinnosť žalovaného, žalobu ako nedôvodnú v súlade s ustanovením § 249 SSP zamietol.

Krajský súd dodáva, že aplikácia Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016,
ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p.) nemohla byť v neprospech žalobcu,
nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by vyššie opísané závery spočívajúce v nedôvodnosti
žalobcovho návrhu museli viesť k jeho zamietnutiu v zmysle § 250t ods. 4 poslednej vety O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznal, nakoľko žalobca nemal
vo veci úspech.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d69e9e8a-8f7c-4d7f-b0a9-b6228251ef86:080e29d7-43ed-40cc-88a7-842a576a09b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5013200047.1", "spisova_znacka": "10So/70/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/70/2013 z 29. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5013200047.1"}], "citovane_v": []}