{"guid": "ad015039-e9be-41f2-99a0-bc061a4e301c:b335c748-7015-494d-83e2-c814e6f65df5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3107010376.1", "spisova_znacka": "2To/51/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/51/2010 z 30. 11. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. novembra 2011, sp. zn. 2To/51/2010, ECLI:SK:KSTN:2011:3107010376.1", "identifikacne_cislo": "3107010376", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Pogranová", "sudca_id": 1030, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-pogranova-1030", "datum_vydania": "2011-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť", "Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-247.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 247 ods. 2 písm. c) zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-247.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-235.odsek-1", "nazov": "§ 235 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-235.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-235"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-241", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-247", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-235"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b335c748-7015-494d-83e2-c814e6f65df5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3107010376.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3107010376.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2011:3107010376.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/51/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107010376
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3107010376.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému D. Z., pre trestný čin
sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a iné, o odvolaní
obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17.02.2010, sp. zn. 2T/32/2008, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 01. decembra 2011, pomerom hlasov tri k nule, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa §  321 ods. 1 písm. d), ods.3 Tr. por.  zrušuje sa  v napadnutom rozsudku výrok o vine pod bodom
3/, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31.12.2005 a celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný D. Z. pod bodom 3./ uznáva vinným pre trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 2 písm. c) Tr. zák., pretože dňa 3. septembra 2005 v čase asi o 02,00 hod. na chodníku
na ul. W. pri autobusovej stanici v D. nad D. fyzicky napadol O. D., trvale bytom D. nad D., ul. X. K. č.
XXX/XX, takým spôsobom, že odzadu k nemu pristúpil a rukami tohto zhodil na zem, kde ho opakovane
kopal a udieral päsťami do oblasti celého tela a následne mu z ruky vytrhol mobilný telefón zn. NOKIA
6230i a z miesta činu odišiel, čím svojim konaním spôsobil poškodenému O. D. škodu vo výške 431,52€.

Za to sa obžalovaný D. Z. odsudzuje podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím
§ 35 ods. 2 Tr. zák. k § 40 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky
nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. NVS.

Ostatné výroky zostávajú nedotknuté.

II.

Podľa § 319 sa odvolanie prokurátora zamieta ako nedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :



Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17.02.2010, sp. zn.
2T/32/2008, bol obžalovaný D. Z. uznaný vinným 1./ z trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241a
ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zákona), 2./ trestného činu
znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák., 3./ z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a 4./ z
trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že

1./ dňa 27. augusta 2005 v čase asi o 03,10 hodine v osobnom motorovom vozidle značky Audi,
striebornej metalízy bez EVČ, ktoré odstavil v poli na okraji sídliska A. v smere k priehrade za mestom
D. nad D., pod vplyvom alkoholu požadoval od X. D., nar. XX.X.XXXX pohlavný styk, ktorý táto odmietla,
na čo ju obvinený dvakrát udrel otvorenou dlaňou po tvári, v dôsledku čoho X. D. prestala klásť odpor
obvinenému a z obavy o svoje zdravie vykonala proti svojej vôli na obvinenom orálny styk, kde obvinený
následne ejakuloval na sedadle vozidla,

2./ následne dňa 27. augusta 2005 v čase o 3,30 hod. po tom, ako ejakuloval v osobnom motorovom
vozidle značky Audi, striebornej metalízy bez EVČ odstavenom v poli na okraji sídliska A. v smere k
priehrade za mestom D. nad D., opätovne násilím proti vôli X. D., nar. XX.X.XXXX vykonal na tejto súlož,
ktorej sa poškodená podvolila len z dôvodu obavy o svoj život a zdravie,

3./ dňa 3. septembra 2005 v čase asi o 02,00 hod. na chodníku na ul. W. pri autobusovej stanici v D.
nad D. fyzicky napadol O. D., trvale bytom D. nad D., ul. X. K. č. XXX/XX, takým spôsobom, že odzadu
k nemu pristúpil a rukami tohto zhodil na zem, kde ho opakovane kopal a udieral päsťami do oblasti
celého tela a následne mu z ruky vytrhol mobilný telefón zn. NOKIA 6230i a z miesta činu odišiel, čím
svojim konaním spôsobil poškodenému O. D. škodu vo výške 431,52€

4./ dňa 3. septembra 2005 v čase asi o 03,00 hod. v priestoroch Disco klubu J. na ul. T. cesta v D. nad
D. sa vyhrážal O. D., trvale bytom D. nad D., ul. X. K. č. XXX/XX, že ak mu nezaplatí sumu 165,97 € za
to, že mu poškodil jeho osobné motorové vozidlo, tak že keď ho stretne, tak ho zbije,

Za to bol odsúdený podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 35 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 40
ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne, na výkon ktorého
bol podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do prvej nápravno-výchovnej skupiny. Podľa § 288
ods. 1 Tr. por. boli poškodené S. D., a X. D., rod. D. odkázané s uplatnenými nárokmi na náhradu škody
na konanie vo veciach občianskoprávnych

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho prokurátor Okresnej prokuratúry v
Bánovciach nad Bebravou, ako aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu napadli odvolaním.

V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uvádzal, že podal odvolanie proti výroku o
treste, ktorý považuje za neprimerane mierny. Poukázal na okolnosti prípadu, najmä na skutočnosť,
že poškodená D. mala v čase spáchania skutku iba 17 rokov, pričom nedobrovoľný a vynútený sex
s osobou, ku ktorej necíti žiadne bližšie city a o ktorej si dovtedy myslela, že je slušným chlapcom,
ktorý však len zneužil jej naivitu, vykresľuje podľa názoru prokurátora závažnosť súdených skutkov.
Neobstojí v danom prípade tvrdenie obhajoby, že u obžalovaného sa jednalo o skratové konanie,
pretože poškodená mu viackrát dala najavo, že s ním nechce mať žiadny sex. Obžalovaný však bol
uznaný vinným aj pre ďalšie dva závažné trestné činy a to lúpež a vydieranie, pričom u každého z
nich samostatne by mu hrozil vysoký trest. S prihliadnutím s vyššie uvedené skutočnosti, ako aj to,
že bola použitá asperačná zásada, považuje prokurátor trest vo výmere troch rokov nepodmienečne
za neprimerane mierny a nedostatočný. Podľa jeho názoru súd pri ukladaní trestu precenil hodnotenie
osoby a naopak podcenil závažnosť spáchaných skutkov, preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. a
§ 40 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase činu trest odňatia slobody vo výmere päť rokov nepodmienečne
zo zaradením do I. NVS.



Obžalovaný D. Z. v  písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok pokladá za
nezákonný a neodôvodnený. V prípade skutkov, ktoré sa viažu k poškodenej D., podľa jeho názoru je
možné konštatovať, že vzhľadom na jej vyjadrenia tak na hlavnom pojednávaní, ako i v prípravnom
konaní, nehovorila pravdu. Potvrdzujú to skutočnosti, že nebolo pre ňu ťažké vzdialiť sa z miesta činu ako
aj to, že po incidente neriešila situáciu okamžite, ale až po určitom čase. V priebehu celého konania sa
poškodená snažila presvedčiť súd o tom, že ju obžalovaný pred skutkom uviedol do stavu, ktorý nevedela
celkom popísať, pretože nemá žiadne skúsenosti s alkoholom. Vypočutý svedkovia však potvrdzujú
opak tohto tvrdenia. V neprospech obžalovaného vypovedal svedok PhDr. K., ktorý sa postavil na stranu
poškodenej, a ktorého výpoveď bola len sprostredkovaná. K hodnovernosti samotnej osoby poškodenej
neprospieva skutočnosť, že samotná matka vedela o jej určitých praktikách a nepriamo ich potvrdila i
samotná poškodená. Zhrnutím všetkých výpovedí tak poškodenej, ako i svedkov, ktorí vypovedali v jej
prospech, je možné skonštatovať, že vznikli vážne pochybnosti ohľadom ich pravdivosti. Skutky uvedené
bod bodmi 3./ a 4./ obžaloby nie je možné posúdiť inak, len tak, ako to vyjadril vo svojich výpovediach
sám obžalovaný, pričom zvlášť poukazuje na výpoveď svedkov E. D. a predovšetkým X. T.. Vyjadrenie
poškodeného D. o oboch týchto skutkoch nie je možné brať vážne, pretože o ňom (hoci sám tvrdí opak),
je známe, že v inkriminovanom čase bol užívateľom drog. Preto hodnota jeho výpovedí je obzvlášť
pochybná. Je teda zrejmé, že sú vážne pochybnosti o tom, ako sa mali predmetné skutky vlastne stať,
avšak hodnotiac výpovede, možno dospieť len k takému záveru, že sa mohli stať iba tak, ako ich opisuje
obžalovaný. S poukazom na to je zrejmé, že sa nemohol dopustiť žalovaných skutkov v bode 1./, 2./,
4./ obžaloby a v bode 3./ obžaloby ide len o prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. Preto žiadal,
aby odvolací súd rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby v bodoch 1./, 2./ a 4./ a v bode 3./ ho uzná
vinným pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potom zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora,
toto modifikovala v tom smere, že navrhuje pri uložení prísnejšieho trestu obžalovanému nepoužiť
ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase činu.  Preto žiadala, aby odvolací súd v zmysle § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil výrok o treste a sám podľa § 322 ods. 1 Tr. zák. uložil trest obžalovanému
podľa § 234 ods. 1, § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a to nepodmienečný trest odňatia
slobody v dolnej časti zvýšenej trestnej sadzby so zaradením do I.NVS.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom odvolaní a žiadal odvolaniu
vyhovieť. V prípade, ak by krajský súd bol iného názoru, žiadal aby zvážil uloženie trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom s poukazom na osobu obžalovaného a zároveň navrhol odvolanie
prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por., alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z podnetu podaných odvolaní okresným prokurátorom ako aj obžalovaným krajský súd preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k nasledujúcim záverom.

Pokiaľ ide o skutkový stav pod bodmi 1/, 2/ 3/ a 4/ krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým
zisteniam napadnutého rozsudku tvoriacim podstatu súdených činov, je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v
konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci tak, ako je
uvedený v rozsudku okresného súdu ako aj zistenie, že skutky spáchal obžalovaný. Prvostupňový súd
vykonal k týmto skutkom dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej X. D. rod. D.,
svedkov S. D., PhDr. S. N., PhDr. O. K., I. I., poškodeného O. D., E. W., D. K., A. S., X. T., E. D., T. W.,
prečítaním výpovede J. D., oboznámil lekárske správy, znalecký posudok a listinné dôkazy. Na základe
vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne



zaoberal dôkazmi a tieto hodnotil v zmysle § 2 ods.12 Tr.por., tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje
závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por.
Ani krajský súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení ustálených prvostupňovým súdom.
Obžalovaný je zo skutkov pod bodmi 1/, 2/ priamo  usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej X. D.
rod. D., tak z prípravného konania, ako aj z hlavného popjednávania, ktorá je podporená výpoveďami
svedkov S. D. a J. D., ktoré videli na jej tele zranenia a tiež výpoveďami PhDr. S. N., PhDr. O. K. a
I. I., ktorým sa poškodená zdôverila s tým, čo sa jej stalo. Čo sa týka skutkov pod bodmi 3/ a 4/, z
týchto je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného O. D., ale aj výpoveďami D. K., A.
S., nepriamo tiež výpoveďami E. D. a E. W.. Nemožno v tomto smere akceptovať námietky obhajoby,
že výpoveď poškodeného O. D. je nepravdivá, resp. nedôveryhodná len vzhľadom na skutočnosť,
že poškodený podľa vedomostí obžalovaného v čase činu bol užívateľom drog. Jeho výpoveď, či už
priamo, alebo nepriamo potvrdzujú vyššie citovaní svedkovia. Práve naopak nedôveryhodné, vzhľadom
na značné rozpory nielen vo vzťahu k ostatným výpovediam, ale aj navzájom, sa javia tak ako už uvádzal
aj súd prvého stupňa, výpovede svedkov X. T. a T. W., na ktoré sa odvoláva obžalovaný.

Pri právnom posúdení skutkov súd prvého stupňa správne posudzoval konanie  obžalovaného podľa
Trestného zákona účinného v čase činu, ktorým bol trestný zákon č. 140/1961 Zb. účinný do 31.12.2005,
a ktorého použitie je pre obžalovaného priaznivejšie nielen z hľadiska porovnania trestných sadzieb.
Po právnej stránke správne konanie pod bodom 1/ kvalifikoval ako trestný čin sexuálneho násilia podľa
§ 241a ods.1 Tr.zák., v bode 2/ ako trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods.1 Tr.zák. a v bode 4/ ako
trestný čin vydierania podľa § 235 ods.1 Tr.zák. Je nepochybné, že obžalovaný u citovaných skutkov
naplnil všetky zákonné znaky týchto trestných činov. S ďalším podrobným odôvodnením týkajúcim sa
hodnotenia dôkazov, ustálenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie skutkov pod bodmi 1/, 2/ a 4/
odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.

Naproti tomu odvolací súd dospel k záveru u skutku pod bodom 3/ sa súd prvého stupňa nedostatočne
zaoberal subjektívnou stránkou konania obžalovaného a z toho dôvodu potom takéto konanie nesprávne
kvalifikoval. Pre naplnenie znakov trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.1 Tr.zák. je nutné, aby
páchateľ použil násilie, resp. hrozbu bezprostredného násilia s úmyslom zmocniť sa cudzej veci. V
prejednávanom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by násilie voči
poškodenému O. D. použil obžalovaný s úmyslom zmocniť sa jeho mobilného telefónu. Z celého
kontextu udalostí, ktoré predchádzali tomuto napadnutiu a aj podporne jednotlivých výpovedí vyplýva, že
motívom útoku obžalovaného na poškodeného nebol úmysel odcudziť mobilný telefón, ale skutočnosť,
že obžalovanému bolo poškodené motorové vozidlo a tento sa domnieval, že páchateľom bol O. D..
Takémuto záveru nasvedčuje aj konanie obžalovaného, ktorý po tom, čo poškodený padol na zem,
tomuto vyzul tenisku a odišiel s ňou porovnať odtlačok na svojom aute. Až po návrate k poškodenému
tomuto vytrhol bez slov z ruky telefón (čo potvrdil aj samotný poškodený ) a odišiel preč. Takéto konanie
nie je možné podľa názoru podriadiť pod kvalifikáciu trestného činu lúpeže, ale ide o trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 2 písm. c) Tr. zák. pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na
veci, ktorú mal iný pri sebe. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd zrušil výrok o vine pod bodom
3./ napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný D. Z. uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa
§ 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a celý výrok o treste a uznal ho vinným na nezmenenom
skutkovom základe z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c) Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Nakoľko odvolací súd zrušil čiastočne výrok o vine z napadnutého rozsudku a z toho dôvodu musel
zrušiť aj celý výrok o treste, rozhodoval potom sám o uložení trestu obžalovanému, pričom sa zaoberal
aj skutočnosťami uvádzanými v písomnom odvolaní prokurátora, ktoré bolo podané proti rozsudku
prvostupňového súdu a zohľadnil tiež zmenenú právnu kvalifikáciu. V prvom rade je nutné uviesť, že
obžalovaný sa dopustil viacerých úmyselných trestných činov spáchaných  štyrmi skutkami, a preto
bolo nutné v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. ukladať trest v rámci zvýšenej trestnej sadzby
najprísnejšie trestného činu, ktorým je v danom prípade trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák.
Základná sadzba u tohto trestného činu je 2 až 8 rokov, pričom s poukazom na ustanovenie    § 35 ods.
2 Tr. zák.  bolo nutné ukladať obžalovanému trest v rámci trestnej sadzby od 6 rokov a 4 mesiacov do
10 rokov a 8 mesiacov. Na jednej strane je nutné uviesť, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania
obžalovaného je pomerne vysoký, priťažuje mu spáchanie viacerých úmyselných trestných činov. Na
druhej strane je stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť čiastočne znižovaný osobou páchateľa, o



ktorom bolo zistené, že nie je negatívne hodnotený, doposiaľ viedol riadny život, čo mu poľahčuje.
S prihliadnutím na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu potom odvolací súd dospel
k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody tak, ako už je uvedené vyššie, teda v rámci zákonom
zvýšenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a s ohľadom na jeho osobu
a pomery, keď ide o prvotrestaného páchateľa, je možné použiť ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.
Preto obžalovanému uložil podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 2 Tr.
zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne. S prihliadnutím
na tú skutočnosť, že obžalovaný  nebol doposiaľ vo výkone trestu, bol pre jeho výkon zaradený v zmysle
§ 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny. Odvolací súd uvádza, že aj keď je trest
uložený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, je nutné povedať, že ide o pomerne
dlhodobé obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ktoré podľa presvedčenia súdu bude mať na
neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a
bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie    § 23 Tr. zák., t.j. chrániť spoločnosť pred
páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k
tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkami a názorom prokurátora uvádzaným
v odvolaní, ktorý sa domáhal prísnejšieho trestu. Súd v tomto smere poukazuje aj na skutočnosť, že
oproti prvostupňovému rozhodnutiu je jeho konanie kvalifikované miernejšie, keď nebol uznaný vinným
z trestného činu najprísnejšie trestného. Preto odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por.
zamietol.

Napokon pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým boli podľa § 288 ods. 1 Tr. por poškodené
S. D., a X. D., rod. D. odkázané s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na konanie vo veciach
občianskoprávnych je v súlade so zákonom, nakoľko poškodené uplatnenú výšku škody riadne nedoložili
a ďalšie dokazovanie v tomto smere by presiahlo rámec trestného konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a dôvody rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/32/2008", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}