Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoPno/1/2017 z 2. 8. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. augusta 2017, sp. zn. 14CoPno/1/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6116212579.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14CoPno/1/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6116212579.1 | 2017-08-02 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 366 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cc74e41-8eab-47c2-ad23-e8c0dc093b01
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6116212579.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPno/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212579
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116212579.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti o maloletého N. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky I. C., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX,
H. H., právne zastúpenej JUDr. Ing. Darinou Králikovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom
Š. Moyzesa 17/A, Banská Bystrica, IČO: 43 266 797 a otca N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. J. XXX/
X, C., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.    Krajský súd  n a r i a ď u j e  neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec  p o v i n n ý  platiť výživné na
maloletého N. C., nar. XX. XX. XXXX v nevyhnutnej miere vo výške 30% životného minima na neplnoleté,
nezaopatrené dieťa v zmysle osobitného zákona,  vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
36P/152/2016 vo výroku o  výživnom.

II.      Vo zvyšku návrh   z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha konanie pod sp. zn. 36P/152/2016 o rozvode
manželstva účastníkov konania a zároveň o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému N. C.,
nar. XX. XX. XXXX. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom       č. k. 36P/152/2016-106 zo dňa 20.
02. 2017 manželstvo účastníkov konania rozviedol a súčasne upravil práva a povinnosti rodičov voči
maloletému tak, že maloletého N. C., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke, otcovi
maloletého uložil povinnosť prispievať na dieťa výživným vo výške 130,- € mesačne.

2. Na základe včas podaného odvolania otcom maloletého prebieha odvolacie konanie, keď otec
maloletého namietal výšku vyživovacej povinnosti ustálenej súdnym rozhodnutím.

3.     Po rozhodnutí okresného súdu, ku ktorému došlo dňa 20. 02. 2017, podala matka maloletého dňa
01. 06. 2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 1 CSP.

4. Matka maloletého vyššie uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že
otec maloletého si viac ako 5 rokov neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému a túto výživu
zabezpečuje výlučne ona. Správanie sa otca maloletého ako i ním podané odvolanie považuje za
účelové, ktorého cieľom je vyhnúť sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému. Zdôraznila,
že aj k zrušeniu zápisu otca z registra finančných agentov a finančných poradcov došlo na jeho žiadosť,
teda účelovo sa otec maloletého stal nezamestnaným, aby sa tak vyhol plneniu vyživovacej povinnosti
voči maloletému, napriek tomu, že v prvoinštančnom konaní ponechal určenie výšky vyživovacej
povinnosti na úvahe súdu. Naviac otec maloletého si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu



ani v čase, keď dosahoval príjem, a to viac ako 5 rokov a uvedenú vyživovaciu povinnosť si neplní ani
vo výške zákonom stanoveného minima, pričom vyživovacia povinnosť je jeho zákonná povinnosť. Ak
aj v súčasnej dobe otec maloletého zamestnaný nie je, matka poukázala na vysokoškolské vzdelanie
otca maloletého, jeho dobrý zdravotný stav, ako i mnohoročnú prax v rôznych oblastiach podnikania,
a to najmä  v oblasti finančníctva a poisťovníctva, kedy pri týchto kvalitách otca maloletého je ťažko
uveriteľné, že objektívne nie je schopný dosahovať žiaden príjem. Naopak, ona ako matka dieťaťa v
konaní preukázala, že pravidelné mesačné výdavky na maloletého predstavujú z jej strany 571,95 €,
pričom od otca maloletého žiada prispievať na jeho výživu len nepatrnou čiastkou z danej sumy, a
to sumou 150,- € mesačne, čo je vzhľadom na vek maloletého, jeho školské a mimoškolské aktivity,
ako aj jeho zdravotný stav a odôvodnené bežné potreby primeraná suma. Ak aj otec maloletého tvrdil
v konaní vo veci samej, že hradí maloletému výdavky v celkovej výške 78,- € mesačne, ide podľa
nej o nepravdivé tvrdenie, ničím nepodložené. Aj stravné maloletého v školskej jedálni hradí výlučne
ona. Keďže o maloletého sa osobne stará, pričom výlučne sama zabezpečuje jeho potreby, čo však z
dôvodu výdavkov na maloletého finančné nezvláda tak, aby nebol ohrozený zdravý vývoj maloletého,
požiadala o nariadenie neodkladného opatrenia  s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa. Má za to,
že je nutne daná potreba upraviť pomery účastníkov v tejto otázke už v priebehu súdneho konania, a
to ako odstránenie napätia a neistoty vo výkone rodičovských práv a povinností, ako aj pre odstránenie
ohrozenia finančnej neistoty, ktorú spôsobuje otec neplnením si vyživovacej povinnosti ani len vo výške
30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa. Navrhla, aby otec prispieval na maloletého
v nevyhnutnej miere sumou vo výške 100,- € mesačne.

5. Podľa § 362 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte „CMP“) o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je
príslušný rozhodnúť odvolací súd.

6. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

12. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého vyplýva,
že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného
rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých
možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou
úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú
mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V prípade ak sa neodkladné opatrenie týka
dočasnej úpravy výkonu  práv a povinností  k maloletému dieťaťu, čo je i v tomto prípade, je potrebné
starostlivo zvážiť, či dočasná ochrana subjektívneho práva otca, nie je v rozpore so subjektívnym
záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný.

13. Neodkladné opatrenie, ktorým je uložená povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere možno
nariadiť, ak je uplatňovaný nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o
rodine. Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere vyžadujú aj schopnosti a možnosti povinného
platiť výživné v zmysle § 62 a § 75 Zákona o rodine. Napriek tomu, že sa osvedčujú aj schopnosti a
možnosti povinného, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na druh vyživovacej povinnosti je
výživné v nevyhnutnej miere. Z toho vyplýva, že toto výživné je určené len na uspokojovanie základných
osobných (životných) potrieb oprávneného.



14.      Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok na výživné, tento má v prejednávanej veci daný právny dôvod
v ustanoveniach Zákona o rodine, nakoľko nárok maloletého dieťaťa na výživné vzniká v dôsledku
konania vedeného pred Okresným súdom v Banskej Bystrici, ktorý rozhoduje nielen o rozvode rodičov
maloletého, ale i o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode, ktoré je s konaním o rozvod
spojené zo zákona, a v ktorom konaní už okresný súd o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
dosiaľ neprávoplatne rozhodol. Keďže otec maloletého voči rozhodnutiu okresného súdu o tom, v akej
výške má byť jeho vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletému plnená, podal v zákonnej lehote
odvolanie, matka sa dôvodne obáva, že vzhľadom na prebiehajúce odvolacie konanie si naďalej otec
maloletého vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu plniť nebude. Z obsahu spisu vyplýva, že dosiaľ si otec
maloletého voči nemu vyživovaciu povinnosť pravidelne v mesačných dávkach, teda v nevyhnutnej
miere neplnil, napriek tomu, že dosiaľ mal okresný súd v konaní za preukázané, že maloletý má 13 rokov,
navštevuje 7. ročník Základnej školy v C., stravuje sa v škole, pričom mesačný poplatok je vo výške 25,-
€. V konaní nebolo preukázané, že by uvedený poplatok hradil otec, ako to tvrdil v odvolaní. Naopak,
v konaní mal za preukázané, že maloletý navštevuje alergológa, očného lekára, ortopéda, nakoľko má
skoliózu a nosí vložky do topánok, ktoré vyšetrenia s ním absolvuje vždy výlučne matka, ktorá len na
lieky na imunitu dopláca mesačne sumou 10,- €. Nárok maloletého je teda daný.

15.    Pokiaľ ide o osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere, na nariadenie neodkladného
opatrenia tohto obsahu sa nevyhnutne vyžadujú aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v
zmysle § 62 a § 75 Zákona o rodine. Z dosiaľ vykonaného dokazovania je nesporné, že napriek tomu,
že otec maloletého tvrdí, že je tohto času nezamestnaný, predtým pracoval ako živnostník a ako sám
uviedol, predmetnú živnosť sám zrušil. Tohto konania, teda dobrovoľného ukončenia živnosti, si musí
byť sám otec maloletého vedomý, nakoľko v dôsledku toho sa dobrovoľne vzdal na úkor vyživovacej
povinnosti vo vzťahu k maloletému, svojho príjmu. Nemožno však opomenúť, že až dovtedy mal otec
maloletého príjem, je vlastníkom motorového vozidla Renault Scénic, pričom podľa tvrdenia samotného
otca maloletého, tento uviedol, že len na nákup pohonných hmôt do osobného motorového vozidla,
pravidelný servis vynakladá okolo 200,- € mesačne. Potom je v jeho možnostiach a schopnostiach
prispievať na maloleté dieťa výživným v nevyhnutnej miere, ak z obsahu spisu vyplýva, že ide o jeho
jedinú zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov v zmysle § 62
ods. 5 Zákona o rodine. V zmysle tohto ustanovenia pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd ani neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Nebolo osvedčené, že by otcovi bránili v možnosti zamestnať sa objektívne
okolnosti, prípadne jeho zdravotný stav.

13. Keďže v priebehu konania má i odvolací súd za preukázané, že medzi rodičmi existujú spory v tom,
ako ktorý z rodičov prispieva na výživu maloletého, je nevyhnutné upraviť pomery účastníkov konania,
teda ustáliť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému, avšak len v rozsahu uspokojovania základných
osobných (životných) potrieb oprávneného, teda v nevyhnutnej miere. Z obsahu spisu má i odvolací súd
dosiaľ osvedčené, že je v schopnostiach a možnostiach povinného, teda otca maloletého prispievať na
dieťa výživným vo výške 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa v zmysle osobitného
zákona.

14. Za týchto okolností je nevyhnutné dočasne upraviť pomery maloletého poskytnúť mu ochranu, a to
až do právoplatného rozhodnutia konania o výživnom otca voči maloletému, ktoré prebieha. Nariadenie
neodkladného opatrenia je najmä v záujme stabilizácie vyživovacej povinnosti maloletého, odstránenia
neistoty vo výkone rodičovských práv a povinností, ako aj odstránenia ohrozenia finančnej neistoty, ktorú
spôsobuje otec maloletého tým, že si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dlhodobo neplní.

15. V aktuálnom štádiu konania odvolaciemu súdu neprináleží posudzovať, v akej výške bude
vyživovacia povinnosť otca voči maloletému ustálená konečným právoplatným rozhodnutím, avšak za
stavu ku dňu nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčené skutočnosti, na základe ktorých bolo
nevyhnutné nariadiť neodkladné  opatrenie - platenie výživného otcom voči maloletému v nevyhnutnej
miere, ktoré neodkladné opatrenie trvá len do právoplatného skončenia konania vo veci samej.



16. Odvolací súd preto v čase, kedy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval a
starostlivo zvážil, že ochrana subjektívneho práva otca, teda jeho právo na určenie výšky vyživovacej
povinnosti voči maloletému v súlade so zákonom na základe dostatočne a podrobne zisteného
skutkového stavu a vykonaného dokazovania okresným súdom, je tohto času v rozpore so subjektívnym
záujmom maloletého na výživné od otca, ktorý je pri rozhodovaní dominantný. Neodkladným opatrením
určené výživné vo výške 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa v zmysle osobitného
zákona až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, týkajúceho sa určenia výšky vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému, zodpovedá záujmom maloletého, ako aj povinnosti oboch rodičov
prispievať na jeho výživu. Vo zvyšku, pokiaľ sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
určením výživného nad sumu 30% životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa v zmysle
osobitného zákona, odvolací súd návrh zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).