{"guid": "ac863087-8a2c-4568-a7ae-53fa8c586df2:692f9b2f-c920-41fe-b6d3-c9c78dc7f990", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7612221880.2", "spisova_znacka": "3Co/466/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/466/2015 z 7. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 7. septembra 2016, sp. zn. 3Co/466/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7612221880.2", "identifikacne_cislo": "7612221880", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2016-09-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/692f9b2f-c920-41fe-b6d3-c9c78dc7f990", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7612221880.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7612221880.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7612221880.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/466/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221880
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612221880.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov
JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne B. C., G.. X.XX.XXXX, K. I.,
J. XXX/X, zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova
7 proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 2C/361/2012-186 zo dňa 16.4.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so
sídlom v Košiciach, Alžbetina 41, sp.zn. 2C/98/2012 zo dňa 19.01.2012  a vo výroku o súdnom poplatku.

M e n í   rozsudok vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak, že návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku  z a m i e t a a vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná
je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 490,54 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jána
Burociho do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice sp.zn. 2C/98/2012. Odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice
sp.zn. 2C/98/2012 zo dňa 19.1.2012. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho
zastúpenia vo výške 619,95 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Burociho do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny
poplatok zo žaloby vo výške 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu v Košiciach zo dňa 19.1.2012 tvrdiac, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol,
je súčasťou všeobecných poistných podmienok v ich 15. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami
a k podpisu jej bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie
poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v
hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa a táto doložka jej znemožnila dosiahnuť rozhodovanie
sporu inak ako v rozhodcovskom konaní a tým jej bola fakticky odobratá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Ako spotrebiteľka nemala možnosť výberu vzhľadom na splynutie rozhodcovskej
doložky s ostatnými podmienkami, rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v



deň podpisu zmluvy obe zmluvné strany podpísali aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na
rozhodcovskú doložku. Následne potom rozhodcovský rozsudok prevzal formálne argumenty žalujúcej
strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu spotrebiteľa. Po vykonanom dokazovaní
vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4 písm. r/, § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 8 ods. 2, § 12 ods. 6, § 33 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z., § 73 ods. 1 až 3 zákona č. 355/2014 Z.z. o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní
citujúc čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorej politiky štátov zabezpečia vysoký
stupeň spotrebiteľa a Smernice č. 3 Rady 93/13 EHS a dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola
uzavretá dňa 25.2.2008 poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. V prvom
rade skúmal, či žalobkyňa svoj nárok uplatnila včas (rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený
8.10.2012 a žaloba bola podaná na súd 7.11.2012), bola teda podaná v zákonnej lehote. V konaní
bolo nesporné, že účastníci (žalovaná s predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-slovenská
poisťovňa Rapid, a.s.) uzavreli dňa 25.2.2008 poistnú zmluvu XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú i
Všeobecné poistné podmienky, prevzatie ktorých žalobkyňa podpísala dňa 25.2.2008. Súčasťou týchto
Všeobecných poistných podmienok je i osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorého účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV.  týchto
VPP. Zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Pretože
rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument) alebo
ako rozhodcovská doložka k zmluve, v danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi
konania dojednaná ako rozhodcovská doložka v rámci Všeobecných poistných podmienok k poistnej
zmluve č. XXXXXXXXXX. Súd skúmal, či rozhodcovská doložka (napriek podpisu oboch zmluvných
strán) bola medzi stranami dojednaná jednotlivo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná a to i napriek predloženému listinnému dôkazu - Záznamu o
požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, zo dňa 25. 2. 2008, pretože
ide opäť o predtlačený formulár, kde žalobkyňa  nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť
obsah podmienky. Tento formulár sa týka len obsahu samotnej zmluvy, nie zmluvných podmienok.
Navyše rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok, konkrétne je uvedená v čl. 15 Všeobecných poistných podmienok s názvom
rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach a je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu
písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach, preto cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade bolo
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom
a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd prvej
inštancie preto uzavrel, že rozhodcovská doložka je poukazujúc na ust. § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka neplatná. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade
sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné
konštatovať, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke. Súd prvej
inštancie preto konštatoval, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej
doložke.

3. Pretože žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
sp.zn. 2C/98/2012 a aj keď súd prvej inštancie lustráciou nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi
účastníkmi konania s poukazom na ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodol i o odklade
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, keďže ide o zákonné právo žalobkyne.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovanú k náhrade trov právneho
zastúpenia vo výške 619,95 eur.

5. Pretože žalobkyňa bola zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku, zaviazal žalovanú k
úhrade súdneho poplatku podľa položky č. 2 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov vzhľadom na
výsledok v spore.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Uplatnila všetky odvolacie dôvody
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a odvolaním napadla rozsudok v celom
rozsahu. Žalovaná predovšetkým akcentovala na zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetný



rozhodcovský rozsudok, o zrušení ktorého súd rozhodoval, prestal účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať. Súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nijako nezaoberal, pričom sám v odôvodnení
uviedol, že lustráciou zistil, že medzi účastníkmi exekučné konanie neprebieha. Akcentoval na
ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z., so zmenou ktorej právnej úpravy súvisí aj novela Exekučného
poriadku, kedy v zmysle aktuálneho znenia Exekučného poriadku podľa ust. § 243d ods. 1
exekučné konania na podklade predmetného rozhodcovského rozhodnutia bolo možné začať len do
31.3.2015 a na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov konania zaväzovať.
Keďže žalovaná exekučné konanie voči žalobkyni na základe rozhodcovského rozsudku neiniciovala,
predmetný rozhodcovský rozsudok žalobkyňu a žalovanú nezaväzuje. Žalovaná v dôvodoch odvolania
akcentovala na to, že zmena právnej úpravy spôsobila, že žalovaná nie je nositeľom oprávnenia na
plnenie priznané vo výroku predmetného rozhodcovského rozhodnutia a žalobkyňa už nie je viazaná
povinnosťou pôvodne uloženou rozhodcovským rozsudkom. Na základe zákonodarcom prijatej zmeny
právnej úpravy rozhodcovský rozsudok stratil svoje základné atribúty a to záväznosť (právoplatnosť) a
vykonateľnosť, v dôsledku čoho súd v súčasnosti koná a rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku,
ktorý už nikoho nezaväzuje a to bez ohľadu na výsledok konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Zánikom záväznosti (právoplatnosti) rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto súdneho
konania, stratilo toto súdne konanie svoj význam, zanikol predmet konania, ako aj právny záujem na
tomto konaní. Rovnako možno skonštatovať aj zánik vecnej legitimácie účastníkov konania, nakoľko
cieľom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je jeho zrušenie a teda najmä zánik povinnosti
upravenej vo výroku rozhodcovského rozsudku, pričom účastníci v dôsledku zmeny zákona tým, že
rozhodcovský rozsudok sa stal nezáväzným, už nie sú nositeľmi pôvodne priznanej povinnosti resp.
práva (toho, o čom rozhodoval rozhodcovský súd), aj preto súd musí za tohto stavu žalobu zamietnuť.
Žalobkyňou sledovaný cieľ - nebyť viazaný rozhodcovským rozhodnutím - už nastal v dôsledku uvedenej
zmeny právnej úpravy. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta s poukazom na zmenu právnej úpravy v dôsledku ust. §
243d Exekučného poriadku.

7. Zároveň odvolateľ v dôvodoch odvolania poukázal na to, že vo výroku rozsudku absentuje uvedenie
dôvodu, pre ktorý súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/98/2012 zo dňa
19.1.2012 a táto okolnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť a nesprávnosť napadnutého rozsudku. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu
podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. Preto vzhľadom na neurčitosť výroku o zrušení
rozhodcovského rozsudku je podľa odvolateľa napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a nevykonateľný.
Navyše súd prvej inštancie nesplnil svoje povinnosti podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p., teda neuviedol, ktoré
skutkové tvrdenia ostali sporné a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/236/12010 zo
dňa 14.4.2011.

8. V odvolaní tiež namietal, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej
povinnosti.

9. Vo vzťahu k výroku o odklade vykonateľnosti odvolateľ uviedol, že tento výrok je nezákonný,
nakoľko odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku bez akéhokoľvek časového obmedzenia.
Navyše v odôvodnení absentuje odôvodnenie, prečo odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Pokiaľ súd prvej inštancie ako dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky uviedol aj spôsob kreácie
rozhodcovského súdu dojednaný podľa časti XV. VPP uvedený právny záver súdu je podľa odvolateľa
prekvapivý, v dôsledku čoho bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Predovšetkým
namietal, že žalobkyňa v konaní neplatnosť ustanovenia rozhodcu nenamietala a ani súd počas priebehu
celého konania nenamietol, že má pochybnosť o platnosti tohto dojednania. Súd tento názor ohľadom
ustanovenia rozhodcu neozrejmil postupom podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p., pričom nepostupoval a
nevyužil ani možnosť v zmysle § 100 ods. 1 tretia veta O.s.p. Navyše uvedený záver súdu je nesprávny,
lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Citujúc ust. § 7, § 8 ods. 1 a § 12 ods. 1, ako aj § 13
a 14 zákona o rozhodcovskom konaní mal odvolateľ za nepochybné, že zákonodarca pri úprave dohody
o rozhodcovskom konaní preferuje zmluvnú voľnosť a zásadu zachovania vôle zmluvných strán, teda
zákon o rozhodcovskom konaní neukladá povinnosť zmluvných strán dohodnúť sa na konkrétnej osobe
rozhodcu a ani na konkrétnom stálom rozhodcovskom súde, takáto dohoda je len jednou z možností
zmluvných strán pri úprave rozhodcovskej zmluvy (doložky). ZRK na platnosť rozhodcovskej zmluvy
alebo doložky stanovuje len písomnú formu, dohodu o tom, že časť alebo všetky spory sa prejednajú



v rozhodcovskom konaní a spôsobilý predmet (ust. § 1 ods. 3 ZRK). V danom prípade boli všetky
podmienky stanovené ZRK splnené. Teda, ak by súd aj dospel k záveru o rozpore ust. § 8 ods. 1 či
§ 12 ods. 6 ZRK, tak to v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky ako takej,
t.j. rozhodcovská doložka ostáva naďalej platná, pretože súd má povinnosť preskúmať a zdôvodniť, či
môže zvyšok zmluvy bez týchto ustanovení ďalej pokračovať (existovať). Z toho vyplýva, že aj prípadné
ustanovenia označené podľa názoru súdu ako v rozpore s § 8 a § 12 ZRK nezakladajú automaticky
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako celku, pretože aj samotný zákon o rozhodcovskom konaní v §
8 stanovuje postup v prípade, ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve alebo doložke vôbec
nedohodli na spôsobe ustanovovania rozhodcov teda nejde o podstatnú náležitosť. Uvedené rovnako
platí aj pri údajnej neurčitosti. Kreácia rozhodcov resp. rozhodcovského súdu v danom prípade nie je
v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní a ak by aj čisto hypoteticky s ním bola v rozpore, tak
to nespôsobuje neplatnosť dohody o rozhodcovskom konaní ako celku. Žalovaná zároveň v odvolaní
namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo a právne posúdil, keďže rozhodcovská
doložka bola v danom prípade dohodnutá individuálne, na dôkaz čoho žalovaná pripojila viaceré listinné
dôkazy. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa so
zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou a rovnako mala možnosť ovplyvniť jej podstatu, a
teda spotrebiteľ mal možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú doložku so žalovaným uzavrie alebo
neuzavrie. V danom prípade sa žalobkyňa rozhodla túto rozhodcovskú doložku so žalovanou uzavrieť
a to pristúpením k Osobitným zmluvným dojednaniam, čo osvedčil vlastnoručným podpisom a rovnako
tieto podpísala aj druhá zmluvná strana prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia. Rovnako súd
nesprávne posúdil právny úkon žalobkyne a žalovaného - podpísanie Osobitných zmluvných dojednaní
č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX a vychádza úplne neodôvodnene z akejsi hypotetickej
konštrukcie, podľa ktorej bola rozhodcovská doložka súčasťou Všeobecných poistných podmienok v
časti XV. a súčasťou všeobecných poistných podmienok boli podľa názoru súdu aj Osobitné zmluvné
dojednania k predmetným poistným zmluvám. Podľa odvolateľa nie je možné obísť listinným dôkazom
preukázaný fakt, že žalobkyňa slobodne, vlastnoručne a bez nátlaku podpísala Osobitné zmluvné
dojednania, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Je podľa odvolateľky úplne jedno, ktorá
zmluvná strana navrhuje podmienku a či je táto podmienka na formulári alebo nie, podstatné je,
či môže spotrebiteľ ovplyvniť jej podstatu. Aj z predtlačeného formulára je zrejmé, že žalobkyňa
podmienku ovplyvniť mohla, a to tak, že by jednoducho osobitné zmluvné dojednanie obsahujúce
rozhodcovskú doložku nepodpísala. Žalobkyňa mala aj na výber, či tieto osobitné dojednania a teda
rozhodcovskú doložku podpíše alebo nepodpíše, žiaden dôkaz nenasvedčuje tomu, že nemala na výber
a rozhodcovská doložka či osobitné zmluvné dojednania podpísať musela.

10. Je teda zrejmé a žalovaná to predložením písomných listín aj preukázala, že žalobkyňa chcela
uzavrieť poistnú zmluvu. Spolu s poistnou zmluvou prevzala jeden rovnopis Všeobecných poistných
podmienok, čo vyplýva zo skutočnosti, že podpísala všeobecné poistné podmienky, osobitným podpisom
vyjadrila súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a svojim osobitným podpisom osobitných zmluvných
dojednaní tento súhlas aj prejavila v právne relevantnej forme. Zo samotného textu osobitných
zmluvných dojednaní vyplýva, že nie je pokračovaním textu všeobecných poistných podmienok a
osobitné dojednania sú stručné. Navyše je dôkazné bremeno na žalobkyni preukázať, že tieto
dojednania musela podpísať. Zároveň žalobkyňa podpisom záznamu v požiadavkách a potrebách
klientov potvrdila aj to, že už nechcela nič vysvetľovať, doplniť ani dojednať. Teda súd prvej inštancie
aj tento listinný dôkaz nesprávne vyhodnotil. Navyše žalobkyňa uzatvárala poistnú zmluvu, nie zmluvu
úverovú, ktorá sa uzatvárala na 33 rokov a teda je odôvodnený predpoklad, že pri uzatváraní poistnej
zmluvy na takú dlhu dobu si žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka prečítala, čo podpisuje. Pokiaľ
súd prvej inštancie uviedol, že ani z výpovede svedkyne sprostredkovateľky poistenia O.. M. A. nebolo
preukázané individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, žalovaná s týmto záverom nesúhlasí a toto
hodnotenie súdu je aj nepreskúmateľné. Žalovaná teda v konaní predložila na podporu svojich tvrdení
dva písomné listinné dôkazy, a to osobitné dojednania, ako aj záznam o požiadavkách a potrebách
klienta. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že sa s listinami, ktoré podpisovala neoboznámila, tak môže ísť jednak
o účelové tvrdenie alebo o dôkaz toho, že žalobkyňa nepostupovala ako priemerný spotrebiteľ a teda
jej konaniu nie je možné priznať požadovanú ochranu. Navyše súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku nezaoberal možnosťou odstúpenia žalobkyne od rozhodcovskej doložky. Túto možnosť dala
žalovaná všetkým svojim klientom všeobecne a urobila tak vo forme vyhlásenia a zverejnenia dodatku
č. 2 k VPP a to plne v súlade s ust. § 7d časti 5.17 VPP. K možnosti žalobkyne odstúpiť do zmluvy sa
súd prvej inštancie nevyjadril a nevyjadril sa ani k dôkazu dodatku č. 2 k VPP. Navyše pri posudzovaní
neprijateľnosti podmienok konal v úplnom rozpore s právom EÚ, nepostupoval v súlade s čl. 4 Smernice



93/13/EHS a teda nevykonal test primeranosti podmienky ako je vyžadovaný v Smernici 93/13/EHS a
následne aj v rozhodnutí ESD C-237/02, resp. C 453/10. Teda odhliadnuc od  faktu, že rozhodcovská
doložka v poistnej zmluve žalovanej je podľa  19. odôvodnenia vyňatá spod hodnotenia Smernice
93/13/HS a od faktu, že bola aj individuálne dojednaná, rozhodcovská doložka uzavretá žalobkyňou
nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne. Žalovaná v odvolaní zdôraznila,
že v rozhodcovskom konaní neboli porušené žiadne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
pokiaľ súd prvej inštancie na strane 17 odôvodnenia poukazuje na akési porušenie č. 2012/4165
konštatované stálym zastupovaním SR v EÚ v Bruseli, uvedené porušenie nie je právnym predpisom,
nie je všeobecne záväzné a v predmetnom konaní ani nebolo oboznámené, či vykonané ako listinný
dôkaz. V dôvodoch odvolania žalovaná tiež namietala, že v odôvodnení absentuje dôvod odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Tiež výška trov právneho zastúpenia priznaná žalobkyni nie
je správne vyčíslená. Prvé vyjadrenie vo veci samej bolo až dňa 10.7.2013. Ďalej vyjadrenie k návrhu
na prerušenie konania podané 5.12.2013 nie je úkonom vo veci samej, rovnako vyjadrenie k odvolaniu
podané 14.1.2014 nie je úkonom vo veci samej, za ktoré patrí plná náhrada. Navrhla preto, aby odvolací
súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Uplatnila trovy prvostupňového i trovy odvolacieho konania.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uplatnila trovy odvolacieho konania spolu  145,86 eur. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že
zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe prijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy
a spĺňa všetky znaky spotrebiteľského vzťahu. Žalobkyňa dostala vopred nadiktovanú formulárovú
zmluvu, ktorej obsah nemohla nijakým spôsobom vyjednať, preto nemožno mať pochýb, že obsah
zmluvy nebol individuálne dojednaný. Citovala judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj Smernicu Rady
93/13/EHS, taktiež ust. § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka. Uviedla, že rozhodcovská doložka
nadiktovaná žalovanou bola už opakovane vyhodnotená ako neprijateľná žalobkyňou citovanými
uzneseniami Najvyššieho súdu SR, pričom predmetné rozhodcovské konanie i výber rozhodcu vážne
narušil rovnosť účastníkov konania v neprospech žalobkyne (§ 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002
Z.z.).

12. Súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovanému. Žalovaná v prílohe
doručenej súdu prvej inštancie 2.7.2015 oznámila právne významnú skutočnosť, že novelizáciou
Exekučného poriadku zákonom č. 335/2014 Z.z., konkrétne novým ust. § 243d odpadla vecná
legitimácia strán sporu. Súd je preto povinný pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu
zamietnuť, keďže pre rozhodnutie vo veci samej je podľa § 154 ods. 1 O.s.p. rozhodujúci stav ku
dňu vynesenia rozhodnutia. Odvolací súd podanie žalovanej doručil na vedomie právnemu zástupcovi
žalobkyne.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP) odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a dospel k záveru, že  odvolaniu žalovanej možno
vyhovieť len vo výroku o odklade  vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a výroku o trovách konania.

14. Rozsudok je vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom v
Košiciach, Alžbetina 41 sp.zn. 2C/98/2012 zo dňa 19.01.2012 vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 08.09.2016 o 09.25 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 204/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo zverejnené dňa 31.08.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

16. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 08.06.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.



17. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

18. Podľa ustanovenia § 470  ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. t.j., že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2
písm. c), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu
ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušovaniu práva na
spravodlivý proces.

21. Žalovaná tento odvolací dôvod odôvodňuje tým, že výrok rozsudku je nepreskúmateľný, keďže vo
výroku absentuje vymedzenie konkrétneho zákonného dôvodu, na základe ktorého bol rozhodcovský
rozsudok zrušený a súd iba v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušil podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že tento uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie nie je nepreskúmateľný, keďže zákonodarca neukladá vymedzenie vyššie
uvedeného konkrétneho zákonného dôvodu uvádzať vo výroku rozsudku.

23. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) je v
sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola
okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť. Strana, ktorá v odvolaní úplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval. Z odvolania žalovanej nevyplýva, ktorý ňou navrhnutý dôkaz
súd prvej inštancie  nevykonal.

24. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.,
teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorému
zodpovedá ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP konkrétne, že sa súd prvej inštancie neriadil ust. §
118 ods. 2 O.s.p. a zároveň poukázal na dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/236/2010,
odvolací súd akcentuje na dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo/128/2014, v ktorom Najvyšší
súd SR uviedol, že ani prípadné porušenie ustanovenia ešte bez ďalšieho nezakladá zmätočnosť
súdneho rozhodnutia. Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží,
nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda žiadnym
spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy,



namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a pod. Taktiež
účastníka nezbavuje jeho základnej procesnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods.
1 O.s.p. a to tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany,
a procesnej povinnosti označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností.
Pokiaľ teda sudca určitú okolnosť neuvedie ako spornú, to ešte neznamená, že táto je nesporná a
že účastník nemá právo sa k nej vyjadriť, preukázať ju či vyvrátiť. Až v prípade, že takýto nesprávny
procesný postu by prípadne viedol k tzv. nepredvídateľnému rozhodnutiu či k nesprávnym skutkovým
zisteniam v dôsledku nevykonania dokazovania navrhovaného účastníkmi, mohlo by dôjsť k vzniku tzv.
inej vady konania.

25. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku
predvídateľnosti pre sporové strany. Strany sporu v priebehu konania mali možnosť sa vyjadriť ku
všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci a odôvodnenie napadnutého rozsudku má
oporu vo vykonanom dokazovaní.

26.  Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola
zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

28. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd  rozsudok vo výroku o zrušení
rozhodcovského rozsudku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. K správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

30. Súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania bola rozhodcovská doložka (bod 2 osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde sa uvádza, že poistník a
poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu, že
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto
Všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto a obdobným (obsahom) Najvyšší súd SR
zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská
doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje
značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa
podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu.

31. Vzhľadom na hore uvedenú skutočnosť sú preto ďalšie odvolacie námietky žalovanej právne
irelevantné.



32. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovanej, že v dôsledku novely Exekučného poriadku ust. § 243d
prestáva rozhodcovský rozsudok  strany zaväzovať. Odvolací súd poukazuje na to, že ide o prelomenie
materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa zo
zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

33. Odvolací súd dodáva, že 1.1.2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné
ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom
pred 1. januárom 2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného preto vyplýva, že konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002  Z.z.,
ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude
súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Preto po právoplatnosti napadnutého
rozsudku bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať podľa § 47 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

34. Vecne správny je i výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves
súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 eur, keďže žalobkyňa je spotrebiteľka, ktorá je od poplatku
oslobodená a súd jej žalobe vyhovel. Podľa položky č. 3 písm. c) Sadzobníka o súdnych poplatkov zo
žaloby na začatie konania o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia
vydaného rozhodcom je súdny poplatok vo výške 331,50 eur.

35. Odvolací súd preto v súlade  s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj výrok o súdnom poplatku.

36. Nesprávne však súd prvej inštancie rozhodol, ak vyhovel návrhu žalobkyne o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku napriek tom, že lustráciou nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi
stranami sporu. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol 16.04.2015 a pokiaľ zistil, že neprebieha exekučné
konanie oprávnenej Rapid life životná poisťovňa a.s. proti povinnej B. C. na podklade rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice 2C/98/2012, teda takéto konanie neprebiehalo do 31.12.2014 a
nebol podaný takýto návrh zo strany oprávnenej ani po 01.01.2015 do 31.03.2015 neboli splnené
podmienky pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Pravidlo obsiahnuté v § 154 ods. 1
O.s.p. (§ 217 ods. 1 CSP) stanovuje, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku tak, že návrh na odklad na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
zamietol.

37. Odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa priznania odmeny vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny za úkony právnej služby, vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo dňa 05.12.2013
a vyjadrenie k odvolaniu zo 14.01.2014 priznaných v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení vyhlášky č. 184/2013 Z.z. účinnej od 01.07.2013 sú dôvodné, keďže za
hore citované úkony právnej služby patrí žalobkyni zastúpenej advokátom z titulu právneho zastúpenia
odmena vo výške 1/2  základnej sadzby tarifnej odmeny (13a ods. 2 písm. b) vyhlášky). Rovnako
pokiaľ ide o úkon vyjadrenie zo dňa 15.05.2013, za toto podanie nepatrí odmena, keďže v tomto
podaní žalobkyňa zastúpená advokátom reagovala na výzvu súdu k preukázaniu právoplatnosti a
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, teda nejde o účelné vynaložené trovy.

38. Vzhľadom k tomu odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o trovách
konania tak, že zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 490,54 eur na účet jej
právneho zástupcu JUDr. Jána Burociho do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.



40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach  pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/98/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}