Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/73/2013 z 21. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. januára 2014, sp. zn. 23To/73/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3813010042.1 Krajský súd Trenčín | 23To/73/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3813010042.1 | 2014-01-21 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d540b57-e0e4-4f53-83ce-10e21e714268 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813010042.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010042
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010042.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. januára 2014
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obvineného

C. J.

nar. XX.XX.XXXX v Q., okr. U., trvale bytom F. č. XX, okr. U.,

ktoré podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/10/2013 -136 zo dňa 16.05.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry z a m i e t a , pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 písm. d) Tr. por.
a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému C. J., na ktorého bola podaná
obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza dňa 21.1.2013 pod sp. zn. 2Pv 759/2013 pre
prečin úverového podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že v priebehu
mesiaca február 2012 v úmysle získať pre seba finančný prospech po tom, ako telefonicky prisľúbil
poškodenému D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXXX/XX U., sprostredkovanie predčasného
vyplatenia jeho stavebného úveru číslo XXXXXXXXXX poskytnutý mu spoločnosťou Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská č. 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004, mu dňa 24. februára 2012
zaslal falošné potvrdenie o aktuálnom zostatku k predmetnému úveru vystavené pod hlavičkou Prvou
stavebnou sporiteľňou , a.s., v ktorom vedome uviedol falošnú výšku zostatku úveru 18.419,83 € a číslo
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý mala byť platba poukázaná, pričom vlastníkom bankového účtu nie
je spoločnosť Prvá stavebná spoločnosť, a.s., ale L. U., trvale bytom J.M. W. č. XXX/XX U., ktorého
obvinený požiadal, či môže vložiť peniaze na jeho účet a poškodený D. L. vložil finančné prostriedky 3
vkladmi na účet číslo XXXXXXXXXXX/XXXX v celkovej výške 16.719,83 € a tieto finančné prostriedky
vybral L. U., ktorý ich odovzdal C. J. v hotovosti a ten ich použil pre vlastnú potrebu a uvedeným
konaním poškodenému D. L. spôsobil celkovo škodu vo výške 16.884,03 €, pretože trestné stíhanie
je neprípustné.

V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na základnú zásadu „ne bis in idem“,
vyplývajúcu z čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, z čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, ako aj z čl.
4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyjadrenú i v § 9 ods.
1 písm. e) Tr. por. Práve prítomnosť rozhodnutia súdu a to uznesenia sp. zn. 3T/278/2012 zo
dňa 19.03.2013 o amnestii prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013 považuje za okolnosť
brániacu v pokračovaní v trestnom stíhaní proti obvinenému C. J., pretože o tomto trestnom čine bolo



už právoplatne rozhodnuté, pričom toto rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené, a preto je
trestné stíhanie obvineného neprípustné.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo v zákonnej lehote napadnuté
sťažnosťou prokurátora okresnej prokuratúry. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že je nespochybniteľné, že
sa v danom prípade jedná o pokračovací trestný čin. Nesprávne podľa jeho názoru je však rozhodnutie
súdu v tom smere, že nie je možné pokračovať v trestnom stíhaní obvineného za ďalší dielči skutok
pokračovacieho trestného činu. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak
sa týka dôvod uvedený v ods. 1 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu,
nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie. Podľa Trestného poriadku
účinného od 01.01.2006, zastavenie trestného stíhania, ktoré bolo vedené proti konkrétnej osobe pre
jeden z viacerých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu netvorí prekážku veci rozhodnutej
vo vzťahu k ostatným čiastkovým útokom tohto pokračovacieho trestného činu, a preto je potrebné
viesť trestné konanie proti obvinenému. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a
tomuto súdu uložiť, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná
sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 241 ods. 1 Tr. por., obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej
sadzby neprevyšujúcou 8 rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postupuje
podľa alternatív obligatórne ustanovených v § 241 ods. 1 - 3, 5, 6 Tr. por. Jednou z možností postupu
samosudcu je ustanovenie § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., podľa ktorého trestné stíhanie zastaví,
ak sú tak okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por., pretože trestné
stíhanie je neprípustné.

V prvom rade krajský súd po predložení spisového materiálu dospel k názoru, že vyslovený názor súdu
prvého stupňa o tom, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba na obvineného C. J. pod sp. zn. 2Pv
759/2012, tvorí ďalší čiastkový skutok pokračovacieho trestného činu vo vzťahu k skutkom, za ktoré
bol C. J. odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/278/2012 zo dňa 05.12.2012.

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/278/2012 zo dňa 05.12.2012 bol obžalovaný C.
J. právoplatne uznaný vinným pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 221 ods. 1, 3
písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a skutky obvinený spáchal
obdobným spôsobom v mesiaci november 2011.

Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/278/2012 zo dňa
19.03.2013, právoplatné dňa 03.04.2013, bol uvedený trest obvinenému C. J. na základe amnestie
prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013 odpustený s účinkom, že sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený.

Preskúmaním skutku, pre ktorý bola na obvineného C. J. aktuálne podaná obžaloba č. 2Pv
759/12-9 zo dňa 17.01.2013, spolu s dvomi skutkami, ktorých sa týka rozsudok Okresného súdu v
Prievidzi sp. zn. 3T/278/2012 zo dňa 05.12.2012, prihliadajúc na momenty oznámenia obvinení, keď
vznesenie obvinenia obvinenému vo veci sp. zn. 3T/278/2012 bolo dňa 30.07.2012, ktoré obvinený
prevzal 07.08.2012, kedy mu bolo vznesené obvinenie za dva skutky, ktorých sa dopustil v mesiaci
novembri 2011 a pre ďalší skutok, ktorého sa dopustil v mesiaci február 2012, napĺňajú znaky jedného
pokračovacieho trestného činu zločinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák.,
tak ako je definovaný v § 122 ods. 10 Tr. zák., pretože všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa
spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania, v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť
najmä v podobe jednotiaceho zámeru páchateľa spáchať uvedený trestný čin, pričom nedošlo ani k
prerušeniu pokračovania v konaní, tak ako to má na mysli ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zák. Napokon
s týmto záverom sa stotožnil aj prokurátor a nebol ani sťažnosťou namietaný.

Senát krajského súdu sa nestotožnil s námietkou prokurátora, že zastavenie trestného stíhania, ktoré
bolo vedené proti konkrétnej osobe pre jeden z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu,
netvorí prekážku veci rozhodnutej voči ostatným čiastkovým útokom tohto pokračovacieho trestného



činu. Tu senát krajského súdu považuje za potrebné uviesť, že neprípustnosť trestného stíhania pre
prekážku veci rozhodnutej (rei iudicatae) sa viaže vždy na osobu obvineného a nie iba skutok. Takýto
záver jednoznačne a nepochybne vyplýva nielen zo samotnej podstaty zásady „ne bis in idem“, ale
aj z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. Vzhľadom na základnú zásadu „ne bis in idem“ právo
nebyť súdený dvakrát za ten istý skutok, vyplývajúcu z čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, z č.l. 4 ods. 5 Listiny
základných práv a slobôd, z čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie č. 209/1992 Zb.) a vyjadrení v ustanoveniach § 2 ods. 8 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por.
s prihliadnutím na citované rozhodnutie o amnestii prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013,
ktoré v posudzovanej veci tvorilo prekážku v pokračovaní trestného stíhania obvineného C. J., rozhodol
okresný súd správne a zákonne, keď podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 písm.
d) Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. trestné stíhanie zastavil.

Preto krajský súd nepovažoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.