{"guid": "ac7a5900-2b3f-4210-bc3f-2b472acd97ce:8d540b57-e0e4-4f53-83ce-10e21e714268", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3813010042.1", "spisova_znacka": "23To/73/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/73/2013 z 21. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. januára 2014, sp. zn. 23To/73/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3813010042.1", "identifikacne_cislo": "3813010042", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Cakoci", "sudca_id": 22, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-cakoci-22", "datum_vydania": "2014-01-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d540b57-e0e4-4f53-83ce-10e21e714268", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813010042.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3813010042.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3813010042.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010042
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010042.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. januára 2014
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obvineného

C. J.

nar. XX.XX.XXXX v Q., okr. U., trvale bytom F. č. XX, okr. U.,

ktoré podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/10/2013 -136 zo dňa 16.05.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.  sa sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry z a  m i e t a , pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza  podľa § 241 ods. 1  písm. c)  Tr. por.  s použitím   § 215 ods. 1  písm. d) Tr. por.
a § 9 ods. 1  písm. e) Tr. por.  zastavil trestné stíhanie  proti obvinenému C. J., na ktorého bola podaná
obžaloba  prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza dňa 21.1.2013 pod sp. zn. 2Pv 759/2013  pre
prečin  úverového podvodu   podľa § 221  ods. 1, 2 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že   v priebehu
mesiaca február 2012 v úmysle získať pre seba finančný prospech po tom,  ako telefonicky prisľúbil
poškodenému D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXXX/XX U., sprostredkovanie  predčasného
vyplatenia jeho stavebného úveru číslo XXXXXXXXXX poskytnutý mu spoločnosťou Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská č. 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004, mu dňa 24. februára 2012
zaslal falošné potvrdenie  o aktuálnom zostatku k predmetnému úveru vystavené pod hlavičkou Prvou
stavebnou  sporiteľňou , a.s., v ktorom  vedome  uviedol falošnú výšku zostatku úveru  18.419,83 € a číslo
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý mala byť platba poukázaná, pričom vlastníkom bankového účtu nie
je spoločnosť Prvá stavebná spoločnosť,  a.s., ale L. U., trvale bytom J.M. W. č. XXX/XX U., ktorého
obvinený požiadal, či môže vložiť peniaze na jeho účet a poškodený D. L. vložil finančné prostriedky 3
vkladmi  na účet číslo XXXXXXXXXXX/XXXX v celkovej výške 16.719,83 € a tieto finančné prostriedky
vybral L. U., ktorý ich odovzdal C. J. v hotovosti a ten ich použil pre vlastnú potrebu a uvedeným
konaním poškodenému D. L. spôsobil celkovo škodu vo výške 16.884,03 €,  pretože  trestné stíhanie
je neprípustné.

V dôvodoch svojho rozhodnutia  súd prvého stupňa poukázal   na základnú zásadu  „ne bis in idem“,
vyplývajúcu z čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, z čl. 40 ods. 5 Listiny  základných práv a slobôd, ako aj z čl.
4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  vyjadrenú i  v  § 9 ods.
1 písm. e)  Tr. por. Práve  prítomnosť rozhodnutia  súdu  a to uznesenia  sp. zn. 3T/278/2012  zo
dňa 19.03.2013  o amnestii  prezidenta Slovenskej republiky  zo dňa 02.01.2013 považuje za okolnosť
brániacu v pokračovaní v trestnom stíhaní  proti obvinenému C. J., pretože  o tomto trestnom čine  bolo



už právoplatne rozhodnuté, pričom toto rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené, a preto je
trestné stíhanie obvineného neprípustné.

Citované uznesenie   nenadobudlo  právoplatnosť,  pretože bolo   v zákonnej lehote  napadnuté
sťažnosťou  prokurátora okresnej prokuratúry. V dôvodoch sťažnosti uviedol,  že je nespochybniteľné, že
sa v danom prípade jedná o pokračovací trestný čin.  Nesprávne podľa jeho názoru  je však rozhodnutie
súdu v tom smere, že  nie je možné pokračovať  v trestnom stíhaní obvineného  za  ďalší dielči skutok
pokračovacieho trestného činu.  Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak
sa týka dôvod uvedený v ods. 1  len  niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu,
nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti  takého činu  viedlo  trestné stíhanie.  Podľa Trestného poriadku
účinného od 01.01.2006, zastavenie trestného stíhania, ktoré bolo  vedené  proti konkrétnej osobe  pre
jeden z viacerých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu  netvorí prekážku veci rozhodnutej
vo vzťahu k ostatným  čiastkovým útokom  tohto pokračovacieho trestného činu, a preto je  potrebné
viesť trestné konanie proti obvinenému.  Navrhol  napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť  a
tomuto súdu uložiť, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd  na podklade podanej sťažnosti  preskúmal  podľa § 192 ods. 1 Tr. por.  správnosť výroku
napadnutého uznesenia,  ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo  a dospel k záveru, že podaná
sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 241  ods. 1 Tr. por., obžalobu podanú na súde  pre prečin a zločin  s hornou hranicou trestnej
sadzby  neprevyšujúcou 8 rokov,  preskúma samosudca  a podľa jej obsahu a obsahu spisu  postupuje
podľa alternatív  obligatórne ustanovených  v  § 241  ods. 1 - 3, 5, 6 Tr. por. Jednou z možností  postupu
samosudcu  je ustanovenie   § 241  ods. 1  písm. c) Tr. por.,  podľa ktorého  trestné stíhanie zastaví,
ak sú tak okolnosti uvedené  v § 215 ods. 1 písm. d)  a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por.,  pretože trestné
stíhanie je neprípustné.

V prvom rade krajský   súd po predložení spisového materiálu  dospel k názoru, že vyslovený názor súdu
prvého stupňa o tom, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba na obvineného C. J. pod sp. zn. 2Pv
759/2012, tvorí  ďalší čiastkový skutok pokračovacieho trestného činu  vo vzťahu k skutkom, za ktoré
bol C. J. odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/278/2012 zo dňa 05.12.2012.

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi  sp. zn. 3T/278/2012  zo dňa  05.12.2012  bol obžalovaný C.
J.  právoplatne  uznaný vinným  pre pokračovací zločin úverového podvodu  podľa § 221   ods. 1, 3
písm. a) Tr. zák.  a bol mu uložený trest  odňatia slobody  v trvaní 2 roky  a skutky  obvinený spáchal
obdobným spôsobom v mesiaci  november 2011.

Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/278/2012  zo dňa
19.03.2013, právoplatné dňa 03.04.2013,  bol uvedený trest  obvinenému  C. J.  na základe amnestie
prezidenta Slovenskej republiky  zo dňa 02.01.2013  odpustený  s účinkom, že sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený.

Preskúmaním   skutku, pre ktorý bola  na obvineného  C. J. aktuálne  podaná obžaloba   č.  2Pv
759/12-9   zo dňa 17.01.2013,   spolu  s dvomi  skutkami, ktorých sa týka rozsudok  Okresného súdu v
Prievidzi sp. zn. 3T/278/2012  zo dňa 05.12.2012, prihliadajúc  na momenty oznámenia obvinení, keď
vznesenie obvinenia  obvinenému  vo veci sp. zn. 3T/278/2012  bolo dňa  30.07.2012, ktoré obvinený
prevzal  07.08.2012,  kedy mu bolo vznesené obvinenie  za dva skutky, ktorých sa dopustil v mesiaci
novembri 2011  a pre ďalší skutok, ktorého sa dopustil v mesiaci február 2012,  napĺňajú  znaky jedného
pokračovacieho trestného činu zločinu úverového podvodu   podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák.,
tak ako je definovaný  v § 122  ods. 10 Tr. zák., pretože všetky  čiastkové útoky  toho istého páchateľa
spája objektívna súvislosť  v čase, spôsobe ich páchania, v predmete útoku,  ako aj subjektívna súvislosť
najmä v podobe  jednotiaceho zámeru páchateľa spáchať  uvedený  trestný čin, pričom nedošlo ani  k
prerušeniu  pokračovania v konaní, tak ako to má na mysli ustanovenie § 122  ods. 13 Tr. zák. Napokon
s týmto záverom sa stotožnil aj prokurátor  a nebol  ani sťažnosťou namietaný.

Senát krajského súdu  sa nestotožnil s námietkou prokurátora, že zastavenie trestného stíhania, ktoré
bolo vedené  proti konkrétnej osobe  pre jeden z čiastkových  útokov pokračovacieho trestného činu,
netvorí prekážku  veci rozhodnutej  voči ostatným  čiastkovým útokom  tohto pokračovacieho  trestného



činu.  Tu senát krajského súdu považuje za potrebné uviesť, že neprípustnosť trestného stíhania  pre
prekážku veci rozhodnutej (rei iudicatae)  sa viaže  vždy na osobu  obvineného  a nie iba skutok.  Takýto
záver  jednoznačne a nepochybne vyplýva nielen zo samotnej podstaty zásady „ne bis in idem“, ale
aj z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por. Vzhľadom na základnú zásadu „ne bis in idem“  právo
nebyť súdený dvakrát za ten istý skutok, vyplývajúcu z čl. 50 ods. 5 Ústavy SR,  z č.l. 4 ods. 5  Listiny
základných práv a slobôd, z čl. 4  Protokolu  č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie č. 209/1992 Zb.) a vyjadrení  v ustanoveniach § 2 ods. 8 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. e) Tr. por.
s prihliadnutím na citované  rozhodnutie o amnestii prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013,
ktoré v posudzovanej veci  tvorilo prekážku  v pokračovaní trestného stíhania obvineného C. J., rozhodol
okresný súd správne a zákonne, keď podľa § 241  ods. 1  písm. c) Tr. por.  s použitím § 215 ods. 1 písm.
d) Tr. por.  a § 9 ods. 1  písm. e)  Tr. por.  trestné stíhanie zastavil.

Preto krajský súd  nepovažoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú  a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/10/2013", "guid": "4d3f8a17-37fe-4c57-8ed0-192df4781e98:0958d2c6-f0f0-406c-b076-d2e97794d31c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}