Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 25CoE/23/2012 z 28. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2012, sp. zn. 25CoE/23/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8706211623.1 Krajský súd Prešov | 25CoE/23/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8706211623.1 | 2012-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: EP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbbfb20f-d326-4ccd-91e5-bfb0597bc2ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8706211623.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/23/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706211623
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8706211623.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom
v Bratislave, ul. Trnavská cesta č. 37, IČO: 31 815 138, proti povinnému Y. U., nar. XX. E. XXXX,
bytom v U., W. U. č. XXX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 140,21 Eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul.
Záhradnícka č. 60, pod č. EX 924/2006, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
č. k. 17Er/523/2006-19 zo dňa 11. júna 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekučného konania v časti a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu proti povinnému
v časti vymoženia úroku z omeškania zo sumy 477,93 Eur od 7. apríla 2006 do 5. mája 2006 a zo
sumy 282,45 Eur od 6. mája 2006 do 7. júna 2006 v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 7 %
ročne zastavil. Vyhovel žiadosti oprávnenej o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej
vypočítal trovy exekúcie vo výške 58,84 Eur.

Rozhodnutie vo výroku o čiastočnom zastavení exekučného konania odôvodnil tým, že dohodnutý úrok
z omeškania 0,25 % denne (91,25 % ročne) je nezákonný, predstavuje hrubý nepomer a ide o plnenie
právom nedovolené z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Preto súd
exekučné konanie v časti prevyšujúcej výšku zákonného úroku z omeškania (7 % ročne) zastavil.

Oprávnená včas podaným odvolaním navrhla uznesenie v jeho napadnutej časti zrušiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec a dospel k záveru, že uznesením
prvostupňového súdu sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.),
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní
účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (napr. uznesenie NS SR vo veci 6Cdo
140/2011, 4Cdo 165/2011). Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom súdu zmarí nejaký
procesný úkon, ktorý sa viaže na jeho aktivitu (napr. neumožní záverečný prednes, nedôvodne odmietne
odvolanie), ale tiež o stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným záujmom účastníka
ochranu aj bez návrhu a neurobí tak.



O takýto prípad ide aj vtedy, ak súd poverí exekútora na vykonanie exekúcie na plnenie z
neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve na základe rozhodcovského rozsudku. Existuje totiž
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ sám nepoukáže na neprijateľné podmienky a ak súd
bez návrhu nezakročí, od spotrebiteľa sa vymôže plnenie z neprijateľnej podmienky.

V bode 26 rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku
6 smernice 93/13/EHS, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre
spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter
týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta
prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti
uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné
pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu
predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť,
len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu (čl. 61 rozsudku
súdneho dvora Godar C-429/05).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

V predmetnej veci prvostupňový súd najprv v celom rozsahu vyhovel žiadosti exekútora o udelenie
poverenia a neskôr predmetným uznesením exekúciu čiastočne zastavil. Takže sa ďalej sleduje
priamy výkon exekúcie aj napriek zjavným nedostatkom doterajšieho procesu. Z obsahu uznesenia
prvostupňového súdu pritom nie je možné zistiť, ako sa súd vyrovnal s platnosťou rozhodcovskej
doložky uvedenej len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vo svetle uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej Republiky vo veci sp. zn. 2Cdo 245/2010. Prvostupňový súd nebol dôsledný ani
pri vyhodnocovaní, či nejde o neprijateľnú rozhodcovskú doložku (§ 53 ods. 1 OZ), a to aj napriek
ustálenej judikatúre, ktorá považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú či už z geografických dôvodov
(porov. rozsudok v spojených veciach C-240/08 - 244/08 Océano grupo editoriále) alebo z dôvodu,
že vyžaduje, aby sa spor riešil pred rozhodcom (stanovisko spoločného kolégia, občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. septembra 2010: „Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. decembri 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“).

Prvostupňový súd mal správne pristúpiť k vyhodnoteniu zákonnosti exekučného titulu (§ 44 ods.
2 Exekučného poriadku) vo svetle judikatúry súdneho dvora, zaoberať sa relevantnými skutkovými
a právnymi okolnosťami veci a postarať sa v režime vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku,
aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnými podmienkami (ASTURCOM C-40/08, uznesenie C-76/10
POHOTOVOSŤ, bod 50).

Prvostupňový súd bol ďalej nedôsledný, ak nevyvodil žiadne závery z uznesenia ústavného súdu III.
ÚS 322/2010 vo vzťahu k exekútorovi. Súd, ktorý má poznatky o rozhodnutí ústavného súdu týkajúcom
sa porušenia základného práva na súdnu ochranu z dôvodu porušenia zásady nestrannosti, nemôže
nečinne prizerať na porušovanie princípov civilného konania a zasiahnuť len na námietku povinného,



ktorý nemusí mať o nedostatku nestrannosti súdu ani len tušenie. Súd sa tak stáva porušovateľom
základného práva. Už len samotný odklon od záverov vyslovených v právoplatných rozhodnutiach súdov
indikuje porušenie základného práva (Beian v. Rumunsko, III. ÚS 192/06, II. ÚS 159/07).

Najvyšší súd vo viacerých prípadoch judikoval, že súd je povinný zastaviť nezákonnú exekúciu v
ktoromkoľvek štádiu (porov. rozhodnutie NS SR vo veci 3Cdo 164/1996 publikované v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997).

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec sa vracia prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd tak rozhodol v zmysle zásady
efektivity a v zmysle naplnenia cieľov vyjadrených v čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38
Charty základných práv EÚ (,,politiky štátov zabezpečia vysoký záujem na ochrane spotrebiteľa“) a so
zreteľom na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v rovine pravidiel verejného poriadku (C-76/10,
bod 50).

Úlohou prvostupňového súdu bude vo svetle zrušujúcich dôvodov a označenej judikatúry posúdiť
zákonnosť exekučného titulu a podmienok exekúcie z pohľadu materiálneho výkonu spravodlivosti.
Rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.