Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 6CoE/187/2015 z 21. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. októbra 2015, sp. zn. 6CoE/187/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6615206100.1 Krajský súd Banská Bystrica | 6CoE/187/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6615206100.1 | 2015-10-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 52 OZ, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dacd1f7d-97c2-44df-af8a-af57f817e0d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6615206100.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/187/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206100
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615206100.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie č. 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, adresa pre doručovanie BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o. so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX A. Z. J., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 952,17 Eur a príslušenstva,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu
Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 6108/2015, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 7Er/329/2015-8 zo dňa 08.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta
č. 7, 831 04 Bratislava, IČO 35 862 882 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“ ) pod spis. značkou IA-
C/0314/1026 zo dňa 10.06.2014. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu
zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 12.10.2010 (ďalej len „zmluva o
úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver a povinný sa zaviazal poskytnuté
finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach. Okresný súd poukázal na čl. 11.2
Obchodných podmienok pre úver, v ktorom si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku tak, že v
prípade nedosiahnutia dohody vo vzájomnom spore sa na riešenie sporov uplatní rozhodcovská doložka
uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu
riešeniu sporov. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe exekučného titulu
vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej súd skúmal aj bez návrhu rozhodcovskú doložku,
od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený
uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou, preto na
daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia piatej časti I.
hlavy Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, smernicu Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nebola dohodnutá individuálne, čo zjavne
vyplýva z jej formulácie ako neoddeliteľnej integrálnej súčasti všeobecných zmluvných podmienok.
Návrh zmluvy o úvere predložený oprávneným je pripravený v univerzálnom znení na predtlačenom



tlačive, z čoho je zrejmé, že spotrebiteľ nemal reálny dosah podstatným spôsobom ovplyvniť jej
obsah, vrátane jej neoddeliteľných súčastí. Oprávnený tak mohol na základe rozhodcovskej doložky
predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, keďže žalobné návrhy za účelom
získania exekučného titulu podáva predovšetkým veriteľ z úverového vzťahu vzhľadom na minimálne
dôvody pre iniciovanie sporu zo strany dlžníka (povinného). Povinný tým stráca právo brániť sa voči
nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste jeho bydliska. Z dôvodov uvedených vyššie
dospel okresný súd k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
sankcionovanou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútnou neplatnosťou, preto rozhodnutie
rozhodcovského súdu posúdil ako rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal,
že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že súd je oprávnený
skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o
úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho
prieskumu obmedziť len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods.
1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci
v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na
základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní
upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá
každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú
pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce
z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň
ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. II. ÚS 499/2012. Namietal, že súd
konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy, predovšetkým § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, ktorý v znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci neprezumoval žiaden z
predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Normatívny text ustanovenia
prisudzuje neprijateľnej zmluvnej podmienke len právny následok, nevymedzuje však samotný pojem
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky
bola ponúknutá rozhodcovská doložka, postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa
ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má
možnosť zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi zmluvnými stranami došlo k
platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k
porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS
23/2003-8, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že v exekučnom konaní dochádza k nútenému
vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný.
Pritom je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní
charakterizovaný ako spotrebiteľ. Oprávnený nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval
smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre
každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa
voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu.
Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého
priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade
nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy
judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo
rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom
tohto konania, bezprostredne záväzná. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na



vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania vec prejednal
v medziach daných § 212 ods.1) O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2) O.s.p. bez nariadenia
pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania oprávneného je procesné
rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd mal preukázané, že súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHDODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7, IČO 35 862 882 pod spisovou značkou IA-C/0314/1026 zo
dňa 10.06.2014, podľa vyznačenej doložky právoplatný dňa 31.07.2014 a vykonateľný dňa 21.08.2014,
ktorým bola uložená žalovanému (povinnému) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu
952,17 Eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený uplatnil
svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 12.10.2010 medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorú okresný súd s ohľadom na ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Žiadosť súdneho exekútora zamietol,
nakoľko vyhodnotil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka a v zmysle § 53 ods.
5) Občianskeho zákonníka je neplatnou.

Po preskúmaní skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd nemá námietok voči postupu
okresného súdu, ktorý aj po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi skúmal, či sú splnené zákonné
podmienky pre vedenie exekúcie, avšak pokiaľ zistil nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vzhľadom na ustanovenia zmluvy o
úvere, uvedené závery považuje odvolací súd za predčasné a nezodpovedajúce obsahu súdneho spisu.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že súd nielen v štádiu exekučného
konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých
poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania, je oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného
zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej
(vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo
122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje,
vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok,
že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či právny vzťah medzi oprávneným
a povinným možno v zmysle zákonných ustanovení považovať za právny vzťah medzi dodávateľom a
spotrebiteľom a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy
(doložky), ktorého výsledkom je exekučný titul vydaný orgánom, ktorý má na to právomoc.



Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť okresného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je zrejmé,
že okresný súd postupoval správne, keď sa po posúdení spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu medzi
oprávneným a povinným, v tomto štádiu konania zaoberal aj skúmaním rozhodcovskej doložky.

V súvislosti so založením právomoci rozhodcovského súdu prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky je potrebné zo strany okresného súdu prijať záver, či bola medzi zmluvnými
stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky v zmluve a podľa požiadaviek zakotvených ust. § 4 ZoRK v písomnej forme, ktorú v zmysle
odseku 3 citovaného ustanovenia zákona v znení účinnom v čase jej uzavretia možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského
súdu. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov však vyplýva, že okresný súd nedostatočne zistil
skutkový stav, nakoľko v súdnom spise absentuje rozhodcovská doložka, ktorú súd vyhodnotil ako
neplatnú. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v zmluve o úvere ani
v Obchodných podmienkach pre úver, platných a účinných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ktoré
mal súd k dispozícií v súdnom spise a v ktorých sa podľa čl. 11 ods. 2 týchto obchodných podmienok
zmluvné strany dohodli na riešení ich vzájomných sporov podľa rozhodcovskej doložky uvedenej vo
Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov.
Uvedené Všeobecné obchodné podmienky, ktorými sa v zmysle čl. 3 bodu 2 zmluvy o úvere riadia
právne vzťahy zmluvou neupravené, oprávnený do súdneho spisu nepredložil.

Ako odvolací súd zistil, súčasťou súdneho spisu je zmluva o úvere zo dňa 12.10.2010 a Obchodné
podmienky pre úver, účinné od 01.02.2010, ktoré oprávnený pri poskytovaní úverov aplikuje a ich obsah
vzhľadom na ich jednotlivé znenia podľa svojich potrieb upravuje. Pokiaľ teda okresný súd pri svojom
právnom zdôvodnení nekalého charakteru rozhodcovskej doložky poukázal na Obchodné podmienky
pre úver, ktoré rozhodcovskú doložku neobsahujú, odkazujú len na jej znenie uvedené vo Všeobecných
obchodných podmienkach, jeho odôvodnenie nemôže obstáť, nakoľko pre prijatie právneho záveru o
nekalom charaktere rozhodcovskej doložky je nevyhnutné dostatočné objasnenie skutkového stavu,
za účelom ktorého je potrebné vyžiadať si Všeobecné obchodné podmienok platné a účinné v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným. Keďže súčasťou predloženého spisového
materiálu nie je rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka v znení platnom a účinnom ku
dňu vzniku záväzkovoprávneho vzťahu medzi oprávneným ma povinným, na základe hodnotenia
predložených dôkazov nie je možné vysloviť záver o nekalej povahe rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky, a tým o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorý rozhodol o nároku
oprávneného voči pôvodnému povinnému rozhodcovským rozsudkom.

Pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd
jeho uznesenie podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu
vec vrátil na ďalšie konanie.

V prípade, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá tak, ako ju do rozsudku prevzal Stály rozhodcovský
súd, je nepochybné, že sa nejedná o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Okresný súd tiež
zhodnotí, či uvedená rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (§ 53 Občianskeho zákonníka). Za tým účelom je potrebné, aby zabezpečil v ďalšom konaní
všetky potrebné listinné dôkazy, t.j. nielen zmluvu medzi oprávneným a pôvodným povinným, ale aj jej
neoddeliteľné súčasti potrebné pre posúdenie otázky, či exekučný titul predložený oprávneným je po
formálnej i materiálnej stránke vykonateľný, a teda na jeho základe je možné viesť exekúciu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.