{"guid": "abcca93b-7813-4e21-b0a8-9287d9713b61:f07d6ac3-c115-4037-8a1f-96bf08c1c367", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015201409.1", "spisova_znacka": "9Saz/17/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/17/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. októbra 2015, sp. zn. 9Saz/17/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015201409.1", "identifikacne_cislo": "1015201409", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Šramko", "sudca_id": 1545, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-sramko-1545", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "10Sža/1/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "d952d151-fc41-4fdd-a693-439d4fdeb8c5:1d0bae9f-51af-4b4f-a0b1-c50c2ef57b70", "datum": "2016-03-08", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "nazov": "§ 250q ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f07d6ac3-c115-4037-8a1f-96bf08c1c367", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201409.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201409.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201409.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 9Saz/17/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1015201409\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201409.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:\nZ. I. W. L., narodeného X.XX.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, posledný trvalý\npobyt v krajine pôvodu mesto W. G., A. Č. W., bez ďalšieho bližšieho označenia, Z. W. G., aktuálne s\nmiestom pobytu K. Z. J. X., zastúpeného pánom Martinom Škamlom, advokátom, Advokátska kancelária\nŠkamla, s.r.o. so sídlom Makovického 15, Žilina proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\n- Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 17.8.2015 proti\nrozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-69-22/2015-Ž zo dňa 15.7.2015 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-69-22/2015-Ž zo dňa 15.7.2015 v\nnapadnutom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o neudelení azylu navrhovateľovi   p o t v r d z u j e.\n\nNavrhovateľovi  n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nRozhodnutím ČAS: MU-PO-69-22/2015-Ž zo dňa 15.7.2015 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania\nrozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi azyl neudelil, v zmysle § 13a a § 20 ods. 4\nzákona o azyle mu však z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu na dobu\njedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie v časti o neudelení azylu\nodporca odôvodnil tým, že po objektívnom vyhodnotení a komplexnom posúdení všetkých skutočností\ndospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky na udelenie azylu. Zdôraznil,\nže povinnosť správneho orgánu zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len „správny poriadok“) má správny orgán len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v\npriebehu konania uviedol a teda okruh dokazovania závisí od navrhovateľom uvádzaných okolností.\nPretože navrhovateľ uviedol, že v krajine pôvodu sa nijako politicky neangažoval, nebol zadržaný\nani prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a tiež nebol prenasledovaný za\nuplatňovanie politických práv a slobôd, nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.\nOdporca ďalej s poukazom na priebeh predchádzajúceho azylového konania (ktoré bolo zastavené)\ndôvodil, že odchod navrhovateľa zo Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „Sýria“) bol silne motivovaný\nekonomickými činiteľmi, čo pramenilo z nepriaznivej všeobecnej situácie v tejto krajine zapríčinenej\npretrvávajúcim ozbrojeným konfliktom. Vo vzťahu k dôvodom žiadosti o azyl odporca uviedol, že\nnavrhovateľ zjavne nie je utečencom, ak jediným dôvodom pre zbehnutie alebo vyhnutie sa vojenskej\nslužbe bola nechuť k vojenskému výcviku alebo strach z boja. Odporca skúmal, či odmietnutie výkonu\nvojenskej služby skutočne súviselo s morálnym presvedčením alebo svedomím navrhovateľa, pričom\ntúto možnosť vylúčil. Takisto dospel k záveru, že ani trest za vyhýbanie sa vojenskej službe ukladaný\nv krajine pôvodu podľa Vojenského trestného zákona Sýrie nepredstavuje perzekúciu podľa Dohovoru\n\no právnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Ženevská konvencia“). V zmysle uvedeného\ndokumentu totiž možno za perzekúciu považovať iba trest za vojenský prečin z rasových, náboženských,\nnárodnostných alebo politických dôvodov.\n\nProti tomuto rozhodnutiu v časti o neudelení azylu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote\nopravný prostriedok - návrh zo dňa 17.8.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov\nustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“). Namietal, že záver odporcu o ekonomickej motivácii navrhovateľa nemôže byť\nsprávny, pretože aj zo samotného napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v Sýrii prebieha ozbrojený\nkonflikt a teda dôvodom opustenia krajiny bola práve bezpečnostná situácia, tak ako aj tvrdil v priebehu\nazylového konania. Skutočnosť, že navrhovateľ chcel požiadať o azyl v Nemeckej spolkovej republike\n(ďalej len „Nemecko“) nemôže spôsobiť subsumovanie pod pojem ekonomický migrant. Takisto má\nza to, že záver odporcu, podľa ktorého navrhovateľ nespĺňa požiadavky na udelenie azylu z dôvodu,\nže doteraz nemal v krajine pôvodu žiadne problémy, nie je správny. Podmienkou pre udelenie azylu\ntotiž nie je s poukazom na § 8 zákona o azyle to, aby na navrhovateľovi bolo prenasledovanie už\nvykonané. Ďalej namietal, že odporca nemal v napadnutom rozhodnutí vylúčiť možnosť odmietnutia\nvýkonu vojenskej služby navrhovateľom pre jeho morálne presvedčenie alebo svedomie, pretože nie\nje zrejmé, z akých iných než týchto dôvodov by nemal nastúpiť na vojenskú službu. Ako ďalej dôvodil\nnavrhovateľ, z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v prípade nástupu na vojenskú službu by bojoval\nproti príslušníkom Islamskému štátu (ďalej len „IS“). Odporca podľa názoru navrhovateľa dostatočne\nneskúmal dôvod, prečo navrhovateľ odmietol nastúpiť na vojenskú službu a bojovať a taktiež samotný\nspôsob boja, taktiku a zaobchádzanie so zajatcami zo strany príslušníkov IS.  V súvislosti s uvedeným\nnavrhovateľ ďalej uviedol, že pri nástupe na vojenskú službu mu preukázateľne hrozí prenasledovanie\nv zmysle § 2 písm. d) bod 5 zákona o azyle. Tieto obavy z prenasledovania má (navrhovateľ) v zmysle\n§ 8 zákona o azyle z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine osôb, ktorá odmieta násilie, a i preto sa\nodmieta zúčastniť ozbrojeného konfliktu.\n\nOdporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.9.2015 napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na jeho dôvodoch a\nzdôraznil, že pri rozhodovaní posudzoval navrhovateľa aj vo vzťahu k ustanoveniam 167 a 169 Príručky\no postupoch a kritériách pri priznávaní štatútu utečenca z roku 1992 (ďalej len „príručka“) vydanej\nÚradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“). Nebola pritom preukázaná\nhrozba potrestania z dôvodov uvedených v Ženevskej konvencii. Odporca uviedol, že pokiaľ navrhovateľ\nv opravnom prostriedku argumentuje odmietnutie nástupu do vojenskej služby možnou účasťou na\nakciách, ktoré sú v rozpore s jeho politickým, náboženským alebo morálnym presvedčením či s jeho\nsvedomím, mal túto výhradu uplatniť počas pohovoru pred odporcom (t.j. v azylovom konaní). Jediným\ndôvodom opustenia krajiny a odmietnutia výkonu základnej vojenskej služby bola podľa odporcu obava\no jeho život v dôsledku všeobecnej nepriaznivej situácie v krajine pôvodu. Navrhovateľovi  sa nepodarilo\nopodstatniť svoje obavy z perzekúcie v prípade návratu do Sýrie.\n\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa,\nktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po riadnom\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu -\nopravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu v\nnapadnutej časti o neudelení azylu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.\n\nSúd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom azylového spisu ČAS:\nMU - 104/PO-Ž-2014 z ktorého zistil, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o udelenie azylu už v roku\n2014, a to z uvedených dôvodov: zlá bezpečnostná situácia v Sýrii, diskriminácia kurdskej menšiny,\nodmietanie nástupu na vojenskú službu, hrozba smrti od prívržencov IS. Konanie bolo rozhodnutím\nČAS: MU-104-15/PO-Ž-2014 zo dňa 10.6.2014 v zmysle § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavené\na to z dôvodu, že navrhovateľ svojvoľne opustil pobytový tábor Rohovce. Ako súd ďalej zistil z\nobsahu aktuálneho azylového spisu ČAS: MU-PO-69/2015-Ž, navrhovateľ odcestoval do Nemecka ktoré\nopakovane v priebehu azylového konania označil za svoju cieľovú krajinu. V Slovenskej republike podľa\njeho názoru nie sú vytvorené podmienky pre ďalšiu adaptáciu azylanta. V zmysle nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského\nštátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej\nkrajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov bol navrhovateľ transferovaný\n\nspäť na územie Slovenskej republiky, kde druhýkrát požiadal o azyl z dôvodu existencie vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu a skutočnosti, že by v prípade nevycestovania zo Sýrie musel nastúpiť na vojenskú\nslužbu, kde by bol jeho život v ohrození. Uviedol, že on ani jeho rodina žijúca v Sýrii nemali v krajine\npôvodu žiadne problémy, bývajú však v oblasti pod kontrolou IS a s poukazom na skutočnosť, že sám\nnavrhovateľ pozná niekoľko ľudí ktorých táto skupina už zabila, má za to že aj jeho rodina je v ohrození.\nNa vstupnom pohovore pred odporcom ďalej uviedol, že v Sýrii navštevoval univerzitu, ktorú musel z\ndôvodu zlej bezpečnostnej situácie opustiť. Následne sa vrátil do rodného mesta (Al Hasaka) a otvoril\nsi tam malú kaviarničku.\n\nPodľa informácií o krajine pôvodu navrhovateľa založených v azylovom spise v meste (provincii) Al\nHasaka momentálne prebiehajú rozsiahle boje, a to predovšetkým medzi IS, ktorý ovláda značnú časť\núzemia a Kurdskými jednotkami ľudovej ochrany (ďalej len „YPG“). Civilisti sú vážne ohrození násilnými\nútokmi IS, nevyberanými útokmi síl sýrskej vlády a YPG, ako aj príležitostnými bojmi medzi sýrskou\nvládou a YPG či medzi kurdskými skupinami. Majú obmedzené možnosti úteku z konfliktných zón, takisto\nvzhľadom na obmedzený humanitárny prístup badať vážny nedostatok hodnotiacich informácií z tejto\noblasti. Podľa správy neexistuje žiadna možnosť náhradnej služby oproti službe vojenskej, vyhýbanie sa\ntejto povinnosti je trestané podľa platného Vojenského trestného zákona odňatím slobody na dĺžku do\nšiestich mesiacov v čase mieru a do piatich rokov v čase vojny, pričom kto odíde zo štátu bez zanechania\nadresy a vyhýba sa odvedeniu, bude potrestaný väzbou v dĺžke od troch mesiacov do dvoch rokov a\npeňažnou pokutou.\n\nV spise sa nachádza správa UNHCR z októbra 2014 (Posúdenie medzinárodnej ochrany s ohľadom\nna ľudí utekajúcich zo Sýrie, III. aktualizácia), podľa ktorej sa stav ochrany v Sýrii zhoršil a z tohto\ndôvodu apeluje na všetky štáty, aby zabezpečili ochranu sýrskych civilistov pred vyhostením a aby im\nbola poskytnutá medzinárodná ochrana, forma ktorej sa môže líšiť v závislosti na spracovaní a prijímacej\nkapacite krajín. Pretože sa predpokladá, že ozbrojený konflikt ktorý momentálne destabilizuje situáciu na\ncelom území bude trvať dlho a teda situácia zostane v blízkej budúcnosti neistá, niektoré vlády by mali\nprijať opatrenia na pozastavenie núteného návratu do Sýrie, a to vrátane neúspešných žiadateľov o azyl.\nSúd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel\nk záveru, že ním udávané námietky nie sú dôvodné a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade\nso zákonom.\n\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\n\nPodľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania         z rasových, národnostných\nalebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n\nPodľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,              5. trestnom stíhaní alebo\ntreste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal\ntrestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia\nalebo proti deťom.\n\nPodľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\n\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\n\nPodľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle prvá veta na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne            a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\nPodľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi                 a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\nPodľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany\nzruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní\nrozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili\nokolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.\n\nAko možno zistiť z obsahu azylových spisov, navrhovateľ požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky už druhýkrát, pričom nepochybne táto nie je jeho cieľovou krajinou. Navrhovateľ v priebehu\ncelého azylového konania deklaroval záujem žiť a pracovať v Nemecku, má za to, že Slovenská\nrepublika nie je vhodným štátom pre adaptáciu azylanta.\n\nPodľa názoru navrhovateľa prezentovanom v opravnom prostriedku jeho žiadosť o azyl v Nemecku\nnemôže mať za následok posúdenie jeho osoby ako ekonomického migranta. K uvedenému súd\nuvádza, že táto skutočnosť, ako vyplýva i z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, samá o sebe\nnebola rozhodujúcou pre namietaný záver odporcu, tento komplexne posúdil všetky ostatné skutočnosti\nvzniknuté v azylovom konaní (útek zo Slovenskej republiky počas prvého azylového konania, tvrdenia\nnavrhovateľa podľa ktorých uprednostňuje Nemecko z ekonomických dôvodov, podnikanie navrhovateľa\naž do jeho odchodu zo Sýrie atď.) a teda ich skúmal i v ich vzájomnej súvislosti. Okrem toho odporca\nnevyhodnotil navrhovateľa ako ekonomického migranta. Len konštatoval, že odchod navrhovateľa\nzo Sýrie bol silne motivovaný ekonomickými činiteľmi. Námietku navrhovateľa, podľa ktorej táto\njeho ekonomická motivácia nepramenila z nepriaznivej všeobecnej situácie v krajine pôvodu, ako\nv napadnutom rozhodnutí dôvodil odporca, súd taktiež nepovažuje za relevantnú.     Z vyjadrení\nnavrhovateľa, podľa ktorých on ani jeho rodina nemali inak v Sýrii žiadne problémy (pričom táto\nskutočnosť nemala sama o sebe za následok nesplnenie podmienok vymedzených v § 8 zákona o azyle,\nako sa mylne v opravnom prostriedku domnieva navrhovateľ, zákon skutočne nevyžaduje, aby bolo\nprenasledovanie v krajine pôvodu skutočne vykonané, je postačujúca odôvodnená obava) v spojení s\njeho snahou vyhnúť sa vojenskej službe je nutné vyvodiť, že nepriaznivá bezpečnostná situácia nebola\nprimárnym dôvodom pre opustenie krajiny. Uvedený záver podporuje aj tvrdenie navrhovateľa, podľa\nktorého sa po predčasnom skončení vysokoškolských štúdií (k čomu malo dôjsť pre bezpečnostnú\nsituáciu) mal vrátiť do rodného mesta a až do odchodu tam prevádzkoval maličkú kaviarničku (a teda\nmu situácia v meste neznemožnila podnikať a zarábať si na živobytie).\n\nNámietku navrhovateľa, podľa ktorej odporca nemal v napadnutom rozhodnutí vylúčiť možnosť\nodmietnutia výkonu vojenskej služby pre jeho morálne presvedčenie alebo svedomie a mal (sám)\nskúmať dôvod odmietnutia nástupu na vojenskú službu, súd taktiež nevyhodnotil ako relevantnú.\nNavrhovateľ v priebehu azylového konania tvrdil, že odmieta nastúpiť na vojenskú službu pre ohrozenie\nsvojho života. Pretože navrhovateľ neuviedol v konaní žiadne iné dôvody a ani sa konkrétne neodvolával\nna svedomie či zlé zaobchádzanie, odporca tieto a ostatné možné alternatívy s poukazom na § 32\nsprávneho poriadku skúmal len vo vzťahu k ich samotnej existencii (výsluch navrhovateľa). Súd sa s\npostupom odporcu a i s právnym odôvodnením/posúdením prezentovaným v napadnutom rozhodnutí\nplne stotožňuje. V azylovom konaní zákon predpokladá aktívnu súčinnosť účastníkov konania pri\n\nzískavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach, nejedná sa o konanie, v ktorom by\nbol správny orgán povinný sám vyhľadávať skutočnosti odôvodňujúce udelenie azylu. Naopak, takýto\npostup v prípade azylového konania neprichádza do úvahy a odporca je povinný vychádzať z tvrdení,\nktoré navrhovateľ prezentuje ako dôvody udelenia azylu. Z uvedeného dôvodu nie sú relevantné ani\nostatné námietky navrhovateľa, podľa ktorých mu pri nástupe na vojenskú službu hrozí prenasledovanie\nv zmysle § 2 písm. d) bod 5 zákona o azyle, resp. že tieto obavy z prenasledovania má z dôvodu\npríslušnosti k sociálnej skupine osôb, ktorá odmieta násilie. Žiadne takéto dôvody navrhovateľ v\nazylovom konaní neuvádzal a preto súd považuje argumentáciu v opravnom prostriedku v tejto časti\nza vykonštruovanú a účelovú. Okrem toho má súd za to, že „skupina osôb, ktorá odmieta násilie“\nnespĺňa definíciu sociálnej skupiny podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, takáto sociálna skupina\nneexistuje, „odmietanie násilia“ totiž nepredstavuje vrodenú charakteristickú črtu, pôvod alebo zdieľané\npresvedčenie, ktoré by bolo závažné pre identitu jednotlivca tak ako vyžaduje uvedené ustanovenie\nzákona.\n\nSamotná nechuť navrhovateľa k vojenskému výcviku či strach z boja zjavne nie je, ako správne\nvyhodnotil odporca, dôvodom žiadosti o udelenie azylu ktorý vymedzuje zákon o azyle.\n\nPre prípad návratu navrhovateľa do Sýrie odporca vyhodnocoval i možnosť trestného postihu za\nvyhýbanie sa vojenskej službe, ktorý (t.j. max. 2 roky odňatia slobody a peňažná pokuta) nemožno\npovažovať za perzekúciu podľa Ženevskej konvencie (podľa uvedenej konvencie i podľa príručky možno\nza perzekúciu považovať len trest za vojenský prečin z rasových, náboženských, národnostných alebo\npolitických dôvodov).\n\nOdporca v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nespochybnil nestabilnú bezpečnostnú situáciu\nv Sýrii a v súlade s odporúčaním UNHCR poskytol navrhovateľovi, ktorý zjavne nesplnil predpoklady\nustanovené zákonom na udelenie azylu, doplnkovú ochranu na obdobie jedného roka. Táto je\nposkytovaná v prípade všeobecne nepriaznivej situácie v krajine pôvodu, ktorá v tomto prípade v spojení\nso snahou sa vyhnúť vojenskej službe motivovala navrhovateľa k opusteniu Sýrie. U navrhovateľa neboli\nzistené žiadne subjektívne predpoklady (t.j. zákonné predpoklady viazané na osobu navrhovateľa), ktoré\nby  odôvodňovali udelenie azylu. Je však daná existencia objektívnych predpokladov (t.j. všeobecná\nnepriaznivá bezpečnostná situácia v Sýrii), ktoré odôvodňujú poskytnutie inej formy medzinárodnej\nochrany, a to ochrany doplnkovej.\n\nPretože odporca zákonným a pre posúdenie podanej žiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci,\ntento podriadil pod príslušnú právnu normu a pretože napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a logicky\nodôvodnené a z jeho obsahu je zrejmá správna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri vydaní napadnutého\nrozhodnutia, a to v súvislosti s posúdením splnenia podmienok pre udelenie azylu tak ako to vyžaduje\nzákon o azyle, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne\nsprávne.\n\nO trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2\nO.s.p. s poukazom na výsledok konania.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba\npredložiť s potrebným počtom rovnopisov             a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde\na aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet\nrovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom\nrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa\nodvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).\n\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným       v § 221 ods. 1,\nb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého\n\nstupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo\niné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 ods. 2 O.s.p).", "vazby": {"stav": {"sz": "10Sža/1/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "d952d151-fc41-4fdd-a693-439d4fdeb8c5:1d0bae9f-51af-4b4f-a0b1-c50c2ef57b70", "datum": "2016-03-08", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}