Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/20/2015 z 9. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 9. decembra 2015, sp. zn. 15CoE/20/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7814210473.1 Krajský súd Košice | 15CoE/20/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7814210473.1 | 2015-12-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b61d7b2d-353a-41f4-b028-7cdad0ff1e0e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7814210473.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814210473
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814210473.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M, advokátkou
so sídlom Stropkovská 3, Bratislava, proti povinnému N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, G. A., o
vymoženie 3.467,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava č. k. 8Er/1047/2014-14 zo dňa 05.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. zo dňa 03.06.2014, sp. zn. 53/04/14. Dňa
30.10.2014 doručil súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd
prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods.2 písm.d), § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods.1 a § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník. Z predložených dôkazov zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 30.05.2013 uzatvorená Zmluva
o revolvingovom úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 1.500,--
eur a povinný sa ju zaviazal oprávnenému splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 77,05 Eur.
Rozhodcovská zmluva č. 8500025046 uzavretá dňa 30.05.2013 v bode 5 upravovala riešenie sporov
formou rozhodcovskej doložky.

Súd prvého stupňa posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko
zmluvnými stranami sú na jednej strane oprávnený, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane
druhej subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenú zmluvu je preto potrebné aplikovať všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke
je, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa mal za to, že ustanovenie
bodu 5 uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka,



čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie
v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v
celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške
147,20 eur.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda v prípade
sporu mali zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom
súde alebo na rozhodcovskom súde. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods.4 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne
právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok zrušenie platnosti celej
rozhodcovskej doložky. Ďalej oprávnený uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal
rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu
a neobstojí ani jeho právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá
nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne
vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa
bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych
dní od jej uzavretia. Povinný teda mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy dvakrát - pred a po jej
uzavretí. Povinný bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojím podpisom aj
potvrdil. Otázku jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom posudzoval aj Najvyšší
súd SR v uznesení zo dňa 22.11.2012 sp. zn. 3MCdo/14/2011. Rozhodcovská zmluva nebola súčasťou
nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, pričom povinný mal pri odmietnutí možnosť ju
uzavrieť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Na podporu
svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013
zo dňa 21.11.2013, na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa
10.12.2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014.

Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 04.02.2015 súdny exekútor uviedol, že účastníkmi konania sú oprávnený
a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak
súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Nakoľko predmetom
podania, ku ktorému sa mal súdny exekútor vyjadriť, nie sú skutočnosti týkajúce sa bezprostredne jeho
doterajšieho postupu v exekučnom konaní, nepovažoval za náležité k predmetnému podaniu sa vyjadriť
iným než uvedeným spôsobom.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods.4 Občianskeho súdneho
poriadku rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
rozhodcovskej zmluve č. 8500025046 zo dňa 30.05.2013 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor
rozhodcovskej doložky s § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 30.05.2013 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500025046, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške
1.500,-- eur, ktorú sumu sa povinný zaviazal vrátiť v 48-mesačných splátkach po 77,05 eur. Celková
čiastka, ktorú mal povinný zaplatiť, predstavovala sumu 3.698,40 eur. V posudzovanom prípade je



exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou
Slovak arbitration court, s.r.o. vydaný rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom dňa 03.06.2014, sp.
zn. 53/04/14. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2014 a vykonateľnosť dňa
01.08.2014.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
č. 8500025046 uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012,
sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v
uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č.
8500025046 zo dňa 30.05.2013 uzavretej medzi oprávneným a povinným.

Podľa bodu 2 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere
s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1) Slovenský arbitrážny súd zriadený
Slovak arbitriation court, s.r.o., IČO: 44 130 481; 2) Victoria rozhodcovský súd v Banskej bystrici, zriadený
pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec
prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného



predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Ustanovenie § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s posúdením uvedenej
doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej
doložky je skutočnosť, že spotrebiteľom, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre
povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú
si oprávnený už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť.

Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne
dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľom predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania Rozhodcovskej zmluvy.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že
by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva,
ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto
dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa
so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm.r)
Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany



zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na časť
plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.

Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
uznesenia a v zmysle § 219 ods.1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľné trovy
konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že im náhradu nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.