Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoE/41/2013 z 22. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 22. apríla 2013, sp. zn. 19CoE/41/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8706205767.1 Krajský súd Prešov | 19CoE/41/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8706205767.1 | 2013-04-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8dbcc75-c4f9-4b03-82ca-bc79e4c7791c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8706205767.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/41/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706205767
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8706205767.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A., F. XXX, o vymoženie
385,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
15Er/314/2006-25 zo dňa 25.04.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 74,26 eur do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie o zastavení exekúcie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. c); 57 ods. 1 písm.
a); 58 ods. 1 Exekučného poriadku, §§ 22 ods. 2; 23 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že
notárska zápisnica N 245/2006, NZ 3302/2006, NCRLs 3277/2006, napísaná notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom dňa 29.01.2006, na podklade ktorej je vedené toto exekučné konanie, nie je spôsobilým
exekučným titulom, keďže sa doposiaľ nestala vykonateľnou.

Pri zastupovaní povinného pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznal záväzok advokát ako osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami povinného
ako zastúpeného a zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, keď podpísal zápisnicu za
povinného.

Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra predformuloval oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve.
Splnomocnenie pre Mgr. Kušníra ako splnomocnenca povinného bolo súčasťou predtlače zmluvy o
úvere. Zmluvná voľnosť povinného bola takýmto spôsobom obmedzená, lebo povinný nemal možnosť
voľby iného splnomocnenca.

Len na základe toho, že povinný ako dlžník podpísal zmluvu o úvere, nemožno konštatovať, že mienil
uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve s určeným advokátom, a to aj z dôvodu, že nebolo preukázané,
že povinný mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu advokáta, ktorý by hájil výlučne jeho záujmy. Samotná
skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír bol vybratý priamo oprávneným, nemôže viesť k záveru, že tento
advokát bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale nasvedčuje
záveru, že bude hájiť záujmy oprávneného, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere aj uviedol.



Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že predmetná notárska zápisnica je
nevykonateľná, lebo bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Preto prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že exekučný súd sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1
Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného
titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci. K takémuto revíznemu postupu
došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu
exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti, ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na
generálne ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní
všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Notár pri výkone verejne moci
ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so
zákonom a dobrými mravmi. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného
súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Základnou vlastnosťou notárskej
listiny je jej vierohodnosť. Všeobecný súd nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce
k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka). Ak v zákone
existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku, tieto
obmedzenia sú zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu, a to
nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie
takýchto obmedzení. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná
cesta, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou
zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Je povinnosťou všeobecných súdov
v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad vykladať právny predpis spôsobom ústavne
konformným. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak
platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný, a to vrátane účinkov, ktoré na
jeho základe nastali. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či
notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.

V čase, keď došlo k spísaniu zápisnice žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa
opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Vzhľadom na to, že platná
notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú
ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol
pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný
titul) je vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, zrozumiteľnosti a presnosti označenia
subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. V rámci tohto
skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery).
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.

Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiada, aby všeobecný
súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods.
l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Oprávnený ďalej tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania a tvrdil, že mal v konaní pred



exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd
použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a
preto toto jeho iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá
mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav
relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. §36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne
normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods. l Exekučného poriadku - interpretoval ústavne
nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Exekučný súd založil a
odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa
práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť.

Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom
ovplyvnilo jeho právne postavenie. Nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom
opätovne rozhoduje o jeho právach

Podľa oprávneného, plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku.
Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo
udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom posúdení, nie je možné
dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť
uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej
dlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo
až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574 ods. 2
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy
nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci
uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil
plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali
všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený.
Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon,
a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva
zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním
zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal dňa 24.05.2006 u súdneho exekútora Ing. Radislava Kešeľáka
návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice JUDr. Ondreja Ďuriača,
notára so sídlom v Partizánskom, č. N 245/2006, NZ 3302/2006, NCRLs 3277/2006 zo dňa 29.01.2006.
Exekučný súd poveril vykonaním exekúcie poverením zo dňa 05.06.2006 súdneho exekútora Ing. Bc.
Radoslava Kešeľáka so sídlom Exekútorského úradu Mlynská 2, Spišská Nová Ves.

Zo spisu ďalej vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 17.04.2005 Zmluvu o úvere č. 7200792,
súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník, splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra, so sídlom v tom čase Za Kasárňou 1, Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Podľa predloženej notárskej zápisnice zo dňa 29.01.2006 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom
spísaná notárska zápisnica, kde za povinného zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, na základe plnej



moci, ktorá je v zmluve o úvere. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 18
522,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 13.12.2005
do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov
právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný, prostredníctvom Mgr. Tomáša
Kušníra uznal uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Mgr. Tomáš
Kušnír v mene povinného súčasne vyhlásil, že tento dlh, ktorý je vyššie opísaný v notárskej zápisnici
vrátane úroku z omeškania, splatí v lehote do 28.02.2006, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím
notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že súd prvého stupňa správne ustálil, že dvojstranný
právny úkon - zmluvné zastúpenie - vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere a zároveň správne
poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Pri
uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere,
ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri
uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený
postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že
bude konať za povinnú, spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej
moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k správnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica
bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica
nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul,
t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej
veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť, pretože ju nemožno vykonať.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré
poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa:

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len na doplnenie uvádza, že aj z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009 vyplýva, že aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby,
právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v
prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o
uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri
zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,
v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že
oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory
(Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu
za povinného.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju po tom, čo už poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal, odvolací súd konštatuje,
že postup prvostupňového súdu je správny. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného
titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie,
ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto
návrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v



každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým
je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu
exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15
(porovnaj tiež napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“).

O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veciach sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010 a tiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, napr. vo veciach sp. zn. 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011.

K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty
a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, že nemal možnosť ovplyvniť
prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, že exekučný súd mal pre objektívne posúdenie veci
vypočuť oprávneného, lebo súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý proces s
dodržaním zásady rovnosti zbraní, odvolací súd konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, alebo v štádiu, kedy exekučný súd rozhoduje o
zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie, ako procesnú činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená
v ustanoveniach §§ 122 až 124 Občianskeho súdneho poriadku, ale vychádza z tvrdení oprávneného,
uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu, resp. v štádiu, kedy zistí, že je dôvod
na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie, z obsahu listín. Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia,
resp. existencie dôvodov na zastavenie exekúcie nemusí vykonať exekučný súd na pojednávaní a za
prítomnosti účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného).

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim
postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav a zároveň
vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ teda oprávnený namietal, že exekučný súd vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti, bez
jeho možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ide o odvolaciu námietku neopodstatnenú, pretože namietaným
postupom nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správne, a preto
uznesenie s osvojením si dôvodov podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Dňa 09.08.2012 doručil oprávnený súdu prvého stupňa návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109
ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a žiadal, aby súd
rozhodol, že:

Konanie sa prerušuje podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie sa na základe
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má
možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?



K návrhu oprávneného na prerušenie konania odvolací súd konštatuje:

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny
dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toto vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť,
predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej
zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, odvolací súd takéto rozhodnutie nevydal.

Odvolací súd k uvedenému zároveň uvádza, že v danom konaní na poskytnutie spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, nie je potrebný na rozhodnutie vo veci výklad práva
Európskeho spoločenstva, podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke.

Tak ako vyplýva zo spisu, exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní oprávneného nevychádzal z toho, že neprijateľnou podmienkou
je neplatné plnomocenstvo, ale zo skutočnosti, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie
medzi povinným a zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, uvedeným v úverovej zmluve, je neplatný.

Dôvody neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinným a jej
zástupcom, odvolací súd uvádza vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu prvostupňového súdu.

Odvolací súd tiež konštatuje, že z toho istého dôvodu nepovažuje za aktuálne riešiť prejudiciálne aj
otázku 2), nastolenú oprávneným, a to vzhľadom na to, že prvostupňový súd aj odvolací súd vychádzali
z toho, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, nespĺňa podmienky exekučného titulu, teda
nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku.

Práve v dôsledku nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice byť exekučným titulom, bola exekúcia
v predmetnej veci súdom prvého stupňa vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorý vo veci aplikoval vnútroštátne hmotnoprávne a procesné
predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným
titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.