{"guid": "aa905a28-5aef-43ad-899e-29c442c23cbf:75459a4e-d3e2-48e4-8d02-e3e5e7d22e9b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5315205839.1", "spisova_znacka": "7Co/198/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/198/2016 z 27. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. septembra 2016, sp. zn. 7Co/198/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5315205839.1", "identifikacne_cislo": "5315205839", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2016-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75459a4e-d3e2-48e4-8d02-e3e5e7d22e9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5315205839.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5315205839.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5315205839.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/198/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315205839
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5315205839.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku v právnej veci žalobcu:
CRIF- Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35886013, právne zastúpený
Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., Karadžičova 47, Bratislava, IČO:47232773, proti žalovanej: U.
U., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, U., o zaplatenie 285,16 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 5C/171/2015-25 zo dňa 21. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania    z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu   z r u š u j e    a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny
285,16 eur spolu s úrokom z omeškania. Zároveň žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. V zmysle ust. § 5b zák.č.250/2007 Z.z. prihliadal na premlčanie ex offo. Právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrami č. 1031688532
na sumu 162,16 eur so splatnosťou 29.03.2012, č. 1032832272 na sumu 119,50 eur so splatnosťou
30.04.2012, č. 1033871586 na sumu 3,50 eur so splatnosťou 29.05.2012a žalobu doručil súdu dňa
10.06.2015. Preto nároky žalobcu boli uplatnené po zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej lehote
v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá pri jednotlivých faktúrach uplynula 30.03.2015,
01.05.2015 a 30.05.2015.

3. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súde prvej inštancie (ďalej len O.s.p.), hoci mu nárok
na ne vznikol, avšak si ich neuplatnil.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Na predmetný zmluvný vzťah
sa má aplikovať lex specialis zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov a v zmysle § 44 ods. 12 citovaného zákona zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení
uvedený neskorší dátum. Poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že žalovaná neuhrádzala predmetné
faktúry riadne a včas, jeho právny predchodca odstúpil ku dňu 12.06.2012 od zmluvy písomným podaním
z 13.05.2012, pričom určil žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie 05.06.2012. Preto premlčacia lehota
začala plynúť 13.06.2012 a skončila 13.06.2015, z ktorého dôvodu jeho nárok nie je premlčaný.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.



6. Spolu s odvolaním navrhol žalobca prerušiť odvolacie konanie do času skončenia konania na
Ústavnom súde SR vedenom pod sp.zn. RVP 12672/15. Podľa jeho tvrdení sa v tomto konaní rieši
otázka ústavnosti § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je súd povinný
ex offo prihliadať na premlčanie bez vznesenej námietky premlčania v prípade spotrebiteľských vecí.

7. Vyššie uvedený návrh na prerušenie odvolacieho konania bol doručený okresnému súdu dňa
07.03.2016, t.j. v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol s účinnosťou od
01.07.2016 nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej „CSP“). Podľa §
470 ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Na základe týchto ustanovení potom odvolací súd posudzoval dôvodnosť
návrhu žalovaného na prerušenie odvolacieho konania v zmysle ustanovení „nového“ CSP. Ten upravuje
prerušenie konania v §§ 162 až  165. Obdobne ako predchádzajúca právna úprava určuje, za akých
podmienok je súd povinný konanie prerušiť (§ 162, § 163), ako aj fakultatívnu možnosť súdu prerušiť
konanie (§ 164). Vzhľadom na to, že žalobca ako dôvod prerušenia odvolacieho konania uviedol, že
prebieha „iné“ súdne konanie pred Ústavným súdom SR, odvolací súd sa zaoberal tým, či uvedené
konanie môže mať význam pre jeho rozhodnutie v súdenej veci. Súd pri rozhodovaní je viazaný zákonmi,
ktoré sú súčasťou  právneho poriadku, takýmto je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
ktorý bol riadne zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Len samotná skutočnosť, že bol
daný podnet na vyslovenie nesúladu právneho predpisu s Ústavou SR, nie je dôvodom na prerušenie
konania. Odvolateľ v podanom odvolaní nesprávne právne posúdenie veci týkajúce sa nemožnosti
súdu ex offo zisťovať premlčanie uplatneného nároku, nenamietal. Jedinou odvolacou námietkou bola
nesprávnosť ustálenia začatia plynutia premlčacej doby okresným súdom. Krajský súd preto v rámci
podaného odvolania preskúmaval napadnutý rozsudok na základe tohto odvolacieho dôvodu, ktorým
je viazaný.

8. Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalobcu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1  písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd má za to, že okresný súd svoje konanie
zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Právo na rovnosť účastníkov v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia
subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovností zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola
daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (Komanický v. Slovenská republika, rozhodnutie zo 4.
júna 2002). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť
nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími
dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim
(pozri cit. rozsudok Komanický v. Slovenská republika). Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa
prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov
o právach a povinnostiach, ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (napr. PL. ÚS 43/95).
11. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou ústnosti vyplývajúcou z čl. 103 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Táto zásada je vyjadrená v ustanovení  § 177 ods. 1 CSP (§ 115 ods. 1
O.s.p. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) tak, že ak zákon neustanovuje inak, nariadi súd
na prejednanie veci samej pojednávanie. Výnimku z tohto ustanovenia predstavuje ust. § 177 ods.
2 CSP (§ 115a O.s.p.), ktoré dáva zákonnú možnosť vo veci nenariaďovať ústne pojednávanie za
splnenia tam uvedených podmienok. V zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP (§ 115a ods. 2 O.s.p.)
nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch, pričom drobným sporom je vec, ktorej
predmetom konania je uplatňovaný nárok do 2.000 Eur (1.000,-Eur v čase rozhodovania - § 200ea ods. 1
O.s.p.). V preskúmavanej veci sa jedná práve o drobný spor, čo umožňovalo okresnému súdu rozhodnúť



vo veci bez nariadenia pojednávania pri dodržaní procesného postupu upraveného vtedy Občianskym
súdnym poriadkom.

12.  Súd prvého stupňa nedoručil žalovanej návrh na začatie konania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. účinného
v čase konania okresného súdu (doručený mu bol až spolu s rozsudkom vo veci samej, ktorý bol
vyhlásený bez nariadenia pojednávania).  Rovnako nebol poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p..
Nie je však akceptovateľné rozhodnutie bez nariadenia pojednávania považovať za akýsi ďalší druh
skráteného konania. Uvedené okrem iného znamená, že žalovaná sa má o existencii sporu a voči nej
uplatňovanom nároku dozvedieť skôr, ako až pri doručovaní rozsudku prvej inštancie. Okresný súd
bol povinný pred rozhodnutím bez nariadenia pojednávania poučiť účastníkov v rozsahu, ktorý sa týka
času, do ktorého možno predložiť alebo navrhnúť dôkazné prostriedky;  o dôsledku nesplnenia tejto
povinnosti, t.j. o tom, že na neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti súd neprihliadne,
pričom zrejme ide len o opravný, odvolací súd, čo vyplýva z toho, že po vyhlásení uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie, už dokazovať nemožno a do úvahy prichádza len postup účastníka v odvolacom
konaní; významu a použiteľnosti neskôr predložených alebo označených dôkazov a skutočností len v
rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. (v súčasnosti §  366 CSP). Predovšetkým treba
uviesť, že splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na
možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože
jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní prostriedky
procesného útoku  alebo prostriedky procesnej obrany a skutočnosti, hoci objektívne existujú (tzv.
neúplná apelácia). Okresný súd nepostupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a
týmto spôsobom  neumožnil žalovanej vyjadriť sa k žalobnému návrhu a predniesť svoje argumenty.
O žalobnom  návrhu bolo v dôsledku tohto rozhodnuté len na základe žalobcom uplatnených dôvodov.
Takýmto procesným postupom súd odňal žalovanej možnosť pred súdom konať. Došlo zároveň k
porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.
13.  Vzhľadom na to, že postupom súdu bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému
súdu.

14.  Okresný súd v ďalšom konaní odstráni vytýkané procesné vady a vo veci opätovne rozhodne na
základe náležite zisteného skutkového stavu.

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces                   (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/171/2015", "guid": "0cacdf01-45a4-4bdd-aed3-59e81f38487e:8955830e-ad2f-44e5-8d78-bcd59a0a85cd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "aa905a28-5aef-43ad-899e-29c442c23cbf:75a68a17-531b-4f92-a82c-2add60723b58", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5315205839.1", "spisova_znacka": "7Co/198/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/198/2016 z 27. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5315205839.1"}], "citovane_v": []}