{"guid": "aa88b6c5-b086-4566-81bd-e35f1046eb00:7f5bb734-e341-44e2-bbb2-763327fabc86", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7107226603.3", "spisova_znacka": "1Co/217/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/217/2010 z 12. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 12. októbra 2011, sp. zn. 1Co/217/2010, ECLI:SK:KSKE:2011:7107226603.3", "identifikacne_cislo": "7107226603", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Savková", "sudca_id": 742, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-savkova-742", "datum_vydania": "2011-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f5bb734-e341-44e2-bbb2-763327fabc86", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7107226603.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7107226603.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7107226603.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/217/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107226603
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Babjaková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7107226603.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Ľudmily
Babjakovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu F. F., F.-I. X.,
D. X, O., zastúpeného U..S. Š., advokátom Q. Ko, Š. Č.. XX, proti žalovanému I. Ú., U. X, O., o zaplatenie
1.554,-euro istiny s prísl. (46.815,80 Sk s prísl.), o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č.k. 34C 34/2008-60 zo dňa 4.5.2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

M e n í  rozsudok v zamietajúcom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 364,90 euro s
ročným 8,5%  úrokom z omeškania od 17.9.2007 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu  z a m i e t a.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 550,97 euro  a tieto zaplatiť zástupcovi
žalobcu U.. S. Š. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o žalobe žalobcu podanej dňa 29.10.2007 v znení
upraveného petitu podaním zo dňa 15.3.2010 (č.l. 53) tak, že ohľadne istiny 222,40 euro s úrokom z
omeškania v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
1.189,11 euro s 8,5% úrokom z omeškania od 17.9.2007 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Pôvodne podaným návrhom sa žalobca voči žalovanému X. H., zastúpená I. Ú. O. domáhal zaplatenia
sumy 68.107,-Sk, pretože v konaní č.k. 24C 70/2007 Okresného súdu Košice I bol zaviazaný vydať
majiteľovi Marošovi Lukáčkovi motorové vozidlo značky K. Q. D. XXX; X,XD, Š.:X., ktoré žalobca získal
na verejnej dražbe hnuteľných vecí organizovanej I. Ú. O. dňa 19.12.2001. Žalovaná suma pozostávala
zo zaplatenej kúpnej ceny 35.823,-Sk a trov, ktoré mu vznikli  v dôsledku toho, že v nadväznosti na
konanie č. 24C 70/2002 mal výdavky so zaplatením náhrady trov konania protistrane vo výške 7.703,-Sk,
jeho trovami právneho zastúpenia 6.000,-Sk a so zaplatením súdneho poplatku z odvolania 1.790,-Sk.
Uplatnil tiež poplatok za prevod vozidla 2.000,-Sk a poplatok za duplikát technického preukazu vozidla
200,-Sk, ktoré zaplatil po nadobudnutí vozidla na dražbe a pôvodnou žalobou  uplatňoval aj úrok z
omeškania z kúpnej ceny za dobu 6 rokov v sume 12.880,-Sk, pretože vzhľadom na vydané predbežné
opatrenie nemohol vozidlo 6 rokov užívať.



Na základe prednesu žalobcu na pojednávaní dňa 14.11.2008 prvostupňový súd uznesením pripustil
zámenu na strane žalovaného tak, že namiesto žalovaného X.B. H., N.. I. Ú. O. ako žalovaný do konania
vstúpil I. Ú. O. a na základe podania žalobcu zo dňa 15.3.2010 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 1.554,-eur so 17,6% úrokom  z omeškania zo sumy 1.189,10 eur od
10.12.2001 do zaplatenia, 6% úrokom zo sumy 255,69 eur od 20.4.2009 do zaplatenia, 6% úrokom
zo sumy 59,41 eur od 21.12.2005 do zaplatenia, 16,5% úrokom zo sumy 43,15 euro od 10.5.2002 do
zaplatenia a 15,5% úrokom zo sumy 6,63 eur od 15.4.2002 do zaplatenia. Okrem vypustených položiek
(vlastné trovy právneho zastúpenia a úroky z kúpnej ceny po dobu 6 rokov) znížil položku titulom poplatku
za prevod vozidla, pretože podľa dokladu, ktorý má,  za tento prevod zaplatil 1.300,-Sk (43,15 euro).

To, že žalobca v dobrej viere nadobudol predmetné motorové vozidlo na dražbe organizovanej
žalovaným a následne ho musel vydať jeho skutočnému majiteľovi, pretože rozhodnutie colného úradu
o zhabaní motorového vozidla, na základe ktorého mal štát nadobudnúť jeho vlastníctvo, nebolo v
čase vykonania dražby právoplatné, mal prvostupňový súd preukázané z rozsudkov prvostupňového a
odvolacieho súdu vo veci sp.zn. 24C 72/02 Okresného súdu Košice I, kde súdy dospeli k záveru, že
žalovaný k realizácii dražby pristúpil v rozpore s ust. § 263 colného zákona a tak prevod motorového
vozidla na dražbe v prospech žalobcu považovali za neplatný. Preto v súlade s ust. § 451 OZ a § 457
OZ prvostupňový súd v tomto konaní žalovaného titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia zaviazal
vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré od neho pri dražbe dostal t.j. vrátiť mu kúpnu cenu 35.823,-Sk (1.189,11
euro). Žalovaného považoval prvostupňový súd za pasívne legitimovaného, pretože kúpnu cenu prevzal
a ide o subjekt, ktorý má vlastnosti, ktoré charakterizujú právnickú osobu.  Zaviazal ho aj na zaplatenie
úrokov z omeškania z tejto položky, keď za lehotu na plnenie považoval 10 dní od výzvy žalobcu na jej
zaplatenie. Pokiaľ boli požadované vyššie úroky z omeškania, ako by patrili podľa § 3 nariadenia vlády
87/1995 Z.z. k tomuto dátumu, žalobu zamietol.

Zároveň prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu aj ohľadne ďalších uplatnených položiek, ktoré
považoval za nároky na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu
pri realizácii dražby motorového vozidla dňa 19.12.2001, na základe ktorej bolo motorové vozidlo na
žalobcu prevedené, pretože dražba bola vykonaná na podklade neprávoplatného rozhodnutia I. Ú. Q.  A..
Prvostupňový súd mal za to, že žalovaný nie je pre tento nárok na náhradu škody pasívne legitimovaný,
pretože za takúto škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. zodpovedá štát, za ktorý koná P. C..

Pri rozhodovaní o trovách konania prvostupňový súd vychádzal z toho, že účastníci majú zhruba rovnaký
pomer úspechu a neúspechu v konaní, preto im vzájomnú náhradu trov konania nepriznal (§ 142 ods.
2 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci.

Žalobca žiadal rozsudok prvostupňového súdu v jeho zamietajúcej časti zmeniť a návrhu v jeho
upravenom znení v celom rozsahu vyhovieť. Aj keď to, že bezdôvodné obohatenie a škoda majú
odlišný právny režim, považoval za nesporný fakt, mal za to, že pre zákonnosť právneho hodnotenia
zvoleného prvostupňovým súdom  by sa vyžadovalo, aby nesprávnym úradným postupom bolo
inkasovanie žalovaných súm bez právneho podkladu. To však tvrdiť nemožno. Vytýkal prvostupňovému
súdu, že chybne rozdelil pasívnu legitimáciu medzi colný úrad a štát, ale opomenul sa zaoberať
„vymedzením zodpovednosti za škodu spôsobenú inému“, ktorú colný zákon v § 8 v podstate vymedzil
negatívne, takže pri výklade a contrario treba mať za to, že okrem tam uvedeného prípadu za ostatné
škody zodpovedá priamo colný úrad. Na odvolacom pojednávaní zdôrazňoval, že nepriznané položky
nesúvisia s nesprávnym úradným postupom a preto ich ani neuplatňoval ako náhradu škody podľa
zákona č. 58/1969 Zb., ale ako náhradu škody podľa § 420 OZ, pretože na strane colného úradu došlo k
porušeniu právnej povinnosti, keď vykonanou dražbou na neho previedol viac práv, ako mohol, pretože
štát nebol vlastníkom motorového vozidla. Zdôrazňoval, že celú situáciu vlastne spôsobil žalovaný, tento
však v pôvodnom konaní ani nepodal odvolanie, takže v celej situácii je vlastne škodný len žalobca.
Z týchto dôvodov namietal aj výrok  prvostupňového rozsudku o trovách konania, ktorý nepovažoval
za správny ani pre prípad, že jeho odvolaniu vo veci samej by nebolo vyhovené, pretože žalobca sa



do oboch sporov dostal výlučne zavinením žalovaného. Naviac v prvostupňovom konaní bol úspešný
zhruba vo 2/3-inách žalovanej sumy, takže náhrada trov konania  mu mala byť priznaná aspoň čiastočne.

Žalovaný podal odvolanie do vyhovujúcej časti rozsudku, ktorú žiadal zmeniť tak, aby žaloba bola v
celom rozsahu zamietnutá. Trval na tom, že predaj motorového vozidla na verejnej dražbe hnuteľných
vecí dňa 19.12.2001 sa uskutočnil v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. V tejto súvislosti
poukazoval na to, že rozhodnutím P. C. zo dňa 11.12.2007 nedošlo k zrušeniu prvostupňového
rozhodnutia I. Ú. Č. A. č. 2231/146/01 zo dňa 28.6.2001, na základe ktorého bol zrealizovaný predaj
vozidla na verejnej dražbe, ale k zrušeniu rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 19.10.2001,
ktorým v mimoodvolacom konaní bolo rozhodnutie zmenené. Dražba teda nebola neplatným právnym
úkonom  a aj rozsudkom Okresného súdu Košice I v konaní č.k. 24C 72/02 bol nárok o určenie
neplatnosti tohto právneho úkonu  zamietnutý.  Pokiaľ sa neplatnosť právneho úkonu riešila ako
predbežná otázka, nesúhlasil s názorom vyjadreným len v odôvodnení tohto rozsudku a nepovažoval ho
ani za záväzný, pretože nebol vyjadrený vo výrokovej časti rozsudku, ktorá je záväzná. Zdôrazňoval, že
medzi účastníkmi nešlo o zmluvný vzťah a k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nedošlo
uzavretím kúpnej zmluvy, ale na základe iného úkonu a tým bolo udelenie príklepu na verejnej dražbe.
Znamená to, že neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 457 OZ (ktoré pri neplatnej zmluve predpokladá
vrátenie vzájomných plnení), pretože žalovaný by v rámci restitutio in integrum bol oprávnený požadovať
vrátenie motorového vozidla, čo však už nie je možné. Keďže podkladom pre vykonanie dražby bolo
právoplatné rozhodnutie Colného úradu v Čiernej n/Tisou vo veci porušenia colných predpisov, za ktoré
bola porušiteľovi o.i. uložená sankcia pokuty  aj zhabania motorového vozidla, colný úrad vykonával nad
týmto majetkom správu a verejná dražba bola zrealizovaná v súlade s vtedy platnými colnými predpismi.
Dražba bola vykonaná podľa § 436 vtedy platného colného zákona č. 238/2001 Z.z., keď colný úrad v
zmysle § 1 písm. a/ tohto zákona vystupoval ako správca majetku štátu a ako správca majetku štátu
bol oprávnený zhabané motorové vozidlo aj predať na dražbe. Ustanovenie § 8, na ktoré v odvolaní
poukazoval žalobca, sa netýka colného konania, takže jeho odvolanie nepovažoval za dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal v napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na
pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., keď odvolania účastníkov považoval za podané z dôvodov
uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). Po prejednaní veci rozsudok prvostupňového súdu podľa §
219 O.s.p. čiastočne potvrdil  a podľa § 220 O.s.p. čiastočne zmenil, keď odvolanie žalobcu považoval
za dôvodné a odvolanie žalovaného za dôvodné nepovažoval. V nenapadnutej časti o čiastočnom
zastavení konania zostal rozsudok prvostupňového súdu právoplatný.

Prvostupňový súd v predmetnej veci v podstate správne zistil skutkový stav, správne ho aj vyhodnotil a
čiastočne vyvodil aj správny právny záver, pokiaľ žalobe vyhovel titulom povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie v časti o zaplatenie sumy 1.189,11 euro (kúpna cena vyplatená pri dražbe za motorové
vozidlo), vo zvyšnej časti ohľadne ďalších súm však nevyvodil správny právny záver, keď mal za to,
že ide o nárok na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným
postupom, ktorú by bolo potrebné posudzovať podľa zák.č. 58/1969 Zb. a pokiaľ v tejto časti žalobu voči
žalovanému pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol.

Pri rozhodovaní o právnom posúdení nároku žalobcu bolo potrebné uvedomiť si, z akých  položiek
tento nárok pozostáva, ale hlavne z čoho tento nárok vyplýva (kedy a na základe čoho vznikol).
Prvostupňový súd pri posudzovaní tohto nárok správne vychádzal zo záverov rozsudkov v konaní  č.k.
24C 72/2002 Okresného súdu Košice I, v ktorom sa P. D. ako vlastník motorového vozidla podľa §
126 OZ domáhal vydania motorového vozidla, ktoré žalobca (tam odporca v 2.rade) nadobudol na
verejnej dražbe organizovanej dňa 19.12.2001 žalovaným (tam odporca v 1.rade). Pravdou je, že žaloba
v uvedenej veci bola v časti o určenie neplatnosti tohto predaja motorového vozidla na verejnej dražbe
zamietnutá, ale to len z procesných dôvodov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto
určení vzhľadom na to, že zároveň bola podaná žaloba na plnenie (vydanie veci) a tak otázku platnosti
prevodu (dražby) a v nadväznosti na to aj otázku existencie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu si
súd riešil ako predbežnú otázku, ktorá však bola základom pre rozhodnutie o vydaní motorového vozidla.
Keď si  túto otázku ako základ pre rozhodnutie o vydaní veci súd v uvedenom konaní vyriešil tak, že išlo



o neplatný prevod vlastníctva motorového vozidla na žalobcu (pretože rozhodnutie I. Ú. Q.  A. o jeho
zhabaní nebolo ku dňu dražby právoplatné, nakoľko ešte pred vykonaním dražby rozhodnutím zo dňa
11.12.2001 P. C. X. zrušilo rozhodnutie I. H. X. zo dňa 19.10.2001, ktorým bolo zmenené rozhodnutie I.
Ú. Q.  A. S. zo dňa 28.6.2001 a konanie o colnom priestupku zastavilo), s týmto záverom sa odvolací
súd aj pre rozhodovanie v predmetnej veci stotožňuje, pretože k zhabaniu veci došlo  v priestupkovom
konaní, ktoré bolo ešte pred vykonaním dražby zastavené. Keď na základe toho bola v predchádzajúcom
konaní  žalobcovi (tam odporcovi v 1. rade) uložená povinnosť vydať motorové vozidlo P. D.O. ako
skutočnému vlastníkovi (v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p.) je výrok právoplatného rozsudku  záväzný  nielen
pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány včítane súdu v tomto konaní a tak pre toto konanie
bolo potrebné vychádzať z toho, že v tejto súvislosti  žalobcovi vznikla ujma, z ktorej odvodzuje nárok
uplatnený v tomto konaní. Pre rozhodovanie v predchádzajúcej ale aj v tejto veci totiž bolo potrebné
vychádzať z toho, že keď priestupkové konanie bolo ešte pred vykonaním dražby zastavené, nemôže byť
platné a účinné pôvodné rozhodnutie I. Ú. Č. A. o sankciách za priestupok vydané v tomto priestupkovom
konaní.

Za daného stavu sa  odvolací súd stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu, že žalovaný je pasívne
legitimovaný ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že žalobca
zaplatil kúpnu cenu za vydražené motorové vozidlo (suma 1.189,11 euro, čo zodpovedá zaplatenej
kúpnej cene 35.823,-Sk). Nad rámec odôvodnenia prvostupňového rozsudku v tejto časti odvolací súd
dodáva, že toto plnenie je žalovaný žalobcovi povinný vrátiť ako plnenie z neplatného právneho úkonu
(§ 451 ods. 1 a 2 OZ). Žalovaný dražbu motorového vozidla dňa 19.12.2001 nevykonával ako štátny
orgán v rámci svojho rozhodovania, ale   vykonal ju ako správca majetku štátu, keď ho považoval za
tovar, ktorý bol  zhabaný (§ 436 ods. 1 písm. a/ ods. 3 a 4 colného zákona č. 238/2001 Z.z., ktorý
bol účinný od 1.7.2001). Vlastníkom zhabanej veci sa podľa zákona stáva štát a tak pri akte dražby
zhabanej veci uskutočnenej zo strany žalovaného už nešlo o plnenie úloh štátneho orgánu, pretože
to už nie je súčasť colného konania ako správneho konania podľa colného zákona (§ 76-158), ale pri
vykonaní dražby išlo o plnenie práv a povinností správcu majetku štátu (§ 3 zák.č. 278/1993 Z.z. o
správe majetku štátu). Právo správcu je síce odlišné od vlastníckeho práva štátu, ale správca nakladá s
predmetom správy akoby právom vlastníka, pretože štát nakladanie správcu s vlastníckym právom štátu
modifikuje cez svoju zákonodarnú moc prostredníctvom zákonov. Správa majetku štátu je teda právnou
formou výkonu štátneho vlastníctva a správca je v medziach zákona oprávnený vlastným menom a na
vlastnú zodpovednosť vykonávať vlastnícke právo štátu formou výkonu základných oprávnení, ktoré
tvoria obsah vlastníckeho práva (držať vec, užívať ju a nakladať s ňou).

Verejná dražba motorového vozidla v tomto prípade vykonaná dňa 19.12.2001 bola vykonaná ešte podľa
zákona č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie, pričom organizátorom dražby bol sám žalovaný ako
správca toho majetku štátu, ktorý bol predmetom dražby. Aj  v zmysle ust. § 436 ods. 5 colného zákona
teda ide o predaj tovaru (z tohto ustanovenia vyplýva, že „colný úrad predá tovar podľa ods. 3 spravidla
na dražbe ...“), pri ktorom bol organizátor dražby zároveň predávajúcim, ktorý si formou dražby vyberal
kupujúceho,  takže aj na tento prípad možno aplikovať ustanovenia OZ o kúpnej zmluve ako právnom
úkone a tiež všeobecné ustanovenia OZ o právnych úkonoch včítane ustanovení o neplatnosti právnych
úkonoch (§ 37 a nasl. OZ). Keď v predchádzajúcom konaní súd považoval tento právny úkon (dražba =
kúpna zmluva) za absolútne neplatný podľa § 39 OZ, pretože chýbal titul pre nadobudnutie vlastníctva
štátu k predmetnému motorovému vozidlu a právoplatným a vykonateľným rozsudkom bola žalobcovi
uložená povinnosť toto motorové vozidlo vydať skutočnému vlastníkovi, ani pre toto konanie sa odvolací
súd nemal dôvod odchýliť od tohto právneho záveru a pretože kúpnu cenu z neplatného právneho úkonu
prevzal žalovaný, ktorý tento právny úkon ako správca majetku štátu vykonával vlastným menom a na
vlastnú zodpovednosť,  bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu v časti o jeho povinnosti vrátiť
žalobcovi kúpnu cenu, ktorú zaplatil za vec, ktorá neprešla do vlastníctva štátu.

V súvislosti s týmto neplatným právnym úkonom, ktorý žalobca nezavinil, ale musel znášať jeho
dôsledky, mu okrem zaplatenej kúpnej ceny vznikla ďalšia ujma na majetku, pretože po nadobudnutí
motorového vozidla mal výdavky s prepisom motorového vozidla a vydaním duplikátu technického
preukazu (položka 1300,-Sk a 200,-Sk, čomu zodpovedá suma 43,15 euro a 6,63 euro). Ďalšia ujma
mu vznikla tým, že zavinením žalovaného neprávom zadržiaval cudziu vec a preto musel znášať trovy
predchádzajúceho konania (suma 7.703,-Sk, ktorú ako neúspešný účastník bol titulom trov konania



zaviazaný zaplatiť úspešnému účastníkovi a suma 1.790,-Sk,  ktorá mu vznikla ako poplatková povinnosť
v súvislosti s odvolaním v uvedenej veci, čomu zodpovedajú sumy 255,69 euro a 59,41 euro). Zmenšenie
jeho majetku v súvislosti so znášaním týchto trov predstavuje škodu na jeho strane, ktorá bola v
príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného, ktorej sa dopustil tým, že  uskutočnil dňa
19.12.2001 dražbu veci, ktorá  vzhľadom na hore uvedený stav správneho konania nebola vo vlastníctve
štátu.

K pochybeniam orgánov štátu nedošlo pri samotnej dražbe (kde žalovaný nekonal ako orgán štátu), ale
v colnom konaní a žalobca nebol účastníkom toho správneho konania, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu  colných orgánov a v konečnom dôsledku aj k zrušeniu rozhodnutia vydaného v
priestupkovom konaní, takže  nemohol by sa domáhať náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že samotný predaj motorového vozidla žalovaným ako
správcom majetku štátu na dražbe už nespadá pod to správne konanie, v ktorom boli vydané rozhodnutia
I. Ú. Q.  A. S. zo dňa 28.6.2001, I. H. X. H. zo dňa 19.10.2001 a P. C. zo dňa 11.12.2001. Pri výkone
dražby išlo o následný vlastný výkon práv a povinností žalovaného ako správcu majetku štátu a preto
záver prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby voči nemu pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie
neobstojí. Vzhľadom na hore uvedený záver, že správca majetku štátu nakladanie s majetkom štátu
vykonáva vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu
aj za škodu, ktorá porušením jeho povinnosti pri nakladaní s týmto majetkom vznikla, t.j. aj za tú
škodu,  ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že mu na dražbe 19.12.2001 predal motorové
vozidlo s ktorým už vzhľadom na stav správneho konania, v ktorom bolo zhabané (ku dňu vykonania
dražby  bolo toto konanie zastavené) nebol oprávnený nakladať. Keď v súvislosti s tým žalobcovi ako
dobromyseľnému nadobúdateľovi  bez jeho zavinenia  vznikli v predchádzajúcom konaní trovy, ktoré
musel ako neúspešný účastník konania o vydanie veci znášať, ide o škodu, za ktorú  zodpovedá žalobca
podľa § 420 ods. 1 OZ, pretože vznikla porušením jeho povinností pri nakladaní s motorovým vozidlom,
pretože keď v tom čase už nebolo možné za vlastníka zhabaného motorového vozidla považovať štát,
nebol žalovaný oprávnený predávať ho na dražbe.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd v tejto časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil a
žalovaného zaviazal aj na zaplatenie    ďalšej sumy  364,90 euro pozostávajúcej  z jeho administratívnych
nákladov vynaložených po kúpe vozidla (poplatky za prepis vozidla a vydanie duplikátu technického
preukazu vozidla) a tiež trov,  ktoré mu  vznikli v predchádzajúcom konaní ako procesne neúspešnému
účastníkovi bez jeho zavinenia v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti na strane
žalovaného. Keď sa žalobca do tejto situácie dostal nevinne, bolo by nespravodlivé,  aby majetkovú
ujmu vzniklú v tejto súvislosti musel znášať on.

Aj z tejto sumy patria žalobcovi úroky z omeškania od výzvy. Pokiaľ žalobca požadoval  úroky z
omeškania aj za obdobie pred výzvou na zaplatenie, bola žaloba zamietnutá z dôvodov, na ktoré
poukázal aj prvostupňový súd.

Vzhľadom na takéto rozhodnutie odvolacieho súdu bol žalobca v konaní v plnom rozsahu úspešný a
tak podľa § 142 ods. 1 O.s.p. bol žalovaný zaviazaný nahradiť mu trovy tohto konania (prvostupňové
aj odvolacie).  Žalobcovi bola priznaná náhrada trov v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z
návrhu v sume 4.086,-Sk (135,63 euro). Súdny poplatok z odvolania mu doposiaľ nebol vyrubený a
tak v tomto štádiu ho nebolo možné zahrnúť do trov konania úspešného účastníka a rozhodnúť o jeho
náhrade. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené ako odmena za dva úkony právnej pomoci v roku
2007 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby), za účasť na pojednávaní dňa 26.2.2010 a za
účasť pri vyhlásení rozsudku dňa 4.5.2010, za podanie odvolania dňa 26.5.2010 a účasť na odvolacom
pojednávaní dňa 13.10.2011. Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. bola odmena za zastúpenie vyčíslená zo
sumy, ohľadne ktorej bol žalobca  úspešný t.j. zo základu 47.816,-Sk (1.587,20 euro),  čo predstavuje
odmenu 71,37 euro za každý úkon právnej pomoci okrem účasti na vyhlásení rozsudku, za ktorý patrí
krátená odmena, ktorú zástupca žalobcu vyčíslil na 17,84 euro. Odmena teda patrí za 5 právnych úkonov
v prvostupňovom i odvolacom konaní v plnej výške 71,37 euro a jeden úkon za 17,84 euro. Okrem



odmeny patrí paušálna náhrada hotových výdavkov, ktorú zástupca žalobcu uplatnil vo výške 7,41 euro
za každý úkon právnej pomoci. Tieto úkony však neboli všetky vykonané v roku 2011, za ktorý patrí
paušálna náhrada v tejto výške, ale 2 úkony boli vykonané v roku 2007, kedy paušálna náhrada patrila
vo výške 5,91 euro a tri úkony v roku 2010, kedy paušálna náhrada patrila vo výške 7,21 euro.  Oproti
vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia vo výške 419,15 euro teda patrí odmena  vo výške 415,34 euro,
takže spolu s náhradou súdneho poplatku žalovaný bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 550,97 euro,  ktoré je povinný zaplatiť advokátovi úspešného žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "34C/34/2008", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}