Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/447/2016 z 21. 11. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 21. novembra 2016, sp. zn. 14CoE/447/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7815202972.1
Krajský súd Košice | 14CoE/447/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7815202972.1 | 2016-11-21 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd76afaf-1efe-4b3e-a939-75e5c19bf4d3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7815202972.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/447/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202972
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815202972.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členov
senátu JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej , v exekučnej právnej veci oprávneného : Rapid
life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO : XX XXX XXX, proti povinnej :R. Q., O. XXX, E.,
vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa, Železničná 257/19, Revúca,
pod č. EX 61/2015, pre vymoženie istiny vo výške 61,74 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č. k.: 9Er/243/2015-21 zo dňa 23. 07. 2015,
t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Účastníkom nárok na  náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok,
ktorý vydal rozhodca JUDr. Bohumír Zaujec, sp. zn. 2C/172/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 7.4.2015.

3. Následne súd citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.1, 2 , §36 ods.2, , §243 d ods.1,2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), § 52 ods. 1 až 3, čl.
3 a 6 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách , §
54 ods. 1 až 2, § 53 ods. 1 až 4, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

4. Konštatoval, že medzi účastníkmi bola dňa 25.6.2009 uzatvorená poistná zmluva č. 40215990589,
na základe ktorej sa povinná zaviazala uhrádzať poistné v pravidelných mesačných splátkach.Z obsahu
predmetnej zmluvy súd zistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Táto zmluva bola uzatvorená na vopred
pripravenom tlačive, do ktorého boli vpísané údaje o povinnej. Povinná nemala ani možnosť zmeniť
obsah Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“), ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy. Povinná teda mala možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať poistnú zmluvu
ako celok. Uvedený záver súdu potvrdzuje aj množstvo obdobných vecí vedených na súde, v ktorých
oprávnený vystupuje.

5.Ďalej súd uviedol, že súčasť obsahu formulárovej zmluvy je rozhodcovská doložka, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle



§ 53 ods. 5 OZ neplatná. Spotrebiteľ sa v danom prípade v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah.

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods.
1 OZ. Táto tvorí súčasť VPP dodávateľa - oprávneného, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovaniu sporu všeobecným
súdom. Povinný - spotrebiteľ mal možnosť len odmietnuť poistnú zmluvu, alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam určeným oprávneným - dodávateľom. Povinná podpisom poistnej zmluvy
súhlasila s VPP a už v nich sa zaviazala v časti XV. VPP, že všetky vzájomné spory sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní, teda spotrebiteľ sa už vopred vzdáva svojich práv, čo je v rozpore s § 54 ods.
1 OZ. Rozhodcovská doložka je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 absolútne neplatná. Keďže
táto mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou podmienkou, a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Takýto exekučný titul vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný.

7.Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

8.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.

9.Namietal, že súd prvého stupňa dospel k neprávnemu právnemu záveru o tom, že rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K takému záveru súd dospel kvôli tomu, že
nedostatočne zistil skutkový stav v danej veci. Uviedol, že nepovažuje za správne posúdenie súdu
prvého stupňa, že rozhodcovská doložka vo všeobecných zmluvných podmienkach splynula s ostatnými
poistnými podmienkami a povinná mohla poistnú zmluvu uzavrieť ako celok a nemohol odmietnuť
podrobiť sa všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej uviedol, že
povinná mohla ovplyvniť samotnú podstatu rozhodcovskej doložky tým, že by nepodpísala rozhodcovskú
doložku, mohla ju však ovplyvniť tým, že od nej v primeranej lehote mohol dodatočne odstúpiť. Poukázal
na to, že rozhodcovská doložka v rámci Osobitných zmluvných dojednaní bola oddelená od textu
Všeobecných poistných podmienok, nenachádzala sa vo VPP, ale obsahovala priamy odkaz na časť
XV. VPP s výrazným nadpisom "Rozhodcovské konanie", ktorá sa uplatní iba v prípade, ak klient
rozhodcovskú doložku podpíše.

10.Ďalej oprávnený uviedol, že tvrdenie súdu o tom, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa neobstojí, nakoľko
povinnej v žiadnom prípade nebola odňatá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.

11.V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie SD EÚ C-342/13 Szebestyény, podľa ktorého národný
súd je pri posudzovaní podmienky podľa písmena q) prílohy smernice dôsledne verifikovať, či zámerom
spornej klauzuly je vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu či akýkoľvek iný opravný
prostriedok na všeobecný súd. Súdny dvor teda jasne vysvetlil, že rozhodcovská doložka je len
vtedy neprijateľná, ak bolo úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí
rozhodcovského konania, práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok. taktiež namietal
záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Mal za to, že spotrebiteľ
mal možnosť sa s ňou riadne oboznámiť a tiež ju mal možnosť ovplyvniť.

12.Namietal, že exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval
oprávneného pred vydaním uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru súdu v súlade s
O.s.p. vyjadril. Súd zjavne porušil zásadu kontrakdiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť
konať pred súdom.

13.Uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení
(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch,
keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný
titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej



procesnej situácii vyjadriť. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 č. k.: II. ÚS
499/2012-47.

14.Poukázal aj na to, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdenie veci, keď pri rozhodovaní
nezohľadnil úplne a správne relevantný právny predpis, ktorým je Smernica č. 93/13/EHS. Súd je
povinný vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne a teda v súlade s účelom smernice.
Uviedol, že ak by si súd dôsledne splnil povinnosť, že či podľa ods. 19 smernice nie je rozhodcovská
doložka vyňatá spod posudzovania neprijateľnej podmienky, a či dojednanie rozhodcovskej doložky v
poistnej zmluve vchádza do kalkulácie poistného pre klienta. Súd však nezohľadnil ods. 19 smernice a v
dôsledku toho si tak nesplnil povinnosť vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, čo
v konečnom dôsledku viedlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu a na základe toho vec nesprávne
právne posúdil.

15.Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý
obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského
rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či
neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba
odmietnuť ako neprípustné. Uviedol, že okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Absencia takejto argumentácie zo strany súdu bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných
práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.).
V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16.V závere poukázal na to, že skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky (C 40/08 Asturcom) môže iba taký súd členského štátu, ktorý je na to zmocnený podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom v
uvedenom prípade jednoznačne nepriznáva (§ 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Konajúci súd
tak preto prekročil právomoci priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu V Bratislave zo dňa 26. 06. 2013 č. k.:
18CoE/132/2013-35).

17.K podanému odvolaniu sa súdny exekútor a ani povinná v stanovenej lehote nevyjadrili.

18.Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

19. Krajský súd v Košiciach  príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20.V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/172/2012 zo
dňa 19. 01. 2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice, Alžbetina 41 v Košiciach, vydaný rozhodcom
JUDr. Bohumírom Zaujecom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.10. 2012 a vykonateľnosť dňa
16.10. 2012. Uvedeným rozsudkom bolo povinnej (žalovanej) uložené zaplatiť oprávnenému (žalobcovi)
peňažnú sumu vo výške 61,74 Eur a trovy rozhodcovského rozsudku vo výške 276 Eur, a to do piatich
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti („Rozhodcovské
konanie“) VPP oprávneného, na ktorú odkazuje bod II. Osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 k
poistnej zmluve č.4021590589 uzatvorenej dňa 25. 06. 2009 medzi oprávneným a povinnou. Právny
vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe predmetnej poistnej zmluvy, je vzťahom
spotrebiteľským, riadiacim sa ustanovením § 52 a nasl. OZ, čo nenamietal ani oprávnený.



21.Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

22.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

23.Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012
"skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak
rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

24.Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa."

25.Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

26.Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

27.Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

28.Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

29.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo
zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa
výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

30.Rozhodcovská doložka upravená v XV. časti - "Rozhodcovské konanie", v bode 1. VPP obsahuje
znenie; že "poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami
a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho
rokovacím poriadkom".

31.Na konci VPP sú (aj) Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 40215990589,
ktoré v bode 2. obsahujú znenie; že "poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi



zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku".

32.Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

33.Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná. Je súčasťou poistných zmluvných
podmienok oprávneného a vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber,
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

34.Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola
medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej
súčasťou sú (ako predtlačený formulár) VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka
obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu
zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj
"Osobitné zmluvné dojednania" odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v
poistných podmienkach.

35.Námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne
dojednaná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je na základe uvedených
skutočností nedôvodná.

36.Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

37.Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

38.Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo VPP v prejednávanom prípade koncipovaná a
spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými
oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie,
naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných poistných podmienkach ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a to aj napriek tomu, že povinný podpísal "osobitne" Osobitné
zmluvné dojednania, ktoré sa nachádzajú v závere VPP, sú teda súčasťou formulárovej zmluvy a z ich
predtlače nevyplýva, že  sa mohli dať individuálne ovplyvniť.

39.Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom.

40.Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z
hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Odvolací súd v danej veci je
presvedčený o tom, že povinný nemal skutočne vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku.

41.Z týchto dôvodov je záver súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

42.Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne
došlo k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v
neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného. Spotrebiteľ sa podpisom VPP, obsahom



ktorých bola aj táto "rozhodcovská doložka", reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou).

43.Odvolací súd k tomu ďalej uvádza, že v obdobnej veci o sťažnosti oprávneného - Rapid life
životná poisťovňa, a. s., rozhodol svojím posledným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky sp.
zn.: I. ÚS 38/2013 zo dňa 24. 10. 2013, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že základné právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky
porušené nebolo, pretože postup a rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie
konkrétnej procesnoprávnej úpravy, nemožno v zásade hodnotiť ako porušovanie základných práv a
slobôd. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného
rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek na rozhodnutie, ale posúdenie
ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti rozhodnutia. Všeobecné súdy sa v odôvodnení rozhodnutia
majú zaoberať nosnými dôvodmi odvolania účastníka konania aj keď nie podľa predstáv toho ktorého
účastníka konania. Ústavný súd nie je oprávnený ani povinný myšlienkové postupy všeobecného súdu,
uvedené v odôvodnení rozhodnutia, hodnotiť a nahrádzať. Ústavný súd nemôže suplovať ani nahrádzať
právomoc súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej ústavný súd v tomto rozhodnutí
poukázal, že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v obdobných prípadoch nemožno automaticky
stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto
právnych názorov založená na racionálnej právnej argumentácii.

44.Odvolací súd preto vzhľadom na uvádzaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej
veci a vzhľadom na vývoj súdnej praxe v spotrebiteľských sporoch a rozhodovacej činnosti súdov
Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a preto vydaný rozhodcovský
rozsudok na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nezakladá jeho vykonateľnosť pre toto
exekučné konanie, a preto súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

45.Keďže podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie rozhodcovskej doložky účastníkov
konania, odvolací súd sa už ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal.

46.Exekučný súd správne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní.

47.Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

48.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

49. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).