Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/118/2015 z 28. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. apríla 2016, sp. zn. 13Co/118/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6812208518.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/118/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6812208518.1 | 2016-04-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 146 OSP, § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02cd359d-70cc-4e8a-a3ba-19d0ebd004b6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6812208518.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/118/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812208518
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812208518.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni V. B., nar. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom L. XXXX/X, XXX XX Z., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Evou Viczénovou,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Revúca, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO:
42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie J. Kráľa
5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 200,52 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Revúca č. k. 7C 27/2013-94 zo dňa 23. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 55,46 €, na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, do troch dní od právoplatnosti uznesenia,
potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 20,02 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, vedený v Z. banke, a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.,
Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) zastavil. O trovách konania rozhodol okresný súd
podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne trovy konania vo výške 55,46 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, do
3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že
nakoľko vzal navrhovateľ žalobu späť bez uvedenia dôvodu, zavinil zastavenie konania, preto je povinný
v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP nahradiť ostatným účastníkom konania účelne vynaložené
trovy konania. Pokiaľ ide o trovy konania odporkyne okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
uznesenia uviedol, že o trovách odporkyne podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá OSP nerozhodoval, pretože
odporkyňa si náhradu trov v zákonom stanovenej lehote neuplatnila. V zákonom stanovenej lehote
si však uplatnil náhradu trov konania vedľajší účastník na strane odporkyne, preto mu súd priznal v
zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP proti odporcovi požadovanú náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 55,46 € podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že trovy
vedľajšieho účastníka boli v konaní vynaložené neúčelne. Účelnosť trov konania treba posudzovať
vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. V tomto prípade vedľajší účastník prostredníctvom



svojho právneho zástupcu napadol platnosť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
vyhotovenú na formulári zo dňa 07. 02. 2012, ktorej právnym dôsledkom by bolo v prípade jej platnosti
plynutie novej 10 ročnej premlčacej doby ohľadne žalovanej pohľadávky s príslušenstvom. Vedľajší
účastník vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že dohoda je neplatná pre neprijateľnosť zmluvných
podmienok v nej obsiahnutých a zároveň vzniesol námietku premlčania. Neskôr navrhovateľ zobral
žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čo podľa názoru okresného súdu vyvoláva vzhľadom na okolnosti
prípadu dojem, že napriek písomnému vyjadreniu navrhovateľa k námietke premlčania v podaní zo
dňa 17. 05. 2013, navrhovateľ zobral žalobu späť práve v dôsledku právnej argumentácie vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa učinenej prostredníctvom jeho právneho zástupcu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval okresný súd trovy vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za účelne vynaloženého trovy konania a preto
vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu priznal.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka
navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie v časti, v ktorej okresný súd zaviazal
navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania a to z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Zdôraznil, že nepriznaním náhrady trov konania
súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods.
2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej
súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. V uvedenej súvislosti
navrhovateľ v odvolaní uviedol, že krajské súdy sa už vo viacerých rozhodnutiach zaoberali účelnosťou
trov vedľajšieho účastníka. Právo na právnu pomoc a náhradu trov konania sú dve rozdielne veci,
ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania závisí od iných
predpokladov, ako možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Ak teda súd neprizná náhradu trov
konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie
práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom,
avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelne vynaložené. Vyššie
uvedené potvrdzuje podľa navrhovateľa to, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie
podmienok vyžadovaných v § 142 OSP a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal
súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje
naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, keď vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich
medze. Účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Navrhovateľ
zdôraznil, že odmenu za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšieho účastníka
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nemožno v tejto veci považovať za trovy účelne vynaložené
na uplatňovanie alebo bránenie práva. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať,
ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných
skutočností. Uvedené možno aplikovať aj na podanie vypracované právnym zástupcom vedľajšieho
účastníka, ktoré podľa navrhovateľa neobsahuje žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu,
skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať a sú významné
pre posúdenie veci samej. Podanie vedľajšieho účastníka je abstraktné, všeobecné, bez znalosti
prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Navrhovateľ v
odvolaní ďalej uviedol, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb
podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a
vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník - združenie na
ochranu spotrebiteľov - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľom
právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pretože je združením založeným
na ochranu spotrebiteľov a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany Združenia založeného
za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu Združenia. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v
odvolaní zdôraznil, že má za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby
ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľov priamo na
tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľom kvalifikovanú pomoc a
ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Združenie
vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a to oznámením o vstupe
Združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z
uvedeného je podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania
nemá Združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania



usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. V závere odvolania navrhovateľ zdôraznil, že v predmetnom
prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil
do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv, z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v
zmysle ust. § 29 ods. 2 OSP súdom ustanovený opatrovník. Vzhľadom k tomu, že ustanovenému
opatrovníkovi patria všetky procesné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv
a povinností neprítomného účastníka - odporkyne, nebolo podľa navrhovateľa potrebné, aby vedľajší
účastník tiež ochraňoval záujmy odporkyne - žalovaného spotrebiteľa. V zmysle uvedeného nemožno
zo strany vedľajšieho účastníka podľa navrhovateľa hovoriť o trovách účelne vynaložených. Navrhovateľ
v odvolaní ďalej uviedol, že v danom prípade bola na mieste aj aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP, keďže
predmetom konania je suma 200,50 € s prísl. a teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy
právneho zastúpenia vo výške 55,46 € sú značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky. Predmetné
ustanovenie § 150 ods. 2 OSP sleduje hlavne jednoduchosť a nákladovú efektívnosť vedenia súdnych
sporov, aby strana, ktorá nemala v konaní úspech, bola povinná zaplatiť len tie trovy konania, ktoré sú
úmerné hodnote pohľadávky a ktoré sú nevyhnutné. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ
navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ust. § 220
OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania vo výške 22,02 € s DPH pozostávajúce z 1/2 odmeny za úkon právnej služby v
sume 11,95 €, režijného paušálu k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 € a 20 % DPH.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne a vo vyjadrení k
odvolaniu navrhovateľa uviedol, že Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov
vstúpilo do konania legitímne v súlade s ust. § 93 ods. 2,3 OSP v procesnej pozícií vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do
konania je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov
urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa so vstupom Združenia do konania,
dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o vstupe Združenia do konania, nakoľko vstup Združenia do
konania zákon v ust. § 93 ods. 2 OSP priamo predpokladá. V uvedenej súvislosti vedľajší účastník
vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zdôraznil, že vstup Združenia do konania bol opodstatnený,
pretože navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť, až po vstupe Združenia do konania a po
prednesení argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení vedľajšieho účastníka v podaní zo dňa 30. 09. 2014,
ktoré bolo účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Vedľajší účastník vo vyjadrení
k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré bolo skončené
zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby je nevyhnutné posudzovať zásadne len procesné kritériá
úspechu, či neúspechu účastníkov v konaní. Nebolo preukázané, že by odporca svojim správaním
zapríčinil späťvzatie žaloby. Na druhej strane navrhovateľ vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v
celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Navrhovateľ pritom nedosiahol v súdnom
konaní to, čo od odporcu žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech.
Navrhovateľ teda až po písomnom vyjadrení vedľajšieho účastníka a po oboznámení sa s obsahom
podaného vyjadrenia vzal žalobu v celom rozsahu späť, čo nasvedčuje tomu, že vstup vedľajšieho
účastníka do konania naplnil svoj primárny účel a teda ochranu práv žalovaného spotrebiteľa. Vedľajší
účastník ďalej poukázal na zjavnú príčinnú súvislosť podaného vyjadrenia a následného späťvzatia
žaloby navrhovateľom, pretože v prípade, ak by vedľajší účastník v konaní aktívne nevystupoval,
resp. by nebol súdom pripustený do konania, navrhovateľ by žalobu nevzal späť. Zdôraznil, že v
množstve súdnych sporov pôsobil už vstup vedľajšieho účastníka do konania aj bez vyjadrenia vo veci
samej pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného
nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Argumentácia navrhovateľa,
ktorá upiera vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia je v príkrom rozpore
so zákonom a princípom rovnosti zbraní. Pokiaľ by Združeniu nebola súdmi priznaná náhrada trov
konania a zastúpenia tam, kde mu na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až
znefunkčneniu aktivít Združenia v prospech spotrebiteľov, čo by len vyhovovalo ekonomickým záujmom
navrhovateľa. K argumentácii navrhovateľa, v rámci ktorej sa navrhovateľ snaží spochybniť právo
vedľajšieho účastníka nechať sa zastupovať v konaní advokátom, vedľajší účastník vo vyjadrení k
odvolaniu navrhovateľa poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, v Nitre, v Banskej
Bystrici a v Košiciach a uviedol, že argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej vedľajší účastník - združenie
na ochranu spotrebiteľov - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľom
právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, je účelová, nelogická až absurdná. V
závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že si uplatňuje
náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 64,84 €.



Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal, aby
súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu vo
výške 200,50 € spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 22,26 € a ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % zo sumy 200,50 € od 25. 04. 2012 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy
právneho zastúpenia.

Na žalovanú sumu vydal dňa 28. 11. 2012 okresný súd platobný rozkaz č. k. 6Ro 484/2012-19, ktorý
uznesením č. k. 6Ro 484/2012-39 zo dňa 07. 02. 2013 podľa ust. § 173 ods. 2 OSP zrušil.

V podaní zo dňa 09. 01. 2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove,
konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného
spotrebiteľa a zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania spolu s prílohami.

Uznesením č. k. 7C/27/2013 - 43 zo dňa 18. 03. 2013 okresný súd ustanovil odporkyni podľa ust. § 29
ods. 2 OSP procesnú opatrovníčku - Evu Viczénovú, súdnu tajomníčku Okresného súdu Revúca.

V podaní zo dňa 10. 04. 2013 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k obsahu žalobného
návrhu a vo vyjadrení okrem iných skutočností uviedol, že v danej právnej veci ide nepochybne o
spotrebiteľskú právnu vec, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ďalej uviedol, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pričom úver na jej základe poskytnutý je v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák.
č. 258/2001 Z. z. potrebné porušovať za bezúročný a bez poplatkov a zároveň vzniesol námietku
premlčania konštatujúc, že v čase podania žaloby bol nárok uplatnený žalobou premlčaný.

V podaní zo dňa 14. 10. 2014 navrhovateľ uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu späť, navrhuje aby
súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal; zároveň žiadal, aby mu
súd vrátil zaplatený súdny poplatok.

Uznesením č. k. 7C/27/2013-94 zo dňa 23. 12. 2014 Okresný súd Revúca konanie podľa ust. § 96 ods.
1 OSP zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, ako je uvedené
vo výroku predmetného uznesenia.

Navrhovateľ sa s rozhodnutím okresného súdu v časti trov vedľajšieho účastníka nestotožnil podal
odvolanie a v odvolaní zdôraznil, že podľa jeho názoru sa v danom prípade jedná o neúčelne vynaložené
trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa.

Po preskúmaní vecí z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že bez ohľadu
na to, že žalovanému spotrebiteľovi - odporkyni ustanovil okresný súd uznesením č. k. 7C 27/2013-43
zo dňa 18. 03. 2013 procesného opatrovníka podľa ust. § 29 ods. 2 OSP, v zmysle ust. § 93 ods. 2,3
OSP bol vstup občianskeho združenia zameraného na ochranu práv spotrebiteľov do konania súladný
so zákonom a opodstatnený, pretože vedľajší účastník sa zúčastňuje konania popri hlavnom účastníkovi
konania (navrhovateľovi alebo odporcovi) a opatrovník ustanovený súdom podľa ust. § 29 ods. 2 OSP
zastupuje účastníka konania, ktorého pobyt nie je známy. Z uvedeného je zrejmé, že inštitút vedľajšieho
účastníka podľa ust. § 93 ods. 2,3 OSP a inštitút procesného opatrovníka podľa ust. § 29 ODS. 2 OSP
sú dva navzájom odlišné, nezastupiteľné procesné inštitúty, preto z uvedeného hľadiska nemožno prijať
záver o neúčelnosti vynaložených trov vedľajšieho účastníka. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ
zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu potom, čo sa vo veci vyjadril vedľajší účastník na strane
žalovaného spotrebiteľa, pričom vo svojom vyjadrení poukázal na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi
účastníkmi konania, z ktorého vyplýva v žalobe uplatnená pohľadávka a zároveň vzniesol námietku
premlčania. V dôsledku späťvzatia žaloby navrhovateľom okresný súd konanie zastavil, preto možno
konštatovať, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo v príčinnej procesnej súvislosti s výsledkom
konania. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa týkajúcu sa aplikácie ust. § 150 ods. 2 OSP,
odvolací súd uvádza, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 55,46 € nie sú



neprimerané vo vzťahu výške žalovanej pohľadávky, preto odvolacia námietka navrhovateľa smerujúca
k aplikácii ust. § 150 ods. 2 OSP nie je opodstatnená. Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva,
že navrhovateľ namietal neúčelnosť priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi aj
vzhľadom na cieľ a úlohy združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré má takéto združenie z podstaty
svojej existencie plniť. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru
práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu neúčelný, vymedzovať kategórie subjektov,
ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu
trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať“.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom
výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) vo výške 8,30 € stanovená v rozsahu 1 tarifnej odmeny (za základ
pre výpočet tarifnej odmeny považoval odvolací súd predmet odvolania) určená podľa ust. § 10 ods.
1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,39
€ plus 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 3,33 €; spolu trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní predstavujú sumu 20,02 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní rozhodol
odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.