{"guid": "aa65afab-d042-4092-9aa7-de93efb6bb68:dc489efd-cb42-4dd7-881d-e8d15852602d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1215222315.1", "spisova_znacka": "9Co/340/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/340/2016 z 27. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2017, sp. zn. 9Co/340/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1215222315.1", "identifikacne_cislo": "1215222315", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc489efd-cb42-4dd7-881d-e8d15852602d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1215222315.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1215222315.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1215222315.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/340/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215222315
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215222315.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr.
Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a. s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimír Kán, advokátom so
sídlom Námestie Martina Benku 9/C1, Bratislava, proti žalovanej: D. U., Q.. XX. X. XXXX, U. J. X, U.,
R. D. XX, U., o zaplatenie 70,70 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
zo dňa 27. júna 2016 č. k. 14C/384/2015-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania  p o
t v r d z u j e .

Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70
€ a náhradu trov konania 16,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu žalobcu.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaná dňa 24.9.2015 cestovala v
hromadnom dopravnom prostriedku žalobcu, linka č. 9 a nepreukázala sa platným cestovným lístkom.
Nenastal prípad, že by cestujúci v stanovenej lehote predložil žalobcovi platný cestovný lístok. Svoje
rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 760 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 5 a 6 zákona
č. 514/2009 Z. z. a dospel k záveru, že boli splnené predpoklady nato, aby žalovaná bola zaviazaná
rozsudkom na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 € a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom vo výške 70,- €.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s §
149 ods. 1 a 150 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Uviedol, že žalobca mal vo veci plný
úspech, preto mu prvoinštančný súd priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania. Nakoľko
je však vyššie uvedená právna vec drobným sporom, súd v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. náhradu trov
konania primerane znížil a to tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 €. Hoci si žalobca uplatnil okrem náhrady trov konania
predstavujúcej zaplatený súdny poplatok aj trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 €, čo predstavuje
spolu trovy konania vo výške 106.46 € (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), takéto trovy konania sú
neprimerané voči pohľadávke 70,70 €, a teda súd prvej inštancie mal za to, že je dôvodné náhradu
trov konania v uvedenom rozsahu znížiť. Na doplnenie uviedol, že žalobca obdobné nároky uplatňuje
vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného
cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne
odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu žalobca splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup
je nanajvýš neúčelný a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy.



4. Predmetný rozsudok v časti týkajúcej sa náhrady trov konania odvolaním napadol v zákonom
stanovenej lehote žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd v uvedenej časti napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nesprávne aplikoval ustanovenie §
257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných
osobitného zreteľa stranám, ktoré by inak mali právo na náhradu trov konania túto náhradu úplne
alebo z časti nepriznal. Treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán
sporu, teda nie len pomery toho, kto by mal trovy nahradiť, ale je potrebné zvážiť, ako by sa také
rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávnenej strany. Poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 7Co 32/2009 a 7Co 64/2009 ktorými boli zmenené rozhodnutia súdu prvej
inštancie v skutkovo totožných veciach, podľa ktorých nemožno nepriznať resp. znížiť trovy konania len
preto že ide o drobný spor. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zákon nedefinuje pojem „neprimerané“ a
ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno
ospravedlniť tým, že súd v odôvodnené svojho rozhodnutia nevysvetlí, akými úvahami sa riadil. Súd
prvej inštancie nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy sú neprimerané,
pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny.
Žalobca mal za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácií § 257
CSP primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, čo však nie je
prípad súdenej veci. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvej inštancie mal o trovách konania
rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 CSP. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že zaplatenie súdneho
poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, preto nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia bez
prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Samotné úkony právnej služby a postup advokáta je náročný
proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, všetky uplatnené trovy sú účelne vynaložené a
vyčíslené v minimálnej výške. Právo strany dať sa zastupovať advokátom nie je obmedzené ani v
tzv. drobných sporoch. Rozsah zníženia trov je odporujúci dobrým mravom a žalobca považuje za
nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného
žalobcu, ktoré mu vznikli. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Trnava v rozhodnutí sp. zn. 11
Co 444/2013.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

10. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

11. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 27.6.2016, teda v čase, kedy bolo
občianske súdne konanie upravené Občianskym súdnym poriadkom v znení účinnom do 30.6.2016.
Odvolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2
CSP posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.



12. Za drobný spor v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je nutné považovať konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), akým je nepochybne aj predmetné konanie o zaplatenie
cestovného vo výške 0,70 € a sankčnej úhrady vo výške 70,- € pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si v prípade úspechu v konaní pred prvoinštančným súdom
uplatňoval náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby
á 16,60 € (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie výzvy na zaplatenie - Pokusu o zmier, písomné
podanie na súd) + 3 × režijný paušál vo výške 8,39 € + DPH, t. j. trovy právneho zastúpenia spolu vo
výške 89,96 € a zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 €, úhrnom 106,46 €. Žalobca si
teda v prípade úspechu v konaní uplatňoval náhradu trov konania vo výške, ktorá zjavne prekračovala
výšku uplatňovaného peňažného plnenia (70,70 €). Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
súd prvej inštancie znížil výšku priznaných trov konania tak, že považoval za dôvodne uplatnené trovy
konania len vo výške 16,50 €, a teda len tie, ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 16,50 €.

13. Ako bolo už vyššie uvedené, súhrnná suma trov konania (pred súdom prvej inštancie) by inak
prevyšovala výšku samotnej uplatňovanej pohľadávky (pričom ide o tzv. drobný spor, § 200ea O.s.p.), a
podľa názoru odvolacieho súdu, už len z toho dôvodu, že trovy konania by boli vyššie ako pohľadávka,
možno v súdenej právnej veci trovy v nezníženej výške označiť voči pohľadávke za neprimerané.

14. Námietka žalobcu spočívajúca v tom, že § 257 CSP dovoľuje súdu nepriznať alebo znížiť trovy
len v prípade, ak tieto prevyšujú pohľadávku niekoľkonásobne, rovnako ako ďalšie námietky týkajúce
sa aplikácie § 257 CSP, neobstoja, nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na čas vyhlásenia rozsudku
správne na vec aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p. a nevychádzal pri rozhodovaní z vtedy ešte nie účinného
Civilného sporového poriadku. Pre úplnosť však odvolací súd konštatuje, že aj keby sa námietky žalobcu
týkali v posudzovanej veci aplikovaného § 150 ods. 2 O.s.p., zo znenia tohto ustanovenia takýto výklad
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. nemožno vyvodiť. Znenie § 150 ods. 2 O.s.p. neobsahuje požiadavku
niekoľkonásobného prevýšenia pohľadávky trovami konania; z dikcie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. plynie
podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore a ako už bolo uvedené v texte vyššie,
takáto situácia nastáva zjavne vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná
uplatňovaná pohľadávka, ako je to aj v prejednávanej právnej veci.

15. Pre postup prvoinštančného súdu, ktorý s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil náhradu trov
konania priznaných žalobcovi, boli preto splnené zákonné podmienky: konanie sa týka tzv. drobného
sporu a trovy konania - keďže prevyšujú samotnú pohľadávku - sú voči nej neprimerané. Pokiaľ
prvoinštančný súd znížil žalobcovi prináležiacu náhradu trov konania na sumu 16,50 €, znížil náhradu
trov konania vzhľadom na povahu sporu primerane, správne aplikujúc ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Zníženie
náhrady trov konania žalobcovi na základe ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nemožno vnímať ako odňatie
možnosti strany konať pred súdom, keď aplikovaním cit. ust. zákona súd len využil platnú právnu úpravu.
Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v danej časti riadne odôvodnil, na základe
čoho správne znížil trovy konania na výšku len zaplateného súdneho poplatku (§ 157 ods. 2 a 167 ods.
2 O.s.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP s odôvodnením napadnutého rozhodnutia resp.
v jeho napadnutej časti v plnom rozsahu stotožňuje.

16. Okrajom odvolací súd poznamenáva, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca obdobné
nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje žalobcu, dátum jazdy bez
platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca
žiadne odborné znalosti.

17. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave a iných krajských súdov, na ktoré žalobca
poukázal vo svojom odvolaní, odvolací súd uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských
súdov v obdobných veciach resp. právnym názorom vysloveným iným odvolacím senátom v obdobnej
veci. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom vyššie prezentovanom
právnom názore, podľa ktorého bola aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. v posudzovanej veci dôvodná.

18. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo
výroku o trovách konania) ako vecne správny potvrdil § 387 ods. 1 CSP).

19. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 70,70 € (v časti istiny) nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť.



20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech,
preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom   ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).



Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/384/2015", "guid": "f5f9f4da-f354-4a07-98b4-40a02982aad7:659a5376-8296-4fde-99c8-f00abf73ca25", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e20f87e2-13e9-4b3c-826e-b3f319ebc61f:8ef33a83-9849-43ac-818c-0a03846d6377", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2313201327.1", "spisova_znacka": "11Co/444/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/444/2013 z 28. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2313201327.1"}], "citovane_v": []}