Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/175/2012 z 19. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. septembra 2012, sp. zn. 43Cob/175/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6110200590.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/175/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6110200590.1 | 2012-09-19 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 44 ObZ, § 47 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed59ef52-a78d-415e-8f58-6aae511c4724 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110200590.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/175/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110200590
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110200590.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa AUTOBAZAR.
EU s.r.o., so sídlom Mnešická 1672, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 741 922, zast. advokátom
Mgr. Karol Haťapka, Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava proti odporcovi 1/ Z.. R. A., J. XX/XX, XXX XX
J., zast. AK Záthurecký InPartners, s.r.o. so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica a odporcovi
2/ WEBY GROUP, s.r.o., Obrancov mieru 1850/60, 960 01 Zvolen, IČO: 36 046 884, zast. Mgr. Martinou
Bariakovou, AK so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen o zdržanie sa používania doménového
mena, o určenie povinnosti vyznačiť zmenu doménového mena odporcom 2/ v prospech navrhovateľa,
o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 2.000,-Eur s prísl. a o uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť
odporcovi 1/ náklady spojené s registráciou domény, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CbPv 1/2010-241, IČS: 6110200590 zo dňa 21. mája 2012 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CbPv 1/2010-241, IČS: 6110200590 zo dňa 21.
mája 2012 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia
povinnosti odporcovi 1/ zdržať sa používania doménového mena B. a zaplatenia primeraného
zadosťučinenie v peniazoch vo výške 2.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od
právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia. Zamietol aj návrh, ktorým sa domáhal voči odporcovi
2/ uloženia povinnosti vykonať prevod domény druhého stupňa “G.“ pod internetovou doménou
najvyššieho stupňa “.P.“ v prospech navrhovateľa, ako aj vyznačiť zmenu v príslušnom registri
internetových domén takým spôsobom, aby ako držiteľ domény „G.“ bol zapísaný namiesto odporcu 1/
navrhovateľ a umožnil tak navrhovateľovi nakladať s touto doménou odo dňa uskutočnenia tejto zmeny,
ako aj návrh, aby ho súd zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi 1/ náklady spojené s registráciou
domény v podobe registračného poplatku obvyklého pre registrácie domény najvyššej úrovne „.P.“ podľa
cenníka odporcu 2/ platného v čase registrácie doménového mena, t. j. vo výške 9,80 Eur bez DPH.

Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľ nebol v čase podania návrhu na súd majiteľom
národnej kombinovanej ochrannej známky v reprodukovanom znení B. registrovanej pod č. XXXXXX
ÚPV SR platnou pre územie SR od 27.11.2007, pretože táto bola zapísaná na majiteľa J. K. a v konaní
ani nepreukázal, že by bol mal na jej používanie udelenú licenciu. Podľa právneho názoru súdu tak
navrhovateľ nebol aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu.

V odôvodnení zároveň uviedol, že kombinovaná ochranná známka „G.“ je tvorená grafickým prevedením
a slovný prvok „G.“ predstavuje druhové označenie používané v súvislosti s ojazdenými automobilmi,
preto má samotný názov „G.“ len všeobecnú rovinu bez rozlišovacej spôsobilosti. Právo domáhať sa
práv z nekalej súťaži v dôsledku zameniteľnosti ochrannej známky prináleží tak voči tomu subjektu,
ktorý používa obdobnú, zameniteľnú grafickú kombinovanú ochrannú známku ako celok, a nie iba



všeobecný druhový názov G.. Zároveň okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle nariadeného
predbežného opatrenia bolo v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zákazu nakladať s doménou
odporcu 1/ konanie zastavené, nie však v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia, ale z dôvodu
správania sa odporcu 1/, pretože doména odporcu 1/ sa nezobrazovala v internetových vyhľadávačoch
a slúžila len ako diskusné fórum bez podnikateľského zámeru. Podľa názoru súdu pre to, aby bolo
možné porovnávať doménu B. s chránenou kombinovanou ochrannou známkou navrhovateľa z hľadiska
pravdepodobnosti zámeny, musela by táto byť v obchodnom styku spojená s predmetom podnikania
navrhovateľa, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Navrhovateľ nepreukázal v konaní vznik žiadnej
škody a ani príčinnú súvislosť spätú s legitímne využitou možnosťou prednostnej registrácie za zvýšený
poplatok. Naopak z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom 1/ vyplýva ochota
odporcu 1/ predať spornú doménu za reálne vynaložené náklady fakturované faktúrou č. 20097280 v
sume 2.391,66 Eur.

Poukázal tiež na to, že registrácia domény „G.“ bola výsledkom možnosti prednostnej registrácie, ktorá
umožňovala žiadateľom s použitím diakritiky za neobvyklú výšku registračného poplatku, ktorý bol
výsledkom trhovej ceny, prednostne si zaregistrovať doménové meno. V momente spustenia možnosti
registrácie bola žiadosť odporcu 1/ prijatá odporcom 2/ skôr ako žiadosť navrhovateľa, preto bola táto
registrácia legitímne vykonaná pre odporcu 1/. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že pri prednostnej
registrácii domény „.P.“ navrhovateľ neoslovil odporcu 2/, ale spoločnosť Singularity s.r.o. a keďže táto
spoločnosť neumožňovala prednostnú registráciu, bol oprávnený navrhovateľ obrátiť sa na odporcu 2/,
čo neurobil. Keďže samotná registrácia domény bola postavená na základoch súťaže a princípe priority,
pričom pravdepodobnosť úspechu každého súťažiteľa bola 1: 80, nešlo podľa názoru okresného súdu
o porušenie pravidiel súťaže. S poukazom na čl. 21 ods.1 Nariadenia Komisie č. 874/2004 mal súd
za to, že v jeho kompetencii by bolo vo vzťahu k odporcovi 2/ len zrušenie domény, nie však uloženie
povinnosti previesť predmetnú doménu na iného.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
namietal, že v konaní sa domáhal na základe návrhu zo dňa 11.01.2010, rozšíreného o účastníka
konania na strane odporcu 2/ zo dňa 15.04.2010 a následne podaním zo dňa 25.08.2010 určenia
povinnosti zdržať sa užívania doménového mena B. odporcom 1/, určenia povinnosti vyznačiť zmenu
doménového mena B. odporcom 2/ v prospech navrhovateľa a určenia povinnosti náhrady nemajetkovej
ujmy v sume 2.000,-Eur s prísl. odporcom 1/, pretože odporca 1/ si zaregistroval doménové meno B. s
dĺžňom na druhé „G.“, pričom si bol vedomý, že iný subjekt na internete je držiteľom domény B. - bez
dĺžňa. Navrhovateľ bol vlastníkom doménového mena bez dĺžňa z toho dôvodu, že do 10.12.2009, t.j. do
času, kým si nezaregistroval doménu odporca 1/, nebolo možné takéto domény s diakritikou registrovať.
Odporca 1/ si v čase registrácie domény B. bol vedomý toho, že totožná doména už existuje a že stačí
malý preklep zo strany návštevníkov a dostanú sa tak na jeho stránku.

Navrhovateľ zdôraznil, že je majiteľom národnej kombinovanej ochrannej známky v reprodukovanom
znení B. registrovanej pod č. XXXXXX ÚPV SR platnou pre územie SR od 27.11.2007, ochrannej známky
Spoločenstva v reprodukovanom znení B. registrovanej pod č. XXXXXXXXX od 05.07.2010 pre územie
EÚ, obchodnou spoločnosťou, ktorá vystupuje pod obchodným menom AUTOBAZAR.EU s.r.o. so
zápisnou prioritou od 20.02.2007 a je aj držiteľom doménového mena B. od roku 2007.

Odporca 1/ je fyzickou osobou, ktorá podniká v oblasti informačných technológií a úzko spolupracuje
s odporcom 2/, keďže je súčasťou jeho „obchodnej skupiny“. Odporca 1/ ani v čase registrácie
doménového mena B. a ani do rozhodnutia okresného súdu nebol nositeľom žiadnych práv, z ktorých
by mohol odvodiť právo k doménovému menu G.. Jediný právny titul, z ktorého odvodzuje svoj nárok na
doménu B. je z využitia možnosti, že si prv zaregistroval túto doménu než navrhovateľ.

Registrácia domén „.P.“ sa riadi Nariadením Komisie ES č. 874/2004, ktorým sa stanovujú pravidlá a
zásady verejnej politiky týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne „.P.“, pričom podľa
čl. 21 Nariadenia je v prípade tzv. špekulatívnych registrácií právna úprava taká, že registrovaný názov
domény podlieha zrušeniu v prípade, ak je jej názov identický s názvom alebo zameniteľne podobným
názvom, vzhľadom ku ktorému je uznaný alebo ustanovený vnútroštátnym právom alebo právom
spoločenstva v zmysle čl. 10 ods.1 Nariadenia a ak bol zaregistrovaný jeho držiteľom (registrantom)
bez práv alebo legitímneho záujmu o tento názov alebo bol zaregistrovaný alebo sa používa so
zlým úmyslom. Legitímny záujem podľa písm.a/ čl. 21 Nariadenia je presne špecifikovaný, rovnako



ako aj zlý úmysel upravený pod písm.b/ ods.1, vrátane spôsobu preukázania protiprávnej činnosti.
Navrhovateľ je toho právneho názoru, že odporca 1/ si zaregistroval doménu s úmyslom pritiahnuť
pozornosť používateľov internetu, pretože chcel vytvoriť na spornej doméne fórum, kde by si ľudia
mohli vymieňať názory ohľadne dovozu áut zo zahraničia, pričom úmyselne použil nielen obchodné
meno navrhovateľa, ale aj identické znenie doménového mena so skorším právom prednosti, pričom
okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom s touto základnou podmienkou - určenia
legitimity záujmu pri registrácii doménového mena odporcom 1/, ako ani so skutočnosťou, že počas
konania došlo k naplneniu viacerých podmienok stanovených pre definíciu „zlého úmyslu“ odporcu 1/,
nevysporiadal. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné. Nesúhlasil
ani s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tom, že navrhovateľ mal požiadať o prednostnú
registráciu u odporcu 2/, pretože ak by mu registrácia nevyšla, bol by mu poplatok vrátil, a to z toho
dôvodu, že pojem tzv. prednostnej registrácie tak, ako ho uvádza odporca 2/ je len marketingovým
ťahom odporcu 2/. Jediné čo bol odporca 2/ schopný vykonať bolo pokúsiť sa zaregistrovať doménu v
centrálnom registri ako prvý.

Uviedol tiež, že prednostný poplatok stanovený odporcom 2/ za registráciu domény nevychádzal
z aktuálneho stavu ponuky a dopytu, ale zo špekulatívneho pokusu opätovne zarobiť na doméne
najúspešnejšieho portálu na Slovensku. Ak aj navrhovateľ nevyužil služby odporcu 2/, neznamená
to samo o sebe, že by konanie odporcu 2/ nebolo možné kvalifikovať ako protiprávne. Samotná
registrácia doménového mena nespôsobuje zánik alebo obmedzenie skorších práv z obchodného mena,
známkových práv a neznamená tiež, že nie je nekalosúťažným konaním. Navrhovateľ nesúhlasil s tým,
že by absentovala v konaní podmienka jeho aktívnej vecnej legitimácie, pretože od roku 2010 sa stal
majiteľom ochrannej známky navrhovateľ, čo počas konania preukázal výpisom z registra ochranných
známok a keďže sa jedná o verejný register, túto skutočnosť podľa jeho názoru nie je potrebné ani
dokazovať. Aktívna vecná legitimácia tak bola konvalidovaná ešte na začiatku konania, avšak z dôvodu
hospodárnosti bola podaná ním ako nositeľom práv z licenčnej zmluvy a neskôr majiteľom ochrannej
známky. Zdôraznil tiež, že aktívna vecná legitimácia nebola vyvodzovaná výhradne z ochrannej známky
navrhovateľa, resp. jeho predchodcu, ale aj z iných právnych titulov.

Pokiaľ ide o odôvodnenie okresného súdu v tej časti, v ktorej poukázal na to, že navrhovateľ má podľa
čl. 21 ods.1 Nariadenia Komisie č. 874/2004 právo len na zrušenie domény a nie uloženie povinnosti
túto previesť uviedol, že súd mal postupovať v súlade s prvým eventuálnym petitom, ktorý je v jeho
návrhu uvedený a doménu nielen zrušiť, ale aj previesť, pretože sa domáhal jej zrušenia a prevodu z
dôvodu rozporu s právami plynúcimi z ochrannej známky a obchodného mena na podklade § 26a/ ods.1
písm.c/ zák.č. 55/1997 Z.z. (resp. § 12 ods.1 písm.c/ zák.č. 506/2009 Z.z.). Podľa jeho názoru súčasná
judikatúra sleduje trend prevodného nároku opodstatneného prostredníctvom analógie legis podľa čl. 22
ods.11, druhá veta Nariadenia č. 874/2004, kde rozšíreným výkladom nariadenia vyplýva, že sa jedná
o predmety práv, ktoré sú svojou povahou, obsahom a účelom navzájom natoľko podobné, že nie je
vylúčená podobná súkromnoprávna ochrana týchto práv pomocou prevodného nároku. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie - Rozhodčí nález Rozhodčího soudu při hospodářské komoře České republiky a
Agrární komoře České republiky č. 00059 v spore o doménu .CZ, ako aj na rozhodnutia Okresného súdu
v Banskej Bystrici č.k. 10CbPv 4/2009 a 16CbPv 10/2009. Práve z dôvodu nejednoznačnosti právnej
úpravy prevodného nároku si navrhovateľ uplatnil aj alternatívu zrušovacieho nároku, preto mohol
okresný súd postupovať aj tak, že by bol zrušil doménové meno a tým ho uvoľnil na ďalšiu registráciu.

Navrhovateľ bol toho právneho názoru, že okresný súd nevyriešil základnú otázku, či doménové
meno bolo odporcom 1/ zaregistrované bez existencie práva k doménovému menu a bez existencie
oprávneného záujmu na doménovom mene a či boli naplnené znaky „zlého úmyslu“ definované v
nariadení, pričom žalovaný 1/ potvrdil, že doménové meno B. nebolo v dobe od jeho registrácie
12.10.2009 do dňa rozhodnutia okresného súdu, t.j. viac ako 2 roky relevantným spôsobom používané.
Odporca 1/ v konaní nepreukázal, že by bol používal doménové meno oprávnene a nekomerčným
alebo poctivým účelom bez zámeru uviesť spotrebiteľa do omylu alebo poškodiť povesť označenia
AUTOBAZAR.EU (čl. 21 bod 2 písm.c/ Nariadenia), keď sám uviedol, že od začiatku chcel toto
označenie užívať pre účely prevádzkovania internetového fóra s ojazdenými motorovými vozidlami, čo je
v priamom konflikte s poskytovanými službami navrhovateľom. Navrhovateľ zdôraznil, že kombinovaná
ochranná známka č. XXXXXX s právom prednosti od 27.11.2007 bola v čase registrácie doménového
mena pre odporcu 1/ už riadne prihlásená a zapísaná do registra ochranných známok, že mal
zapísané obchodné meno AUTOBAZAR.EU s.r.o., ako aj registrované doménové meno B., čo



stačí na to, aby okresný súd rozhodol, že je daný oprávnený záujem navrhovateľa na doménovom
mene, a to o to skôr, že dominantný prvok „G.“ sa vyskytuje vo všetkých vyššie uvedených právach
navrhovateľa prioritne a rovnako sa vyskytuje aj v internetovej doméne registrovanej pre odporcu 1/.
Z dôvodu totožnosti znenia doménového mena najnavštevovanejšieho portálu na slovenskom trhu B.,
ktorého držiteľom je navrhovateľ, totožnosti, resp. zameniteľnosti internetovej domény registrovanej
odporcom 1/ s obchodným menom navrhovateľa, ktorá je prevádzkovateľom tohto portálu a z dôvodu
doslovného skopírovania reprodukovaného znenia kombinovanej ochrannej známky navrhovateľa ako
prevádzkovateľa vstúpil odporca 1/ bez právneho dôvodu do súťažného vzťahu s navrhovateľom, a to
okamihom zaregistrovania označenia - internetovej domény protiprávne, v dôsledku čoho sú splnené
základné predpoklady generálnej klauzuly nekalej súťaže. Navrhovateľ nemá možnosť pod uvedeným
označením otvoriť webové stránky a ponúkať na nich svoje produkty a služby, preto mu bolo upreté jeho
právo na sebaurčenie na internete, kde vykonáva predmet svojej činnosti. Navrhol preto rozhodnutie
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca 1/, v ktorom poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ
nepreukázal zlý úmysel odporcu 1/, ktorý odvodzoval z čl. 21 ods.3 Nariadenia Komisie ES č. 874/2004,
ktorým sa stanovujú pravidlá verejnej politiky týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej
úrovne „.P. „ a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani to, že odporca 1/ nepoužíva predmetnú doménu
po dobu viac ako 2 roky od registrácie, čoho dôkazom je aj to, že vypracoval mimosúdnu dohodu dňa
14.04.2010, návrh dohody predniesol na pojednávaní dňa 25.08.2010 v snahe urovnať spor a previesť
doménu na navrhovateľa za reálne vynaložené náklady preukázané minimálne faktúrou a výpisom z
účtu, ktorým potvrdil úhradu faktúry bez nároku na akýkoľvek zisk. Navyše samotná dĺžka konania,
ktorá presahuje dva roky bola spôsobená takmer výlučne nekonaním navrhovateľa, preto by nebolo
spravodlivé pripísať uplynutie 2-ročnej doby na ujmu odporcovi 1/. Práve dobrovoľným nepoužívaním
doménového mena odporcom 1/, kedy po zadaní doménového mena do ktoréhokoľvek vyhľadávača
na internete, či internetového prehliadača sa doména v zozname nezobrazí, naopak ako prvá sa v
zozname zobrazí doména navrhovateľa, bola konaním odporcu 1/ vylúčená aj potencionálna možnosť
vzniku zámeny označenia tvoreného sporným doménovým menom a ochrannej známky či obchodného
mena navrhovateľa, čím je vylúčená aj možnosť vzniku škody na strane navrhovateľa. Z takéhoto
konania potom nevyplýva zlý úmysel odporcu 1/, ale dobrý úmysel odporcu 1/ konflikt urovnať a vyriešiť
vec mimosúdnou cestou. Navrhovateľ však chcel získať spornú doménu za niekoľkonásobné nižšie
náklady ako odporca 1/ na registráciu vynaložil, pričom navrhovateľ mal o skutočnej výške vynaložených
nákladov vedomosť.

Odporca 1/ zároveň zdôraznil, že práva ktoré vyplývajú z ochrannej známky je oprávnený uplatňovať
len majiteľ ochrannej známky a osoba, ktorá používa ochrannú známku na základe zapísanej licenčnej
zmluvy, čo vyplýva z § 20 zák.č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach účinného od 01.01.2010
(predtým aj zo zák.č. 55/1997 Z.z.), pričom účinky voči tretím osobám nastávajú až dňom zápisu do
registra ÚPV SR. V čase podania návrhu navrhovateľ nebol majiteľom vyššie uvedenej ochrannej
známky a ani nadobúdateľom licencie zapísanej v registri ÚPV SR, a teda nebol osobou aktívne
vecne legitimovanou uplatňovať si práva majiteľa ochrannej známky. Odporca 1/ tiež vo vyjadrení
uvádza, že navrhovateľ si nemôže uplatňovať svoje práva ani z titulu ochrany práv k ochrannej známke
Spoločenstva č. XXXXXXXXX s právom prednosti od 05.07.2010, pretože označenie navrhovateľa
je označením mladším vo vzťahu k doméne odporcu 1/, pretože doména bola pre odporcu 1/
zaregistrovaná 10.12.2009 a navrhovateľ nadobudol práva k ochrannej známke Spoločenstva dňa
05.07.2010. K navrhovateľom uvedenému petitu v jeho návrhu, ktorý viackrát menil, odporca 1/ uviedol,
že bod II eventuálneho petitu tak, ako je uvedený v uznesení okresného súdu, ktorým pripustil v poradí 4.
navrhnutú zmenu petitu navrhovateľom dňa 10.05.2011 nie je vykonateľný, a to s poukazom na ods.1 čl.
21 Nariadenia Komisie č. 874/2004, podľa ktorého súd nemôže odporcovi uložiť povinnosť predmetnú
doménu previesť, ale len nariadiť jej zrušenie. Rovnako ani bod IV (resp. bod III eventuálnej verzie)
eventuálneho petitu tak, ako je uvedený vo vyššie uvedenom uznesení nie je vykonateľný, pretože
z textu návrhu a ani z ďalších podaní navrhovateľa nie je jednoznačné, z akého právneho titulu si
navrhovateľ primerané zadosťučinenie uplatňuje a ani mechanizmus určenia jeho výšky. Navyše pri
nároku na úrok z omeškania z primeraného zadosťučinenia odo dňa právoplatnosti rozsudku by sa
odporca 1/ dostal do omeškania aj v prípade, ak by svoju povinnosť splnil v stanovenej lehote. Podľa
názoru odporcu 1/ navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, preto odporca 1/ považuje
nárok navrhovateľa za neodôvodnený a v časti nároku uplatneného na zaplatenie zadosťučinenia aj za



nepreukázaný. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť
a priznať odporcovi 1/ právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa na základe zmeneného návrhu domáha
určenia povinnosti zdržať sa užívania doménového mena B. odporcom 1/, určenia povinnosti vyznačiť
zmenu doménového mena B. odporcom 2/ v prospech navrhovateľa a uloženia povinnosti náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 2.000,-Eur s prísl. odporcom 1/.

Zároveň požiadal o eventuálny výrok, ktorým by okresný súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zdržať sa
užívania domény B. a uhradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov
a trov právneho zastúpenia, odporcovi 2/ povinnosť zrušiť registráciu domény druhého stupňa “G.“ pod
internetovou doménou najvyššieho stupňa “.P.“ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi 1/
povinnosť zaplatiť primerané zadosťučinenie vo výške 2.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9%
ročne od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že je majiteľom národnej kombinovanej ochrannej známky v
reprodukovanom znení B., registrovanej ÚPV SR pod č. XXXXXX s platnosťou pre územie Slovenskej
republiky od 27.11.2007, ochrannej známky Spoločenstva v reprodukovanom znení B., registrovanej pod
č. XXXXXXXXX od 05.07.2010 pre územie Európskej únie, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá má
v obchodnom registri zapísané obchodné meno AUTOBAZAR.EU so zápisnou prioritou od 20.02.2007
a je držiteľom doménového mena B. od roku 2007.

Podľa výpisu z obchodného registra pre navrhovateľa vl. č. 17546/R zapísaného v obchodnom
registri Okresného súdu Trenčín pod obchodným menom AUTOBAZAR.EU so zápisnou prioritou
od 20.02.2007 vyplýva, že navrhovateľ podniká vo sfére poskytovania informácií - inzercie v oblasti
automobilov na internete a používa kombinovanú ochrannú známku B. pre tovary a služby zapísané
pre triedu 5, 38, 39, 42 a 45, kde okrem iného toto označenie chráni aj služby v rozsahu počítačovej
komunikácie, komunikácie pomocou počítačových terminálov, posielanie správ, telekomunikačných
služieb poskytovaných prostredníctvom svetovej počítačovej siete - internet pre telekomunikačný prenos
informácií na internete vrátane prevádzkovania elektronických násteniek, diskusných skupín a fór a
poskytovanie prístupu k online informačným službám dát, poskytovanie prístupu k bázam dát, iný
dátovým systémom a aplikáciám na ich spracovanie.

Kombinovaná ochranná známka B. bola zaregistrovaná ÚPV SR pre konateľa navrhovateľa p. J. K.
dňom 12.08.2008 s právom prednosti už od 27.11.2007, ktorý práva ku kombinovanej ochrannej známke
B. previedol na navrhovateľa zmluvou dňa 08.04.2010, t.j. v priebehu tohto súdneho konania. V čase
rozhodovania okresného súdu bol už navrhovateľ zapísaný ako majiteľ vyššie uvedenej kombinovanej
ochrannej známky.

Odporca 1/ má od 10.12.2009 registrovanú doménu B., ktorý ju do nariadenia predbežného opatrenia
súdom používal a uverejňoval na nej obsah, na ktorom sa nachádzal kontaktný formulár, čo sám odporca
1/ potvrdil. Odporca si zaregistroval doménové meno B., pričom si bol vedomý, že navrhovateľ je
držiteľom domény totožného znenia B.. Navrhovateľ bol vlastníkom doménového mena B. bez dĺžňa z
toho dôvodu, že do 10.12.2009 nebolo možné domény s diakritikou registrovať, keďže takáto možnosť
vyplynula až z Nariadenia komisie ES č. 874/2004, ktorým sa riadi registrácia domén .P. a ktorým sú
stanovené pravidlá verejnej politiky týkajúcej sa implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne .P..
Cit. nariadenie upravuje aj tzv. špekulatívnu registráciu domén, ako aj právnu úpravu zneužitia
registrácie, ktorá je obsiahnutá v čl. 21 cit. nariadenia. Podľa čl. 21 cit. nariadenia podlieha registrovaný
názov domény zrušeniu v prípade, ak je názov domény identický s názvom alebo zameniteľne podobným
názvom uznaným vnútroštátnym právom alebo právom spoločenstva vtedy, keď bol zaregistrovaný
registrantom - držiteľom bez práv alebo legitímneho záujmu o tento názov alebo keď bol zaregistrovaný
alebo sa používa so zlým úmyslom. Navrhovateľ sa pokúšal kúpiť od odporcu 1/ doménu B., avšak
odporca 1/ žiadal od navrhovateľa rôzne sumy, pričom k žiadnej dohode medzi navrhovateľom a
odporcom 1/ nedošlo.



Vzhľadom k tomu, že bez zrušenia registrácie vyššie uvedenej domény registrátorom - odporcom 2/ a
bez jej prevodu na navrhovateľa nie je možné, aby sa stal navrhovateľ majiteľom domény B., uplatnil
si svoje právo eventuálnym petitom aj voči odporcovi 2/, pričom žiadal doménu nielen zrušiť, ale aj
previesť na navrhovateľa. Z Nariadenia komisie č. 874/2004 vyplýva, že všeobecný súd je oprávnený
rozhodovať, a to najmä s poukazom na čl. 21 ods.11, druhá veta Nariadenia komisie nielen o zrušení
registrácie, ale aj o prevode domény. Odporca 1/ v konaní pred okresným súdom tvrdil, že doménové
meno B. si zaregistroval legálnym spôsobom v súlade s Nariadením komisie č. ES č. 874/2004 a odporca
2/ mu ho ako registrátor zaregistroval z toho dôvodu, že bol v poradí prvý. Odporca 1/ tiež poukázal
na tú skutočnosť, že mal záujem riešiť spor, ktorý vznikol o doménu B. s navrhovateľom mimosúdnou
dohodou a previesť doménu na navrhovateľa za reálne vynaložené náklady, ktorých výšku preukázal
faktúrou, ako aj výpoveďou štatutárneho zástupcu odporcu 2/ a výpisom z účtu bez nároku na akýkoľvek
zisk, avšak napriek tomu navrhovateľ na takúto dohodu nepristúpil.

Pokiaľ ide o umiestnenie kontaktného formulára na internetovú stránku, tento bol odporcom 1/
odstránený ako náhle ho navrhovateľ na to upozornil, pričom zdôraznil, že nepoužíva vyššie uvedené
doménové meno, čo je možné overiť po zadaní doménového mena do ktoréhokoľvek vyhľadávača na
internete, či internetového prehliadača, na ktorých sa doména B. nezobrazí, preto je vylúčená akákoľvek,
a to aj potencionálna možnosť vzniku zámeny označenia tvoreného sporným doménovým menom a
ochrannou známkou či obchodným menom navrhovateľa, a teda je vylúčená aj možnosť akéhokoľvek
vzniku škody na strane navrhovateľa. Podľa jeho názoru sa navrhovateľ súdnou cestou snaží získať
spornú doménu len za symbolické niekoľkonásobne nižšie náklady ako reálne vynaložil a o výške ktorých
mal navrhovateľ vedomosť. Odporca 1/ zároveň poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie na strane
navrhovateľa, pretože v čase podania návrhu nebol majiteľom ochrannej známky B., pretože táto bola
zapísaná na základe prihlášky zo dňa 27.11.2007 pre iného majiteľa než je navrhovateľ a navrhovateľ ani
nepreukázal, že práva z ochrannej známky mohol využívať ani ako nadobúdateľ licencie, pretože žiadna
licencia v čase podania návrhu na ÚPV SR registrovaná nebola. Odporca 1/ nesúhlasil s tým, že by si
mohol navrhovateľ uplatňovať vo vzťahu k odporcovi 1/ svoje práva aj z titulu majiteľa ochrannej známky
Spoločenstva, pretože táto bola predtým zaregistrovaná až od 05.07.2010, t.j. neskôr, než si dal odporca
1/ zaregistrovať spornú doménu s právom prednosti od 10.12.2009. Zároveň v konaní tvrdil, že petit
navrhnutý navrhovateľom nie je vykonateľný, pretože nemôže odporcovi 2/ uložiť povinnosť previesť
doménu, ale môže nariadiť len jej zrušenie. Tiež zotrval na svojom názore, že navrhovateľ nepreukázal
existenciu nároku na primerané zadosťučinenie, ktoré si uplatnil voči odporcovi 1/ vo výške 2.000,- Eur
spolu s 9% úrokom z omeškania, keďže z návrhu navrhovateľa nie je zrejmé ako dospel k tejto výške,
ani tá skutočnosť, prečo je práve táto výška zadosťučinenia primeraná.

Podľa § 10 ods.1 Obch.zák. obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného
podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.

Podľa § 12 ods.1 Obch.zák. koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním
obchodného mena, môže sa proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal
a odstránil závadný stav; najmä sa môže domáhať
a) zničenia neoprávnene vyhotovených tovarov porušujúcich právo k obchodnému menu alebo ich
stiahnutia z obehu, alebo
b) zničenia materiálov a nástrojov použitých pri neoprávnenom porušení práva k obchodnému menu
alebo hrozbe porušenia práva k obchodnému menu alebo ich stiahnutia z obehu,
c) poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému
menu vrátane
1. údajov o vlastníkovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi alebo predajcovi tovaru porušujúcom
právo k obchodnému menu alebo o poskytovateľovi služby porušujúcej právo k obchodnému menu,
2. údajov o vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom alebo objednanom množstve alebo cene tovaru
alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu.

Podľa ods.3 cit. ust. koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného
mena, môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže
poskytnúť aj v peniazoch. Ak sa neoprávneným používaním obchodného mena spôsobila škoda, možno
sa jej náhrady domáhať podľa tohto zákona. Ak nemožno určiť výšku náhrady inak, určí sa najmenej vo
výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľa licenčnej zmluvy zvyčajná.



Podľa § 44 ods.1 Obch.zák. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž
sa zakazuje.

Podľa ods.2 cit. ust. nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
a) klamlivá reklama,
b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e) podplácanie,
f) zľahčovanie,
g) porušovanie obchodného tajomstva,
h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

Podľa § 53 Obch.zák. osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu
sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu
požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Podľa čl. 21 ods.1 Nariadenia Komisie č. 874/2004 registrovaný názov domény podlieha zrušeniu,
použijúc vhodné mimosúdne alebo súdne konanie v prípade, že, názov je identický s názvom alebo
zameniteľne podobný názvu, vzhľadom ku ktorému je uznaný alebo ustanovený vnútroštátnym právom
a/alebo právom Spoločenstva, také ako sú práva uvedené v článku 10 ods. 1 a ak:
a) bol zaregistrovaný jeho držiteľom bez práv alebo legitímneho záujmu o tento názov; alebo
b) bol zaregistrovaný alebo sa používa so zlým úmyslom.

Podľa ods.11 cit. čl. v prípade konania proti držiteľovi názvu domény Komisia pre alternatívne riešenie
sporu rozhodne, že názov domény sa zruší, ak zistí, že registrácia je špekulatívna alebo je zneužitá
tak, ako je definované v článku 21. Názov domény sa prevedie na navrhovateľa, ak navrhovateľ žiada
o tento názov domény a spĺňa všeobecné kritériá oprávnenosti, stanovené v článku 4 ods. 2 písm. b)
nariadenia (ES) č. 733/2002.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu
navrhovateľa nie je správne. Navrhovateľ v konaní jednoznačne preukázal, že je majiteľom obchodného
mena B. registrovaného prv než si dal zaregistrovať doménu B. odporca. V tejto súvislosti je nutné
zdôrazniť, že základná ochrana obchodného mena je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku nielen v ust.
§ 8 a nasl., ale aj v ustanoveniach§ 44 a nasl. o nekalej súťaži. Ochrana obchodného mena podľa § 12
Obch. zák. je ochranou absolútnou, zatiaľ čo ochrana podľa ustanovení o nekalej súťaži je ochranou
relatívnou. Absolútna ochrana obchodného mena spočíva v tom, že podnikateľ, do práv ktorého z titulu
prv registrovaného obchodného mena bolo konaním tretej osoby neoprávnene zasiahnuté sa môže na
súde domáhať ochrany proti každému, kto sa takéhoto konania dopustil. Takúto ochranu používa ten
podnikateľ, ktorý začal obchodné meno používať právom ako prvý.

Ten, kto bol na svojich právach dotknutý neoprávneným používaním obchodného mena sa môže
proti neoprávnenému užívateľovi domáhať zdržania sa takéhoto konania, odstránenia závadného
stavu, poskytnutia primeraného zadosťučinenia, ktoré môže byť uplatnené tak v majetkovej, ako aj
v nemajetkovej forme, náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obch.zák., ako aj vydania bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ.

Z dôkazov predložených navrhovateľom jednoznačne vyplýva, že závadný stav nastal v tom, že si
odporca 1/ zaregistroval doménu B., ktorá obsahuje slovo „G.“, úplne identické s obchodným menom
navrhovateľa. V rámci ochrany proti nekalej súťaži je pre neoprávnené používanie obchodného mena
možné využiť najmä skutkovú podstatu § 47 obch. zák., a to vyvolanie nebezpečenstva zámeny, ktorým
je nesporne použitie obchodného mena v inom označení súťažiteľom na relevantnom trhu vtedy, keď
už právom používa takéto isté označenie iný súťažiteľ.

Skutková podstata vyvolania nebezpečenstva zámeny upravená v § 47 Obch.zák. je koncipovaná ako
ohrozovací delikt, v dôsledku čoho ani nemusí k zámene skutočne dôjsť, stačí, že nebezpečenstvo



zámeny hrozí. Odvodiť túto okolnosť je možné predovšetkým z generálnej klauzuly upravenej v § 44
Obch.zák., ktorú § 47 len bližšie konkretizuje. Pod pojem nebezpečenstva zámeny je nutné podradiť
nielen zameniteľnosť z hľadiska identity, ale aj z hľadiska naznačovaných súvislostí medzi podnikmi,
ako aj podnikateľmi, pričom pre naplnenie tejto skutkovej podstaty sa nevyžaduje úmysel, aj keď je
v prejednávanej veci možné o takomto úmysle uvažovať a nie je nutné ani to, aby si ten, kto sa
takéhoto konania dopustil bol si zameniteľnosti vedomý. Podmienkou je, aby na strane súťažiteľa, ktorý
sa domáha ochrany tento používal obchodné meno právom a tiež možnosť, že používaním toho istého
obchodného mena, hoc v inom označení niekým iným, dôjde k zámene medzi obidvoma subjektmi.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom jednoznačne vyplýva, že odporca 1/ si dal zaregistrovať
doménu v rozpore s dobrými mravmi súťaže, keď si za jej slovný názov zvolil rovnaké označenie, akým
navrhovateľ disponuje už od roku 2007, kedy si dal zaregistrovať obchodné meno AUTOBAZAR.EU
, ktoré je úplne identické s označením domény registrovanej pre odporcu 1/. Navrhovateľ v konaní
preukázal, že jeho obchodné meno je totožné aj s jeho doménou, ktorú používal od roku 2006 pod
označením B. jej pôvodný majiteľ ako fyzická osoba podnikateľ a od roku 2007 aj navrhovateľ, ktorá sa
stala u zákazníkov pre navrhovateľa príznačná, o čom odporca 1/ vedel. Na tejto skutočnosti nič nemení
ani jeho tvrdenie o tom, že len využil registráciu na základe Nariadenia Komisie EÚ č. 874/2004 ako
prvý, pretože takéto argumenty sú z hľadiska priority registrácie obchodného mena navrhovateľa, ako
aj domény rovnakého znenia pre navrhovateľa právne irelevantné.

Odporca 1/ takouto protiprávnou registráciou nesporne zasahuje nielen do práva majiteľa k obchodnému
menu AUTOBAZAR.EU , ale aj do jeho práv majiteľa, príp. skoršieho užívateľa domény B., ktoré je
ako právo na označenie chránené Parížskym dohovorom na ochranu priemyslového vlastníctva z roku
1883, publikovaným vo vyhl. č. 64/1975 Zb., pretože aj túto doménu navrhovateľ používal prv, než si
dal odporca 1/ zaregistrovať doménu úplne totožného znenia. Rozdiel v dĺžni na druhom „G.“ v slove
G., ktoré sa v doméne oboch súťažiteľov nachádza nestačí na to, aby rozlíšilo služby, ktoré poskytuje
navrhovateľ od služieb, pre ktoré si dal odporca 1/ registrovať doménu B..

Odvolací súd preto nesúhlasí s právnym posúdením veci okresným súdom, keď návrh navrhovateľa pre
nedostatok aktívnej legitimácie zamietol, pretože navrhovateľ je majiteľom viacerých práv na označenie,
nielen práva k ochrannej známke B., ktorú aj keď nemal v čase podania návrhu registrovanú pre seba,
jej majiteľom už v čase vyhlasovania rozhodnutia okresným súdom nesporne bol. Túto skutočnosť nie
je preto možné v ďalšom súdnom konaní ignorovať.

Okresný súd nerozhodol správne ani vo vzťahu k odporcovi 2/, keď voči nemu návrh zamietol, pretože
navrhovateľ si v konaní uplatnil eventuálny petit, spresňovaný opakovane aj na poslednom pojednávaní
(č. l. 222), preto musí o celom nároku navrhovateľa, ktorý si uplatnil nielen voči odporcovi 1/, ale aj voči
odporcovi 2/ rozhodnúť, a to v nadväznosti na posúdenie protiprávnosti konania odporcu 1/, ktoré spĺňa
znaky nekalosúťažného konania podľa § 44 a nasl. Obch.zák..

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní musí okresný súd na základe dôkazov predložených navrhovateľom opakovane
vyhodnotiť skutkový stav z titulu nekalosúťažného konania odporcu 1/ nielen vo vzťahu k viacerým
právam navrhovateľa, do ktorých odporca 1/ svojim protiprávnym konaním zasiahol tak, ako to
navrhovateľ v konaní žiadal a toto jeho konanie právne posúdiť vrátane následkov, ktoré z neho
vyplývajú, ale aj vo vzťahu k odporcovi 2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.