{"guid": "a9fbbddb-98b9-4352-b6be-533bcca9f4c3:90b86e2d-c46d-45df-9931-bfbbbaa89c01", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6307200824.1", "spisova_znacka": "15Co/66/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/66/2011 z 14. 2. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. februára 2012, sp. zn. 15Co/66/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6307200824.1", "identifikacne_cislo": "6307200824", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2012-02-14", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90b86e2d-c46d-45df-9931-bfbbbaa89c01", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6307200824.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6307200824.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6307200824.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/66/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6307200824
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6307200824.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.,
E. Y. č.XX, zast. JUDr. Miroslavom Medveďom, advokátom, V. č.XXXX, H. A., proti odporcom: 1/ Mesto
Brezno, IČO: 00313319, 2/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., N. č.XX, 3/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., N. č.XX, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu v Brezne č.k. 5C/49/2007-110, zo dňa 20.10.2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  okresného súdu  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam - pozemkom vyčleneným geometrickým plánom  J.. Y. M. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX
zo dňa 04.09.2001, a to parcely KN-C č.3976/60 - zastavaná plocha o výmere 100 m2, parc. KN-C
č.3976/61 - zastavaná plocha o výmere 61 m2 a parc. KN-C č. 3976/62 - zastavaná plocha o výmere
118 m2 z pozemkov - parcely KN-C č. 3976/43, parcely KN-C č.3976/18 a parcely KN-C č.3976/46,
zapísaných na LV č. XXXX a LV č.XXXX, kat. úz. A. vo vlastníctve odporcov 1/ až 3/, zamietol. Odporcom
1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd právne vec posúdil podľa ustanovenia § 132
ods.l, 2 Obč. zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že matka navrhovateľa bola
výlučnou vlastníčkou  pozemkov vedených v kat. úz. A., zapísaných v pozemkovej knihe  vo vložke č.
XXXXX ako parc. č. 3270 o výmere 1290  štvorcových siah a vo vložke č. XXXX  ako parc. č. 3271 o
výmere 1190 m2. Pozemky boli sčasti zapísané v evidencii nehnuteľností  pre kat. úz. A. ako parc. č.
EN 11390/1 až 11390/7 na základe geometrického plánu č. XXXXXX/XX/b zo dňa 14.03.1974, ktorý bol
súčasťou k územnému rozhodnutiu vydanému  dňa 23.01.1974 Odborom výstavby pri MsNV v Brezne
k vyvlastneniu pod individuálnu bytovú výstavbu. Časť vyvlastneného majetku nikdy neslúžila účelu
vyvlastnenia.  Na žiadosť  navrhovateľa pozemkový úrad mu priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
okrem iného aj k parcele KN-C č.3997 TTP o výmere 397 m2 a k parcele  KN-C č.3976/6 TTP o výmere
1380 m2.  V katastri nehnuteľností bolo takto zapísané vlastnícke právo v prospech navrhovateľa v
celosti. Technickým podkladom pre rozhodnutie pozemkového úradu bol „reštitučný GP“ vyhotovený
J..  M., ktorý vychádzal z vyvlastňovacieho rozhodnutia.  Priebeh pôvodnej pozemnoknižnej parcely č.
3270 - vlastníckej hranice   parcely č. 3997, parcely č. 3976/6 a C-KN parcely č. 3976/2 bol určený
po lomových bodoch. Katastrálny odbor v roku 1996 sám opravil chybnú  výmeru  parcely KN-C č.
3997 na 418 m2. V roku 2000 odporca 1/ dal vyhotoviť geometrický plán na oddelenie stavebných
pozemkov, ktorý bol technickým podkladom pre kúpne zmluvy. Na základe toho došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy medzi odporcom 1/ a odporcami 2/ a 3/. Vklad bol  povolený dňa 26.04.2001. Návrh
navrhovateľa okresný súd posúdil ako nedôvodný, pretože z vykonaných dôkazov v rámci správneho
konania o určenie hraníc pozemkov,  ktoré konanie bolo zastavené vyplynulo, že súčasne určená výmera
pozemkov korešponduje so stavom  pozemkov podľa pozemkovej knihy, čo vyplýva z oboznámenia
sa s dedičskými rozhodnutiami, na základe  ktorých navrhovateľ nadobudol vlastníctvo  k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré  sú vedené  v katastri nehnuteľností.  Pokiaľ si nechal zamerať Ing. Valentínym



nový stav hraníc,  súd to neakceptoval, pretože neboli  preukázané tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho
práva v takomto vyznačenom stave. Nebolo preukázané, že  by zo strany odporcov došlo k posunutiu
vlastníckej hranice do pozemkov navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku  podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok okresného súdu „zrušiť“, pretože
tvrdenia okresného súdu, že súčasne určená výmera pozemkov korešponduje so stavom  podľa
pozemkovej knihy a že neboli preukázané jeho  tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom
ako aj to, že mal posunúť po skončení reštitučného konania hranicu pozemku, sa nezakladajú na
pravde.  Okresný súd nevzal do úvahy geometrický plán vypracovaný J.. Y. M. dňa 04.09.2001,  ktorý
jednoznačne potvrdzuje oprávnenosť jeho vlastníctva k predmetným pozemkom.  Oplotenie je tak,
ako bolo pôvodne a malo by korešpondovať s pôvodnou hranicou podľa pozemkovej knihy, ktorá
bola v prírode vyznačená medzou.  Okresný súd mohol uskutočniť  ohliadku miesta samého, kde by
sa dokázalo, že hranica sporných pozemkov  prechádzala pôvodne po medziach, ktoré sú v teréne
vyznačené. Nie je pravdou, že by výkaz plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XXX-XX/b, zo dňa
14.03.1974, ktorého súčasťou bol aj geometrický plán rešpektoval pôvodné hranice pozemkov, keď napr.
v rozhodnutí Správy katastra A. zo dňa 18.03.2003 je uvedené, že určenie hraníc pozemkov sa svojím
priebehom len približuje k pravému stavu pozemkovej knihy, ktorý však už je v súčasnosti prekonaný
právoplatným operátom katastra nehnuteľností. Táto „približná“ hranica pozemkov podľa pozemkovej
knihy však vlastne predstavuje tie rozdiely v m2, ktoré požaduje, aby mu boli vrátené. Okresný súd
nevypočul navrhovaných svedkov  V.. P. V. a J.. W. V., ktorí by mohli jasne svedčiť o stave hraníc
pozemkov. Na druhej strane však zobral do úvahy svedecké výpovede odporcov 2/ a 3/, ktorí tvrdili,
že mal svojvoľne posunúť hranice oplotenia.  Žiadal, aby mesto predložilo geometrický plán, na akom
základe sa v roku 1986 vyvlastňovalo v jeho prospech.  Mesto sa dopustilo podvodu po smrti jeho matky,
keď do dedičského konania  neuviedlo  výmeru parciel 3270 a 3271, ale uviedlo len 11 árov, 90 m2.
Na základe toho  si svojvoľne prekreslilo spornú hranicu pozemku. Žalobu podal na podnet katastra  na
určenie skutočnej hranice  pozemku, pretože mesto zašlo za jeho plot.

Odporca 1/ žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože navrhovateľ
nepreukázal zásah do spoločnej hranice. Preukazoval len skutočnosti (listinné) ohľadne jeho vlastníctva,
ktoré Mesto Brezno nespochybňovalo. Z týchto  však nevyplynulo, že by Mesto Brezno zasiahlo do
výkonu jeho vlastníckych práv v rozsahu, ako namietal v žalobe.  V konaní predložil technický podklad
GP č. XXX-XXX-XX/b, zo dňa 14.03.1974, resp. XXX-XXX-XXX-XX (ďalej len „vyvlastňovací GP“), ktorý
tvoril podklad pre vyvlastnenie t.č. v prospech Československého štátu - Odbor výstavby pri MsNV.
Túto kópiu mal aj navrhovateľ. Z týchto GP je preukázané, že sporná hranica bola prebratá z pôvodnej
pozemnoknižnej hranice, ktorá bola prevzatá do evidenčných máp a t.č. bez zásahu je prevzatá  a
evidovaná v platnom katastrálnom operáte.  Hranica bola zo strany Mesta Brezna rešpektovaná ako
historická, neboli vykonané žiadne zásahy do hranice.  Vlastníctvo k pozemkom, ktoré neslúžili zámeru,
za akým boli vyvlastnené, bolo na základe reštitučného rozhodnutia  navrhovateľovi navrátené, v teréne
označené plotom a oceľovými rúrkami.  Pri odpredaji pozemkov, ktoré splnili podmienky vyvlastnenia
nebolo zasahované do hraníc pozemkov v obvode vyvlastnených, resp. vykúpených pozemkov pre
účely IBV. Odvolávanie sa navrhovateľa na geometrický plán č. XXXXXXXX/XXX/XXXX je v rozpore s
priebehom historickej hranice. Znalec  vypracoval GP na základe subjektívnej požiadavky objednávateľa
v rozsahu dodatočne posunutej hranice (oplotenia).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.l O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods.l, 2 O.s.p. vo výroku ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu,
preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ je výlučným  vlastníkom pozemkov nachádzajúcich
sa v kat. úz. A.,  a to pozemku KN-C parc. č. 3997 - trvalý trávnatý porast o výmere 397 m2 a
pozemku KN-C parc. č. 1976/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 1380 m2. Podľa jeho tvrdenia  došlo k
neoprávnenému zabratiu časti pozemku zo strany odporcov 1/ až 3/ z jeho pozemku. V roku 2001, keď



si dal vypracovať geometrický plán zo dňa 04.09.2001 zistil, že z jeho pozemkov boli bez akéhokoľvek
právneho titulu odčlenené viaceré časti  o celkovej výmere 514 m2. Tieto zasahujú do pôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. 3270, ktorú nadobudol dedením po svojej matke.

Podľa ustanovenia § 132 ods.l Obč. zákonníka vlastnícke právo sa nadobúda  buď od skoršieho vlastníka
prevodom alebo prechodom, kde ide o nadobudnutie odvodené (derivatívne) alebo sa nadobúda
pôvodným (originárnym) spôsobom  k novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila.

Ustanovenie § 126 Obč. zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu prostredníctvom
žaloby na vydanie veci alebo zapieracej žaloby.  Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba
neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta
vydať.

Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania
a zaujal správny právny záver, že  návrh navrhovateľa  na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
označeným v petite žaloby nie je dôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by bol nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v stave, ako si dal vyznačiť geometrickým plánom, na základe
ktorého sa domáhal určenia vlastníctva.  Navrhovateľ nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom  vcelosti
a ktoré susedia s nehnuteľnosťami vlastnícky patriacimi odporcom 1/ až 3/ nadobudol  pri navrátení
vlastníctva  na základe reštitučného nároku. Došlo k obnoveniu  pôvodného stavu nehnuteľností, pretože
nedošlo k realizácii  zámeru, pre ktorý boli nehnuteľnosti vyvlastnené.  Navrhovateľ mohol v tomto
konaní namietať  skutočnosti, na základe ktorých sa teraz domáha určenia vlastníctva  k označeným
nehnuteľnostiam na základe jeho tvrdenia, že malo dôjsť k zásahu do jeho vlastníctva.  Navrhovateľ
už  v konaní  o určenie hranice, ktoré sa viedlo pred Správou katastra v A. žiadal obnoviť stav podľa
pozemkovej knihy a následne podľa dedičských rozhodnutí tak ako v tomto prípade. V uvedenom konaní
bolo zistené, že  platný stav v katastri nehnuteľností je zapísaný na základe titulov nadobudnutia, a to
rozhodnutia pozemkového úradu o priznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré je právoplatné,
protokolov o prechode vlastníctva vecí do vlastníctva Mesta Brezna  k predmetným nehnuteľnostiam, u
ktorých  je odporca 1/ vedený ako výlučný vlastník a na základe kúpnej zmluvy, ktorou odporcovia 2/ a
3/ nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené  v ich výlučnom vlastníctve.  Podľa
§ 70 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z.  v znení zmien a noviel vyplýva, že údaje  o výmerách
pozemkov sú nezáväzné a plnia len  informatívnu úlohu, vzhľadom na nerovinatosť terénu.  Nie je možné
preto vyhovieť žalobe navrhovateľa, ktorou sa ako vyplýva z dôvodov jeho  odvolania domáhal  určenia
„približnej“ hranice pozemkov podľa pozemkovej knihy, ktorá má predstavovať tie rozdiely v m2, ktoré
požaduje, aby mu boli vrátené.  Žalobu žalobcu na určenie vlastníctva ako bolo podaná, preto nemožno
považovať za dôvodnú a krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol  pomerom hlasov členov senátu X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/49/2007", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}