{"guid": "a9a2fece-128e-48c8-a19a-6e3890a1d097:d75b4b7c-4e37-4ec0-ab5b-5fdee8e5e59d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1016200283.1", "spisova_znacka": "1S/34/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/34/2016 z 31. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. mája 2017, sp. zn. 1S/34/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016200283.1", "identifikacne_cislo": "1016200283", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Mališová", "sudca_id": 1382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-malisova-1382", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d75b4b7c-4e37-4ec0-ab5b-5fdee8e5e59d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016200283.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1016200283.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1016200283.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/34/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200283
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200283.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov
senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: O.. P.
A. S., E.. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX I., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 60597-2/2015-
BA zo dňa 15.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a .

Žalobkyni súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zaradil žalobkyňu do evidencie uchádzačov o
zamestnanie odo dňa 01.09.2015.

2. Dňa 18.09.2015 žalobkyňa podala žiadosť o dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni, pobočka
Bratislava.

3. Rozhodnutím č. 24167/2015-BAM-DvN dňa 05.10.2015 Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava
rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 19 zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení neskorších predpisov.

4. Na základe včas podaného odvolania žalovaná rozhodnutím č. 60597-2/2015-BA zo dňa 15.12.2015
odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Bratislava č. 24167/2015-BAM-DvN dňa 05.10.2015.

5. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že podľa údajov v informačnom
systéme Sociálnej poisťovne žalobkyňa bola zamestnancom Krajského súdu v Trnave, v období od
01.07.1998 do 31.08.2015, v pracovnom pomere na neurčitý čas a vykonávala funkciu sudcu. S
poukazom na ust. § 19 ods. 1, 3, § 104 ods. 1, § 128 ods. 10 o sociálnom poistení, § 102 ods. 1,
2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich argumentovala, že žalobkyňa nemá postavenie
poistenca podľa § 6 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a na základe uvedeného je vylúčená z osobného
rozsahu poistenia v nezamestnanosti. Dospela k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože
žalobkyňa nepreukázala potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti na vznik nároku na dávku v
nezamestnanosti v súlade s platným právnym stavom.



II.
Žaloba

6. Žalobkyňa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.02.2016 sa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 60597-2/2015-BA zo dňa 15.12.2015, ktorým zamietla
odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.
24167/2015-BAM-DvN zo dňa 05.10.2015.

7. Nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej vidí žalobkyňa v tom, že rozhodnutie žalovanej
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože zákon o sociálnom poistení sa na sudcov
vzťahuje, pričom sociálnym poistením podľa tohto zákona je aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré
povinné poistenie v nezamestnanosti je splnené v prípade ak fyzická osoba - zamestnanec je povinne
poistená nemocensky, o ktorú situáciu ide aj v jej prípade.

8. Uviedla, že keďže zákon o sociálnom poistení sudcom - zamestnancom pre potreby zákona o
sociálnom poistení, a rovnako ani ich osobnému úradu - zamestnávateľovi pre potreby zákona o
sociálnom poistení neukladá povinnosť platiť poistné v nezamestnanosti, nemožno pri prisúdení nároku
na dávku nezamestnanosti vyžadovať splnenie povinnosti platiť poistné v nezamestnanosti a vyvodzovať
záver o žiadnom poistnom období vzhľadom na to, že zákon o sociálnom poistení sudcov a ich osobný
úrad vyňal spod tejto povinnosti. Bola názoru, že v ust. § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je
negatívnym spôsobom vymedzená kategória zamestnancov, ktorá je vyňatá zo zákona o sociálnom
poistení a keďže absentuje v ňom vyňatie kategórie sudcov zo zákona o sociálnom poistení z dôvodu
úpravy ich sociálneho zabezpečenia individuálnym zákonom, z uvedeného možno dovodiť, že zákon o
sociálnom poistení sa na sudcov vzťahuje.

9. S poukazom na ust. § 6 ods. 1, 3, § 19 ods. 1 a § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
žalobkyňa bola názoru, že aj sudca je povinne poistený v nezamestnanosti a má preto rovnaké
práva pri výkone sociálneho poistenia ako ktorýkoľvek iný poistenec, t. j. má aj nárok na dávku v
nezamestnanosti. Zákon o sociálnom poistení viaže povinné poistenie v nezamestnanosti na povinné
nemocenské poistenie, ktoré sa na kategóriu zamestnancov - sudcov vzťahuje, t. j. keďže sudca je
povinne nemocensky poistený, je zároveň povinne poistený aj v nezamestnanosti. Mala  za potrebné
uviesť, že z hľadiska výkladu zákona o sociálnom poistení, zákon o sociálnom poistení vo svojich
ustanoveniach rozlišuje pojem poistenie v nezamestnanosti a platenie poistného. Osobitným predpisom,
na ktorý zákon o sociálnom poistení odkazuje, je príkladmo zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a
právnych čakateľoch prokuratúry, ale je ním tiež zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa vzťahuje na kategóriu sudcov.

10. Žalobkyňa v zmysle § 128 ods. 10 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení a § 102 ods. 1 a 2
zákona o sudcoch a prísediacich dovodila, že sudca - zamestnanec a osobný úrad - zamestnávateľ
sú zákonnými výnimkami, ktoré neplatia poistné v nezamestnanosti, s ktorými počíta samotný zákon
o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení nespája však podľa názoru žalobkyne s neplatením
poistného následok, ktorým je Sociálnou poisťovňou tvrdené nepoistenie sudcu v nezamestnanosti.

11. Zdôraznila, že nemožno od žalobkyne vyžadovať povinnosť platiť poistné v nezamestnanosti
a vyvodzovať z uvedenej situácie záver o nepoistení žalobkyne v nezamestnanosti s následkom
nepriznania dávky v nezamestnanosti, keď samotný zákon o sociálnom poistení jej uvedenú
povinnosť ako predpoklad poistenia v nezamestnanosti, neukladal. Keďže žalobkyňa je poistenou v
nezamestnanosti, patrí jej rovnaký nárok ako ostatným poistencom po splnení aj požiadavky evidencie
uchádzačky o zamestnanie, ktorou je dávka v nezamestnanosti. Opačný záver by bol v rozpore so
zásadou rovnakého zaobchádzania pri výkone sociálneho poistenia. Žalobkyňa ďalej namietala, že
žalovaná neuviedla v rozhodnutí subjekt a zákonnú úpravu aplikovateľnú na zabezpečenie jej straty
príjmu z činnosti zamestnanca, na účely zákona o sociálnom zabezpečení v dôsledku nezamestnanosti.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa navrhla, aby správny súd zmenil rozhodnutie žalovanej
tak, že žalobkyňa má nárok na dávku v nezamestnanosti v maximálnej výške 56,4165 eura denne



od 1. septembra 2015 po dobu podporného obdobia šesť mesiacov, alternatívne navrhla rozhodnutie
žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej  na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe

13. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.04.2016 uviedla, že žalobkyňa
v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od
01.09.2012 do 31.08.2016 nepreukázala na účely nároku na dávku v nezamestnanosti žiadnu dobu
poistenia v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na vznik nároku na
dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní.

14. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa v období od 01.07.1998 do
31.08.2015 zamestnancom Krajského súdu v Trnave v pracovnom pomere na neurčitý čas a vykonávala
funkciu sudcu.

15. Ďalej uviedla, že v zmysle § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, poistenie v
nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu. Za osobitný predpis sa
na účely aplikácie tohto ustanovenia považuje „napríklad zákon č. 154/2001 Z. z.“ o prokurátoroch
a právnych čakateľoch prokuratúry, na ktorý odkazom č. 42 v citovanom ustanovení zákon o
sociálnom poistení doslovne odkazuje. Mala za zrejmé, že zákonodarca citovaným termínom „napríklad“
predpokladá väčší počet týchto osobitných právnych predpisov a demonštratívne je uvádzaný len zákon
č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

16. Konštatovala, že v zmysle § 143 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych
čakateľoch prokuratúry, prokurátor nie je platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti, za
prokurátora služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Zastávala názor, že
identická právna úprava v tejto veci je obsiahnutá v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
s tým, že v zmysle § 102 ods. 2 zákona o  sudcoch a prísediacich sudca neplatí príspevok na poistenie
v nezamestnanosti a za sudcu osobný úrad sudcu neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

17. Z uvedeného právneho stavu a v nadväznosti na demonštratívny výpočet osobitných predpisov na
účely aplikácie § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení žalovaná analogicky usúdila, že zákon
č. 385/2000 Z. z o sudcoch a prísediacich je takisto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje § 19 ods. 3
písm. a) zákona o sociálnom poistení. Sudcov je preto potrebné obdobne ako prokurátorov považovať
za osoby, na ktoré sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje.

18. Žalovaná preto nemôže súhlasiť s výkladom prezentovaným žalobkyňou v žalobe, podľa ktorého je
sudca na účely poistenia v nezamestnanosti zamestnanom, ktorý však nie je povinný platiť poistné na
poistenie v nezamestnanosti.

19. Poukázala na to, že žalobkyňa, ktorá na Krajskom súde v Trnave vykonávala funkciu sudcu nebola
v zmysle § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v spojení s § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000
Z. z. o sudcoch a prísediacich poistená v nezamestnanosti, nebola povinná platiť príspevok na poistenie
v nezamestnanosti a  ani osobný úrad sudcu za ňu neplatil príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
Žalovaná uviedla, že žalobkyňa nemá postavenie poistenca podľa § 6 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
a na základe § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení je vylúčená z osobného rozsahu poistenia
v nezamestnanosti.

20. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná navrhla, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.

IV.
Právna úprava



21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1
SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

22. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

23. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe  žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

26. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

27. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

28. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec podľa tohto zákona je
fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti
podľa tohto zákona.

29.  Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, povinne poistený v
nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje
inak.

30.  Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na
zamestnanca podľa osobitného predpisu,  na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody.

31.  Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového
poistenia sa sudca posudzuje ako zamestnanec; osobný úrad sudcu sa posudzuje ako zamestnávateľ.

32.  Podľa § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z., sudca neplatí príspevok na poistenie v
nezamestnanosti. Za sudcu osobný úrad sudcu neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

V.
Závery správneho súdu

33. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu
rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobkyňou dospel k záveru o zákonnosti
žalobou napadnutých rozhodnutí.

34. Primárnym v danej veci bolo posúdenie, či žalobkyňa, ktorá bola zamestnancom Krajského súdu
v Trnave, v období od 01.07.1998 do 31.08.2015, v pracovnom pomere na neurčitý čas a vykonávala
funkciu sudcu, spĺňa podmienky pre uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti.



35. Zákon o sociálnom poistení upravuje  jednak osobný rozsah sociálneho poistenia, t. j. vymedzuje
okruh subjektov, ktorý podlieha právnej úprave sociálneho poistenia a taktiež vecný rozsah sociálneho
poistenia, t. j. upravuje podmienky nároku na jednotlivé druhy dávok sociálneho poistenia a právny režim
ich poskytovania.

36. Poistenie v nezamestnanosti je samostatným systémom sociálneho poistenia a zákon o sociálnom
poistení ho definuje ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca, ku ktorej došlo z
dôvodu nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti pre fyzické osoby,
ktoré nevykonávajú činnosť zamestnanca, ale podliehajú poisteniu v nezamestnanosti.

37. Z dikcie § 6 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý je zaradený vo všeobecných pojmoch
zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec podľa zákona o sociálnom poistení je fyzická osoba,
ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý
upravuje už osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti v nadväznosti na ust. § 6 ods. 1 stanovuje,
že povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený, ak tento zákon
neustanovuje inak. To znamená, že nie automaticky, kto je nemocensky poistený, je poisteným aj v
nezamestnanosti. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 19 ods.  3 explicitne uvádza, že poistenie v
nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu.

38. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, čo možno v danom prípade považovať za osobitný predpis, správny
súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovanej, ktorá uviedla, že na účely aplikácie tohto ustanovenia
sa považuje „napríklad zákon č. 154/2001 Z. z.“ o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry,
na ktorý odkazom č. 42 v citovanom ustanovení zákon o sociálnom poistení doslovne odkazuje s tým,
že zákonodarca citovaným termínom „napríklad“ predpokladá väčší počet týchto osobitných právnych
predpisov a demonštratívne je uvádzaný len zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych
čakateľoch prokuratúry. A teda možno povedať, že identická právna úprava v tejto veci je obsiahnutá v
zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a v zmysle zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch
a právnych čakateľoch prokuratúry.

39. Potom na základe logického výkladu zákona o sociálnom zabezpečení možno uzavrieť, že poistenie
v nezamestnanosti sa nevzťahuje na sudcu ako zamestnanca podľa osobitného predpisu a preto
nemožno ani vychádzať z aplikácie § 6 ods. 1 aj na kategóriu sudcov v spojení s § 19 ods. 1 a ods. 3
zákona o sociálnom poistení.

40. Rovnaký záver vyplýva aj z § 102 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, pretože tento hovorí, že
sudca sa posudzuje ako zamestnanec a osobný úrad sudcu ako zamestnávateľ s tým, že vymenúva
jednotlivé účely poistenia a to zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového
poistenia, ale nie však poistenia v nezamestnanosti.

41. Možno preto prisvedčiť argumentácii žalovanej, že žalobkyňa nemá postavenie poistenca podľa
§ 6 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a rovnako je vylúčená z osobného rozsahu poistenia v
nezamestnanosti. Treba povedať, že dávka v nezamestnanosti je dávka, ktorá je po splnení zákonných
podmienok vyplácaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a ktorá slúži na zabezpečenie
príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti má uchádzač o
zamestnanie, ktorý splnil podmienky nároku na dávku. Ako bolo už vyššie konštatované, poistenie v
nezamestnanosti sa však na sudcov ako zamestnancov podľa osobitného predpisu, zákona č. 385/2000
Z. z. o sudcoch a prísediacich nevzťahuje.

42. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že  aj sudca je povinne poistený v nezamestnanosti, keďže je
povinne nemocensky poistený je zároveň povinne poistený aj v nezamestnanosti vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody správneho súdu nebolo možné súhlasiť. Z  ust. § 19 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
jednoznačne vyplýva, že povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je nemocensky
poistený, ak tento zákon neustanovuje inak a následne ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení explicitne uvádza, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa
osobitného predpisu,  za ktorý sa nesporne považuje aj zákon o sudcoch a prísediacich.



43. Žalobkyňa ďalej namietala, že sudcom - zamestnancom pre potreby zákona o sociálnom poistení, a
rovnako ani ich osobnému úradu - zamestnávateľovi pre potreby zákona o sociálnom poistení neukladá
povinnosť platiť poistné v nezamestnanosti, nemožno pri prisúdení nároku na dávku nezamestnanosti
vyžadovať splnenie povinnosti platiť poistné v nezamestnanosti a vyvodzovať záver o žiadnom poistnom
období vzhľadom na to, že zákon o sociálnom poistení sudcov a ich osobný úrad vyňal spod tejto
povinnosti. Súd s týmto právnym názorom žalobkyne nemohol súhlasiť, pretože z ustanovenia § 102
zákona č. 385/2000 Z. z.  o sudcoch a prísediacich jednoznačne vyplýva, že tento v odseku 1 vymenúva
jednotlivé účely poistenia - zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia,
pre ktoré sa sudca posudzuje ako zamestnanec a osobný úrad sudcu ako zamestnávateľ, ale účel  -
poistenie v nezamestnanosti v tomto citovanom ustanovení zákona sa nenachádza. Následne v  § 102
ods. 2 je  uvedené, že sudca neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti a za sudcu osobný úrad
sudcu neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Z uvedeného potom možno dovodiť, že sudca
je z poistenia v nezamestnanosti vyňatý a v nadväznosti na túto skutočnosť potom sudca nemá ani
povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a ani osobný úrad za sudcu túto povinnosť
nemá.

44. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že žalovaná v rozhodnutí neuviedla subjekt a zákonnú úpravu
aplikovateľnú na zabezpečenie jej straty príjmu z činnosti zamestnanca na účely zákona o sociálnom
zabezpečení v dôsledku nezamestnanosti súd uvádza, že zákon takúto povinnosť žalovanej neukladá
a teda nemožno v tomto smere hovoriť, že rozhodnutie nie je súladné so zákonom.

45. Žalobkyňa tvrdila, že je ukrátená na svojich právach, pretože dávka v nezamestnanosti jej
prináleží rovnako ako iným poistencom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zmysle
antidiskriminačného zákona.

46. Podľa názoru správneho súdu o diskriminácii žalobkyne v zmysle § 6 ods. 3 zákona o sociálnom
zabezpečení v spojení so zákonom č. 365/20004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by bola posudzovaná odlišne a menej priaznivo ako iná osoba
z dôvodu uvedeného v zákone, k čomu v danom prípade nedošlo, pretože antidiskriminačný zákon,
kritérium povolania - výkon funkcie sudcu, nepovažuje za diskriminačný dôvod.

47. Správny súd s poukazom na vyššie uvedenú konštatáciu zastáva názor, že zákonodarca v
oblasti sociálneho zabezpečenia sudcov výslovne vylúčil sudcov ako zamestnancov z poistenia v
nezamestnanosti. Pre  splnenie   priznania poistenia v nezamestnanosti z dôvodu nezamestnanosti,
ako bolo už povedané, musí byť jednak splnená podmienka, že fyzická osoba už nevykonáva činnosť
zamestnanca a zároveň podlieha poisteniu v nezamestnanosti, pričom táto druhá podmienka v prípade
žalobkyne splnená nebola.

48. Krajský súd v Bratislave  preto dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a
žalobu s poukazom na  § 190 SSP zamietol.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1  SSP tak, že žalobkyni  náhradu trov konania
pre jej neúspech v konaní nepriznal.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva



(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia   byť   spísané   advokátom.   Povinné   zastúpenie   advokátom v kasačnom   konaní
sa   nevyžaduje,   ak   a)   má   sťažovateľ   alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a9a2fece-128e-48c8-a19a-6e3890a1d097:811f608a-8bff-425c-8ced-e3bd1af5b8b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1016200283.1", "spisova_znacka": "1S/34/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/34/2016 z 31. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016200283.1"}], "citovane_v": []}