Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/91/2015 z 30. 3. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. marca 2016, sp. zn. 31Cob/91/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2114226527.1
Krajský súd Trnava | 31Cob/91/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2114226527.1 | 2016-03-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: ObZ, § 536 ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1d6b714-0c44-470e-834b-e5c6242a83b9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114226527.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/91/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114226527
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114226527.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Stanislav Kabát, s miestom
podnikania 935 22 Kozárovce č. 378, IČO: 37 101 323, právne zastúpený: JUDr. Alexander Kuchárik,
advokát, so sídlom ul. J. Hollého 11, 934 01 Levice, proti žalovanému: CHEMCOMEX Praha, a.s.,
so sídlom Elišky Přemyslovny 379, 156 00 Praha 5 - Zbraslav, Česká republika, IČ: 25 076 451, vec
dotýkajúca sa CHEMCOMEX Praha, a.s., - organizačná zložka Slovensko, so sídlom Hospodárska
53, 918 64 Trnava, IČO: 44 509 189, právne zastúpený: JUDr. Danica Sitárová, advokátka, Námestie
hrdinov 13, 934 01 Levice 34, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 15.05.2015 č.k. 36 Cb/157/2014-34, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej   p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania       m e n í  tak, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania v sume 382,80 eur, k rukám
právneho zástupcu žalovaného JUDr. Danice Sitárovej, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 99,68 eur k  rukám
právneho zástupcu žalovaného JUDr. Danice Sitárovej, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava (ďalej len súd prvého stupňa) dňa 17.10.2014 sa
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.000 eur s príslušenstvom a
náhradu trov konania titulom zmluvnej pokuty.

Súd prvého stupňa zamietol žalobu s použitím ust. § 536 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, §
544 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca
ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ písomne uzatvorili dňa 30.09.2013 zmluvu o dielo č.
113131.197214  na dobu určitú t.j. od 30.09.2013 do 13.10.2014. Predmetom zmluvy o dielo boli
montážne práce a technické  činnosti, najmä zváračské práce vykonávané žalobcom. Dňa 18.02.2014
žalobca bez uvedenia dôvodu písomne vypovedal zmluvu o dielo, ktorým dňom začala plynúť stranami
dohodnutá dvojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula 18.04.2014. Žalobca v konaní tvrdil, že
nakoľko žalovaný neumožnil žalobcovi počas výpovednej lehoty vykonávať montážne práce a technické
činnosti, tak ako mu táto povinnosť vyplývala z uzatvorenej zmluvy o dielo, tak v zmysle čl. 10 zmluvy
vznikol žalobcovi právny nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur voči žalovanému. Podľa právneho
názoru žalobcu dojednaná zmluvná pokuta sa viaže k povinnosti žalobcu vykonávať práce počas
dvojmesačnej výpovednej lehoty a takisto k povinnosti žalovaného počas dvojmesačnej výpovednej
lehoty prideľovať prácu. Žalovaný v konaní nárok žalobcu poprel a tvrdil, že dojednanie o zmluvnej



pokute obsiahnuté v čl. 10 zmluvy sa neviaže na nesplnenie podmienky spočívajúcej v realizácii diela
žalobcom počas plynutia výpovednej doby, ale na prípad, ak by zo strany zmluvných strán nebol
dodržaný spôsob skončenia predmetnej zmluvy s výpovednou dobou 2 mesiace. Medzi účastníkmi tak
zostal sporný uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zo zmluvy o dielo mal súd prvého
stupňa preukázané, že v čl. 10 si zmluvné strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a
to do 13.10.2014. Zmluvné strany môžu túto zmluvu vypovedať aj pred uplynutím dojednanej doby, v
tom prípade však platí výpovedná lehota v dĺžke dvoch mesiacov odo dňa preukázateľného doručenia
výpovede druhej strane. V prípade, ak niektorá zo zmluvných strán poruší túto podmienku, zaplatí druhej
strane zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur. Z citovaného článku zmluvy teda jednoznačne vyplýva
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu tej zmluvnej strane, ktorá poruší „túto“ podmienku (konkretizovanú aj
slovíčkom „túto“), teda výlučne podmienku dodržania spôsobu skončenia predmetnej zmluvy výpoveďou
s výpovednou dobou 2 mesiace. Inštitút zmluvnej pokuty obsiahnutý v citovanom článku zmluvy sa
tak jednoznačne viaže len na porušenie zmluvných povinností súvisiacich so spôsobom výpovede,
ukončenia zmluvy pred dobou, na ktorú bola uzatvorená, t.j. pred 13.10.2014. Strany tak zrozumiteľne
a určito definovali zmluvnú pokutu obsiahnutú v čl. 10 zmluvy a konkretizovali povinnosť,  k porušeniu
ktorej sa viaže. V konaní nebolo preukázané, že by ktorákoľvek zo zmluvných strán porušila zmluvnú
podmienku definovanú v čl. 10 zmluvy. Súd prvého stupňa mal za to, že právna obrana a argumentácia
žalovaného je správna a súd sa s ňou v plnom rozsahu stotožnil. Súdu prvého stupňa nebol zrozumiteľný
právny názor žalobcu, ktorý nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje práve z čl. 10 zmluvy
a aplikuje na porušenie povinnosti žalovaného prideľovať žalobcovi prácu počas plynutia výpovednej
lehoty. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu o zmluvnej povinnosti žalovaného
prideľovať žalobcovi prácu počas plynutia výpovednej lehoty. Z výpovede samotného žalobcu bolo
preukázané, že vo všeobecnosti vykonával práce tým spôsobom, že potom, čo sa v ten ktorý deň
dostavil na pracovisko, tak mu poverený zamestnanec žalovaného určil, čo má v daný deň vykonávať,
aké konkrétne montážne práce a technické činnosti. Z charakteru zmluvy o dielo a z jej dojednaného
obsahu je zrejmé, že žalobca vykonával práce len na základe objednávky a potreby žalovaného, resp.
potreby generálneho dodávateľa. To znamená, že ak žalovaný u žalobcu neobjednal dohodnuté (napr.
zváračské) práce, tak žalobcovi ani nevznikla povinnosť ich vykonať. Prideľovanie práce žalobcovi
žalovaným tak možno charakterizovať ako objednávanie si práce u žalobcu ako zhotoviteľa žalovaným
ako objednávateľom v zmysle zmluvy o dielo, ktorá dávala vzájomnému vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným právny rámec. Objednávanie prác žalovaným u žalobcu bolo jeho právom v zmysle zmluvy
a nie jeho povinnosťou, ako sa snaží interpretovať v konaní žalobca. Žalovaný logicky nemal povinnosť
umožniť žalobcovi výkon prác, ako tvrdí žalobca, ak si ich u neho žalovaný neobjednal. Preto v prípade,
ak sa žalovaný rozhodol, bez ohľadu na dôvod, u žalobcu práce ďalej neobjednať, neprideliť počas
plynutia výpovednej lehoty, alebo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy, tak sa v tejto súvislosti
porušenia zmluvnej povinnosti nedopustil a čo treba zdôrazniť vzhľadom na vyššie uvedené, tak sa
nedopustil ani porušenia takej povinnosti, s ktorou by zmluva alebo zákon spájali nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty žalobcovi. Okrem zmluvnej pokuty obsiahnutej v čl. 10 zmluvy, bezpochyby a určite sa
viažucej k porušeniu povinnosti dotýkajúcej sa spôsobu ukončenia zmluvy výpoveďou, si zmluvné strany
inú ďalšiu zmluvnú pokutu pre porušenie inej zmluvnej povinnosti nedohodli, napr. ktorá by sa vzťahovala
na výkon prác. Súdu prvého stupňa nebolo zrejmé ako mohol žalobca dospieť k interpretácií a výkladu
nároku na zmluvnú pokutu uplatnenú v danom konaní, keď žalovaný nemal povinnosť prideľovať, resp.
objednávať práce u žalobcu a k tejto neexistujúcej  povinnosti sa žiadna zmluvná pokuta ani neviaže.
Právny výklad žalobcu sa tak súdu prvého stupňa javil značne nezrozumiteľný, účelový a nemajúci oporu
v zmluvných dojednaniach strán obsiahnutých v predmetnej zmluve o dielo.

Súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že procesne
plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania v sume 541,51 eur za trovy právneho
zastupovania za 4 úkony právnej služby á 91,25 eur /05.01.2015 prevzatie a príprava zastúpenia Mgr.
K. K., písomné podanie vyjadrenia k žalobe 28.01.2015, 14.04.2015 prevzatie a príprava zastúpenia
JUDr. Danicou Sitárovou, účasť na pojednávaní v deň 15.05.2015/, náhrada hotových výdavkov (§ 15
a nasl. vyhlášky): 1 x náhrada cestovného Levice - Trnava a späť, 210 km, 58,91 eur, 4 x režijný paušál
(§ 16 vyhlášky) po á 8,39 eur, náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky): 1 x Levice - Trnava a späť,
6 polhodín  á 13,98 eur, spolu 83,88 eur) proti procesne neúspešnému  žalobcovi s tým, že v zmysle §
149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalobcovi  k rukám právnych zástupkýň
žalovaného, JUDr. Sitárovej odmenu spolu vo výške 342,15 eur a JUDr. K. spolu v sume 199,36 eur.



Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie v zákonnej lehote a žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% od 24.07.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania,
ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 239,61 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie
vo výške 120 eur a z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 119,61 eur vrátane DPH
(1 úkon á 91,29 eur + režijný paušál á 8,39 eur + 20% DPH 19,93 eur).

Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože z čl. 10 zmluvy o dielo vyplýva: „Táto zmluva je uzavretá na dobu určitú a to do 13.10.2014.
Zmluvné strany môžu túto zmluvu vypovedať aj pred uplynutím dojednanej doby, v tom prípade však
platí výpovedná doba v dĺžke dvoch mesiacov odo dňa preukázateľného doručenia výpovede druhej
strane. V prípade, že niektorá zo zmluvných strán poruší túto podmienku, zaplatí druhej zmluvnej strane
zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur, pokuta je splatná do 14 dní odo dňa jej uplatnenia.“

Právny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného článku zmluvy jednoznačne vyplýva povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu tej zmluvnej strane, ktorá poruší „túto“ podmienku, teda výlučne podmienku
dodržania spôsobu skončenia predmetnej zmluvy výpoveďou s výpovednou dobou 2 mesiace, je
absurdný a nelogický. Tak isto zmluva o dielo zo strany žalovaného nebola uzavretá so žalobcom
na sporadicky výkon zváračských prác, ale na dennodenný výkon prác. Žalovaný núti ľudí pracovať
na základe živnostenských oprávnení namiesto pracovnoprávneho vzťahu, čo je iná práva otázka,
ktorá sa v tejto veci nerieši. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že dennodenná práca zo
strany žalobcu v prospech žalovaného od 14.10.2013 do 18.02.2014 bola medzi stranami zaužívaná a
praktizovaná obojstranne.  Aj ďalší právny názor súdu prvého stupňa, že z charakteru zmluvy o dielo a
z jej dohodnutého obsahu je zrejmé, že žalobca vykonával práce len na základe objednávky a potreby
žalovaného, je absurdný a právne ničím nepodložený, nemajúci žiadnu právnu oporu ani v samotnej
zmluve o dielo. Žalobca je schopný preukázať, že zhotoviteľ sa bezdôvodne v dobe plynutia výpovednej
lehoty nedostavil na pracovisko a nebolo možné ho kontaktovať ani telefonicky. Žalovaný má povinnosť
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvných podmienok spočívajúcich v nedokončení
diela, pretože v zmysle zmluvy má byť zhotoviteľ k dispozícii kedykoľvek pre vykonávanie diela a to
aj počas výpovednej lehoty, čo však žalovaný nedodržal a svoju povinnosť porušil. Žalobca namietal
rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa trov konania, ktoré neboli priznané správne,
nakoľko právny úkon za prevzatie a prípravu zastúpenia nie je možné priznať každému právnemu
zástupcovi, ale len jednému.

Žalovaný podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.07.2015 sa vyjadril k odvolaniu žalobcu,
v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa v danej právnej veci dospel k správnemu právnemu názoru,
že inštitút zmluvnej pokuty obsiahnutý v článku 10 zmluvy o dielo zo dňa 30.09.2013 sa jednoznačne
viaže len na porušenie zmluvných povinností súvisiacich so spôsobom  ukončenia zmluvy pred dobou,
na ktorú bola uzatvorená. Naopak právny názor žalobcu o porušení povinnosti žalovaného prideľovať
prácu žalobcovi počas plynutia výpovednej lehoty nemá oporu v uzatvorenej zmluve, ani v Obchodnom
zákonníku, ktorým sa právny vzťah medzi účastníkmi konania spravoval.

Tvrdenie žalobcu, že žalovaný núti ľudí pracovať na základe živnostenských oprávnení namiesto
pracovnoprávneho vzťahu je v danej právnej veci síce irelevantné, avšak vypovedá o tom, že žalobca si v
spore účelovo zamieňa pracovnoprávny vzťah so vzťahom obchodnoprávnym. Žalovaný ako obchodný
partner sa zmluvne nikdy nezaviazal prideľovať žalobcovi prácu v zmysle pracovnoprávnych predpisov.
Žalovaný považuje teda za správny ten právny názor, že z uzatvorenej zmluvy o dielo nevyplývala
pre neho žiadna právna povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa práce nepretržite počas trvania
zmluvného vzťahu.

V zmysle vyššie uvedených právnych záverov je preto argument žalobcu, že ho žalovaný ponechal
po dobu dvoch mesiacov bez práce a odmeny za prácu, absolútne nelogický. Žalobca ako podnikateľ
mohol slobodne vstupovať aj do iných obchodnoprávnych vzťahov, v tomto smere nebol zo strany
žalovaného zmluvne žiadnym spôsobom obmedzovaný. So zreteľom na uvedené skutočnosti preto
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní



spolu vo výške 99,68 eur a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16.7.2015
á 91,29 eur a režijný paušál v sume 8,39 eur.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 9 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201, § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d, f)) preskúmal napadnuté rozhodnutie dané rozsahom a dôvodmi odvolania a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa týkajúcimi sa rozhodnutia vo veci samej, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a
v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviesť, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah na základe zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536
a nasl. Obchodného zákonníka.

Obchodný zákonník upravuje zmluvnú pokutu v § 300 a nasl., ktorá nadväzuje na právnu úpravu
zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka.

V danom prípade bola dohoda o zmluvnej pokute súčasťou zmluvy o dielo a jej zákonom predpísaná
písomná forma bola dodržaná.

Ďalšou podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie konkrétnych povinností,
na zabezpečenie ktorých sa dohodne zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v bode 10. zmluvy o dielo boli
jasne stanovené povinnosti, ktoré v prípade ich porušenia mali byť sankcionované zmluvnou pokutou.

Vzhľadom k tomu, že účastníci konania si v  zmluve o dielo, ani v inej písomne uzavretej dohode o
zmluvnej pokute nedohodli, že žalovaný mal povinnosť objednávať si u žalobcu práce špecifikované v
bode 3. zmluvy o dielo aj počas výpovednej doby a že nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované
konkrétne špecifikovanou zmluvnou pokutou, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len potvrdiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá ako
nedôvodná.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, ktorým v odvolaní spochybnil správnosť výroku
súdu prvého stupňa o výške priznaných trov konania a to, že žalobca je síce oprávnený v priebehu
konania meniť svojich právnych zástupcov, avšak náklady s tým súvisiace musí znášať zo svojich
prostriedkov, nakoľko takto vynaložené trovy nie sú trovami účelne vynaloženými, a to preto, lebo na
vzniku týchto trov sa žalobca žiadnym spôsobom nepodieľal. Žalovaný potom nemá nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 14.04.2015 á 91,25 eur + režijný paušál
á 8,39 eur.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď priznal žalovanému náhradu
cestovného v sume 58,91 eur, keď z predloženého osvedčenia o evidencii motorového vozidla LV837DT,
ktoré vozidlo mala právna zástupkyňa žalovaného použiť na cestu na pojednávanie dňa 15.05.2015,
nevyplýva spotreba 7,5L/100km, ako to uviedla právna zástupkyňa žalovaného  vo vyúčtovaní trov
právneho zastúpenia a teda nebolo možné overiť správnosť výpočtu výšky náhrady cestovného.

Odvolací súd riadiaci sa uvedenou úvahou o účelnosti vynaložených trov konania podľa § 220, § 224
ods. 1, § 146 ods. 2 veta druhá a § 150 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti



trov konania zmenil tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a procesne úspešnému žalovanému
priznal v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov konania v sume 382,80 eur za  3 úkony právnej
služby á 91,25 eur (05.01.2015 prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie  - vyjadrenia k žalobe
zo dňa 28.01.2015, účasť na pojednávaní dňa 15.05.2015), 3 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky)  á 8,39 eur,
náhradu za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky): 1 x Levice - Trnava a späť, 6 polhodín á 13,98 eur, spolu
83,88 eur) tak, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť žalobcovi
k rukám právneho zástupcu žalovaného - JUDr. Danici Sitárovej, advokátky.

Súd rozhodol o trovách odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 16.07.2015) v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 91,29 eur s paušálnou
náhradou v sume 8,39 eur, spolu v sume 99,68 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť v zmysle ust. § 149
ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v
znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.