Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/79/2012 z 10. 12. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. decembra 2012, sp. zn. 3Sd/79/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8012200840.1
Krajský súd Prešov | 3Sd/79/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8012200840.1 | 2012-12-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z., § 250j ods. 2 písm. c) OSP, § 250j ods. 2 písm. d) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ee2061d-ebad-4914-b940-eacf28c08372
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8012200840.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sd/79/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200840
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200840.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky S. W.,
nar. XX.J. XXXX, bytom B., Ul. B. č. XXXX/XX. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave,
Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e     rozhodnutie odporkyne zo dňa 04.09.2012 č. XXX XXX XXXX a      v r a- c i a    vec
odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..

Účastníkom náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci odporkyňa rozhodnutím, ktoré vydala dňa 04.09.2012 č. XXX XXX XXXX 0,
rozhodla tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov navrhovateľke od 27.03.2009 priznala invalidný dôchodok v sume 168,10 EUR mesačne a
podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 413/2009 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od
01.01.2010 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 173,30 EUR mesačne. Podľa citovaného ustanovenia
v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 Z.z., ktoré
ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky navrhovateľke od 01.01.2011 odporkyňa zvýšila
invalidný dôchodok na sumu 176,50 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 344/2011 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky navrhovateľky od
01.01.2012, zvýšila invalidný dôchodok na sumu 182,40 EUR mesačne.

Citovaný výrok rozhodnutia odporkyňa odôvodnila tým, že na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k.:
5Sd/1/2012-37 zo dňa 26.04.2012 bolo zrušené rozhodnutie odporkyne zo dňa 09.12.2011, pretože
podľa názoru súdu bolo rozhodnuté na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a v konaní
odporkyne bola zistená taká vada,  ktorá mohla vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Odporkyňa uviedla, že na základe právneho názoru súdu bolo jej povinnosťou opätovne posúdiť žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok, presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na ten účel si obstarať
potrebné podklady, skúmať splnenie zákonných podmienok pre priznanie invalidity tri roky spätne od
podania žiadosti o invalidný dôchodok a zaoberať sa problematikou zaujatosti, resp. neobjektívnosti
posudku MUDr. N. O..



Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave poukázala na to, že Sociálnou poisťovňou, pobočkou v
Prešove, posudkovým lekárom bol opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľky vo vzťahu k
invalidite a to MUDr. W. N.-J. so záverom, že navrhovateľka je od 27.03.2009 invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t.j. 60%. Uviedla,
že rozhodujúcim zdravotným postihnutím boli stanovené endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny
látok, zaradené v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v kapitole IV, položka 1 písm. c/ s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, čo je dolná hranica za dané postihnutie. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená o 10%, za iné zdravotné postihnutia, ktoré nie
sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu.
Dôvodila tým, že posudkový lekár pri určení dátumu vzniku invalidity skúmal aj splnenie zákonných
podmienok pre priznanie invalidity tri roky spätne od podania žiadosti. Dátum vzniku invalidity je určený
dňom 27.03.2009, t.j. dňom skončenia 52-týždňového podporného obdobia nároku na nemocenskú
dávku po trvaní ročnej dočasnej pracovnej neschopnosti. Spätné priznanie invalidity nie je odôvodnené,
pretože navrhovateľka nedoložila žiadne odborné nálezy od roku 2006 svedčiace pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by navrhovateľke zároveň spôsoboval pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie všetky zdravotné postihnutia do roku 2009
nedosahovali mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40%, teda navrhovateľka nespĺňala
zákonné kritéria pre uznanie invalidity.

V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa citovala ustanovenie § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení s tým, že navrhovateľka za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav navrhovateľky a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, pobočky v Prešove, výsledok jeho posúdenia je
uvedený v lekárskej správe zo dňa 17.08.2012. Argumentovala, že posudkový záver posudkového
lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznaní
invalidného dôchodku s tým, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky,
ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, navrhovateľka má možnosť požiadať o opätovné
posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa poukázala na spôsob výpočtu výšky invalidného
dôchodku.

Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka, ktorá žiadala
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Namietala, že nesúhlasí s výškou
percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu, že zákon umožňuje
v bodovaní miery poklesu schopnosti pracovať - zohľadniť zdravotný stav aj percentuálnym rozpätím,
u cukrovky je to od 50 - 75% s poukazom na to, že miera schopnosti pracovať sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Vzhľadom na jej ochorenie nesúhlasí
so spodnou hranicou tohto hodnotenia. Ak odporkyňa trvá  na dátume vzniku invalidity 27.03.2009
a odôvodnila to tým, že nedoložila žiadne nálezy, ktoré by svedčili o poklese schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť  do roku 2009, s takýmto záverom nesúhlasí, pretože 17.08.2012 MUDr. N.-J. doložila
30 strán lekárskych posudkov, ktoré dokazovali jej ochorenia, ktorými trpela oveľa skôr. Niektoré posudky
boli doložené už v roku 2009 pri podaní žiadosti o invalidný dôchodok, čo dokazuje aj fakt, že prvý
posudok vypracovaný MUDr. M., ktorým bola uznaná od 27.03.2009, jej bol priznaný na následky úrazu
zo dňa 21.09.2001, pričom úraz bol zle diagnostikovaný a skoro nijak neliečený. Úraz bol hodnotený 35%
a pre iné zdravotné ochorenia bol zvýšený o 10%. Za úraz nohy nemohla byť uznaná za invalidnú, lebo v
tabuľkách sa taký úraz nenachádza a posudková lekárka musela hodnotiť úraz podobný. Skutočnosť, že
trpela na ostatné ochorenia ako vysoký krvný tlak, ochorenia a problémy chrbtice, cukrovka, pankreas,
vredovú chorobu žalúdka oveľa skôr, doložila v prílohe „Časť posudkov“. Je jej zrejmé, že aj keď na
rad chorôb trpela oveľa skôr ako tri roky, môže jej byť spätne priznaný dôchodok len tri roky dozadu.
Odporkyňa však trvala na doložení ochorení, ktoré vznikli od 27.03.2006 do 27.03.2009. Poukázala
na to, že jej primárna diagnózu, ktorú odporkyňa vybrala na určenie percentuálnej miery poklesu



schopnosti, je diabetes mellitus II. typ s komplikáciou diabetická autonómna polyneuropathia, pričom
cukrovka jej bola zistená v januári 1982. Držala diétu, upravila si diétny režim, preto ju v roku 1994
vyradili z evidencie diabetikov ako vyliečenú. V dôsledku neliečenej cukrovky sa pridružili problémy,
keď veľmi ťažko pracovala v Tescu. V roku 2007 začala mať problémy s očami a tak ju očná lekárka
poslala do diabetickej poradne na vyšetrenie. V roku 2008 jej bola stanovená komplikácia cukrovky
diabetická polyneuropatia a odporkyňa vo svojom rozhodnutí upravila nález odborného lekára na ľahkú
polyneuropatiu, pričom na diabetickú polyneuropatiu je od roku 2008 liečená doteraz. Skutočnosť, že
existuje bolestivá forma polyneuropatie, ktorú má ona, pravdepodobne odporkyňa ani netuší, keď jej
určila ľahkú formu.

Podľa prílohy č. 4 je ťažko kompenzovateľná cukrovka s komplikáciami hodnotená 50-75%
(kompenzovaná inzulínom, s komplikáciou diabetická polyneuropatia, taktiež hypertenzia III. stupňa a
s prihliadnutím na závažnosť ostatných postihnutí a celkového zdravotného stavu),  na základe čoho
v žiadnom prípade nemôže mať tú najnižšiu hranicu 50% miery poklesu schopnosti pracovať, ako
bolo posúdené. Odporkyňa doteraz tabletkovú formu liečby nepovažovala za dôvodnú na zvýšenie
percentuálnej miery a od doby, od kedy užíva inzulín 4x denne,  odporkyňa namieta, že neupadla do
kómy. Nestotožňuje sa s názorom, že cukrovka je dobre liečená, pretože pri hyperglykémiách nastávajú
komplikácie, akými trpí ona, ale nemôže upadnúť do kómy. K zlému zdravotnému stavu prispel najväčšou
časťou aj neliečený úraz nohy v roku 2001, kedy pol roka ležala s minimálnym pohybom, musela sa
podrobiť onkologickej operácii v roku 2002, úraz nohy 2003, zvýšila sa jej váha cca o 20 kg, čo malo
za následok problémy s cukrom a vysokým krvným tlakom. Tvrdí, že nebola sledovaná ani liečená
diabetológom, následky priniesli jej zdravotný stav, v akom sa dlhé roky nachádza. Problémy, ktoré začali
s očami, kedy bola z očného oddelenia odoslaná do diabetickej poradne, o čom svedčí lekársky nález zo
dňa 05.11.2007, trvali rok pred vyšetrením. Opakujúce sa problémy s videním, kedy raz videla dobre do
diaľky, inokedy do blízka, boli podľa vysvetlenia očnej lekárky spôsobené kolísavými hodnotami cukru,
a preto aj dnes máva dni, kedy vôbec nemá problém vidieť, inokedy nedokáže niečo prečítať. Všetky
tieto ťažkosti sa odvíjajú od hladiny cukru a celkového zdravotného stavu. Nesúhlasí s názorom, že
problémy s očami boli popísané až v roku 2011, a že nemá okuliare, okuliare používa a to do diaľky, aj
do blízka, ktoré podľa potreby používa. Poukázala na to, že bolo jej diagnostikované poškodenie nervov
na základe EMG vyšetrenia 07.07.2008, na ktoré bola odoslaná neurologičkou pol roka predtým. Na toto
vyšetrenie bola odoslaná obvodnou lekárkou pre dlhotrvajúce problémy s bolesťami nôh, ktoré sa so
začiatku pripisovali úrazu, keďže bolesti viac pociťovala v poškodenej nohe. Uvedené vyšetrenie bolo
vykonané v období, keď vôbec nepočítala s tým, že by žiadala o invalidný dôchodok.

Namietala, že syndróm karpálneho tunela bol pripísaný administratívnej práci a bol braný do úvahy
dátum vzniku ochorenia rok 2011, čo nezodpovedá pravde, pretože s problémami karpálneho tunela sa
liečila už od 20.11.2002, o čom svedčia ňou predkladané nálezy. Odporkyňa ochorenie pripísala ťažkej
práci v Tescu ale v čase, keď mala ochorenie diagnostikované, nepracovala a to od marca 2001 do
júla 2001 bola práceneschopná a od júla 2001 do februára 2004 bola evidovaná na úrade práce. Vo
vzťahu k ochoreniu vysokým krvným tlakom ako hypertenzia III. stupňa s VVPR ECS/ESH, ktoré bolo
stanovené v roku 2009 pri hospitalizácii na internom oddelení v Prešove, kde bola liečená po dlhodobých
vysokých hodnotách krvného tlaku, bola poučená o veľmi vážnom zdravotnom stave a tieto diagnózy boli
potvrdené aj v roku 2011, keď na naliehanie odporkyne sa podrobila ústavnej liečbe, pričom diagnóza
a stupeň hypertenzie boli potvrdené a tak vysvetlenie odporkyne o jej hypertenzii v posudku považuje
za nehorázne. Z viacerých posudkov bol vybratý iba jeden, kde boli hodnoty 130/80 aj napriek tomu, že
predložila mnohé posudky aj s oveľa vyššími hodnotami a užíva také množstvo liekov, že musí niekedy
dosahovať aj normálne hodnoty.

Dôvodila ďalej tým, že arteriálna hypertenzia III. podľa WHO World healthy Organisation, teda Svetovej
zdravotníckej organizácie III. stupňa s veľmi vysokým KVS rizikom ECS/ESH vzhľadom na ňou
namietané skutočnosti, že hypertenzia zaradená v III. najvyššom stupni, teda ťažká a iba táto jedna
z jej diagnóz by mala stačiť na určenie vyššej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť než 60%, ktoré boli určené odporkyňou. Jej stupeň hypertenzie je v tabuľkách
sociálnej poisťovne prílohy č. 10 hodnotený 50 - 80%.



Navrhovateľka vytýkala odporkyni, že znegovala odborný posudok a stanovila si diagnózu arteriálna
hypertenzia II. stupňa podľa SZO a nebrala do úvahy, že už neexistuje horšia kombinácia hypertenzie
stupňa zaradenia ako má ona. Pri hypertenzii III. existujú tri a viac rizikových faktorov alebo postihnutie
cieľových orgánov alebo diabetes a III. stupeň ťažká hypertenzia, pričom má tri rizikové faktory, aj
diabetes a to vôbec neznamená, že musí mať postihnutie cieľových orgánov ako tvrdí odporkyňa, na to,
aby získala podľa názoru odporkyne percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
až 80%. Z ňou uvedených skutočností vyplýva, že hypertonik, ktorý má hypertenziu III. stupňa, alebo
aj hypertonik II. stupňa, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je zaradený podľa tabuliek sociálnej
poisťovne, v prípade, že nie sú ťažké orgánové zmeny, rovnako v hypertenzii II., čo je len 15-25% miery
poklesu schopnosti.

Namietala, že úraz ľavej dolnej končatiny bol tiež hodnotený ako bezproblémový, pričom podľa jej
názoru má pochybnosti o tom, či sa nájde odborný lekár, ktorý by uveril tomu, že sa odtrhnutie svalov
mohlo zahojiť bez následkov, a že pacientovi nespôsobuje problémy. Má problémy chodiť, stáť, sedieť
a trpí bolesťami, kŕčami, ktoré dostáva do odtrhnutého svalu, ktorý sa zosúva čoraz viac až do kolena
a diagnóza úplná ruptúra úponu m. biceps femoris sin., ďalej subtotálna parciálna ruptúra úponu
hamstringov vľavo s retrakciou pahýlov a lipodystrofickými zmenami v štruktúre ako veľkého sedacieho
svalu. Vo vzťahu k poúrazovým problémom ľavej nohy odporkyňa opísala odborný lekársky nález zo dňa
21.08.2011, keď zabudla opísať časť (citácia): „Pacientka je pri chôdzi výrazne obmedzená v hybnosti
aktívnej, pretože pri flexii dochádza ku kontrakcii, krčovitým stavom danej svalovej skupiny, bude vždy
oslabená svalová sila flexie kolena“. Úraz utrpela v roku 2001 a správna diagnóza sa stanovila až v roku
2008, preto traumatológ neodporučil operáciu vzhľadom na dlhú dobu od úrazu a nie preto, že nález
bol v poriadku.

Poukázala tiež na to, že chronické ochorenie podžalúdkovej žľazy, poruchy trávenia a zápal
dvanástornika, ktoré má vraj v kľude, jej spôsobili dlhodobé problémy s hlasivkami, pričom traja odborní
lekári, dvaja krční lekári a alergologička pripísali problémy s hlasivkami a uzlíkom pri hlasivkách, refluxu
žalúdka a následne dlhodobému leptaniu sliznice. Jej celkové zdravotné ťažkosti spôsobili, že problém
s kyselinami ani nevnímala. Namietala, že bolesti chrbta boli pripísané len veku a váhe, dokladovala
posudkami, že na ne trpela už oveľa skôr, keď bola mladšia, kedy nemala ani nadváhu, ktorý posudok
odporkyňa nebrala do úvahy. Uviedla, že ochorenie štítnej žľazy je tohto času kompenzované ale
vzhľadom na uzlík na štítnej žľaze musí byť stále sledovaná na endokrinológii. Sedimentáciu, ktorá
sa u nej dlhodobo pohybuje v trojnásobne vyšších hodnotách, odporkyňa pripísala pravdepodobne
zápalu štítnej žľazy, čo nie je pravdou, pretože sedimentácie má stále vysoké aj napriek dobrým
výsledkom ochorenia štítnej žľazy. Doložené bolo reumatologické vyšetrenie, ktoré svedčí o zápalovom
reumatickom ochorení HLA B17 pozit. a HLA B27 pozit., neskôr hraničné hodnoty. Podľa lekárskeho
posudku rehabilitačného oddelenia, kde bola odoslaná neurologičkou v stave, keď už nebola schopná
zdvihnúť nohu, ani sa poriadne zohnúť, tiež doložila lekárskymi nálezmi. Ak odporkyňa v začiatku
odborného posudku ju popísala ako slovne útočnú, nespokojnú s lekárskymi posudkami atď., s týmto
názorom nesúhlasí, pretože o nesprávnom poskytnutí zdravotnom starostlivosti vo vzťahu k úrazu má
aj záver úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. To, že nechcela počuť vysvetlenie o miere
poklesu schopnosti, tiež nie je pravda, pretože jej pripadalo úplne smiešne, keď jej začali vysvetľovať, že
má priznaných 50% a 10% za ostatné choroby po troch rokoch od poberania dôchodku a nekonečných
odvolaniach, kde ona musí vysvetľovať, že odporkyňa nevyužila možnosť vyššieho ohodnotenia a stále
sa drží spodnej hranice bodového hodnotenia aj napriek závažnosti ostatných ochorení a nevyužije
možnosti, ktoré jej umožňuje zákon. Nesúhlasí ani so záverom, že o jej pomerne dobrom zdravotnom
stave svedčí aj fakt, že bola pracovne činná až do marca 2008, kedy začala byť práceneschopná v
ochrannej lehote po prepustení zo zamestnania. Zdôraznila, že napriek viacerým zamestnaniam nikdy
nebola prepustená, vždy odchádzala na vlastnú žiadosť. Zdôraznila, že je pravdou, že najprv podala
výpoveď a až potom bola práceneschopná pre veľmi zlý zdravotný stav a nie ako tvrdí odporkyňa, že
dostala výpoveď a využila ochrannú lehotu a bola práceneschopná. Čiže bola síce pracovne činná do
roku 2008, stálo ju to veľa síl, čoho následok je jej zhoršený zdravotný stav. Každé zamestnanie ukončila
zo zdravotných dôvodov, pretože sa dlhodobo liečila na Q. T. T. na N. v Z.. V roku 2001 utrpela úraz
ľavej nohy, v roku 2002 sa podrobila gynekologickej operácii a v roku 2003 utrpela úraz členka pravej
nohy, preto nepracovala až do roku 2004. Aj zamestnanie v chránenej dielni bola nútená k 30.09.2012
ukončiť na vlastnú žiadosť pre zlý zdravotný stav.



Vzhľadom na uvedené skutočnosti záver posudku považuje za vedomé poškodzovanie jej osoby, či už
pred odporkyňou alebo pred súdom. Opak je pravdou a to, že aj napriek dlhodobým problémom sa stále
snažila pracovať, čo jej malo pri posudzovaní jej osoby pomôcť a nie priťažiť. Snažila sa pracovať napriek
zlému zdravotnému stavu. Aj napriek užívaniu inzulínu 4x denne sa jej cukrovka nedostávala do lepších
hodnôt. Od hospitalizácie v novembri 2001 bola práceneschopná až do 25.07.2012. Uviedla, že lieková
alergia, ktorú odporkyňa považuje z posudkového hľadiska za bezvýznamnú, ju už neraz ohrozila na
živote a zvládnutie alergických reakcií je iba v dôsledku úsiliu odborných lekárov, liečbe a naučeniu v
krízovej situácii správne konať. Naposledy mala opäť problémy po užití Sumamedu, ktoré užívala pre
dlhodobé problémy s hlasivkami. Došlo k opuchu tváre, rúk a akoby popáleným dlaniach, svrbeniu a
bolestiam rúk, k väčšiemu opuchu v hrdle, ktoré jej spôsobilo, že nemohla dýchať. Nejde o jej výmysly,
ale bolo preukázané, že má potvrdenú alergiu na lieky. Poukázala na to, že v priebehu hospitalizácie
v roku 2009 mala síce hodnoty cukru v krvi uspokojivé, ale pri prísnom kľude na lôžku. Odporkyňa
zdôrazňuje, že má dostatočne kompenzovanú cukrovku, čo nebola pravda, pretože v novembri 2011 sa
na nariadenie odporkyne podrobila hospitalizácii na internom oddelení UVN Ružomberok, kde bola jasne
informovaná o tom, že má dlhodobo zle liečenú cukrovku a dlhodobo vysoké  hodnoty  cukru, a preto
musí prejsť na inzulínovú liečbu. Tieto hodnotenia cukrovky ju dostali do rozporu, pretože lekári trvali
na inzulínovej liečbe oveľa skôr a posudkoví lekári tvrdili, že má dobre kompenzovanú cukrovku a ona
ako laik samozrejme verila tej nebolestivej možnosti a pre strach s pichania inzulínu sa tejto možnosti
liečby bránila. Uviedla, že ani odporkyňa si neuvedomila, že zľahčovaním diagnózy sa dostane do oveľa
horšieho stavu a práve tie vysoké hodnoty spôsobili aj oveľa väčšie problémy s bolesťami rúk a nôh a to
mravčenie, tŕpnutie, pálenie a svrbenie. Ostatné diagnózy, ktorým trpí, nebude podrobne popisovať, ale
jej určitou mierou komplikujú život. Ortopedické nálezy, problémy s trávením, pankreasom, porušenou
imunitou, reumatologický  nález, endokrinologický nález, problémy s menopauzou, ktoré sa zvýraznili
v roku 2008 po odstránení maternice a jedného vaječníka a aj hysterektómiu v roku 2002 odporkyňa
považuje za nepodstatné.

Argumentovala tým, že oproti roku 2009, kedy požiadala o invalidný dôchodok, sa jej rapídne zhoršil
zdravotný stav, užíva okrem inzulínu 4x denne ešte 18 - 22 tabliet, aby dosiahla aspoň také zdravotné
výsledky, aké má teraz, aj keď sú obdobia, kedy niektoré lieky už pre hnačkovité stavy  zvracanie musí
vysadiť.

Odporkyňa sa písomne k návrhu nevyjadrila. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní dňa
11.12.2012 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu, že čo sa týka pri
určovaní dátumu vzniku invalidity 27.03.2009, tento dátum bol odôvodnený posudkovými lekármi, je
uvedený ako správny a spätné priznanie invalidity nie jej dôvodné, pretože žiadne doložené odborné
nálezy od roku 2006 do roku 2009 nepodmieňovali invaliditu. Zároveň pri určovaní miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa postupovalo v súlade s § 71 ods. 1 až 10 Zákona o
sociálnom poistení, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola určená cukrovka, ktorá bola
zaradená podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení do kapitoly IV., položka 1, písm. c/, pričom
stanovenie dolnej hranice bolo podmienené posudkovým lekárom z dôvodu výskytu dvoch komplikácii
cukrovky ľahkého počínajúceho stupňa a zároveň bolo podotknuté, že poškodenie nervov horných
končatín súvisí s preťažením rúk a poškodením nervu z úrazu z roku 2001. Poukázala tiež na skutočnosť,
že došlo aj k 10% navýšeniu podľa § 71 ods. 8 vzhľadom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vyslúchol
účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.

Z predloženého dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok
žiadosťou zo dňa 27.03.2009 a dôchodok žiadala priznať od 27.03.2009.

Na základe posudku Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove zo dňa 22.04.2009 bola navrhovateľka
uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% od 27.03.2009. Z tohto posudku vyplýva, že ako choroby
boli konštatované nešpecifikované polyneuropatie, diabetes mellitus, úraz, spontánne roztrhnutie šliach



flexorov. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené choroby podporného a pohybového aparátu
podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení zaradené do kapitoly XV., odd. C, položka 1b/ s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% a za iné zdravotné postihnutie a to choroby
nervového systému došlo k zvýšeniu percentuálnej miery o 10% pri zaradení do kapitoly VI, odd. A,
položka 10a/.

Posudková lekárka výrok tohto posudku odôvodnila tým, že navrhovateľka utrpela úraz, pri ktorom
došlo k ruptúre dvojhlavého svalu stehna, ktorá nebola operačne riešená. Ruptúra sa zhojila skrátením
svalu a tukovou premenou pahýľa, ktorý stav obmedzuje navrhovateľku v pohybe, robí jej problém
sedieť a sedenie môže zaťažiť iba jednu stranu glutea. Toto ochorenie obmedzuje pracovný potenciál
navrhovateľky na 35% a k základnému úrazovému ochoreniu sa pripojila cukrovka, ktorá je plne
kompenzovaná a pre senzomotorické poruchy neurológ odporúčal EMG vyšetrenie, ktorým bola
potvrdená polyneuropatia a pre toto ochorenie bolo zvýšené horné pásmo rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, nakoľko aj táto choroba prehlbuje fyzicky nonkomfort základného ochorenia.

Následne odporkyňa rozhodnutím zo dňa 16.05.2008 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od
27.03.2009 v sume 126,10 EUR mesačne, ktoré bolo rozhodnutím odporkyne zo dňa 09.02.2010 podľa
§ 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zrušené a rozhodnutím zo dňa 05.02.2010 bol navrhovateľke
od 27.03.2009 priznaný invalidný dôchodok v sume 168,10 EUR mesačne, pri poklese schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená
na 60%.

Rozsudkom zo dňa 10.03.2011 č.k.: 6Sd/39/2009-63 bolo zrušené rozhodnutie odporkyne zo dňa
05.02.2010 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/  a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odporkyňa v
ďalšom konaní vydala rozhodnutie zo dňa 09.12.2011, ktorým bol navrhovateľke od 27.03.2009 priznaný
invalidný dôchodok v sume 168,10 EUR mesačne pri miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 60%. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.04.2012 č.k.:
5Sd/1/2012-37. Z rozsudkov vyplýva, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutí bol nedostatočne zistený
skutkový stav, procesné pochybenie a nerešpektovanie právneho názoru súdu, že vo veci je treba zvážiť
nariadenie znaleckého dokazovania.

Z predloženého spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe posudku
posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove zo dňa 17.08.2012,
ktorá posudok vypracovala na základe vlastného vyšetrenia, odborných nálezov a to správy z interného
oddelenia z ÚVN v Ružomberku zo dňa 12.11.2011, RTG hrudníka zo dňa 07.11.2011, očného
vyšetrenia zo dňa 08.11.2011, USG karotíd zo dňa 11.11.2011, GFS nálezu zo dňa 11.11.2011 a statickej
gamagrafie obličiek zo dňa 28.10.2011, neurologického vyšetrenia zo dňa 18.07.2011, ECHOKG
vyšetrenia zo dňa 06.07.2011, endokrinologického vyšetrenia zo dňa 18.04.2011, ortopedického
vyšetrenia zo dňa 21.08.2011, reumatologického vyšetrenia zo dňa 14.07.2011, MR vyšetrenia zo
dňa 28.04.2008, traumatologického vyšetrenia zo dňa 16.05.2008, diabetologického vyšetrenia zo
dňa 03.12.2008, neurologického vyšetrenia zo dňa 01.08.2008, neurologického vyšetrenia zo dňa
27.10.2008,  neurologického vyšetrenia zo dňa 31.03.2008, očného vyšetrenia zo dňa 05.11.2007,
denzitometrického vyšetrenia zo dňa 29.04.2008, endokrinologického vyšetrenia v NED Ľubochňa z
júna 2008, algeziologického vyšetrenia zo dňa 20.07.2009 a ortopedického vyšetrenia z mája 2008.

Na základe uvedených nálezov posudková lekárka konštatovala, že u navrhovateľky ide o choroby
diabetes mellitus II. typu na PAD s ľahkou polyneuropatiou, arteriálna hypertenzia II. stupňa podľa
SZO, chronická pnakreatopatia v anamnéze, exogénna obezita, dorzalgia, polyvalentná lieková alergia,
struma (chronická difúzna autoimúnna lymfoidná thyreoitída), hemoroidy, úraz: pretrhnutie úponu
dvojhlavého svalu stehna v roku 2001. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené endokrinné
choroby, poruchy výživy a premeny látok zaradené do kapitoly IV, položka 1 - cukrovka, písm. c/ -
ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami
a za iné zdravotné postihnutia a to arteriálnu hypertenziu II. stupňa II. stupňa podľa SZO, chronickú
pankreatopatiu, exogénnu obezitu, dorzalgiu, polyvalentnú liekovú alergiu, strumu (chronickú difúznu
autoimúnnu lymfoidnú thyreoitídu), hemoroidy bolo zvýšenie percentuálnej miery o 10%.



Navrhovateľka bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách 60% a s dátumom vzniku invalidity 27.03.2009.

Posudok bol odôvodnený tým, že aj podľa tvrdení  navrhovateľky jej hlavnou diagnózou je cukrovka a
z dokumentácie bolo zistené, že v rokoch 1981 až 1994 boli vyšetrované hladiny cukru krvi (glykémie)
v medziach normy, a preto v roku 1994 bola vyradená z dispenzarizácie diabetológa ako zdravá osoba.
Od novembra 2007 bola znova sledovaná diabetológom pre zachytené vyššie hladiny cukru v krvi, a
preto bola nastavená na liečbu tabletami a v tomto prípade pri eventuálnom posudzovaní miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z. by tento stav cukrovka na diéte
a liečbe tabletkami bez komplikácií podmieňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
10 - 20% a pri posudzovaní invalidity nie je rozhodujúca dĺžka trvania ochorenia 30 rokov ale funkčné
štádium ochorenia, jeho kompenzácia na liečbe, prítomnosť komplikácií a ich závažnosť. V súvislosti s
namietanými ťažkosťami s očami, v dôsledku čoho bola navrhovateľka podľa jej tvrdenia v roku 2007
odoslaná na diabetologickú ambulanciu, opakovanými očnými vyšetreniami a to z novembra 2007, kedy
je popisovaný jačmeň na ľavom viečku, v októbri 2009 popisovaná ľahká slabozrakosť, neboli potvrdené
očné komplikácie cukrovky, nie je v nich ani zmienky o diabetických zmenách a to ani v auguste 2011. Až
v priebehu hospitalizácie v Ružomberku v novembri 2011 je na očnom pozadí popisovaná naznačená
diabetická flebopatia, uzatvorená ako simplexná diabetická retinopatia, bež výraznejšieho vplyvu na
zrakovú ostrosť, pri minimálnej korekcii s tým, že navrhovateľka nenosí okuliare a je zachovaná plná
zraková ostrosť a vnútroočný tlak bol v norme. Uvedený nález jednoznačne vylučuje ťažkú kompenzáciu
cukrovky a to prvýkrát popisovanú až v novembri 2011, kedy sa posudzovalo osobitné poškodenie zraku
na účely invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by bola 5% podľa
kapitoly VII, odd. A, položka 11.1.

V súvislosti s námietkami navrhovateľky pre polyneuropatiu zistenú elektromyografickym vyšetrením
v roku 2008, ktoré bolo predložené, z neho vyplýva, že je popisovaná asymetrická  senzomotorická
neuropatia ľavej dolnej končatiny axonálno-demyelinizačného charakteru, bez zmienky o diabetickom
poškodení a syndróm karpálneho tunela na horných končatinách, pričom kontrolným EMG vyšetrením
na vysoko špecializovanom pracovisku  FNsP v Košiciach v júli 2011 bol potvrdený syndróm karpálneho
tunela ľahkého stupňa, ktorý vzniká  stlačením nervov prechádzajúcich karpálnym tunelom do dlane,
s následnou poruchou nervového zásobenia, prejavujúcou sa bolesťami, poruchou citlivosti prstov,
vypadávaním predmetov z rúk a je typický pre ľudí vykonávajúcich administratívne práce, hlavne prácu
s počítačom. Argumentovala tým, že podľa objektívneho neurologického  nálezu z júla 2011 sú popísané
zmeny citlivosti na horných končatinách bez porúch hmatovej citlivosti, ktoré jednoznačne súvisia práve
so spomínaným syndrómom karpálneho tunela, poruchy pohyblivosti dolných končatín neboli prítomné a
tento neurologický nález je zhodný s neurologickým nález tej istej neurologičky z 01.08.2008, v ktorom je
citované rovnaké EMG vyšetrenie a nie je v ňom uvedený žiaden údaj o tom, že by malo ísť o diabetickú
polyneuropatiu.

Posudková lekárka zdôraznila, že u navrhovateľky citovanými odbornými  nálezmi bola potvrdená
polyneuropatia ľahkého stupňa v júli 2011 na oboch horných končatinách a na ľavej dolnej končatine,
čo by pri eventuálnom samostatnom hodnotení podmieňovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 15-30% podľa Zákona o sociálnom poistené. Na základe uvedeného vyplýva, že v
roku 2008, kedy prvé EMG vyšetrenie popisovalo známky polyneuropatie bez potvrdenia jednoznačnej
metabolickej príčiny (cukrovky), nemôže byť dátum prvého EMG vyšetrenia smerodajný pre vznik
invalidity. Typický klinický obraz diabetickej polyneuropatie u navrhovateľky nie je prítomný a EMG
popisovaný  syndróm karpálneho tunela nesúvisí s cukrovkou, vzniká pri preťažovaní zápästí a
navrhovateľka sama uviedla, že v roku 2007 vykonávala ťažkú prácu v Tescu. Syndróm karpálneho
tunela by spĺňal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30% a vo vzťahu k dolným
končatinám je popisované len ľahké asymetrické postihnutie ľavého peroneálneho nervu ako následku
úrazu z roku 2001.



Vo vzťahu k chorobe vysokého krvného tlaku podľa posudku na základe predložených odborných
nálezov ide o stav bez ťažkých orgánových komplikácií definovaných v Zákone o sociálnom poistení
a to ako zlyhávanie ľavej komory srdca, mozgové krvácanie, poškodenie mozguc, hypertenzná
encephalopathia a boli potvrdené iba ľahké orgánové zmeny a to mierne cievne zmeny na očnom
pozadí a iné komplikácie neboli potvrdené. Z echokardiografického vyšetrenia z júla 2011 bol potvrdený
fyziologický, to znamená normálny nález na srdci, bez známok zhrubnutia svaloviny, bez zväčšenia
dutín, čo svedčí pre dobre liečenú chorobu vysokého krvného tlaku, pričom hodnoty krvného tlaku
pri kontrolných meraniach boli opakovane v norme, napr. pri echokardiografickom vyšetrení 130/80
Torrov. Hypertenzia s ľahkými  orgánovými zmenami zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 15-25% a konštatovanie, že ide o vysoko rizikovú pacientku, nie je podkladom
pre izolované zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale usmernením pre
prísnejšie dodržiavanie životosprávy a monitorovanie zdravotného stavu.

Posudková lekárka poukázala na to, že v súvislosti s úrazom ľavej dolnej končatiny z minulosti, ktoré
neobmedzuje chôdzu a to vo vzťahu k nepohyblivému útvaru veľkosti mužskej päste v zadnej strednej
časti stehna, ktorý vznikol po pretrhnutí hlavy dvojhlavého svalu stehna jeho skrátením a tukovou
premenou, nepodmieňujú osobitné zvýšenie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Posudková lekárka dôvodila, že chronické ochorenie podžalúdkovej žľazy, poruchy trávenia a
zápal dvanástorníka v anamnéze sú aktuálne podľa gastrofibroskopického vyšetrenia a laboratórnych
hodnôt zo dňa 11.11.2011 bez príznakov ochorenia. Bolesti chrbta sú podmienené veku primeranými
degeneratívnymi zmenami na chrbtici a zvýšenou hmotnosťou. Nie sú prítomné závažné poruchy statiky
ani dynamiky chrbtice a lieková alergia je z posudkového hľadiska bezvýznamná. Ochorenie štítnej
žľazy a to Hashimotova struma je dobre kompenzovaná pri minimálnych dávkach substitučnej liečby a
to Euthyroxom a zvýšené hodnoty sedimentácie, ktoré sa postupne upravili z hodnoty 60, 50, 30, 18,
súviseli s veľkou pravdepodobnosťou so zápalom štítnej žľazy, nenašli sa známky zhubného ani iného
závažného ochorenia.

Z posudku Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove zo dňa 17.08.2012 súčasne vyplýva, že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím je naďalej cukrovka zaradená do kapitoly IV, položka 1c/
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% na dolnej hranici percentuálneho
rozpätia 50-75%, pričom je zohľadnené štádium komplikácií počínajúce a ľahké, ako aj neprítomnosť
výraznejších stavov kolísania hodnôt glykémie, pričom stav navrhovateľky si do novembra 2011
nevyžiadal liečbu inzulínom, výkyvy glykémie neviedli nikdy k poruchám vedomia a to k diabetickej,
resp. hypoglykemickej kóme a z orgánových komplikácií je zdokumentovaná len počínajúca diabetická
retinopatia a to počiatočné zmeny na sietnici, ktoré si nevyžiadali ďalšiu liečbu. Asymetrické ľahké
poškodenie nervov nie je spôsobené cukrovkou ale inými príčinami a polyneuropatia dolných končatín
súvisí s preťažením rúk a polyneuropatia pravej dolnej končatiny súvisí s úrazom z roku 2001. Všetky
ostatné zdravotné postihnutia podmieňujú zvýšenie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 10%, čo je maximálne možná miera podľa Zákona o sociálnom poistení.

Dátum vzniku invalidity, ktorý bol stanovený na 27.03.2009, bol odôvodnený tým, že ide o deň
skončenia 52-týždňového podporného obdobia  nároku na nemocenskú dávku po trvaní ročnej dočasnej
pracovnej neschopnosti, pričom navrhovateľka bola práceneschopná od 28.03.2008 do 27.03.2009 a
spätné priznanie invalidity nie je dôvodné, pretože navrhovateľka nedoložila žiadne odborné nálezy
od roku 2006 svedčiace pre dlhodobo  nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by jej zároveň spôsoboval
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie všetky jej
vyššie uvedené zdravotné postihnutia do roku 2009 nedosahovali mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť viac ako 40%, teda nespĺňali zákonné kritéria na uznanie invalidity a o tejto
skutočnosti svedčí aj fakt, že navrhovateľka bola pracovne činná až do marca 2008, kedy začala byť
práceneschopná v ochrannej lehote po prepustení zo zamestnania.

Podľa pracovnej rekomandácie navrhovateľka nemôže vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku, môže
vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, nie na nočné zmeny, bez dlhého státia a
dvíhania, nosenia bremien a môže vykonávať ľahšie práce podľa získanej kvalifikácie, administratívneho
charakteru primerané jej stredoškolskému vzdelaniu, s možnosťou dodržiavania životosprávy.



Po podaní opravného prostriedku bol posudok vypracovaný Sociálnou poisťovňou, ústredím, vysunuté
pracovisko v Košiciach na rokovaní dňa 27.11.2012 za účasti prísediaceho lekára z odboru onko-
internista a posudok bol vypracovaný na základe vlastného vyšetrenia a predložených odborných
lekárskych nálezov a to prepúšťacej správy z hospitalizácie Interná klinika Prešov z 27.10.2009,
Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku z novembra 2011, správy z gyn. operácie z 09.10.2002,
prepúšťacej správy z VN Ružomberok z 05.08.1998, 10.06.1981, nefrologického vyšetrenia z
05.10.2011, neurologického vyšetrenia z 18.07.2011,01.07.2011, 01.08.2008,16.09.2008, 21.12.2009,
27.10.2009, 27.10.2008, 31.03.2008, 20.11.2002, 23.12.2003, GIT vyšetrenia z 05.05.1989, 11.02.1999,
05.08.1998, 08.06.1998, 23.05.2011, EMG vyšetrenia z 19.11.2002, 07.07.2008, 01.07.2011,
očného vyšetrenia z 22.08.2011, 09.07.2010, 05.11.2007, 16.11.2007, ECHOKG vyšetrenia z
06.07.2011, kardiologického vyšetrenia z 28.03.2008, 25.05.2005, interného vyšetrenia z 01.04.2011,
diabetologického vyšetrenia z 01.04.2011, 03.12.2008, endokrinologického vyšetrenia z 21.01.2011,
18.04.2011, 19.07.2011, 25.06.2008, 15.01.2010, 19.01.2010, imunoalergologického vyšetrenia z
09.07.2010, pľúcneho vyšetrenia z 23.07.2003, 18.12.2003, 22.03.2004, 18.10.2004, 14.10.2009,
reumatologického vyšetrenia z 14.07.2011, 27.05.2010, 16.09.2010, 20.05.2010, ortopedického
vyšetrenia z 22.12.2000, 20.12.2002, 02.05.2003, 21.08.2011, FRO vyšetrenia z 19.09.2003.

V posudku sú tieto nálezy citované so záverom, že u navrhovateľky ide o choroby a to diabetes
mellitus závislý na inzulíne, arteriálnu hypertenziu, dorzalgiu, syndróm karpálneho tunela, chronická
pankreatopatia v anamnéze, , exogénna obezita a chronická difúzna autoimúnna lymfoidná thyreotitída.
Ako úraz je uvedené pretrhnutie úponu dvojhlavového svalu stehna v roku 2001.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie sú určené endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok
zaradené do kapitoly IV, položka 1, písm. c/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
50% a za iné zdravotné postihnutia citované vyššie došlo k zvýšeniu percentuálnej miery o 10%, teda
k zmene posudku nedošlo.

K zmene posudku nedošlo. Navrhovateľka bola uznaná naďalej za invalidnú podľa §71 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 s dátumom vzniku
invalidity 27.03.2009.

Posudok bol odôvodnený tým, že navrhovateľka má v rodinnej anamnéze cukrovku u obidvoch rodičov.
V tehotenstve bola sledovaná pre vyššie glykémie, ktoré nevyžadovali liečbu a v ďalšom priebehu
bolo sledovanie ukončené. K rozvoju cukrovky došlo v roku 2007, pričom ide o druhotypový diabetes
mellitus v úvode liečený tabletkami. Pre nedostatočnú kompenzáciu v roku 2011 počas hospitalizácie
došlo k zmene liečby na inzulínový režim. Zároveň prešetrované komplikácie cukrovky v nálezoch
počínajúceho jednoduchého postihnutia sietnice a pri prešetrovaní neuropatie aj elektromyograficky
dokumentovaná ľahká neuropatia len vľavo n. peroneus na dolnej končatine. Iné komplikácie cukrovky
neboli doposiaľ nezistené. Posúdenie diabetického nervového postihnutia na ľavej dolnej končatine je
však ovplyvnené úrazom, ktorý predchádzal ešte v roku 2001, kedy došlo k pretrhnutiu šliach a svalov
ľavého stehna, nález je trvalý a prítomný aj pri vyšetrení v komisii. Navrhovateľka je schopná samostatnej
chôdze a pohyblivosti. Ďalší neurologický nález potvrdzuje aj syndróm zápästného tunela, ktorý sa
rozvíjal už od roku 2002 a je hodnotený ako ľahkého stupňa s prevahou na ľavej strane, verifikované
aj EMG vyšetrením. Navrhovateľka okrem toho predkladá množstvo odborných nálezov - sledovaná a
liečená internistom pre arteriovú hypertenziu zatiaľ bez komplikácií, gastroenteriológom pre chronické
tráviace ťažkosti pre pálenie záhy aj s častými hnačkami, bez prítomnosti hmotnostného úbytku a
obezitu v objektívnom náleze, endokrinológom pre zápal štítnej žľazy s užívaním minimálnej dávky
hormónov štítnej žľazy s normálnou funkciou, alergolóm pre recidivujúce zápaly horných dýchacích ciest
a alergickými reakciami na rôzne lieky, reumatológom pre bolesti chrbta a rôznych kĺbov, zatiaľ bez
zistenia reumatického ochorenia, ortopédom pre bolesti chrbta, vbočený veľký palec a stavom po úraze
z roku 2001. Všetky uvedené odborné nálezy sú z posudkového hľadiska nevýznamné, ide o ochorenia
liečbou dobre kompenzované.



Po opakovanom a dôkladnom zhodnotení všetkých odborných nálezov a vyšetrenia v komisii za
prítomnosti odborného lekára diabetológie a internej medicíny posudková lekárka konštatovala, že
rozhodujúce zdravotné postihnutie je naďalej cukrovka, ktorú zaradil do kapitoly IV, položka 1, písm.
c/ na dolnej hranici percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom
na výskyt dvoch komplikácií cukrovky ľahkého - počínajúceho stupňa. Uviedla, že poškodenie nervov
horných končatín súvisí s preťažením rúk a poškodenie ihlicového nervu súvisí aj s úrazom v roku 2001.
Rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej bolo navýšené o 10%, pre ostatné vyššie uvedené ochorenia
s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Dátum vzniku invalidity je
určený dňom skončenia dlhodobej práceneschopnosti od 28.03.2008 do 27.03.2009. Spätné priznanie
invalidity nie je dôvodné, nakoľko žiadne doložené odborné nálezy od roku 2006 - 2009 nepodmieňovali
invaliditu.

Zákon č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 70 ods.
1 upravuje, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Kritéria pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ustanovenie § 71 ods. 1 až 10 upravuje tak, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,



ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena
vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Posudkové lekárky sociálnej poisťovne pobočky a ústredia, vysunuté pracovisko v Košiciach za
rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky stanovili cukrovku, ktorú zaradili podľa prílohy č. 4
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov do kapitoly IV. upravujúcej
endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok pri všeobecných posudkových zásadách, podľa
ktorých miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách látkovej výmeny a žliaz s
vnútornou sekréciou závisí od dôsledkov týchto porúch. Odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách
nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Pod položkou 1 je uvedená cukrovka, pod písm.
a/ kompenzovateľná diétou alebo diétou a perorálnymi antidiabetikami bez komplikácií s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 - 20%, pod písm. b/ kompenzovateľná, bez komplikácií s
ohľadom na pracovné zaradenie, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 - 40%,
pod písm. c/ ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými
komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 - 75%.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 112 ods. 1
upravuje, že dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac
tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo
najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne
zistí, že sa dávka

a/ priznala v nižšej sume, ako patrí,

d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Z citovaného rozhodnutia odporkyne je nesporné, že posudok Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove
je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, pričom v ustanovení § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení
je upravené, že v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa názoru súdu posudok sociálnej poisťovne pobočky nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnený,
pretože v ňom chýbajú akékoľvek podrobné úvahy vo vzťahu k stanoveniu miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rámci rozpätia 50 - 75% a odôvodnením rozhodnutia nemôže byť
siahodlhá citácia predložených odborných nálezov. Odôvodnenie posudku, a teda aj rozhodnutia
odporkyne musí spočívať nielen v citácii odborných lekárskych nálezov ale v ich podrobnom
a presvedčivom zhodnotení, čo v preskúmavanej veci realizované nebolo. Nepreskúmateľné je
rozhodnutie odporkyne aj vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity u navrhovateľky, pretože za náležité
odôvodnenie nemožno považovať konštatáciu, že žiadne odborné nálezy od roku 2006 do roku 2009
nepodmieňovali invaliditu, pričom v posudku chýbajú argumenty pre takýto záver.

Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka Sociálnej
poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten



účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Z priebehu konania pred Sociálnou poisťovňou, ústredím v Bratislave je nesporné, že odporkyňa podľa
vyššie citovaných ustanovení nepostupovala a napriek dvakrát zrušenému rozhodnutiu odporkyne vo
veci opätovne rozhodla na základe nepresvedčivého posudku bez toho, aby rešpektovala právny názor
uvedený v rozsudkoch. Je nevyhnutné vzhľadom na komplikovaný zdravotný stav navrhovateľky vo
veci nariadiť znalecké dokazovanie za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci vo vzťahu
k zdravotnému stavu navrhovateľky za účelom posúdenia dátumu vzniku invalidity u navrhovateľky a
stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe
nedostatočne zisteného stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j
ods. 2 písm. c/, d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne
zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa povinná vykonať dokazovanie na základe znaleckého posudku, v ktorom
znalec sa musí vyporiadať so všetkými subjektívnymi námietkami navrhovateľky uvedenými v návrhu
na preskúmanie rozhodnutia odporkyne. Len po  takto doplnenom dokazovaní bude môcť odporkyňa vo
veci rozhodnúť na základe dostatočne objasneného skutočného stavu veci správne a zákonne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka, ktorá mala v konaní úspech, si
náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).