Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/146/2012 z 2. 5. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. mája 2013, sp. zn. 24S/146/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201299.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/146/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012201299.1 | 2013-05-02 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., § 32 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z., § 32 ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba54b541-91c8-4ec3-8877-fd8af99f6f6d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201299.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/146/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201299
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201299.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: Letisko Sliač, a.s., 962 31
Sliač, IČO: 36 633 283, právne zastúpený Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 41, 960
01 Zvolen proti žalovanému: Riaditeľstvo cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Štefánikovo
nábrežie 7, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BB-SK-106-010/2012 zo dňa 03.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB-SK-106-010/2012 zo dňa 03.10.2012

z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 533,99 Eur k rukám jeho právneho
zástupcu v lehote do 3 dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej „prvostupňový správny orgán“)
rozhodnutím zn. PPZ-HCP-BB5-P-4-009/2012 zo dňa 18.06.2012 rozhodlo tak, že žalobca ako
právnická osoba obchodná spoločnosť Letisko Sliač ako prevádzkovateľ medzinárodného letiska Sliač
sa dopustil správneho deliktu na úseku kontroly hraníc podľa § 117 ods. 1 písm. c/ zák. č. 404/2011
Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon
o pobyte cudzincov“) pre nesplnenie povinnosti podľa § 109 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, za čo mu
bola uložená podľa § 117 ods. 1 cit. zákona pokuta vo výške 3000,- Eur so splatnosťou do 30
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu napadnutým rozhodnutím žalovaného potvrdené a odvolanie zamietnuté. Žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so
Zákonom o pobyte cudzincov a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolacie
dôvody neboli opodstatnené. Z listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise žalovaný zistil,
že dňa 24.04.2012 deviati štátni príslušníci Ruskej federácie - posádka lietadla ako štátni príslušníci
tretej krajiny odleteli lietadlom typu IL v čase 8:39 hod. do Ruskej federácie bez podrobenia sa hraničnej
kontrole. Opísal okolnosti príletu a odletu predmetného lietadla, pričom skutkové zistenia vychádzali
z predložených listinných dôkazov, registratúrnych záznamov, výsluchu svedkov (M. K. a B. R.) a zo
stanoviska Leteckého úradu zo dňa 12.04.2012. Žalovaný dospel k záveru, že zo strany prevádzkovateľa
medzinárodného letiska (žalobcu) došlo k porušeniu jeho povinností v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/
Zákona o pobyte cudzincov a to umožnením posádke a cestujúcim nastúpiť do lietadla odlietajúceho do
tretej krajiny bez vykonania hraničnej kontroly posádky a cestujúcich policajným útvarom a to napriek
skutočnosti, že žalobca bol v tom čase mimo prevádzky, na základe NOTAMu pod č. C0600/12 o uzavretí
Letiska Sliač na obdobie od 8:00 hod. miestneho času dňa 16.04.2012 do 18:00 hod. miestneho času
dňa 27.04.2012. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími
dôvodmi. K námietke žalobcu ohľadne neprimeranej výšky uloženej pokuty poukázal na ust. § 117 ods.
3 Zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého bolo možné za správny delikt podľa ods. 1 písm. c/ uložiť



pokutu vo výške od 3000,- do 5000,- Eur za každý vykonaný let, t. j. pokuta bola uložená v najnižšej
možnej hranici pokuty.

V zákonom stanovenej lehote sa žalobca žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V dôvodoch svojej žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože správny
orgán dostatočne nezobral do úvahy viacero skutočností. Predovšetkým bolo nesporne zistené, že podľa
Leteckého úradu Slovenskej republiky je Letisko Sliač ako typ letiska označené za vojenské s civilnou
prevádzkou, pričom má povolenú medzinárodnú a vnútroštátnu leteckú prevádzku s označením ako
verejné. Ako jediné letisko na Slovensku má charakter, kde popri sebe fungujú dve letecké prevádzky a
to vojenská a civilná. Poukázal na Dohodu o spoločnej prevádzke letiska zo dňa 27.06.2008, uzavretú
medzi Ministerstvom obrany SR a Letiskom Sliač, predmetom ktorej bola úprava režimu spoločnej
prevádzky letiska. Na základe nej možno dospieť k záveru, že vojenská letecká prevádzka je civilnej
nadradená. Na základe tejto dohody je Ministerstvo obrany SR oprávnené v prípade mimoriadnych
úloh krátkodobo vylúčiť alebo obmedziť civilnú leteckú prevádzku. Z dôvodu, že i v danom prípade
došlo k vylúčeniu civilnej leteckej prevádzky zodpovednosť za prevádzkovanie letiska v čase rozhodnom
pre posúdenie zodpovednosti za porušenie povinnosti letiska na úseku hraníc vykonávala vojenská
časť, teda zmiešané krídlo Sliač ako prevádzkovateľ letiska. Žalobca túto skutočnosť nemal možnosť
ovplyvniť. Správa letiska v rozhodnom čase bola výlučne v kompetencii vojenskej časti, teda zmiešaného
krídla Sliač. Kontrola a odbavenie akéhokoľvek lietadla teda spadala pod právomoc a kompetenciu tejto
vojenskej časti.

K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na skutočnosť, že sám žalobca telefonicky vyrozumel oddelenie Cudzineckej polície Banská Bystrica
o plánovanom odlete lietadla IL-76 do tretej krajiny a teda vystupoval ako prevádzkovateľ letiska s
tým, že dňa 24.04.2012 umožnil posádke letu nástup do uvedeného typu lietadla odlietajúceho do
Ruskej federácie bez vykonania hraničnej kontroly. Tým bola jednoznačne preukázaná zodpovednosť
žalobcu za porušenie zákona a na základe toho správne vyvodená sankcia v zmysle tohto zákona. Preto
považuje rozhodnutie za správne a zákonné.

Krajský súd preskúmal vec podľa piatej časti I. a II. hlavy O.s.p. a nakoľko zistil, že rozhodnutie správneho
orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust.

§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 24.04.2012 odletelo z letiska Sliač lietadlo IL-76 o 08:39 hod.
s posádkou tvoriacou 9 štátnych príslušníkov Ruskej federácie do Ruskej federácie bez podrobenia sa
hraničnej kontrole. Deň predtým, teda 23.04.2012 toto lietadlo priletelo na letisko Sliač o 16:30 hod. z
Bratislavy. Do Schengenského priestoru vstúpilo 3 dni predtým dňa 20.04.2012 okolo 20:00 hod. cez
hraničný priechod Letisko M. R. Štefánika Bratislava. Odlet cudzincov z letiska Sliač bol letiskom Sliač
oznámený na deň 24.04.2012 o 10:00 hod. s požiadavkou na vykonanie hraničnej kontroly o 09:00 hod.
Ďalej bolo nesporne preukázané, že letisko Sliač bolo na obdobie od 8:00 hod. dňa 16.04.2012 do 18:00
hod. dňa 27.07.2012 vylúčené pre civilnú prevádzku z dôvodu konania vojenského cvičenia. Všetky lety
a prevádzka na letisku za toto obdobie sa považovalo za vojenské lety a vojenskú prevádzku a bolo
riadené stanoviskom riadenia letovej prevádzky, ktorého prevádzkovateľom je Ministerstvo obrany SR v
zastúpení Zmiešaným krídlom generálmajora Y. B. B.. Uvádzané lietadlo Ruskej federácie typu IL-76, po
pristátí aj po celý čas až do odletu, parkovalo vo vojenskej časti letiska Sliač a zo strany civilnej časti mu
neboli poskytované žiadne handlingové služby. Na základe požiadavky na vykonanie hraničnej kontroly
pracovníci vykonávajúci túto hraničnú kontrolu zhruba o 08:30 hod. inkriminovaného dňa však nestačili
vykonať túto kontrolu, pretože ruské lietadlo na základe zmeny letového plánu odletelo z letiska Sliač
o 08:50 hod. miestneho času. Pri vyvodzovaní zodpovednosti žalovaný ako aj prvostupňový správny
orgán vychádzali aj zo stanoviska Leteckého úradu SR zo dňa 12.04.2012, v ktorom bolo uvedené, že i
keď Letisko Sliač a.s. si splnilo povinnosť prevádzkovateľa podľa § 109 ods. 1 písm. a/ Zákona o pobyte
cudzincov, nemalo posádke umožniť nástup do lietadla odlietavajúceho do tretej krajiny bez vykonania
hraničnej kontroly príslušným policajným útvarom. Taktiež by na letisku nemalo dochádzať k situácii,



kedy sú civilné lietadlá umiestňované na vojenské prevádzkové plochy a to všetko napriek skutočnosti,
že účastník konania bol v tom čase mimo prevádzky na základe rozhodnutia o uzavretí letiska Sliač pre
civilné účely. Ďalej zodpovednosť bola vyvodená i na základe tej skutočnosti, že bolo preukázané, že
posádka lietadla vstúpila cez vstupnú bránu a priestory prevádzky Letiska Sliač a.s., teda žalobcu, a
teda neobstojí jeho tvrdenie, že nemal možnosť zabezpečiť svoju povinnosť a to neumožniť posádke a
cestujúcim nástup do lietadla odlietajúceho do tretej krajiny bez vykonania hraničnej kontroly posádky.

Pre posúdenie zodpovednosti za porušenie zákona o pobyte cudzincov je potrebné predovšetkým
vychádzať z nasledovných skutočností a ustanovení príslušných zákonov:

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v platnom znení prevádzkovateľ
medzinárodného letiska je povinný neumožniť posádke a cestujúcim nástup do lietadla odlietajúceho do
tretej krajiny bez vykonania hraničnej kontroly posádky a cestujúcich policajným útvarom.

Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve v platnom znení (ďalej len „Letecký
zákon“) letiská a letecké pozemné zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia vydaného
leteckým úradom. Letecký úrad v povolení určí okruh užívateľov letiska, jeho určenie pre vnútroštátne
alebo medzinárodné lety a kategóriu podľa prevádzkovo-technických parametrov. Letecký úrad určí aj
podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia
najmä pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel.

Podľa § 32 ods. 5 Leteckého zákona prevádzkovateľ letiska zodpovedá za bezpečnosť leteckej
prevádzky na letisku. Na tento účel koordinuje činnosť všetkých právnických osôb a fyzických osôb
zúčastnených na prevádzkovaní a používaní letiska; pre porušenie bezpečnostného programu letiska
ich môže vylúčiť z prepravy bez nároku na vrátenie cestovného alebo prepravného a vypovedať im
dohodu upravujúcu ich činnosť v územnom obvode letiska.

Z citácie ustanovení obidvoch zákonov vyplýva, že zákon upravuje pojem „prevádzkovateľ letiska a
medzinárodného letiska“ a že takýmto prevádzkovateľom môže byť len osoba na základe povolenia
vydaného leteckým úradom.

Letecký úrad SR dňa 13.06.2011 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi, t. j. Letisku Sliač a.s. v zmysle
§ 32 ods. 2 Leteckého zákona vydal povolenie na civilnú leteckú prevádzku na vojenskom letisku
Sliač. Zároveň ho určil za verejné medzinárodné letisko. Podľa bodu III. písm. g/ žiadateľ, teda
žalobca je povinný dodržiavať ustanovenia Letiskovej prevádzkovej príručky letiska Sliač schválenej
Leteckým úradom SR dňa 06.06.2011 a zabezpečiť dodržiavanie jej ustanovení pracovníkmi ako
vlastnými, tak i ostatných organizácií vstupujúcich do letovej časti letiska. Podľa bodu m/ prevádzkovanie
letiska je podmienené platnosťou a dodržiavaním článkov Dohody o spoločnej prevádzke na letisku
Sliač uzatvorenej medzi Ministerstvom obrany SR a žiadateľom, teda žalobcom dňa 06.06.2011,
pričom žiadateľ je povinný kontrolovať dodržiavanie článkov tejto dohody a viesť o tom preukázateľné
záznamy. Uvedená dohoda o spoločnej prevádzke na letisku Sliač uzatvorená medzi Ministerstvom
obrany SR a žalobcom jednoznačne definuje, že prevádzkovateľom letiska je Ministerstvo obrany
SR a spoluprevádzkovateľom je Letisko Sliač a.s., teda žalobca. V čl. IV sú upravené oprávnenia
a záväzky strán tejto dohody, pričom v bode 2 prevádzkovateľ sa zaväzuje najmä a/ umožniť
spoluprevádzkovateľovi plniť funkciu civilného prevádzkovateľa vojenského letiska a to odoberať
poskytované služby prostredníctvom prevádzkovateľov lietadiel... b/ umožniť spoluprevádzkovateľovi
odber vody, vykonávať kontrol, atď. až podľa písm. f/ ohlásiť spoluprevádzkovateľovi 6 mesiacov dopredu
obmedzenie alebo vylúčenie civilnej leteckej prevádzky z dôvodov údržby a opráv letiskových plôch
a ďalšie povinnosti, pričom spoluprevádzkovateľ, teda žalobca, je povinný najmä dodržiavať platný
letiskový poriadok, ktorý prevádzkovateľ poskytne spoluprevádzkovateľovi najneskôr 7 kalendárnych
dní pred začatím civilnej leteckej prevádzky.



Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prevádzkovateľom letiska v Sliači je jeho vojenská časť,
teda Ministerstvo obrany SR v zastúpení Leteckého krídla Sliač a že rozhodnutím Leteckého úradu
SR bolo povolené žalobcovi užívať toto vojenské letisko ako verejné medzinárodné letisko za
podmienok uvedených v tomto rozhodnutí a v súlade s citovanou dohodou medzi vojenskou časťou a
žalobcom. Ak teda v zmysle vyššieuvedených zákonných ustanovení, rozhodnutí, ako i dohody došlo
k vylúčeniu civilnej prevádzky na letisku Sliač z dôvodu prebiehajúceho vojenského cvičenia, plným
prevádzkovateľom tohto letiska bola výlučne jeho vojenská časť, teda Letecké krídlo Sliač. Žalovaný
teda nesprávne vyvodil zodpovednosť žalobcu za porušenie zákona o pobyte cudzincov a to i napriek
tomu, že na niektorých úkonoch týkajúcich sa odbavovania letu lietadla Ruskej federácie sa mohli
podieľať pracovníci civilnej časti alebo z dôvodu, že posádka tohto lietadla prechádzala k lietadlu,
ktoré parkovalo vo vojenskej časti cez civilnú časť. Z citovaných dokumentov jednoznačne vyplýva,
že plná jurisdikcia a právomoc počas výluky civilnej prevádzky na letisku Sliač spočívala na jeho
vojenskej časti, teda Leteckom krídle Sliač, ktoré bolo plne zodpovedné nielen za prebiehajúce vojenské
cvičenie, ale za celkový chod letiska vrátane jeho civilnej časti. Nie je možné inak si vysvetliť súvislosť
medzi Leteckým zákonom a najmä jeho ust. § 32 ods. 1, rozhodnutím Leteckého úradu o povolení na
civilnú leteckú prevádzku a dohodou o spoločnej prevádzke na letisku Sliač medzi prevádzkovateľom
Ministerstvom obrany SR a spoluprevádzkovateľom Letiskom Sliač a.s. ako žalobcom. Preto potom
krajský súd považoval záver správneho orgánu o vyvodení zodpovednosti za porušenie povinnosti za
nesprávny a jeho rozhodnutie vydané na tomto základe za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V zmysle ust. § 250j ods. 7 O.s.p. v ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym
názorom krajského súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

Keďže bol žalobca v konaní úspešný, súd mu s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. priznal náhradu
trov konania. Žalobca vyčíslil trovy konania v podaní doručenom súdu 09.05.2013 titulom trov právneho
zastúpenia žalobcu za vykonané tri úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
žaloby 2x 127,17 Eur a účasť na pojednávaní 130,16 Eur, spolu s režijným paušálom 2x 7,63 Eur a 1x
7,81 Eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, náhradu za stratu času stráveného cestou zo sídla právneho
zástupcu na miesto pojednávania v rozsahu 2 začatých polhodín pri 1/60 výpočtového základu za 1
hodinu po 13,01 Eur a náhradu hotových výdavkov za cestu motorovým vozidlom Volkswagen Touareg
ev. č. D zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť spolu 40 km vo výške 13,69 Eur. Celkovo trovy právneho
zastúpenia spolu s náhradou hotových výdavkov, vrátane DPH (osvedčenie o registrácii pre DPH č. SK
2022528684) predstavujú 533,99 Eur, ktoré je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi na účet jeho právneho
zástupcu s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poznámka: Rozhodnutie je podpísané v
zastúpení predsedu senátu z dôvodu prerušeného výkonu jeho funkcie sudcu.