{"guid": "a8b0f83f-0b0d-4537-9b6b-8459be255ad6:1051138d-e3c7-4e54-9e43-9065bf31ce1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6714211910.1", "spisova_znacka": "14CoE/129/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/129/2016 z 20. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. novembra 2016, sp. zn. 14CoE/129/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6714211910.1", "identifikacne_cislo": "6714211910", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2016-11-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1051138d-e3c7-4e54-9e43-9065bf31ce1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6714211910.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6714211910.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6714211910.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/129/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211910
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714211910.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a
členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v exekučnej veci oprávneného:
PROFI CREDIT Slovakia, spol. s r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Andreou Cvikovou, so sídlom Advokátska kancelária 811
04 Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: Q. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., F.,
V.T. M. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Advokátska
kancelária 960 01 Zvolen, Dukelských hrdinov 22, na vymoženie pohľadávky v sume 838,76 eur s
príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD.,
so sídlom Exekútorský úrad 915 01 Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7 pod spisovou značkou Ex
776/2014, o odvolaní oprávneného zo dňa 17.03.2016 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo
konania 10Er/475/2014-51 zo dňa 29.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie   p o
t v r d z u j e .

Výroku uznesenia, ktorým súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol,  s a         n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a
návrhu na odklad exekúcie doručených exekučnému súdu dňa 30.11.2015 a oba návrhy ako nedôvodné
zamietol. V odôvodnení uznesenia exekučný súd konštatoval, že povinný navrhol zastavenie danej
exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý v predmetnej
veci bol podkladom pre vykonanie exekúcie, je nespôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovské
konanie podľa povinného prebiehalo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá predstavuje
neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, respektíve
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskom zákonníka. Povinný tvrdil, že ide o zmluvnú podmienku
obsiahnutú v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola s ním, ako so spotrebiteľom, individuálne
dojednaná a núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu týkajúceho sa sporu z uzavretej
spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti súd prihliadol na tvrdenia povinného v podanom návrhu na
zastavenie exekúcie a skúmal, či rozhodcovský súd mal v danej veci právomoc konať a rozhodnúť,
odvodenú z platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Súd sa oboznámil s rozhodcovskou zmluvou zo
dňa 21. 2. 2012 obsiahnutej na čísle listu 11 spisu, z ktorej zistil, že táto zmluva bola z hľadiska formy
uzatvorená na samostatnej listine a nie je ani súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a ani všeobecných
obchodných podmienok k nej prislúchajúcich. Zároveň z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že oprávnený povinného o dôsledkoch uzavretia tejto zmluvy poučil, tiež z jej obsahu vyplýva, že
uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom
úvere, o čom mal podľa obsahu rozhodcovskej zmluvy veriteľ povinného taktiež informovať. Zároveň mal
súd z obsahu rozhodcovskej zmluvy preukázané, že povinný mohol po jej uzavretí od nej do štrnástich



dní odstúpiť. Následne potom súd zhrnul, že nakoľko v predmetnej veci bola rozhodcovská zmluva
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru spotrebiteľovi a
spotrebiteľ mal od nej možnosť odstúpiť,  exekučný súd ju preto vyhodnotil ako individuálne dojednanú
medzi účastníkmi konania a nemožno ju preto považovať za neprijateľnú podmienku. Za nedôvodnú
považoval súd aj námietku povinného, že rozhodcovská zmluva obsahuje vadu, nakoľko neoznačuje
presne konkrétnu inštitúciu, ktorá má neskôr o spore rozhodovať. Z príslušných ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, najmä jeho ustanovenia § 8 ods. 1 vyplýva, že podmienkou platného uzavretia
rozhodcovskej zmluvy nie je presná dohoda o osobe rozhodcu. Rozhodcovskú zmluvu možno uzavrieť aj
bez takéhoto dojednania, pričom zákon túto situáciu rieši. Exekučný súd tak nezistil žiadne pochybenie
čo sa týka formy a obsahu rozhodcovskej zmluvy, ktoré by malo spôsobovať jej neplatnosť. Pokiaľ
povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj na ustanovenie § 43 ods. 1 písm. c/ ZoRK,
teda, že rozhodcovský súd by ho mal zaväzovať na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporujúce dobrým mravom, skúmal exekučný súd vzhľadom na tieto argumenty, či výška sankcií
zodpovedá právnej úprave vyplývajúcej z ustanovenia § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Exekučný súd vzhľadom na výrok rozhodcovského rozsudku konštatoval,
že rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný na plnenie zmluvnej pokuty v sadzbe 0,04 %
denne, čo predstavuje sadzbu zmluvnej pokuty 14,6 % ročne a zároveň bol povinný zaviazaný aj na
úrok z omeškania 1,15 % ročne. V súhrne bol teda zaviazaný na plnenie sankcií, ktorých výška spolu
predstavuje sadzbu 15,75 % ročne. Táto výška priznaných sankcií neprekračuje ani priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne (čo predstavuje hranicu 55,94 percentá ročne)
a rovnako neprevyšuje ani trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády (čo predstavuje
hranicu 15,75 % ročne).  Na základe uvedeného potom exekučný súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie ako nedôvodný zamietol. Súd sa potom zaoberal skúmaním dôvodnosti návrhu na odklad
exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a tento zamietol ako nedôvodný, nakoľko
nie sú splnené podmienky na povolenie odkladu exekúcie vzhľadom na to, že súd zamietol návrh
povinného na zastavenie exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol,
že je jednoduchý človek bez zvláštneho právneho povedomia a o tom, čo rozhodcovské konanie
vôbec je, sa dozvedel len od svojho právneho zástupcu, keď sa ho opýtal, prečo mu prišla exekúcia
bez toho, aby bolo konanie na súde. Vtedy sa taktiež dozvedel, že vraj mohol podať žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú aj podať chcel, ale jeho právny zástupca mu vysvetlil, že
už uplynula lehota na jej podanie. Povinný uviedol, že ani nevedel, že nejakú rozhodcovskú zmluvu
podpísal, pretože keď o úvere oprávneného žiadal, bolo mu predložených viacero papierov a bolo mu
povedané, že má všetko podpísať, inak mu úver dať nemôžu. Takáto dojednaná rozhodcovská zmluva
ale v žiadnom prípade nemohla byť dojednané individuálne a slobodne a ak niečo také oprávnený
tvrdí, iba zastiera skutočný dôvod svojho konania. Naďalej považuje povinný rozhodcovskú zmluvu
za neplatnú od počiatku z dôvodu, že znenie a formulácia sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Povinný uviedol, že napriek druhej vete bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
nebol poučený, že v rámci množstvo formulárov a zmluvných dojednaní, ktoré mu boli predložené k
podpisu v rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere, je práve napadnutá rozhodcovská zmluva
osobitným dojednaním, ktoré nemusí akceptovať bez toho, aby jeho konanie nemalo následky vo vzťahu
k získaniu revolvingového úveru. Nakoľko tak nebol vo veci od počiatku správne poučený, dôsledkom
čoho bolo uzavretie predmetnej rozhodcovskej zmluvy v jeho neprospech, má za to, že predmetná
rozhodcovská zmluva bola od počiatku z týchto dôvodu neplatná. Napriek zdanlivo individuálnemu
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a možnosti odstúpiť od nej v lehote 14 dní od uzavretia v zmysle
bodu 7, formulárové znenie tejto rozhodcovskej zmluvy mu nijakým spôsobom neumožnilo ovplyvniť
jej znenie a teda ani zmeniť alebo ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy. Povinný má za to,
že práve týmto znením bodu 5 rozhodcovskej zmluvy boli najvážnejšie porušené jeho spotrebiteľské
práva. Má za to, že oprávnený od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to,
aby v prípade vzniku sporov boli tieto riešené na súde, ktorý vyhovuje jemu, za účel minimalizácii
jeho nákladov a reálneho sťaženie uplatnenie jeho spotrebiteľských práv. Povinný na podporu svojho
stanoviska poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov. Trvá preto na tom, že rozhodcovská
zmluva nebola uzatvorená individuálne a formulárové znenie viedlo k porušeniu jeho občianskych práv.
Rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého je voči nemu vedené exekučné konanie, je nespôsobilým



exekučným titulom, keďže bol vydaný na základe neprijateľných zmluvných podmienok rozhodcovským
súdom. V závere odvolania povinný poukázal taktiež na rozpor dojednanej rozhodcovskej doložky v
zmluve s dobrými mravmi a teda na jej absolútnu neplatnosť aj z tohto dôvodu. Uviedol, že skutočnosť
či rozhodcovská doložka  v spotrebiteľskej zmluve bola alebo nebola dohodnutá individuálne, je pre
posúdenie veci irelevantné, keďže neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky nastala zo zákona,
keďže v dobe jej uzatvorenia išlo o neprijateľné, teda neplatné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve.
Exekučný titul je tak nevykonateľným a preto je potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a následne
ju zastaviť. Poukázal pritom aj na to, že dôvody, pre ktoré možno exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, je
súd povinný skúmať ex lege. Na základe uvedeného potom povinný navrhuje, aby súd vyhlásil exekúciu
vedenú voči nemu za neprípustnú a zastavil ju.

3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva je
samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie nie je podmienkou pre existenciu či vykonávanie
zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasne povinný opomína skutočnosť, že táto zmluva bola uzatvorená
na samostatnom dokumente, ktorého podmienky mal povinný ako spotrebiteľ možnosť si prečítať a
v prípade nepristúpenia k týmto podmienkam možnosť zvoliť si formu riešenia prípadných sporov
cestou občiansko-súdneho konania. Oprávnený uviedol, že povinný ako spotrebiteľ bol povinný
pristupovať k uzatváranej zmluve so zvýšenou starostlivosťou. Nie je relevantným dôvodom pre
odklad a zastavenie exekúcie, že povinný podpísal zmluvu bez vedomosti o jej obsahu. Oprávnený
poukázala na konkrétne konanie pred Okresným súdom Lučenec, v ktorom bolo preukázané, že každý
klient si mohol rozhodcovskú zmluvu slobodne prečítať a niektorí klienti si zmluvu odniesli domov za
účelom riadneho oboznámenia sa s jej obsahom a k je podpísaniu pristúpili až neskôr. Oprávnený
taktiež poznamenal, že ani európske právo nepribližuje chápanie pojmu spotrebiteľ na úroveň subjektu
zbaveného či obmedzeného spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a  neschopného chápať
význam a dôsledky vlastného konania či poučenia daného tretím subjektom a podobne. Oprávnený
zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To
vyplýva z rozhodcovskej zmluvy, ako aj  z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným
právnym úkonom, ktorého uzavretie bolo možnosťou, v žiadnom prípade však nie povinnosťou. Pri
odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na súhlas či nesúhlas veriteľa došlo k jej zániku
a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený preto tvrdí,
že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto, ani jej
časť, neprijateľnou podmienkou. Pokiaľ ide o miesto rozhodcovského konania, oprávnený uviedol,
že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné, pričom poukázal na to, že písomné je aj
konanie pred súdom, napríklad pri vydaní platobného rozkazu a taktiež ide o sporové konanie. Písomná
forma konania však neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníkov. Ani v konaní pred všeobecným
súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu, pričom miesto rozhodcovské konania je
objektívne dosažiteľné a spotrebiteľ mal objektívnu možnosť sa naňho dostaviť. Oprávnený taktiež
tvrdí, že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo je dôsledkom uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy a čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ mal povinný
navyše možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu a to do 14 dní od uzavretia
zmluvy, je nesporným, že vlastným úkonom mohol povinný ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy
a teda aj obsah vzájomných vzťahov s oprávneným. Navyše predmetná rozhodcovská zmluva bola
vyhotovená písomne s použitím veľkosti písma, ktoré je pre priemerného spotrebiteľa dostatočne
čitateľné. Je rozdelená na jednotlivé číselne oddelené články a jej obsah je tak objektívne zistiteľný,
zrozumiteľný a určitý. Čo sa týka tvrdenia povinného, že nevedel o možnosti podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a preto zmeškal lehotu na jej podanie, toto tvrdenie je nepravdivé, pretože
v rozhodcovskom rozsudku je v časti poučenie uvedené, v akej lehote je možné opravný prostriedok
podať. Oprávnený potom v závere vyjadrenia k odvolaniu zhrnul, že nie je preto zrejmé, v čom vidí
povinný neprijateľnosť zmluvných podmienok a porušenie zákonných ustanovení. Je evidentné, že sa
povinný týmito tvrdeniami snaží zmierniť svoju ľahostajnosť vo vzťahu k oboznámeniu sa s obsahom
predloženej rozhodcovskej zmluvy, čo však nevylučuje jeho zodpovednosť za uzavretý zmluvný vzťah a
nezbavuje ho jeho povinností. V opačnom prípade by došlo k závažnému porušeniu práv oprávneného.
Vzhľadom na tieto dôvody potom navrhuje oprávnený, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1  CSP a contrario uznesenie okresného



súdu  vo výroku, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh
na odklad exekúcie.

7. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie
začalo.

11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených
prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku
použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

12. Odvolací súd sa ako s prvoradou vysporiadal s otázkou existencie funkčnej príslušnosti Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, rozhodnúť o odvolaní povinného podaného do 30. júna
2016. Odvolací súd si vyvodil svoju funkčnú príslušnosť rozhodovať o odvolaní povinného len voči
prvému výroku odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým exekučný súd rozhodol
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 od. 1 písm. g/ Exekučného poriadku,
a to s poukazom na intertemporálne ustanovenie § 470 ods. 4 CSP, nakoľko odvolacie konanie v
konkrétnej exekučnej veci začalo dňom 17.03.2016.

13. Krajský súd však konštatuje, že absentuje jeho funkčná príslušnosť rozhodnúť o odvolaní voči
druhému výroku odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného
na odklad exekúcie a to dôsledne rešpektujúc uvedené intertemporálne ustanovenie § 470 ods. 4 CSP,
podľa ktorého je v konaniach začatých do 30. júna 2016 zachovaná funkčná príslušnosť. Voči výroku
uznesenia, ktorým súd zamietol návrh na odklad exekúcie prípustné odvolanie nie je (§ 56 ods. 8
Exekučného poriadku s použitím argumenta a contrario), preto je zachovaná funkčná príslušnosť sudcu
rozhodnúť o odvolaní v tomto rozsahu s poukazom na ustanovenie § 374 ods. 3 vety tretej O.s.p..
V danom prípade bolo odvolaním napadnuté uznesenie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a
tak v dôsledku odvolania podaného včas a oprávnenou osobou došlo ex lege k zrušeniu napadnutého
uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a opätovne rozhodne vo veci zákonný sudca.

14. Odvolací súd sa následne zameral na preskúmanie vecnej správnosti uznesenia napadnutého
odvolaním v jeho prvom výroku, ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie  v tomto výroku je vecne správne a odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ohľadom jeho prvého výroku
a len na zdôraznenie jeho správnosti konštatuje aj nasledujúce dôvody (§ 387 ods. 2 CSP) :

15. Odvolací súd sa oboznámil detailne s obsahu predložených listinných dôkazov, predovšetkým
venoval pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX  zo dňa



21.02.2012 uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (č.l. 11
spisu). Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul
v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko
bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako
ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi
zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s
obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho
vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných
dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy
č. XXXXXXXXXX  zodpovedá číslu zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa
medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou -
spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať
za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom
zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať.  Zo znenia predmetnej
rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna
konzekvencia majúca vplyv na dojednaný spotrebiteľský vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej
zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a
vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať
návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo
strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy
je taktiež osobitne uvedené, že „veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o
dôsledkoch jej uzatvorenia“ a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia.
Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú,
že aj dojednanie v závere rozhodcovskej zmluvy osobitne zakomponované, a to právo „dlžníka od
tejto zmluvy odstúpiť aj bez  uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto
zmluvy“ (bod 7. zmluvy). Je preto nutné ešte na dôvažok konštatovať, že spotrebiteľ mal ponechanú
voľbu do určitého časového obdobia od zmluvy odstúpiť a to aj bez uvedenia dôvodu, čo je dojednanie v
prospech spotrebiteľa, umožňujúce spotrebiteľovi sa opätovne podrobne v pohodlí a bezpečí domáceho
prostredia a bez časového stresu oboznámiť detailne a podrobne s obsahom zmluvy, ktorú podpísal
a následne ešte zvážiť prípadné odstúpenie od nej. Za daných citovaných dojednaní tvoriacich obsah
tejto osobitne dlžníkom podpísanej rozhodcovskej zmluvy potom nemožno konštatovať, že nebola so
spotrebiteľom dojednaná individuálne.

16. Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť
bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa potrebnej
miery obozretnosti a jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti  za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval
svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného
vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej
rozhodcovskej zmluvy muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím
zrejmé, aký právny úkon podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv, ktorá nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak tieto
podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané.

17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Námietku oprávneného, že rozhodcovská zmluva bola v konkrétnom prípade dojednaná individuálne
a spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa, je nutné považovať
za zásadnú a primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že mal povinný, ako spotrebiteľ, skutočnú, reálnu
(nielen hypotetickú) možnosť odmietnuť a vylúčiť rozhodcovskú zmluvu, a to aj dodatočne do štrnástich
kalendárnych dní od jej uzatvorenia a aj bez uvedenia dôvodu, odôvodnenie odvolaním napadnutého
uznesenia exekučného súdu obstojí zodpovedá listinným dôkazom obsiahnutým v spise. Za daného
skutkového stavu je nutné dojednanú Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX  zo dňa  21.02.2012  v
konkrétnej veci, vzťahujúcu sa k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX  zo dňa  21.02.2012,
považovať za individuálne dojednanú so spotrebiteľom a preto nemôže ísť o neplatnú zmluvnú



podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací sa  preto stotožňuje
so záverom prijatým exekučným súdom, že povinný ani z jedného z tvrdených dôvodov neosvedčil
dôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti podľa ustanovenia § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku, pričom exekučný súd sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi na
zastavenie exekúcie a svoje rozhodnutie aj riadne a podrobne zdôvodnil.

19. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2  CSP ako vecne správne potvrdil.

20. O odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v druhom  výroku o zamietnutí návrhu na
odklad exekúcie rozhoduje sudca okresného súdu (§ 470 ods. 4 CSP).

21. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd vyslovil, že výroku uznesenia exekučného súdu ohľadom
druhého výroku sa rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu funkčnej nepríslušnosti nedotýka.

22.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/475/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ed8072da-4e1c-493b-9753-ed19ac763eb3:4243ee04-76a7-45d2-b2d9-ddc83e96b26e", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/475/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 10Er/475/2014 z 23. 8. 2016", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2016-08-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ed8072da-4e1c-493b-9753-ed19ac763eb3:4243ee04-76a7-45d2-b2d9-ddc83e96b26e"}], "citovane_v": []}