Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/223/2014 z 8. 6. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. júna 2015, sp. zn. 16Co/223/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3212204617.1
Krajský súd Trenčín | 16Co/223/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3212204617.1 | 2015-06-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4997438d-37f4-4879-bd10-e86cc01ef894
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3212204617.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/223/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204617
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3212204617.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6C/222/2012-111 zo dňa 11. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca  domáhal náhrady
majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 774,48 Eur a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Žalobca uviedol, že majetková škoda a nemajetková ujma vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.
4Er/1246/2008 spočívajúcom v tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol súd po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Súd prvého stupňa v zmysle § 115 ods. 1 O.s.p. nariadil na prejednanie
veci samej pojednávanie na deň 11.03.2014, na ktorom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a
rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný sa z neúčasti ospravedlnil
a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.  Z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi
mal súd prvého stupňa preukázané, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie
poverenia, vydal exekučný súd dňa 28.11.2003 poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený podal
dňa 02.12.2012 návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd uznesením č.k. 4Er/1246/2008-23 zo dňa
03.02.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal proti uzneseniu
odvolanie a Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17CoE/111/2012-44 zo dňa 08.08.2012 uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2012.
Oprávnený podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolenie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č.k. 4Cdo/6/2013-85 zo dňa 25.06.2013 odmietol.

Za aplikácie § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1,    § 16 ods. 1,
§ 17 ods. 1, 2, 3 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 a od 1.1.2013,       § 44 ods. 8, 9 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 1.12.2006, § 103, § 104 ods. 2, § 154 ods. 1 O.s.p., dospel súd prvého
stupňa k záveru, že žaloba nie je dôvodná.



Súd najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania aj vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že vo veci
konajúci súd nie je oprávnený skúmať prieťahy v konaní. Právnym základom nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať
aj v zbytočných prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa citovaného
zákona na základe nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahoch v konaní, je podľa
názoru súdu prvého stupňa daná právomoc a príslušnosť okresného súdu tento nárok vecne posúdiť,
prejednať a rozhodnúť      o ňom.  Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal s
námietkami žalovaného o procesných nedostatkoch žaloby a o jej zmätočnosti. Poukázal na to, že
žalobca nárok na náhradu škody skutkovo vymedzil a nie je potrebné, aby ho aj právne posúdil. Žalobca
nárok v zásade vyvodzoval z toho, že rozhodnutím súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora po
uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil
súd prvého stupňa ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu prvého stupňa ide v tomto prípade o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý je odstraniteľný a ktorý bol v konaní odstránený tým, že v priebehu
konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvo do dňa rozhodnutia súdu viac ako 6 mesiacov a
ministerstvo v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojilo. Pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvého stupňa k záveru, že v
exekučnom konaní nedošlo k porušeniu zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora. Exekučný poriadok v § 44 ods. 8 ustanovoval 30-dňovú lehotu pre rozhodnutie súdu
o návrhu na zmenu súdneho exekútora. V danom prípade žalobca podal návrh na na zmenu súdneho
exekútora na exekučnom súde dňa 02.12.2010. Exekučný súd o tomto návrhu nielenže nerozhodol
v zákonnej 30-dňovej lehote, ale nerozhodol o ňom vôbec. Namiesto toho exekučný súd uznesením
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Ak sa v priebehu exekučného konania objavili
pochybnosti o prípustnosti exekúcie, exekučný súd bol povinný tieto okolnosti preskúmať a rozhodnúť.
Ak exekučný súd dospel k záveru, že sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, konal
správne, keď nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora, ale rozhodol uznesením o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a o jej zastavení. V konaní nemožno posudzovať zákonnosť rozhodnutia exekučného
súdu, toto rozhodnutie nebolo doteraz zrušené, naopak odvolacím súdom bolo potvrdené a Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol, preto treba rozhodnutie exekučného súdu považovať za
vecne správne. V konaní ide o procesný postup exekučného súdu . Z tohto hľadiska považuje konajúci
súd za správny postup exekučného súdu v tom, že namiesto vydania rozhodnutia o zmene exekútora
vydal rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú  a o zastavení exekúcie. Na takýto postup
nemožno aplikovať 30-dňovú zákonnú lehotu. Ak nebol daný dôvod na pokračovanie v exekúcii, nebol
daný ani dôvod na zmenu súdneho exekútora. Keďže sa na daný prípad uvedená lehota nevzťahovala,
nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv žalobcu v dôsledku nerozhodnutia súdu v tejto lehote. Súd prvého
stupňa konštatoval, že žalobe nesmerovala k preskúmaniu prípadných prieťahov v exekučnom konaní
spôsobených tým, že exekučný súd s omeškaním rozhodoval o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o
jej zastavení. Súd bol viazaný žalobou a zo všeobecných formulácii, ktoré uviedol žalobca v žalobe nie je
možné dospieť k záveru, že by žalobca tvrdil, že exekučný súd porušil jeho práva neskorým rozhodnutím
o zastavení exekúcie.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že aj keby konajúci súd zistil prieťahy v konaní na strane
exekučného súdu, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na priznanie náhrady škody, žalobca
nepreukázal vznik škody, jej výšku ani príčinnú súvislosti medzi postupom súdu a vzniknutou K výške
majetkovej škody žalobca nepredložil ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy. Táto nevyplýva ani z
exekučného spisu. Žalobca uplatňoval nárok v časti majetkovej škody paušálnou sumou 175 Eur (správa
pohľadávky 70 Eur, správa informačného systému 40 Eur, komunikácia s pôvodným exekútorom 50
Eur a vyhotovenie a zaslanie urgencií 15 Eur) bez uvedenia spôsobu výpočtu jednotlivých zložiek
tejto paušálnej sumy a bez akýchkoľvek dôkazov o správnosti určenia paušálnej sumy. Paušalizovanie
výšky škody nie je možné akceptovať, v zmysle zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom
paušálne sumy nepredstavujú skutočnú sumu ani ušlý zisk. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že skutočnú
škodu nie je možné vyčísliť, resp. je to možné len s nepomernými ťažkosťami. Ak má byť žalovaný
zaviazaný na náhradu škody, musí byť jej výška presne vyčíslená. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
uviedol, že žalobca predložil ku konaniu v obdobnej veci (6C/302/2012) znalecký posudok Znaleckého
ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014, ktorý bol založený do registra súdnej správy  pod
sp.zn. Spr 195/2014. Aj keď súd oznámil žalobcovi spisovú značku registra súdnej správy, žalobca v
konaní tohto dôkazu nenavrhol. Napriek tomu sa súd prvého stupňa znaleckým posudkom zaoberal,
podľa jeho názoru tento posudok nevypovedá nič o skutočnej výške škody, znalci v posudku vypočítali



iba priemerné sumy výšky údajnej škody v konaniach žalobcu vedených na súdoch na celom Slovensku.
Pre rozhodnutie v danej veci je znalecký posudok irelevantný. Bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu
navrhnúť alebo predložiť súdu dôkazy o konkrétnej škode a o jej výške, ktorá mala žalobcovi vzniknúť
nesprávnym úradným postupom v konkrétnom exekučnom konaní. Žalobca potom neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ ide o výšku ním tvrdenej škody. Žalobca nepredložil Ani nenavrhol žiadne dôkazy na
preukázanie príčinnej súvislosti medzi omeškaním súdu a tvrdenou škodou, že práve kvôli omeškaniu
súdu mu vznikla škoda práve vo výške 175 Eur a že inak by žalobcovi náklady nevznikli. Nepredložil
ani neoznačil konkrétne listiny, ktorými urgoval exekučný súd alebo pôvodného exekútora. Pripojený
exekučný spis neobsahuje žiadnu urgenciu oprávneného. Do zastavenia exekúcie bol pôvodný exekútor
povinný ďalej riadne vykonávať úkony, žalobca nepreukázal, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti
s konaním, resp. s nečinnosťou exekučného súdu. Súd prvého stupňa nemohol priznať žalobcovi
ani náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by samotné konštatovanie
porušenia jeho práv nebolo dostatočným zadosťučinením, a najmä preto, že žalobca nepreukázal ani
nemajetkovú ujmu 663,88 Eur za rok prieťahov. Súd prvého stupňa zistil, že žalobca v konaní zanedbal
prevenčnú povinnosť, žiadnym spôsobom sa až do rozhodnutia o zastavení exekúcie nezaujímal, v akom
štádiu je rozhodovanie o jeho návrhu. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný namietal nepreukázanie nároku
žalobcu aj z dôvodu nepreukázania skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení od 01.01.2013, toto ustanovenie nemožno v danej veci aplikovať, keďže žalobca uplatnil svoj
nárok skôr, ako toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení zaoberal
znaleckým posudkom č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. S.. N.. K. I., PhD., ktorý žalobca založil do
konania v obdobnej veci (sp.zn.6C/109/2012). Súd prvého stupňa uvedený znalecký posudok oboznámil
v tomto konaní, hoci žalobca nepredložil jeho kópiu, naopak v liste zo dňa 02.09.2013 výslovne
uviedol, že v každom konaní predloží podrobnú právnu argumentáciu založenú na tomto posudku.
V tomto konaní tak žalobca neurobil. Tento posudok však nie je dôkazom, ktorý by mal význam v
prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru právnych vzťahov k cudzine,
odvetvia európskeho práva za účelom zistenia, či je právom Európskej únie zakázané, aby majetkové
spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, boli rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským
súdom v rozhodcovskom konaní.  Akákoľvek odpoveď na položenú otázku nemá význam pre toto
konanie, pretože v danom prípade nebol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ale notárska
zápisnica. Za nadbytočné považoval súd prvého stupňa vykonanie dokazovania výsluchom svedkov ako
osôb pôsobiacich na súde vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu súdu z dôvodu, že jediným
objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom postupe
súdu a o prípadnom nezákonnom rozhodnutí môže byť iba exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky
úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka konania a čas vykonávania jednotlivých úkonov.
Súd prvého stupňa vyslovil, že nebol dôvod vo veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože žaloba
nebola dôvodná už v samotnom právnom základe. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd
prvého stupňa podľa      § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods.1, 2 O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým žalobcovi jeho
právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného.
Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok
spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom
súdnom konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho
zaujatosť (§ 12 - 16 O.s.p., I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný
sudca“ (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,           III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského



súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre
porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu. Za týchto okolnosti nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Za danej procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom.
Konečné rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie žalobcu podáva.
V čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Správanie súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia
účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti
sudcu, zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom.
Žalobca taktiež poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých
súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých
založil toto rozhodnutie. Tým došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na
súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho
konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť
dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami, k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.  Žalobca ako
strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a
sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.  Poukázal na to, že v danej veci
nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým
bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či
šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené
v exekučnom spise, pretože vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že
pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v
zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Žalobca súdu
prvého stupňa vytýkal, že úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla s
titulu udržiavania a správy informačného systému a titulom uplatnených výdavkov. V tejto časti považoval
žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za prejav svojvôle a arbitrárnosti.
Súd prvého stupňa napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ je v tomto konaní jedinečný, svoje
negatívne rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi a vetami ako v iných svojich rozhodnutiach,
v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a základ. Nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Žalobcovi
nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané
ex offo,  žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého
stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného      čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie
považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie
práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S
poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.



Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa
§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku žalobu zamietol
a žalovanému  ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania potrebných  na  účelné
uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal z dôvodu, že žalovaný podľa § 151
ods. 1 O.s.p. trovy konania nevyčíslil a z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevyplývajú. Svoje
rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2
O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.
a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom
namietané vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p. sú vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto
odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a vo veci rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.).

V ustanovení  § 14  O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca
je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne
obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu, nakoľko rozhodovacia činnosť ostatných sudcov
tohto okresného súdu nie je v tejto veci daná. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vydal vylúčený sudca,  predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. g/ O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým,
či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený súd
(§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie
sudcovi Okresného súdu Bánovce nad Bebravou JUDr. Radoslavovi     Svitanovi, PhD. Krajský súd
v Trenčíne ako nadriadený súd uznesením                                 č.k. 19NcC/482/2012-15 zo
dňa 23.10.2012 rozhodol, že sudca JUDr. Radoslav Svitana, PhD.  nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany
žalobcu dospel k záveru, že na strane zákonného sudcu nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho
v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na pomer k veci
a na pomer k účastníkom konania. Z obsahu spisu vyplýva, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou sp.zn. 4Er/1246/2008 nebol  JUDr. Radoslav Svitana, PhD. zákonným
sudcom. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska  § 14 ods. 1 O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce
dôvod na vylúčenie tohto sudcu  a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu.  Dôvodom na
pochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu nemôžu byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti,
že  súd  prvého stupňa svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik
škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného
sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť
jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku
žalobcu ako nedôvodnú.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať



došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd
preskúmal splnenie podmienok na postup súdu prvého stupňa v konaní podľa § 114 ods. 1, 2, § 120
ods. 4, § 101 ods. 2 a § 123 O.s.p.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Procesnou povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a
účinná a aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať
tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114 O.s.p. treba rozumieť všetku činnosť sudcu (predsedu
senátu) od začiatku konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. K procesným úkonom, ktoré
je súd povinný vykonať podľa       § 114 ods. 2 O.s.p. patrí doručenie návrhu na začatie konania (žaloby)
spolu s prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s uvedením rozhodujúcich
skutočností na svoju obranu a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie
listiny, v súdom určenej lehote. Občiansky súdny poriadok lehotu na vyjadrenie neurčuje, ide o tzv.
sudcovskú lehotu, ktorú možno v odôvodnených prípadoch z vážnych dôvodov predĺžiť. V rámci prípravy
pojednávania vykoná súd poučenie všetkých účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vrátane tých,
ktorí sú zastúpení v konaní právnym zástupcom.  Ide prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej
apelácie civilného procesu. Ak žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote
určenej súdom, súd toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu zodpovedá
všetkým stanoveným procesným podmienkam prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Súd
prvého stupňa dňa 18.12.2012 doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa žalovaný k žalobe
vyjadril v lehote 15 dní. Vyjadrenie žalovaného došlo súdu prvého stupňa dňa 21.02.2013. Poučenie
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vrátane poučenia podľa § 14 ods. 1, § 30, § 119, § 147a, § 151 ods.
1 O.s.p. vykonal súd prvého stupňa uznesením zo dňa 12.11.2012 a výzvou zo dňa 28.11.2012.
Na deň 10.06.2013 nariadil súd prvého stupňa v právnej veci pojednávanie. Spolu s predvolaním
na pojednávanie súd prvého stupňa opätovne doručil žalobcovi, právnemu zástupcovi žalobcu a
žalovanému poučenie účastníka konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a právnemu zástupcovi žalobcu
odoslal vyjadrenie žalovaného k žalobe. Právny zástupca žalobcu a žalovaný prevzali doručované
písomnosti súdu dňa 14.03.2013. Dňa 07.06.2013 o 16:34 hod. bol súdu prvého stupňa doručený
návrh právneho zástupcu žalobcu na zrušenie pojednávania spolu s návrhom na prerušenie konania a
ústavnou sťažnosťou zo dňa 13.12.2012. Pojednávanie dňa 10.06.2013 súd prvého stupňa odročil na
neurčito z dôvodu rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania. Dňa 04.07.2013 súd prvého
stupňa doručil tento návrh žalovanému na vyjadrenie v lehote 10 dní. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 6C/222/2012-66 zo dňa 25.07.2013 návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. O odvolaní žalobcu
proti vydanému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/636/2013-97 zo dňa
17.12.2013, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dňa 20.01.2014 žalovaný prevzal znalecký
posudok s výzvou na vyjadrenie k nemu v lehote 10 dní. Na deň 11.03.2014 nariadil súd prvého stupňa
vo veci pojednávanie, v doručenom predvolaní na pojednávanie vykonal súd prvého stupňa opätovne
poučenie účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Právny zástupca žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní
neospravedlnil, o jeho odročenie o dôležitého dôvodu nenavrhol. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní
ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, odkázal na písomné vyjadrenie vo veci
samej. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri vyššie opísanom procesnom postupe splnil
a mal dňa 11.03.2014 splnené všetky procesné povinnosti a podmienky na prejednanie a rozhodnutie
veci na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť
vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na
kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre



úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v písomnom vyjadrení.
Vyjadrenie žalovaného spolu s pripojenými prílohami k vyjadreniu mal právny zástupca vo svojej faktickej
dispozícii od 14.03.2013 pred začiatkom pojednávania vo veci samej dňa 10.06.2013. V tomto smere
tvrdenie žalobcu nie je pravdivé.

Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní
lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. po splnení procesných povinností podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Súd
prvého stupňa vec prejednal a rozhodol bez účasti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Na strane právneho zástupcu žalobcu absentoval dôležitý dôvod,
pre ktorý by bol súd prvého stupňa povinný pojednávanie dňa 11.03.2014 zrušiť alebo odročiť. Z
doručenky súdneho doručovateľa vyplýva, že právny zástupca žalobcu prevzal uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci dňa 14.11.2012.
Toto vykonateľné uznesenie je v ďalších štádiách konania pre súd prvého stupňa záväzné a súd prvého
stupňa bol povinný v prejednávanej veci ďalej konať v súlade so svojou povinnosťou podľa § 1 ods.
1 O.s.p. aj napriek tomu, že žalobca podal ústavnú sťažnosť. K odkladu vykonateľnosti sťažnosťou
napadnutého uznesenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nedošlo. Odvolací súd
z úradnej činnosti zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením
č.k. III. ÚS 293/2013-12 zo dňa 2.7.2013 tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného
súdu podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 25 ods. 1, 2 zákona č. 38/1993 Z.z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v
znení neskorších predpisov (zákon o ústavnom súde). Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu
vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu v prípade
splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, že účastník konania alebo jeho právny zástupca bol na
pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním  5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania (§ 115 ods.
2 O.s.p.) a tento účastník konania alebo jeho právny zástupca včas nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Za daného procesného stavu súd prvého stupňa nariadením pojednávania
na prejednanie veci samej na deň 11.3.2014 umožnil sporovým stranám zúčastniť sa prejednania
veci vrátane možnosti označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy, vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali       (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvého stupňa, s prihliadnutím na
všetky okolnosti veci, vyhodnotil postup tohto súdu ako správny, keď mal preukázané, že súd prvého
stupňa mal pre prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného splnené
všetky podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Zo skutočností a postupov súdu prvého stupňa v konaní
vyplýva, že právo žalobcu na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo porušené. Prejednaním veci
v neprítomnosti účastníkov konania súd prvého stupňa neodňal účastníkom konania možnosť konať
pred súdom.  Odvolaciu námietku žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom postupom súdu prvého
stupňa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Nepravdivé je aj tvrdenie právneho zástupcu žalobcu,
že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť podľa    § 120 ods.
1 O.s.p. V sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví v
nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné
bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti  účastníka konania za to, že v konaní
budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť závisí od účastníkov konania, ktorí tým vymedzujú predmet dokazovania, teda to
čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých má účastník konania dôkazné
bremeno slúži dôkaz, dôkazný prostriedok realizovaný v procese dokazovania. Vymedzenie okruhu
skutočností, ktoré musí účastník uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy
upravujúcej sporný vzťah medzi účastníkmi. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a
dôkazného bremena.  Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter
objektívnej zodpovednosti, ktorej podmienkami sú : výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej
moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná súvislosť medzi nimi. Tieto
podmienky musí preukázať poškodený, ktorý znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú
objektívnu zodpovednosť štátu.



Právne vzťahy, z ktorých žalobca odvodzoval nároky uplatnené žalobou sú upravené zákonom č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci         a o zmene
niektorých zákonov (účinnosť 1. júla 2004, zmena vykonaná zákonom č. 215/2007 Z.z. s účinnosťou
od 1. septembrom 2007, zmena vykonaná zákonom č. 477/2008 Z.z.             a zákonom č. 517/2008
Z.z. s účinnosťou od 1. januárom 2009, zmena vykonaná zákonom č.508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.
januárom 2011, zmena vykonaná zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013) v znení do
31.12.2012.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje existencia nesprávneho
úradného postupu pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci hypotézu právnej normy. Pokiaľ
nesprávny úradný postup existuje nastupuje dispozícia právnej normy predstavujúca zodpovednosť
štátu ako zodpovednostného subjektu za škodu, ktorá predstavuje právny následok nesprávneho
úradného postupu v podobe sankcie. Dôkazná povinnosť žalobcu spočívala v preukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní sp.zn. 4Er/1246/2008. Nesprávny
úradný postup žalobca charakterizoval ako nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Na preukázanie nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia exekučným súdom v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov žalobca navrhoval ako dôkaz súdny spis exekučného súdu
vedeného medzi oprávneným - žalobcom a povinným Romanom Richterom pre vymoženie peňažnej
pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3330002
(EX 1197/2003).

V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nevydanie uznesenia           o návrhu
na zmenu súdneho exekútora exekučným súdom v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, je
nesprávnym úradným postupom podľa právoplatného rozhodnutia vydaného v inom konaní (sťažnosť
u predsedu súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, disciplinárne konanie, konanie pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky, konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva). Žalobca nepreukázal,
že prieťahy, o ktorých bolo v inom konaní rozhodnuté, sú neodôvodnené a boli podstatnou a
rozhodujúcou príčinou vzniku škody žalobcu v exekučnom konaní z dôvodu, že jeho pohľadávka sa stala
nevymáhateľnou a nevykonateľnou. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že v exekučnom konaní
súd prvého stupňa vôbec nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože
uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustné a exekúciu zastavil. Žalobca v žalobe netvrdil nesprávny
úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch v konaní pri vydaní uznesenia exekučného súdu
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení. Súd prvého stupňa viazaný žalobou takýto
nesprávny úradný postup exekučného súdu nepreskúmaval, neprejednával a ani o ňom nerozhodoval.



Odvolacie dôvody prezentované žalobcom v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani v
právnom posúdení veci súdom prvého stupňa. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s posúdením
a hodnotením listinného dôkazu, znaleckého posudku č. 1/2013 vypracovaného znalcom doc. S.. N..
K. I., N.. Za splnenia všetkých procesných povinností, ktoré vykonal súd prvého stupňa v súlade s
príslušnými ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o konaní, prejednaní a rozhodnutí veci, keď
účastníkov riadne poučil o možnosti označiť a predkladať dôkazy a na pojednávaní dňa 11.03.2014
vyhlásil dokazovanie za skončené, odvolací súd v súlade s § 213 ods. 5 O.s.p. nezistil dôvody na
doplnenie dokazovania, pre ktoré nebol daný právny základ žalobcom uplatnených nárokov.

Odvolací súd poukazuje na to, že niektoré odvolacieho dôvody sa vôbec netýkajú prejednávanej veci,
tvrdenia žalobcu nezodpovedajú skutočnému stavu veci a vo vzťahu k prejednávanej veci sú nepravdivé.
Je zrejmé, že obsah podaného odvolania vyhotovil právny zástupca žalobcu tak, aby obsiahol odvolacie
dôvody takmer vo všetkých prípadoch, v ktorých žalobca uplatnil proti žalovanému na súdoch Slovenskej
republiky svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z.z. Uvedené sa prejavuje predovšetkým v námietkach proti procesnému postupu súdu prvého stupňa,
keď žalobca napríklad na jednej strane tvrdí, že súd rozhodol bez pojednávania a na druhej strane
tvrdí, že pre nariadenie pojednávania vo veci samej nemal súd splnené základné povinnosti a zákonné
podmienky, nepravdivé sú aj tvrdenia dodržania povinnosti súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 4
O.s.p. a postupu podľa § 123 O.s.p. ako aj o tom, že súd prvého stupňa vo výroku rozsudku rozhodol aj
opätovnom návrhu žalobcu na prerušenie konania, hoci mal rozhodnúť samostatným uznesením a až po
jeho právoplatnosti pokračovať v konaní. Súd prvého stupňa mal v konaní k dispozícii znalecký posudok
č. 1/2013, o ktorom žalobca v odvolaní tvrdil, že tento hodlal predložiť ako dôkaz o výške majetkovej
škody. Z tohto pohľadu sa obsah odvolania javí bez znalosti konkrétnej procesnej situácie v postupe
súdu prvého stupňa v danej veci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení       s § 142 ods.1
O.s.p. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Žalovaný
trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.