{"guid": "a842c8ee-c0ea-436b-b3d9-c976ef6e08fe:4fff5be7-fbda-4dd2-ae3d-71b9068f6dda", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5016200190.2", "spisova_znacka": "20S/25/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/25/2016 z 5. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 5. decembra 2016, sp. zn. 20S/25/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200190.2", "identifikacne_cislo": "5016200190", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2016-12-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fff5be7-fbda-4dd2-ae3d-71b9068f6dda", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200190.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200190.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200190.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/25/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200190
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200190.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov
senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Stefi fashion, s. r. o.,
so sídlom J. Vojtaššáka č. 3148/6, Žilina, IČO: 47 151 358, právne zast. Advokátskou kanceláriou M.
Kojtalová, s. r. o., so sídlom Antona Bernoláka č. 51, Žilina, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
so sídlom Masarykova č. 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.
OPS/BEZ/2015/4269 zo dňa 04.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. k. 113/2015-IZA-2.2/pok/R/2/St zo dňa
13.11.2015, ako aj rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. k. OPS/BEZ/2015/4269 zo dňa
04.01.2016  z r u š u j e   a v e c   v r a c i a  žalovanému          na ďalšie konanie.

Žalobca  m á  voči žalovanému  p r á v o   na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Inšpektorát práce Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 113/2015-IZA-2.2/pok/R/2/
St zo dňa 13.11.2015 účastníkovi konania - žalobcovi uložil pokutu na základe oprávnenia § 19 ods.
1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov za porušenie pracovnoprávnych
predpisov (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce) spočívajúce v porušení § 119 ods. 1 Zákonníka
práce tým, že mzda zamestnancov bola nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,
keď mzda zamestnankyne G. J., pracovná zmluva zo dňa 01.06.2013, predstavovala pri ustanovenom
pracovnom čase 2 hodiny týždenne peňažné plnenie 16 € mesačne. Zamestnankyni bola na základe
takto dohodnutých mzdových podmienok vyplácaná mzda vo výplate za mesiac marec a apríl 2014.
Mzda zamestnankyne S. U., dohoda o brigádnickej práci študentov zo dňa 01.03.2014, predstavovala
pri dohodnutom rozsahu práce v hodinách spolu 50 hodín mesačne dohodnutú odmenu 1 € za hodinu.
Zamestnankyni bola na základe takto dohodnutých podmienok odmeňovania vyplácaná mzda za
mesiac marec a apríl 2014. Mzda zamestnankyne J. J., dohoda o brigádnickej činnosti študentov zo
dňa 30.12.2013, predstavovala pri dohodnutom rozsahu práce v hodinách spolu 50 hodín mesačne
dohodnutú odmenu 1 € za hodinu. Zamestnankyni bola takto vyplácaná mzda za mesiace marec a
apríl 2014. Mzda zamestnankyne Q. M., dohoda o brigádnickej práci študentov zo dňa 30.12.2013,
predstavovala pri dohodnutom rozsahu práce v hodinách spolu 50 hodín mesačne dohodnutú odmenu
1 € za hodinu. Zamestnankyni bola na základe takto dohodnutých podmienok vyplácaná mzda za marec
a apríl 2014. Mzda zamestnankyne M. O., dohoda o vykonaní práce zo dňa 16.10.2013, predstavovala
pri dohodnutom rozsahu práce v hodinách spolu 40 hodín mesačne dohodnutú odmenu 1 € za hodinu.
Zamestnankyni bola mzda vyplácaná za október, november a december 2013.
Taktiež na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov uložil
pokutu za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa dopustil účastník tým, že z dokladov predložených



zamestnávateľom bolo zistené, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že
využíval závislú prácu fyzickej osoby S. U., ktorá vykonávala prácu na základe dohody o brigádnickej
práci študentov uzavretej dňa 01.03.2014 v dňoch 06.03.2014, 10.03.2014 a nebola prihlásená do
registra poistencov podľa osobitného zákona (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.). V doklade
„evidencia pracovného času“ za mesiac marec 2014 je uvedené, že fyzická osoba vykonávala práce
v dňoch 06.03.2014, 10.03.2014. Z výplatnej pásky za mesiac marec 2014 vyplýva, že jej bola za
túto vykonanú prácu vyplatená mzda. Podľa registračného listu fyzickej osoby - prihlášky do Sociálnej
poisťovne si zamestnávateľ splnil oznamovaciu povinnosť až dňa 11.03.2014 o 10:36.06 hod.. Uvedené
vyplýva z registračného listu FO - prihláška, v ktorej je uvedený dátum s rozhodujúcim časom 11.03.2014
a hodinou 10:36.06, s dátumom vzniku poistenia 01.03.2014, t. j. spätne. Tieto zistenia boli zistené pri
výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ktorá bola vykonaná v dňoch 05.06.2014, 06.06.2014, 17.06.2014, 20.06.2014 a 27.06.2014. Pokutu
uložil vo výške 2 100 €.
V odôvodnení uviedol, že z predložených dokladov zamestnávateľom (pracovné zmluvy, dohody o
vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, evidencie dochádzok a výplatné pásky) bolo
preukázané, že mzda zamestnancov bola nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,
tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Pritom každý zamestnanec má v zmysle § 119 ods.
1 Zákonníka práce právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy. Na rok 2013 bola
minimálna mzda na území Slovenskej republiky stanovená nariadením vlády č. 326/2012 Z.z., a to
337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 1,941 € za každú hodinu
odpracovanú zamestnancom. Od 01.01.2014 vláda tieto výšky upravila nariadením č. 321/2013 Z.z., a to
na 352 € za mesiac alebo 2,023 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Samotné odstránenie
nedostatku nemá vplyv na rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty, pretože pokuta bola uložená
za porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zistených pri výkone
inšpekcie a ich odstránenie nie je dôvodom na neuloženie pokuty. Samotné odstránenie bolo nariadené
v protokole z výkonu inšpekcie práce a zamestnávateľ si len splnil túto povinnosť.
Čo sa týka druhej časti výroku, správny orgán konštatoval, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca na základe
riadneho pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu, aj zamestnanca, ktorý vykonáva práce
na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru najneskôr pred začatím výkonu
práce, a to predložením riadne vyplneného a potvrdeného tlačiva Registračný list fyzickej osoby -
prihláška. Z dokladov, ktoré predložil kontrolovaný subjekt, jednoznačne vyplýva, že túto svoju povinnosť
porušil tým, že fyzickú osobu S. U., ktorá bola uňho zamestnaná na základe dohody o brigádnickej
činnosti od 01.03.2014, registroval až dňa 11.03.2014. Účastník konania nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by nasvedčovali inému skutkovému stavu, ako bol uvedený v protokole z výkonu inšpekcie
práce. Správny orgán vychádzal z dokladov predložených účastníkom konania, navyše účastník sám
uvádza, že oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni si splnil oneskorene so spätnými účinkami
vzťahujúcimi sa na výkon závislej práce. Čo sa týka výšky pokuty, táto bola uložená s prihliadnutím
na skutočnosť, že zamestnávateľ porušil pracovnoprávny predpis a taktiež aj Zákon o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní. Dopustil sa teda dvoch správnych deliktov, ktoré je správny orgán
oprávnený sankcionovať pokutou v zmysle § 19 zákona č. 125/2006 Z.z.. Uplatnil analogiu legis a
tzv. absorpčnú zásadu a uložil pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, pričom spáchanie
viacerých správnych deliktov je potrebné považovať za priťažujúcu okolnosť. Pokutu s vyššou sadzbou
možno uložiť podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 citovaného zákona. Z týchto dôvodov správny orgán uložil
v súlade s absorpčnou zásadou pokutu za najzávažnejší správny delikt vo výške 2 100 €.

2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č.
k. OPS/BEZ/2015/4269 zo dňa 04.01.2016 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.
Odvolací orgán mal za to, že pri výkone inšpekcie bol presne a úplne zistený skutočný stav veci.
Od účastníka boli vyžiadané doklady, z ktorých bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania
nevyplatil vybranej vzorke zamestnancov mzdu, resp. odmenu v rozsahu stanovenom v § 119 ods.
1 Zákonníka práce. Nesplnenie týchto povinností nespochybnil ani účastník konania, ktorý poukázal
len na dodatočné odstránenie zisteného nedostatku v lehote stanovenej inšpektorátom práce, čo ho
však nezbavuje zodpovednosti za skutok, ktorý bol zistený v čase výkonu inšpekcie práce. Čo sa
týka uloženia pokuty za skutok porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, aj v tomto bode sa
stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením prvostupňového orgánu. Inšpektorát
práce preukázal nielen výkon závislej práce ale aj nelegálne zamestnávanie vo vzťahu ku kontrolovanej
fyzickej osobe, teda je zrejmé, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, tak ako je



uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia. Účastník poukázal v odvolaní k oneskorenému prihláseniu
zamestnankyne na zaplatenú sankciu, ktorá mu bola uložená za rovnaký skutok Sociálnou poisťovňou.
Odvolací orgán k tomu uviedol, že v zmysle zásady ne bis in idem sa zakazuje, aby osoba bola v
správnom konaní potrestaná dvakrát za ten istý čin, na základe toho istého zákona alebo na základe
predpisov ochraňujúcich totožný verejný záujem. Ak je rovnaký čin postihovaný dvoma alebo viacerými
orgánmi verejnej správy na základe predpisov ochraňujúcich rozdielne verejné záujmy, zváži každý
z týchto správnych orgánov tú skutočnosť, že za čin už bola uložená iná správna sankcia. V tomto
prípade účastník porušil svojím konaním dva rozdielne zákony, a to § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o
sociálnom poistení a § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Uvedené zákony chránia
rozdielne verejné záujmy, a preto v tomto prípade rozhodnutím inšpektorátu práce o uložení pokuty
nebola porušená predmetná zásada. Čo sa týka výšky pokuty, túto je možné považovať za primeranú
vzhľadom na skutočnosť, že porušenie povinnosti v oblasti odmeňovania je považované za závažné,
pretože môže ohroziť sociálne istoty zamestnancov. Účastník konania však prejavil snahu o zlepšenie
tým, že zistený nedostatok odstránil a k oneskorenému prihláseniu zamestnanca došlo len u jedného
zamestnanca, teda v relatívne malom rozsahu a protiprávny stav trval relatívne krátky čas. Preto bola
pokuta uložená na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

3. V zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu žalobca. Namietal porušenie
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre prvostupňové
rozhodnutie, pritom išlo o v poradí druhé prvostupňové rozhodnutie, pretože prvé v poradí bolo
žalovaným zrušené. Namietal ďalej nesprávne právne posúdenie § 3 ods. 2 s použitím § 2 ods. 2 písm.
b) zákona č. 82/2005 Z.z.. Žalobca ako zamestnávateľ v čase výkonu kontroly preukázal založenie
pracovnoprávneho vzťahu s dotknutou osobou a splnenie povinnosti podľa osobitného predpisu s
účinkami od počiatku založenia pracovnoprávneho vzťahu. Z listinných dôkazov vyplýva, že si svoju
zákonnú povinnosť splnil už odo dňa založenia pracovnoprávneho vzťahu. Správne orgány nie sú
oprávnené ho za takéto konanie sankcionovať, pretože za toto konanie mu už bola právoplatne uložená
pokuta iným orgánom podľa osobitných predpisov, ktorým je Sociálna poisťovňa - pobočka Žilina za
oneskorené prihlásenie zamestnanca do príslušného registra, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta.
Uloženie ďalšej sankcie za ten istý skutok je v rozpore so zásadami správneho trestania. Okrem toho
tvrdil, že účel zákona, ktorý má postihovať nelegálne zamestnávanie, nie je spravodlivé aplikovať na
konanie žalobcu ako zamestnávateľa, keď jeho omeškanie s prihlásením zamestnanca do systému
sociálneho poistenia bolo odstránené ešte pred uskutočnením kontroly. Z napadnutého rozhodnutia i
prvostupňového rozhodnutia, nie je zrejmá úvaha správneho orgánu, ktorá časť pokuty sa vzťahuje
na porušenie predpisov týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania, a ktorá na úsek miezd v zmysle
Zákonníka práce. Ďalej tvrdil, že pre žalobcu má pokuta likvidačný charakter, pretože ide o malého
podnikateľa. Žiadal napadnuté rozhodnutie aj prvostupňového správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.05.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí. Duplikoval, že oznamovacia povinnosť
zamestnávateľa v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení je daná najneskôr pred
začatím výkonu činnosti zamestnanca. Čo sa týka námietky nie dvakrát o tom istom, konštatoval, že
žalobca porušil svojím konaním dva rozdielne právne predpisy, a to § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o
sociálnom poistení a § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, ktoré chránia rozdielne
verejné záujmy, a preto trval na tom, že pokuta nebola uložená v rozpore so zásadou ne bis in
idem. K námietke nevyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia uviedol, že k podkladom rozhodnutia
získaným počas výkonu inšpekcie sa žalobca vyjadril už na základe oznámenia o začatí konania a
výzvy inšpektorátu práce zo dňa 04.05.2015, a to písomným vyjadrením zo dňa 28.05.2015, ktoré bolo
posúdené v konaní na obidvoch stupňoch. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 12.09.2016. Zotrval       na námietkach
uvedených v žalobe v plnom rozsahu a nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok,
ďalej SSP) v spojení s § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1
SSP, § 183 SSP), pričom konštatuje, že nebolo potrebné prihliadať z úradnej moci na vady podľa § 195
SSP. Zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a z rovnakého



dôvodu aj prvostupňové správne rozhodnutie podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom 30.04.2014  inšpektorát práce je
oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode
a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a
ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma
na zdraví, najmenej 33 000 eur.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 01.03.2014 inšpektorát
práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa § 19 ods. 5 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 30.01.2016 (právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia) pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie
predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne
uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak
bola uložená bloková pokuta.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.01.2016 inšpekcia práce
je dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a)
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú
zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca
vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej
kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva
práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj.
2) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení
neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2a) Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3) § 39 Zákonníka práce.
3a) § 5 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom
sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom k 01.03.2014 nelegálne zamestnávanie
je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú
prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu 2)           a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6).
1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov, Obchodný zákonník.
2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov        v znení neskorších
predpisov.
6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z.z.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §
2 ods. 3.

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 01.03.2014 zamestnávateľ
je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej
dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto
poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň
nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch
uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

Podľa § 239 citovaného zákona za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, § 154 ods. 3,
§ 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, 244 a § 279 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až
do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti
ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v
§ 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu. 102aa)
102aa) Zákon č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov         v znení neskorších predpisov.

8. Čo sa týka výroku prvostupňového správneho rozhodnutia ohľadne naplnenia skutkovej podstaty
nelegálneho zamestnávania, t. j. porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona
č. 82/2005 Z.z., súd posudzoval námietku žalobcu ne bis in idem.  Žalobca poukázal na rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č.: 700-1612407314-GC04/14 zo dňa 14. augusta 2014. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.09.2014 a vyplýva z neho, že mu bola uložená podľa § 239
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov pokuta v sume 3 € za porušenie § 231 ods. 1 písm.
b) citovaného zákona. V odôvodnení je uvedené, že podľa registra Sociálnej poisťovne bolo zistené, že
za mesiac marec 2014 zamestnávateľ Stefi fashion, s. r. o. oneskorene prihlásil svojho zamestnanca. Pre
udelenie pokuty bola použitá sadzba 0,30 € za každý deň omeškania. Súčasťou rozhodnutia bola príloha,
z ktorej vyplýva, že sa jednalo o zamestnanca S. U., typ kontroly: prihlásenie dohodára od 01.01.2013,
dátum povinnosti od 01.03.2014 so skutočným dátumom 11.03.2014 a počtom dní omeškania 10.

9. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce konkrétne
uvádza, že pokutu podľa ods. 2 nie je možné uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) už právoplatne uložená pokuta iným orgánom podľa osobitných
predpisov (to neplatí v prípade uloženia blokovej pokuty). Podľa bodu 4, § 2 ods. 1 písm. a) zákona
č. 125/2006 Z.z. sa jedná o predpisy, upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Takýmto predpisom je i  zákon č. 82/2005 Z.z.. Práve pre naplnenie § 2 ods. 2 písm. b) tohto zákona
bola žalobcovi uložená sankcia v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.. Súd teda
posudzoval, či za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania definovaného v § 2 ods. 2 písm. b)
tohto zákona už bola žalobcovi uložená sankcia podľa Zákona o sociálnom poistení.



10. Objektívnou stránkou deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. z.č. 125/2006 Z.z. je naplnenie § 2
ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z, ktorý definuje nelegálne zamestnávanie týmito kumulatívnymi
podmienkami:
1. podnikateľ zamestná fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom
pomere,
2. využíva jej závislú prácu,
3. nesplní si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Objektívnou stránkou deliktu podľa § 239 Zákona o sociálnom poistení je (okrem iného) aj porušenie
§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1. Zákona o sociálnom poistení, ktorá je naplnená vtedy, ak zamestnávateľ
zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti neprihlási do registra poistencov.
V danom prípade bolo preukázané, že zamestnávateľ (podnikateľ) prihlásil svoju zamestnankyňu, s
ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah, po začatí výkonu jej činnosti, teda k využívaniu závislej
práce zamestnávateľom došlo, ale bez splnenia prihlasovacej povinnosti pred samotným začiatkom
výkonu tejto činnosti. Zamestnávateľ teda naplnil objektívnu stránku iného správneho deliktu podľa § 19
ods. 2 písm. a) bod 1. z.č. 125/2006 Z.z. porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods.
2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Naplnil aj objektívnu stránku iného správneho deliktu
podľa § 239 Zákona o sociálnom poistení porušením povinnosti uvedenej v § 231 ods. 1 písm. b) Zákona
o sociálnom poistení, ktorá je v danom prípade totožná s  nelegálnym zamestnávaním podľa § 2 ods.
2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže zamestnankyňa určitú dobu u zamestnávateľa
vykonávala závislú prácu bez toho, aby si jej zamestnávateľ prihlasovaciu povinnosť podľa § 231 ods.
1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení splnil. Preto je potrebné konštatovať, že porušenie povinnosti
podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení je nelegálnym zamestnávaním podľa § 2 ods. 2
písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Teda ak bol žalobca postihnutý za porušenie  § 231 ods. 1
písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím Sociálnej poisťovne, platí zákaz uvedený v § 19 ods. 5 z.č.
125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a nie je preto možné za
tento skutok uložiť ďalšiu pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.. Keďže pokuta bola
žalobcovi napriek tomu takto uložená,  bolo potrebné toto rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a rovnako aj prvostupňové správne rozhodnutie,
pretože uvedená vada nastala aj v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom.

11. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že pokutu v zmysle § 239 Zákona o sociálnom poistení správny
orgán môže a nemusí uložiť. Tento zákon pritom pamätá aj na takú situáciu, keď je pokuta za porušenie
§ 231 ods. 1 písm. b) uložená v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce alebo zákona č.
5/2004 Z.z.. V tom prípade Sociálna poisťovňa pokutu neuloží. Jedná sa teda o opačný prípad ako
posudzovaný prípad, keď by bola za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení
uložená pokuta v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. a v tom prípade by už Sociálna poisťovňa za to isté
porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení sankciu neuložila. Aj z uvedeného vyplýva,
že zákonodarca posudzoval porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení ako porušenie,
ktoré môže byť sankcionované z.č. 125/2006 Z.z. ako nelegálne zamestnávanie. Využijúc výklad § 239
Zákona o sociálnom poistení argumentum a contrario, ak Sociálna poisťovňa uloží pokutu za nesplnenie
povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, nemôže byť už uložená pokuta
podľa predpisu uvedenom v odkaze 102aa) k § 239 Zákona o sociálnom poistení.  Tak tomu bolo
aj v danom prípade, pretože pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia podľa zákona č.
125/2006 Z.z. bolo vydané právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nesplnení povinnosti podľa
§ 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Preto podľa názoru súdu, v tom prípade orgány
rozhodujúce podľa osobitných predpisov (zákon č. 5/2004 a 125/2006 Z.z.) nemôžu uložiť pokutu podľa
týchto predpisov.

12. V tomto kontexte je právne irelevantné, že Sociálna poisťovňa uložila žalobcovi pokutu vo výške 3 €.
Ku konkurencii pri ukladaní pokút jednotlivými správnymi orgánmi treba uviesť, že Sociálna poisťovňa
v zmysle § 239 nemá povinnosť pokutu uložiť, ale jedná sa len o fakultatívnu možnosť uloženia pokuty.
Pokiaľ teda ešte nebola uložená pokuta Sociálnou poisťovňou ani inými orgánmi podľa osobitných
predpisov uvedených v poznámke 102aa) v § 239 Zákona o sociálnom poistení, nič nebráni správnym
orgánom, aby navzájom komunikovali aj o tom, či prebieha u nich správne konanie, ktorý orgán uloží
pokutu za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, ktoré konanie sa preruší do právoplatného
ukončenia iného správneho konania, atď.. Samotné konanie žalobcu v správnom konaní vo veci uloženia
pokuty v konaní pred Sociálnou poisťovňou, keď pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty sám
oznámil Sociálnej poisťovni, že S. U. bola prihlásená do registra zamestnancov Sociálnej poisťovne až



dňa 11.03.2014, t.j. oneskorene a dobrovoľne  uhradil Sociálnej poisťovni sankčný poplatok vo výške
3,30, sa javí ako neštandardné s cieľom privodiť si uloženie sankcie a s úmyslom vyhnúť sa uloženiu
pokuty podľa osobitných predpisov, a teda aj zákona č. 125/2006 Z.z.. Takéto konanie však explicitne
neodporuje zákonu, a preto nemôže byť na ujmu žalobcu.

12. Vyššie uvedené dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu týkajú len
výroku prvostupňového správneho rozhodnutia ohľadne naplnenia skutkovej podstaty nelegálneho
zamestnávania, t. j. porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005
Z.z.. Výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia týkajúci sa porušenia § 119 ods. 1 Zákonníka
práce, čím bola naplnená skutková podstata iného správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona
č. 125/2006 Z.z. a v tomto rozsahu potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného, je však v celom rozsahu
zákonný. Za porušenie § 119 ods. 1 Zákonníka práce v zmysle § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z.
žiadna pokuta iným správnym orgánom uložená nebola, tzn. že môže byť predmetom správneho konania
u žalovaného, ale ako samostatný skutok.

13. Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa iného správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm.
a) zákona č. 125/2006 Z.z., súd uvádza, že sú v celom rozsahu nedôvodné. Konkrétne uvádza: čo
sa týka námietky, že žalobca bol ukrátený na svojom práve podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku
vyjadriť sa k podkladom pre vydanie správneho rozhodnutia,  k zrušeniu prvého správneho rozhodnutia
prvého stupňa došlo len z procesných dôvodov (riadne neopísaný skutok iného správneho deliktu vo
výroku), pričom skutkový stav bol zistený dostatočne. Po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia už
vo veci nebolo vykonávané žiadne dokazovanie, a teda žiadne nové listinné či iné dôkazy sa v správnom
spise nenachádzali.  K takto zistenému skutkovému stavu a ku všetkým použitým dôkazom sa žalobca
vyjadril podaním zo dňa 28.05.2015. Všetky jeho procesné práva boli zachované, mal možnosť vyjadriť
sa ku všetkým podkladom, ktoré boli použité aj pri vydaní druhého prvostupňového rozhodnutia. Je v
rozpore so skutočnosťou názor žalobcu, že prvostupňový správny orgán mu neumožnil vyjadriť sa k
podkladom nového rozhodnutia. Práve naopak, podklady pre nové rozhodnutie boli v plnom rozsahu
totožné s podkladmi, ku ktorým sa už žalobca vyjadril vo svojom podaní zo dňa 28.05.2015, skutková
situácia pred vydaním druhého prvostupňového rozhodnutia v poradí sa nijako nezmenila, a preto žiadne
práva žalobcu procesného charakteru pred vydaním prvostupňového rozhodnutia neboli porušené.

14. Druhá a tretia námietka v žalobe sa týkali iného správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 zákona
č. 125/2006 Z.z. ohľadne nelegálneho zamestnávania, a preto sa k týmto námietkam vyjadrovať nie
je potrebné. Len na margo námietky, že žalobca si mal splniť svoju zákonnú povinnosť už odo dňa
založenia pracovnoprávneho vzťahu, súd uvádza, že táto námietka je v rozpore so spisovým materiálom,
keď z právoplatného rozhodnutia o inom správnom delikte, ktoré predložil sám žalobca - o uložení
sankcie  podľa § 239 Zákona o sociálnom poistení  vyplýva, že žalobca registroval zamestnankyňu
oneskorene a tiež je zrejmé časové obdobie, za ktoré nebola táto povinnosť splnená. Týmto rozhodnutím
je správny súd viazaný podľa § 131 SSP a musí z neho vychádzať. Napokon toto jeho tvrdenie je
v rozpore s jeho základnou obranou o tom, že za toto porušenie (ktoré inak nerozporoval), bol už
sankcionovaný.

15. Posledná námietka sa týkala tvrdených nedostatkov odôvodnenia správnych orgánov, keď
neodčlenili pokuty za nelegálne zamestnávanie a za porušenie povinností na úseku miezd podľa
Zákonníka práce. Aj táto námietka je plne nedôvodná. V danom prípade správne orgány uložili tzv.
úhrnný trest za viacčinný súbeh pri aplikácii tzv. absorpčnej zásady, kedy sa sankcia ukladá podľa
sadzby za najprísnejšie postihnuteľný delikt a spáchanie ďalšieho iného správneho deliktu je pri ukladaní
sankcie len priťažujúcou okolnosťou podmieňujúcou možné zvýšenie sadzby. Preto nie je možné sankciu
rozčleniť na sankciu za nelegálne zamestnávanie a za porušenie pracovnoprávnych predpisov, ako
to požadoval žalobca. Uvedené uloženie úhrnnej sankcie bolo riadne odôvodnené v napadnutých
rozhodnutiach. Námietka nedostatku dôvodov nemá oporu v odôvodnení týchto rozhodnutí.

16. Keďže napadnuté rozhodnutie jedným výrokom potvrdilo oba prvostupňové výroky, bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie a taktiež prvostupňové správne rozhodnutie ako celok zrušiť podľa § 199 ods.
1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

17. O náhrade trov žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi priznal voči žalovanému
právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.



Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 06. decembra 2016
JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}