{"guid": "a810dda2-6d50-40dc-89f4-2e25c9d72626:f9d68e53-dfd0-4a2d-affc-a9e941126d00", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8211200553.1", "spisova_znacka": "1Cob/36/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/36/2012 z 29. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. apríla 2013, sp. zn. 1Cob/36/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8211200553.1", "identifikacne_cislo": "8211200553", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Edita Szabová", "sudca_id": 13, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-edita-szabova-13", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-3", "nazov": "§ 213 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-263.odsek-1", "nazov": "§ 263 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-263.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-263"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-213", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-156", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-263", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9d68e53-dfd0-4a2d-affc-a9e941126d00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8211200553.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8211200553.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8211200553.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/36/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211200553
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8211200553.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.
Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobkyne: Ing. V. B. - MKV - TRANS,
so sídlom O. XX, XXX XX I., IČO: 33358737, právne zastúpenej spoločnosťou ATTORNEYS GROUP
s.r.o., so sídlom Banská Bystrica 974 01, ul. Kláry Jarunkovej č. 2, IČO: 36 863 998, proti žalovanému:
EURODOS, s.r.o., so sídlom Kružlov 086 04 č. 260, IČO: 36 492 264, právne zastúpenému advokátkou
JUDr. Luciou Jurgovou, so sídlom Poproč 044 24, Slnečná 33, IČO: 35 553 871, o zaplatenie 347,01 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1Cb 18/2011-47
zo dňa 8.6.2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 1Cb/18/2011-58 zo dňa 1.2.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č. k. 1Cb/18/2011-58
zo dňa 1.2.2012.

Z a v ä z u j e žalovaného  zaplatiť  žalobkyni  na  účet  jej  právneho   zástupcu ATTORNEYS GROUP
s.r.o. Banská Bystrica náhradu trov odvolacieho konania v sume 41,03 eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohoto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 347,61
eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 347,61 eur od 20.8.2007 do 31.12.2008, s 12,50 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 347,61 eur od 1.1.2009 do 30.6.2009, s 11 % úrokom z  omeškania
ročne  zo  sumy 347,61 eur  od 1.7.2009

do 31.12.2009 a s 11 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 347,61 eur od 1.1.2010 do zaplatenia,
za každý ďalší kalendárny polrok omeškania v sadzbe zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky, platnej v prvý deň kalendárneho polroka zvýšenej o 10 %, maximálne v
sadzbe 14,75 % ročne v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.11.2009 v pôvodnom
konaní vedenom pod spisovou značkou 1Cb/61/2005 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
624,12 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním zo dňa 20.4.2010 žalobkyňa
oznámila, že berie svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 276,51 eur spolu s úrokmi z omeškania z
dôvodu úhrady tejto istiny žalovaným. Medzi účastníkmi tohto konania bol založený obchodný záväzkový
vzťah, a to zasielateľskou zmluvou uzavretou ústnou formou. Súd na základe žalobkyňou predložených
listinných dôkazov, na základe zhodného tvrdenia účastníkov tohto konania, ako aj oboznámením sa
s obsahom záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 25.6.2007 číslo 493619, nemal
pochybnosti o tom, že žalobkyňa si splnila povinnosti z tejto zmluvy a obstarala pre žalovaného



prepravu tovaru z B. do E. dňa 25.6.2007 prostredníctvom svojho zmluvného dopravcu, ktorý prepravu
vykonal riadne a včas. Žalovaný si svoje povinnosti z uvedenej zmluvy nesplnil a žalobkyni nezaplatil
dohodnutú odmenu za obstaranie prepravy vo výške 347,61 eur, vyúčtovanej žalovanému faktúrou číslo
12706471 zo dňa 20.7.2007,  splatnou dňa 19.8.200. Žalovaný žalobkyňou vyúčtovanú odmenu, ani
jej splatnosť, nesporil. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.6.2010 potvrdil uzavretie zasielateľskej zmluvy
i vykonanie prepravy tovaru z B. do E. dňa 25.6.2007. K tomu je potrebné dodať, že žalovaný sa
odvolával na písomnú objednávku, v ktorej mali byť určené bližšie podmienky tejto dohody, žalovaný
však túto písomnú objednávku súdu ani po výzvach počas celého konania nepredložil, navyše na
pojednávanie dňa 8.6.2011 sa bez ospravedlnenia nedostavil. Žalovaný sa najneskôr do 19.8.2007
dostal do omeškania, preto mu vznikla povinnosť, okrem istiny, zaplatiť žalobkyni i  úroky z omeškania
v zákonnej výške, keďže úroky z omeškania medzi účastníkmi neboli dohodnuté.

Posledným výrokom rozsudku bolo rozhodnuté, že žalovaný je  povinný nahradiť žalobkyni trovy konania
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške 136,47 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne žalobkyne.

Tento výrok súd zdôvodnil tým, že sa jedná o trovy celého konania vedeného aj pod sp. zn. 1Cb/61/2010.
Vo vzťahu k pôvodne uplatňovanému nároku žalobcu celkove vo výške 927,10 eur (istina vo výške
624,12 eur plus úroky z omeškania vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zo sumy 276,51 eur vo
výške 14,25 % ročne od 13.8.2007 do 31.12.2008, 12,50 % ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009, 11 %
ročne od 1.7.2009 do 31.12.2009, 11 % ročne od 1.1.2010 do 8.6.2011, t. j. v sume 139,44 eur a úroky
z omeškania zo sumy 347,61 eur vo výške 14,25 (zrejme %) ročne zo sumy 347,61 eur od 20.8.2007
do 31.12.2008, 12,50 % ročne zo sumy 347,61 eur od 1.1.2009 do 30.6.2009, 11 % ročne zo sumy
347,61 eur od 1.7.2009 do 31.12.2009, 11 % ročne zo sumy 347,61 eur od 1.1.2010 do 8.6.2011 vo
výške 163,54 eur), je výsledok konania taký, že v časti o zaplatenie istiny vo výške 276,51 eur spolu s
úrokom z omeškania,  bolo konanie zastavené, v časti o zaplatenie istiny vo výške 347,61 eur s úrokom
z omeškania, súd žalobe vyhovel. Žalobkyňa vzala svoju žalobu čiastočne späť

a zavinila,   že  sa  konanie vedené  pod spisovou značkou 1Cb/61/2010  v  rozsahu späťvzatia muselo
zastaviť. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že k splneniu záväzku žalovaným vo výške
istiny 276,51 eur, došlo ešte pred podaním žaloby účinným započítaním vzájomných pohľadávok medzi
žalobkyňou a žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že žaloba v rozsahu jej späťvzatia nebola podaná
dôvodne. V konečnom dôsledku bola žalobkyňa v konaní úspešná v časti o zaplatenie istiny vo výške
istiny vo výške 347,61 eur spolu s úrokmi z omeškania vyčíslenými súdom v sume 511,15 eur a
neúspešná v časti o zaplatenie istiny vo výške 276,51 eur, spolu s úrokom z omeškania vyčísleným
súdom v sume 415,95 eur. V percentuálnom vyjadrení je teda pomer úspechu a neúspechu žalobkyne
55,13 % : 44,87 %. Po odpočítaní úspechu žalobkyne v rozsahu 55,13 % od úspechu žalovaného v
rozsahu 44,87 %, vzniklo žalobkyni  právo na náhradu trov konania v rozsahu 10,26 %.

Trovy konania žalobkyne pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 37,- eur a
z trov právneho zastúpenia žalobkyne za poskytnutie právnej služby advokátom za 6 úkonov právnej
služby vymenovaných v odôvodnení rozhodnutia z hodnoty predmetu sporu 624,12 eur, z paušálnej
náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, pričom odmena aj
paušálne náhrady sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty (5 x 39,84 eur + 2 x 6,95 eur + 3 x 7,21 eur
+ 19 % DPH; 1 x 39,84 eur + 7,41 eur + 20 % DPH). Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú
aj z náhrady cestovného na trase B. B. - B. a späť, t. j. 2 x 220 km osobným automobilom značky
SEAT IBIZA pri priemernej spotrebe 6,5 l/100 km v celkovej výške 118,29 Eur za cestu na pojednávanie
dňa 25.10.2010, osobným automobilom značky VOLKSWAGEN PASSAT pri priemernej spotrebe 6,0
l/100 km pri cene pohonných hmôt 1,149 eur/100 km náhrady cestovného vo výške 112,37 eur  a za
cestu na pojednávanie dňa 8.6.2011 náhrady cestovného vo výške 118,51 eur. Trovy konania žalobkyne
pozostávajú i z náhrady za stratu času jej právneho zástupcu v celkovej výške 607,98 eur. Trovy konania
žalobkyne teda predstavujú sumu 1.330,15 eur, pričom na základe zásady úspechu má žalobkyňa právo
na náhradu trov konania v rozsahu 10,26 %, t. j. vo výške 136,47 eur.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne s všeobecnou plnou mocou, ktorú pripojil až k podanému odvolaniu. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške 101,45
eur. Ako dôvod uviedol, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko neboli dodržané zmluvne dohodnuté
podmienky splatnosti nároku žalobkyne na odplatu. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
17.6.2010 uviedol, že podmienky vzniku nároku žalobkyne na odplatu boli dohodnuté tak, že tá do
7 dní po vykonaní prepravy vystaví daňový doklad - faktúru, ku ktorej predloží dodací list, CMR a
záznam o prevádzke vozidla. Toto tvrdenie žalovaného žalobkyňa nespochybnila. Preto je zrejmé, že
ide o zhodné tvrdenie účastníkov konania, s ktorým sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec
nezaoberal. Žalovaný ďalej poukazuje na § 607 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je
splatnosť odplaty zasielateľa viazaná na podanie správy z jeho strany príkazcovi, o čom žalobkyňa
žiadny dôkaz nepredložila. Pohľadávka na zaplatenie odplaty nie je splatná pre nedodržanie povinnosti
žalobkyne podať správu o vykonanej preprave žalovanému. Žalovaný nárok nemôže požívať v zmysle §
265 Obchodného zákonníka  súdnu   ochranu,    nakoľko  žalobkyňa nepredložila  žalovanému  faktúru,
vrátane

dohodnutých podkladov, napriek viacerým urgenciám v lehote 7 dní, ako bolo dohodnuté, čím   nekonala
s  odbornou starostlivosťou a tiež    žalovanému  úplne   znemožnila   posúdiť

oprávnenosť/moment vzniku nároku na odplatu, uplatnenie tejto odplaty voči príkazcovi žalovaného,
ktorý nemal potrebné doklady na preukázanie  tohto  nároku  vo  vzťahu ku svoju

príkazcovi (v priebehu konania uplynula aj premlčacia lehota k tomuto úkonu), ako aj realizáciu daňových
povinností žalovaného. Preto priznanie právnej ochrany nároku žalobkyni pri jej prístupe k plneniu
zmluvných povinností by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Uplatnil si náhradu
trov konania vo výške 101,45 eur.

Opravným uznesením zo dňa 1.2.2012 prvostupňový súd opravil rozsudok Okresného súdu Bardejov
zo dňa 8.6.2011 č. k. 1Cb/18/2011-47 v jeho záhlaví týkajúci sa predmetu konania tak, že správne znie:
347,61 eur.

Ako dôvod uviedol, že pri vyhotovení rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti v jeho záhlaví týkajúcej sa
predmetu konania, keď namiesto sumy 347,61 eur bola uvedená suma 347,01 eur.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 56,96 eur. Ako dôvod uviedla, že odvolanie žalovaného bolo podané
oneskorene po uplynutí zákonnej lehoty, nakoľko podľa pečiatky súdu na podanom odvolaní bolo toto
doručené súdu až dňa 22.12.2011, t. j. 1 deň po lehote na podanie odvolania. Žalobkyňa mala ďalej za to,
že odvolanie žalovaného bolo podané neoprávnenou osobou. JUDr. Lucia Mirgová, advokátka, má podľa
tvrdení uvedených v odvolaní zastupovať žalovaného podľa plnej moci zo dňa 21.2.2011. Pojednávanie
vo veci sa konalo dňa 8.6.2011, pričom ani žalovaný, ani jeho splnomocnený právny zástupca sa
na pojednávanie nedostavili a neospravedlnili. Konajúci súd pri otvorení pojednávania neuviedol, že
žalovaný je zastúpený advokátom na základe plnej moci. Žalovaný sa zúčastnil len prvého pojednávania
konaného dňa 17.6.2010, na ktorom potvrdil, že žalobkyňa riadne obstarala prepravu a proti obstaraniu
prepravy nemal žalovaný žiadne výhrady. Žalovaný taktiež potvrdil, že mu bola doručená faktúra za
vykonanú prepravu. Namietal však, že s faktúrou mu neboli doručené ďalšie listiny, na doručení ktorých
sa so žalobkyňou dohodol v písomnej objednávke, ktorú sa zaviazal súdu predložiť. Tvrdenie žalovaného
považovala žalobkyňa už v tej dobe za účelové, nakoľko faktúry boli žalovanému riadne a včas
odoslané, pričom zásielka s faktúrami sa žalobkyni nevrátila. Žalobkyňu na predloženie riadnych príloh
faktúr žalovaný nikdy telefonicky, písomne či osobne nevyzval. Na ďalších pojednávaniach konaných
dňa 25.10.2010 a 8.6.2011 sa žalovaný nezúčastnil, čím jasne preukázal svoj nezáujem o riešenie
predmetnej veci. Do skončenia konania súdu nepredložil objednávku, z ktorej, ako tvrdil na pojednávaní
dňa 17.6.2010, vyplýva povinnosť žalobkyni doručiť faktúry aj s inými listinami. Žalovaný teda neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Tvrdenie o existencii objednávky uviedol žalovaný aj v odvolaní,
avšak ani k tomuto nepredložil objednávku, na predloženie ktorej bol vyzvaný už prvostupňovým súdom.
Obchodný zákonník považuje celé ustanovenie § 607 za dispozitívne ustanovenie, od ktorého sa



môžu zmluvné strany odchýliť alebo ho môžu celkom vynechať. Z obchodných zvyklostí založených
medzi žalobcom a žalovaným na základe iných žalobcom obstaraných prepráv pre žalovaného, nebola
povinnosť žalobcu podávať správy o obstaraní prepráv nikdy dohodnutá, preto   žalobca  nemal
povinnosť podať žalovanému správu ani  pri  žalovaných   prepravách.

Naviac žalovaný vo svojom odvolaní uvádza len časť ustanovenia § 607 ods. 3 o podaní správy. Úplne
opomenul časť ustanovenia § 607 ods. 3, ktorá hovorí o povinnosti príkazcu zaplatiť zasielateľovi
odplatu  a vzniknuté náklady bez  zbytočného  odkladu  po  zabezpečení prepravy zasielateľom. Riadne
obstaranie a vykonanie prepráv potvrdil žalovaný na pojednávaní dňa 17.6.2010. Žalovaný nikdy od
žalobcu nepožadoval potvrdenie  o obstaraní a vykonaní prepráv, nakoľko vedel, že prepravy boli riadne
a včas obstarané a vykonané a vzhľadom na dispozitívnosť § 607 ods. 3 Obchodného zákonníka a
obchodné zvyklostí, nikdy správu o obstaraní prepravy nevyžadoval.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol
termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu
(§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ
by  mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní
napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Z hľadiska preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že obaja
účastníci boli viacnásobne, naposledy dňa 14.3.2011, poučení súdom prvého stupňa o tom, že sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada.
Takéto skutočnosti a dôkazy uplatnené až v podanom odvolaní môžu byť právne významným odvolacím
dôvodom len za splnenia podmienok uvedených v § 205a, ktoré v preskúmavanej veci nie sú splnené
(§ 120 ods. 4 O.s.p.).

Žalovaný ani v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ani vo svojej účastníckej výpovedi na
pojednávaní dňa 17.6.2010, ani v podaní adresovanom súdu dňa 5.11.2010 netvrdil na svoju obranu
predčasnosť podania žaloby z dôvodu nepodania správy o vykonanej preprave žalobkyňou žalovanému,
ani rozpor so zásadou poctivého obchodného styku, ktorý by mal byť daný z dôvodu nepredloženia
faktúry vrátane dohodnutých podkladov v lehote 7 dní, ako to vraj malo byť dohodnuté, čím žalobkyňa
mala znemožniť žalovanému posúdiť oprávnenosť a moment vzniku nároku na odplatu, ako aj uplatnenie
tejto odplaty voči príkazcovi žalovanému. V dôsledku toho odvolací súd mohol preskúmať napadnutý
rozsudok len z prvého z dôvodov uvedených v podanom odvolaní, a to, že neboli dodržané zmluvné
dohodnuté podmienky vzniku splatnosti nároku žalobkyne na odplatu, keď podľa žalovaného bolo
dohodnuté, že žalobkyňa do 7 dní po vykonaní prepravy vystaví daňový doklad - faktúru, ku ktorej
predloží dodací list, CMR a záznam o prevádzke vozidla.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že uzavreli v ústnej forme zasielateľskú zmluvu podľa ustanovení § 601
až § 614 Obchodného zákonníka. Podobne nie je sporné, že si takouto ústnou formou dojednali aj  výšku
zmluvnej odplaty, ktorá patrí žalobkyni  ako  zasielateľovi,

ako aj výšku úhrady potrebných a užitočných nákladov (§ 607 ods. 1 Obchodného zákonníka). Medzi
účastníkmi je v podstate sporná len splatnosť tejto odplaty a vzniknutých nákladov.

V súlade s § 607 ods. 3 Obchodného zákonníka, vzniká príkazcovi povinnosť zaplatiť zasielateľovi
odplatu  a  vzniknuté náklady bez  zbytočného  odkladu  potom,  čo  zasielateľ

zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv s dopravcami, prípadne medzi zasielateľmi
a podal o tom správu príkazcovi.



Vychádzajúc z ustanovenia § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, môžu sa zmluvné strany odchýliť
od ustanovenia tohto zákona, alebo aj toto ustanovenie úplne vylúčiť. Nejedná sa totiž o základné
ustanovenie upravujúce tento zmluvný typ, ani sa ním nestanovuje písomná forma právneho úkonu (§
263 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Obchodný zákonník stanovuje splatnosť dohodnutej odplaty a vzniklých nákladov v lehote bez
zbytočného odkladu potom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv
s dopravcami, a podal o tom správu príkazcovi. Za zbytočný odklad je možné považovať taký,
ktorého dĺžka nie je ospravedlniteľná dôvodmi preukázateľne brániacimi v splnení záväzku príkazcu
uzavrieť potrebné zmluvy s dopravcami. K uzavretiu takejto zmluvy dochádza spravidla najneskôr dňom
vykonania prepravy dopravcom.

Je možné súhlasiť so žalobcom, že podanie správy príkazcovi o uzavretí potrebných zmlúv s dopravcami
je len fakultatívnou povinnosťou, ktorú môžu zmluvné strany svojou dohodou vylúčiť. V takom
prípade nastáva splatnosť  zmluvnej odplaty a dohodnutých nákladov v podstate dňom uskutočnenia
prepravy, pokiaľ je príkazca súčasne aj odosielateľom, či doručiteľom zásielky. Vychádzajúc z iných
faktúr vystavených žalobkyňou žalovanému za zabezpečenie obdobnej činnosti, bola v nich spravidla
dohodnutá lehota splatnosti 30 dní odo dňa vystavenia faktúry. Takisto porovnaním s inými faktúrami
je možné zistiť, že žalobkyňa tieto faktúry vystavovala žalovanému v lehotách spravidla kratších, ako 2
týždne, pričom len v preskúmavanej veci sa tak stalo v lehote 25 dní.

V preskúmavanej veci žalovaný ako príkazca zadal žalobkyni ako zasielateľovi príkaz na obstaranie
prepravy dňa 25.6.2007 z B. do E., kde doručiteľom žalovaný nebol. Následne dňa 20.7.2007
vystavila žalobkyňa žalovanému faktúru za obstaranie tejto prepravy. Žalovaný v podanom odpore
proti platobnému rozkazu nepoprel, že by mu takáto faktúra bola doručená, pričom až následne na
pojednávaní dňa 17.6.2010 začal tvrdiť, že táto faktúra mu bola doručená až po 2 rokoch, pričom však
súčasne uznal, že mu je známe, že sa preprava riadne uskutočnila. Svoje tvrdenie o oneskorenom
doručení faktúry nepreukázal a ani v tejto súvislosti neoznačil žiaden dôkaz. Za tohoto stavu správne
prvostupňový súd dospel k záveru, že splatnosť dohodnutej a nespornej odplaty, ako aj nákladov, nastala
v termíne stanovenom v samotnej faktúre, t. j. 30 dní po jej vystavení. Jedná sa o lehotu, ktorá v každom
prípade zodpovedá lehote „bez zbytočného odkladu“.

Žiadna z predložených kópií faktúr vystavovaných žalobkyňou žalovanému neobsahuje zmienku, že by
jej prílohou boli nejaké iné listiny. V konečnom dôsledku je faktúra aj informáciou zasielateľa príkazcovi,
že došlo zo strany zasielateľa k obstaraniu prepravy veci. Vzhľadom k tomu, že žalovanému bolo známe,
že sa objednaná preprava riadne uskutočnila, nemá za tohoto stavu žalovaný žiaden právny relevantný
dôvod meškať so zaplatením dohodnutej odplaty a nákladov.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa čo
do uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni istinu 347,61 eur.

V súlade s § 768f a § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, sa novelizácie § 369 a nasl. Obchodného
zákonníka týkajúce sa omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch, nevzťahujú na omeškanie, ku ktorému
došlo pred 15.1.2009, resp. na záväzkové vzťahy vzniklé predo dňom 1.2.2013.

Žalovaný v podanom odvolaní nespochybňuje nielen výšku samotnej istiny, ale ani výšku úrokov
z omeškania, ale len samotnú splatnosť istiny, a teda aj počiatok omeškania so zaplatením. Preto
odkazujúc na skôr uvedené dôvody týkajúce sa splatnosti istiny, ako aj v súlade so zásadou viazanosti
odvolacieho súdu právne relevantnými dôvodmi podaného odvolania, odvolací súd v súlade s § 219
ods. 1 O.s.p potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti.



Dôvody podaného odvolania sa nezmieňujú a nenapádajú ani správnosť rozhodnutia prvostupňového
súdu o náhrade trov prvostupňového konania. Preto v súlade so zásadou viazanosti odvolacieho súdu
dôvodmi podaného odvolania, musel byť potvrdený bez ďalšieho aj tento výrok napadnutého rozsudku.

Úspech v odvolacom konaní mala v plnom rozsahu žalobkyňa. Preto jej v súlade s §142 ods. 1 a §
224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených  trov odvolacieho konania.
Žalobkyňa si uplatnila len náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, a to konkrétne
za napísanie vyjadrenia k odvolaniu dňa 31.1.2012. Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov úspešného
účastníka viazané jeho návrhom a ním podanou špecifikáciou a zložením uplatňovanej náhrady trov do
tej miery, že mu nemôžu prisúdiť náhradu vyššiu, než bola uplatnená, ani náhradu za iné úkony právnej
služby, než aké si ich uplatnil on sám. Žalobkyňa si vo vyjadrení zo dňa 31.1.2012 uplatnila základnú
sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 39,84 eur, t. j. z tarifnej hodnoty sporu
vo výške 624,12 eur. Predmetom odvolacieho konania však bola len istina 347,61 eur (§ 10 ods. 1, 2
Vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
- ďalej len Vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa potom rovná
sume 26,56 eur. K tejto základnej sadzbe sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a
miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorá sa v roku 2012 vyplácala vo výške 7,63 eur za úkon (§ 16
ods. 3 Vyhlášky). Súčet tejto odmeny a náhrady sa v súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky zvyšuje o 20 % daň
z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 6,84 eur na celkovú výšku náhrady 41,03 eur. Túto čiastku je žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu (§ 149 ods. 1, 3 O.s.p.).

Odvolací súd rozhodol v tejto veci v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cb/18/2011", "guid": "753a416f-faa9-41e4-aff7-13e3b9e747e5:188e809f-fb84-41dd-9329-3c7c4772523b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}