Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/330/2011 z 13. 12. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 13. decembra 2011, sp. zn. 23Co/330/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2111221342.1
Krajský súd Trnava | 23Co/330/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2111221342.1 | 2011-12-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Nájom a podnájom nebytových priestorov
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-74.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-102.odsek-1
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92b998a9-eb18-4279-a4f2-22b473b858b2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2111221342.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/330/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111221342
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2111221342.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, G., zast. C. Q.,
R. XX, U., proti odporcovi: AGRODRUŽSTVO JEVIŠOVICE, družstvo, Jevišovice, IČO: 49455958, o
zaplatenie 41.887,60 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie
navrhovateľky proti uzneseniu Okresnému súdu v Trnave č.k. 16C/143/2011- 61 zo dňa 10. októbra
2011 , takto

r o z h o d o l :

V časti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa uznesenie súdu prvého stupňa m e n í  tak, že
sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

V časti zastavenia konania sa uznesenie súdu prvého stupňa r u š í   a vec sa mu        v r a c i a   na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd určil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil. Poukázal, že navrhovateľka
sa podaným návrhom domáhala zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradenia nájomného na
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území U. na LV č. XXXX. Odcitoval ustanovenie § 84
a 88 ods. 1 písm. h) O. s. p. pričom s poukazom na uvedené uviedol, že tunajší súd tzn. Okresný súd
v Trnave nie je miestne príslušný konať vo veci, keď predmetom konania je zaplatenie nájomného za
nehnuteľnosť, teda konanie sa netýka práva k nej.  Potom odcitoval ustanovenie § 103, 104 ods. 1 veta
prvá § 30 O. s. p. a § 37 Zák. č. 97/63 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, keď je
právomoc slovenských súdov v majetkových veciach daná, ak je daná podľa slovenských  predpisov
ich príslušnosť. Vyslovil, že nie je miestne príslušný vo veci konať, takže nie je daná ani právomoc vo
veci konať.

Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie navrhovateľkou, zastúpenou C. Q., bytom U., R. XX,
ktorá uvádzala, že predmetné uznesenie si dovoľuje napadnúť odvolaním v súvislosti s ustanovením §
86 ods. 2 O. s. p. podmieňujúci možnosť uplatnenia jej majetkov práve na súde, ktorý je ako príslušný
identifikovateľný práve v súvislosti s majetkom žalovaného nachádzajúcim sa v obvode tohto súdu,
teda v prípade, že žalovaný nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, avšak vlastní majetok
nachádzajúci sa v obvode tohto súdu. Zároveň poukázal na nariadenie ES č. 44/2001 z 22.12.2000 o
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a podľa článku 22  tohto
nariadenia vo výlučnej právomoci podľa oddielu 6 majú totiž konania, ktorých sú predmetom vecné práva
k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľností výlučne právomoci práve súdy členského štátu, v ktorom
sa tento majetok nachádza. Preto navrhla zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie
konanie.



Odvolací súd prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust.  § 212 ods. 1 O.s.p.
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že vo vzťahu k návrhu
na vydanie predbežného opatrenia je potrebné vecne rozhodnúť o návrhu vzhľadom na ust. § 221
ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia ruší rozhodnutie, len ak zastavuje ( tzn. že môže rozhodnutie len zmeniť, alebo potvrdiť ). V
ďalšej časti čo sa týka určenia, že nemá právomoc prvostupňový súd vo veci konať a konanie zastavuje
bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť pre nesprávny právny názor, nezrozumiteľnosť
rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie.

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2,  § 458 ods. 1 ako aj § 671
ods. 2 OZ zaplatenia nájmu od odporcu, ktorý užíva jej nehnuteľnosti, pozemky parcelné číslo 3250/26
o výmere 3428 m2, 3250/27 o výmere 149 m2 a 3250/28 o výmere 34 m2 v sadzbe po 5,80 eur za
m2 za rok, pričom nájom z celkovej výmery 3611 m2 ročne predstavuje 20 943,80 eur. Preto sa za
obdobie od 29.09.2009 z 28.09.2011 domáhala bez úrokov z omeškania zaplatiť sumu 41 887,60 eur.
V závere svojho návrhu uviedla petit vydania rozhodnutia vo veci samej, kde už uviedla, že žiada aj
mesačné úroky z jednotlivých súm, okrem zaplatenia 41 887,60 eur pričom predtým uviedla, že súčasne
vzhľadom na aktuálnosť ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia navrhuje v zmysle ustanovenia § 74
zavedenie predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve
žalovaného, a to až do účinnosti právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie,
ak je potrebné aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Z citácie ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p však  vyplýva, že pred začatím konania môžu byť dôvodom na
nariadenie predbežného opatrenia dve skutočnosti 1) ak je potrebné aby dočasne boli upravené pomery
účastníkov a  2) ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súd však môže nariadiť
predbežné opatrenie iba v tom prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je pri
tom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a taktiež aby navrhovateľom uplatňovaný nárok
nebol zjavne neopodstatnený. Tieto skutočnosti rovnako ako aj potrebu dočasnej úpravy preukazuje
navrhovateľ.

Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahu účastníkov, ktorý neznesie odklad,
aj vtedy ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia musí súd
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo
tretích osôb.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov,
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

O predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia aj za konania a aj o jeho dôsledkoch platia
ustanovenia § 74 až  77 O.s.p.

V predmetnej veci si podáva navrhovateľka návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktoré uviedla,
že by malo spočívať v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ
sa jedná o zdôvodnenie návrhu na predbežné opatrenie tak je nepresný, nezrozumiteľný, nie je z
neho zrejmé akého zákazu nakladania sa navrhovateľka domáha, nie je špecifikovaný na predanie,
scudzenie ( keď udáva spočívajúceho v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami ) uviedla, že teda
zástavbami nachádzajúcimi sa na jej pozemkoch, tzn. že chce zakázať, aby predmetné nehnuteľnosti,
ktoré predtým patrili Biogal Špačince  a.s.  Tieto zástavby nachádzajúce sa na jej nehnuteľnosti
previedla na žalovaného z toho dôvodu, že sa nachádzajú na jej nehnuteľnosti. Predpokladom na
vydanie predbežného opatrenia musí však navrhovateľ osvedčiť aspoň danosť nároku na vydanie



predbežného opatrenia, čo sa však navrhovateľke nepodarilo, pretože neosvedčila, že je naliehavá
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo že je obava, že by výkon rozhodnutia bol
ohrozený. Práve preukázanie týchto predpokladov pre vydanie predbežného opatrenia spočíva práve
na navrhovateľke. Z tohto dôvodu, že nie sú dané predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia
odvolací súd poukázal na ust. § 221 ods. 3 O.s.p. za použitia ust. § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa a návrh na nariadenie predbežného opatrenia po zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa
zamietol.

V ďalšej časti rozhodoval odvolací súd vo vzťahu k celému konaniu, pretože prvostupňový súd určil,
že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje. Takéto rozhodnutie považuje odvolací súd
za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, za rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu.

Prvostupňový súd síce poukázal na ust. § 85 ods. 1, keď všeobecným súdom občana je súd v obvode,
ktorého má občan bydlisko, alebo ak nemá bydlisko, v obvode ktorého sa zdržuje. Vzhľadom na ust.
§ 85 ods. 2 O.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd v obvode ktorého ma právnická osoba
sídlo Zároveň však poukázal aj na výlučnú právomoc súdu v ust. § 88 ods. 1 písm. h) O.s.p., že na
miesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd obvode, ktorého je nehnuteľnosť ak sa
konanie týka práva k nej, ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b).

Nesprávne však už vyložil, že nie je miestne príslušný súd konať, pretože predmetom je zaplatenie
nájomného za nehnuteľnosť, teda netýka sa konania práva k nej.

Aj priamo z Občianskeho súdneho poriadku z komentára k ustanoveniu § 88 písm. h) kde sa stanovuje
výlučná právomoc vo veciach v obvode, ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej,
je uvedené, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy ak ide o konanie, ktoré sa týka
práva k nehnuteľnosti. Výlučná príslušnosť však bude aplikovať iba na spory o existenciu o právach
nehnuteľnosti napríklad otázka vlastníctva, spoluvlastníctva, záložného práva, vecného bremena nájmu,
nie však iných práv odvodených od práv k veci ako napríklad náhrada škody za poškodenie veci,
zodpovednosť za vadu stavby zhotovenej na zákazku.

Z uvedeného je zrejmé, že miestne príslušným súdom je súd je v obvode ktorého sa nehnuteľnosť sa
nachádza ak sa konanie týka práva k nej, tzn. nájmu k predmetnej nehnuteľnosti čo je z daného návrhu
navrhovateľky zrejmé. Miestne príslušným súdom je preto Okresný súd v Trnave, pretože nehnuteľnosť
sa nachádza v katastrálnom území U.. Vzhľadom na ustanovenie § 37 ods. 1 Zákona o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom je daná právomoc slovenských súdov v majetkových sporoch ak je
daná podľa slovenských predpisov ich príslušnosť a s poukazom na ustanovenie článku 22 Nariadenia
č. 44/2001, Nariadenia ES č. 44/2001 majú v konaniach, v ktorých predmetom sú vecné práva k
nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti výlučné právomoci práve súdy členského štátu, v ktorých sa
tento majetok nachádza.

Z uvedených dôvodov muselo byť preto rozhodnutie o nesprávnom určení, že nemá Okresný súd
v Trnave právomoc vo veci konať zrušené, aj následne zastavenie konania s poukazom na dané
zdôvodnenie, že je miestne príslušným súdom Okresný súd v Trnave v danej veci.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

3 : 0

Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu  nie je možné podať odvolanie.